Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202867
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812202867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci v právnej veci žalobcov: 1) B. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. N. XX, 2) X. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. N. XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom
Kmecom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému:
Willard s.r.o., so sídlom Teplická 2293/68, Piešťany, IČO: 44 906 960 zastúpený: L.I.B. legal s. r. o. ,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 546, o neplatnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o
uzavretí budúcej zmluvy, o vzájomnej žalobe žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
25.000,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/35/2012

- 189 zo dňa 15.01.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 3C/35/2012 - 233 zo dňa 31.8.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 3C/35/2012 - 189 určil, že kúpna zmluva zo dňa
05.09.2011 uzavretá medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných
na LV č. XX, k.ú. C. N. ako dom súp č. XX, postavený na parcele č. XXX a parcely č. XXX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a parcela č. XXX záhrady vo výmere X XXX m2,
je neplatná. Druhým výrokom určil, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy č. XX/XXXX týkajúci sa
tých istých nehnuteľností je neplatná. Tretím výrokom zaviazal žalobcov v 1) a 2) rade spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 16 760 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
od 06.09.2011 do zaplatenia do 31.12.2014. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
navrhovanom určení, pretože žalobcovia sa domáhajú neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej
zmluvy, ktorou previedli svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na žalovaného, pričom im hrozí
vypratanie predmetných nehnuteľností. Uviedol, že právny vzťah z kúpnych zmlúv vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský, nakoľko spoločnosť D. v nich vystupoval ako dodávateľ. Vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa

05.09.2011 spolu so zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 05.09.2011 za neplatnú z dôvodu obchádzania
zákona. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia nemali v úmysle predať
svoje nehnuteľnosti, ale primárne potrebovali splatiť svoj dlh, a teda nechceli uzavrieť kúpnu zmluvu,
ale zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, teda pôžičku. Uzavretím kúpnej zmluvy a následne
zmluvy o budúcej zmluvy došlo zo strany k obídeniu zákonného zákazu § 53 ods. 7 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zabezpečenie splatenia záväzku so spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Súd zmluvu považuje za

rozpornú s dobrými mravmi už aj kvôli skutočnosti, že kvôli pôžičke pôvodne vo výške 14 000 Eur by
žalobcovia ako spotrebitelia mali prísť o nehnuteľnosť rodinný dom, v ktorom bývajú, a to aj s pozemkami
v rozlohe X XXX m2. Žalobcovia ako spotrebitelia konali v značnej finančnej tiesni, preto neobstojí
tvrdenie žalovaného, že žalobcovia uzavreli zmluvu slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito. Uviedol, žeplnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa § 151 a poukázal na to, že
žalovaný požiadal vzájomným návrhom, aby boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť mu 25 000 Eur. Uviedol,
že žalovaný vyplatil v deň uzavretia zmluvy žalobcom sumu 25 000 Eur ako kúpnu cenu. Zároveň zo

správy spoločnosti D. je zrejmé, že v deň podpisu kúpnej zmluvy bola vyplatená dlžná čiastka z úverovej
zmluvy vo výške 16 760 Eur. Žalovanému vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
16 760 Eur, keďže bolo preukázané príjmovým pokladničným dokladom, že iba uvedenú sumu vyplatil za
žalobcovi spoločnosti D. Žalovaný v priebehu konania nepoprel, žeby predmetnú transakciu vyplatenie
dlžnej sumy pôžičky spoločnosti D. bol za žalobcov vykonal. Žalobcom v 1) a 2) rade teda ostáva

vrátiť žalovanému sumu vo výške 16 760 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na finančnú
situáciu žalobcov, ktorí sú obaja dôchodcovia, a vzhľadom na značnú sumu, ktorú majú uhradiť, súd určil
dlhšiu lehotu na plnenie a to až do 31.12.2014. Výrok o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom
o neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve, poukázal na to, že zmluva bola uzavretá

platne, v ustanoveniach zmluvy je presne a určito popísaný predmet zmluvy, kúpna cena, platobné
podmienky. Obsah zmluvy je zrozumiteľný a určitý aj pre osoby, ktoré nie sú právne vzdelané. Je
nemožné, aby si navrhovatelia pri podpisovaní zmluvy nevšimli, že podpisujú kúpnu zmluvu a boli by
uvedení zo strany odporcu do omylu. Poukázal na to, že bez ohľadu na jasnú a určitú formuláciu kúpnej
zmluvy navrhovatelia ešte dňa 05.09.2011 urobili na Notárskom úrade v D. pred notárkou osvedčenie

o vyhlásení povinnej osoby. Súčasťou zápisnice o uznaní záväzku bola aj samotná kúpna zmluva.
Samotná zápisnica obsahuje citáciu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako záväzok navrhovateľa
uvoľniť predmet kúpy najneskôr do 03.05.2012. Z výpovedi notárky vyplýva, že táto navrhovateľom celý
obsah zápisnice prečítala a aj vysvetlila. Nestotožnil sa so záverom o tom, že predmetnú zmluvy sú
spotrebiteľské, nakoľko žalovaný nekonal ako dodávateľ. Nesúhlasil s tým, že titulom bezdôvodného

obohatenia neboli žalobcovia zaviazaní na zaplatenie sumy 25 000 Eur, poukázal na to, že zo samotnej
zmluvy vyplýva prevzatie sumy vo výške 25 000 Eur žalobcami. Napriek rozporným skutočnostiam
prvostupňovýsúddospelkzáveru,žedlhvyplácalkonateľžalovaného.Ztohopravdepodobnevyplynulo,
že žalovaný poskytol žalobcom len sumu 16 760 Eur, takéto tvrdenie však nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu

zamietne.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.8.2015 súd prvého stupňa zamietol vzájomný návrh žalovaného nad
sumu 16.700,-Eur s úrokom z omeškania 9,5 ročne od 6.9.2011 do zaplatenia. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že v rozsudku zo dňa 15.1.2014 zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanému 16.700,-Eur s úrokom z

omeškania 9,5 ročne od 6.9.2011 do zaplatenia, avšak nerozhodol o zvyšku vzájomného návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v
odvolaní proti rozsudku zo dňa 15.1.2014. Navrhol rozsudok zmeniť a nárok žalobcov v celom rozsahu
zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

Z dokazovania skutočne vyplynulo, že žalobcovia nemali v úmysle predať svoje nehnuteľnosti, ale
primárne potrebovali splatiť svoj dlh, a teda nechceli uzavrieť kúpnu zmluvu. Pokiaľ chýbal úmysel
uzavrieť kúpnu zmluvu, je podpísaná zmluva neplatná.

Z výpovedí žalobcov vyplýva, že prevzali za prevedenú nehnuteľnosť od žalovaného sumu 25 000

Eur, ktorú však ihneď odovzdali pracovníkovi žalovaného na vyplatenie ich dlhu voči spoločnosti D. Je
teda povinnosťou žalovaného preukazovať, že po vyplatení 16 760 Eur spoločnosti D. bol zvyšok sumy
vyplatený žalobcom. Žalobcovia túto skutočnosť popierajú, a teda za preukázané možno považovať len
to, že žalovaný vyplatil žalobcom 16.760,-Eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.