Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, July 13, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cbi/14/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110234505
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5110234505.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Bourbon Automotive Plastics Dolný Kubín, s.r.o., M. R. Štefánika č. 2694, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 44 173 717, zastúpený: SKLEGAL s.r.o., Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO:
35 973 161, proti odporcovi: HMG Recovery, k.s., Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908, správca
úpadcu Key Plastics Slovakia s.r.o. - v reštrukturalizácii, so sídlom M. R. Štefánika 1831/46, 026 19
Dolný Kubín, IČO: 36 428 523, o návrhu na vylúčenie vecí zo súpisu vo vedľajšom konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/12/2010, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 19.11.2010 žiadal navrhovateľ Automotive Plastics Slovakia, s.r.o., uložiť
odporkyni C.. K. G., ako správkyni vo vedľajšom konkurznom konaní proti dlžníkovi Key Plastics
Slovakia,s.r.o.,vreštrukturalizáciipovinnosťvylúčiťzosúpisuvtomtokonkurznomkonaníhnuteľnéveci:
a) Súbor strojov a zariadení strediska 190, Inventúrne čísla: 00151, 00152, 70012, 70013, 70014, 70165,
00025,00027,00031,00033,00034,00038,00045,00085,00086,00087,00088,00089,00090,00091,
00092, 00093, 00094, 00095, 00096, 00097, 00098, 00099, 00104, 00112, 00113, 00114, 00115, 00116,

00117, 00118, 00121, 00122, 00124, 00126, 10, 11,7, 70015, 70017, 70026, 70030, 70031, 70032,
70034,70038,70040,70045,70048,70058,70070,70075,70077,70079,70082,70084,70086,70105,
70107,70108,70124,70138,70150,70151,70167,70220,70221,70222,70223,70224,70225,70226,
70227, 00063, 70010, 00044, 00046, 00070, 70011, 70028, 70029, 70036, 70037, 70057, 70067, 70069,
70073, 70094, 70103, 70113, 70115, 70120, 70139;
b) Súbor strojov a zariadení strediska 290, Inventúrne čísla: 00056, 00075, 00120, 70024, 70025, 70044,
70054, 70064, 70068, 70100, 70104, 70112, 70117, 70121, 70137, 70140, 70148, 70001, 70042, 00133,

00134,00135,70085,70087,00051,00053,00054,00062,00080,00155,70016,70022,70041,70043,
70046,70052,70055,70056,70090,70092,70093,70098,70141,70144,70146,70159,70163,70164,
70185,70186,70187,70188,70189,70190,70191,70192,70193,70194,70195,70196,70197,70198,
70199;
c) Súbor strojov a zariadení strediska 940, Inventúrne čísla: 14, 3, 00148, 00149, 00153, 70184, 15,
00146, 00026, 00036, 00101, 00111, 00125, 00136, 00138, 70200, 70201, 70202, 70203, 70204, 70205,
70206, 70207, 70208, 70209, 70210, 70211, 70218, 70219, 00039, 00040, 00041, 00047, 00048, 00049,

00055,00059,00061,00065,00066,00069,00077,00078,00081,00082,00083,00100,00105,00106,
00107,00108,70019,70047,70049,70062,70066,70096,70152,70156,70171,70172,70178,00139,
00137, 00057, 00058, 00073, 00074, 00076, 00109, 00119, 00147, 00156, 00157, 00158, 70035, 70050,70053, 70059, 70060, 70116, 70134, 70135, 70136, 70142, 70143, 70145, 70147, 70153, 70154, 70155,
70157,70162,70166,70176,70179,70180,70212,70213,70214,70215,70216,70217,70173,70175;
d) Súbor strojov a zariadení strediska 810, Inventúrne čísla: 00023, 00024, 00043, 2, 4, 70039, 00064,

00132, 70110, 00131, 70102, 70149;
e) Súbor strojov a zariadení strediska 740, Inventúrne čísla: 70122, 00050, 00052, 00071, 00072, 00084,
00129, 00130, 70051, 70158;
f) Súbor strojov a zariadení strediska 680, Inventúrne čísla: 70127, 70008, 70125, 00067, 70002, 70003,
70004, 70005, 70006, 70007, 70101, 70114, 00068, 70061, 70063, 70111;

g) Súbor strojov a zariadení strediska 390, Inventúrne čísla: 00022, 00110, 5, 6, 70020, 70023, 70071,
70074, 70076, 70078, 70083, 70106, 70177, 70009, 70109, 70018, 70072, 70091, 70097, 70099, 70118,
70119, 70123, 70160, 70161;
h) Súbor strojov a zariadení strediska 320, Inventúrne čísla: 70128, 70131, 70132, 70133.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 18.11.2008 vyhlásil Obchodný súd v Alencone, Francúzsko

začiatok reštrukturalizačného konania voči spoločnosti Key Plastics Slovakia, s.r.o.. Správna rada
rozhodnutím zo dňa 27.03.2009 schválila akvizíciu majetku dlžníka. Rozhodnutím zo dňa 29.05.2009
Obchodný súd v Alencone, Francúzsko schválil plán celkového prevodu aktív dlžníka v prospech
spoločnosti PLASTIQUES DU VAL DE LOIRE. Táto spoločnosť poverila navrhovateľa ako dcérsku
spoločnosť, aby ju zastúpila v právach a povinnostiach vyplývajúcich z rozhodnutia. Rozhodnutím

zo dňa 17.05.2010 Obchodný súd v Alencone nariadil súdnu likvidáciu dlžníka. Okresný súd Žilina
uznesením zo dňa 24.05.2010 č. k. 1K/12/2010-179 vyhlásil vedľajší konkurz na majetok dlžníka a
do funkcie správcu ustanovil odporcu. V obchodnom vestníku správkyňa zverejnila doplnenie súpisu
všeobecnej podstaty dlžníka o hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto konania. V súlade s rozhodnutím
sa navrhovateľ stal od 01.06.2009 oprávneným držiteľom predmetným hnuteľných vecí až do času

nadobudnutia do svojho vlastníctva. Navrhovateľ tak v súčasnosti oprávnene užíva hnuteľné veci na
svoju podnikateľskú činnosť. Tieto hnuteľné veci tak v žiadnom prípade nemôžu byť speňažené vo
vedľajšom konkurznom konaní, nakoľko už raz boli speňažené v hlavnom reštrukturalizačnom konaní.
Niejepretožiadendôvod,abybolizapísanévsúpisemajetkupodstátdlžníka.RozhodnutieObchodného
súdu v Alencone zo dňa 29.05.2009 sa podľa článku 25 ods. 1 nariadenia ES o konkurze č. 1346/2000

automaticky a bez ďalšieho uznáva a je priamo vykonateľné na území Slovenskej republiky. Odporkyňa
preto nebola oprávnená zapísať uvedené hnuteľné veci do súpisu majetku podstát a ak tak urobila, bola
povinná podľa §-u 78 ods. 1 ZKR zapísať do tohto zápisu aj poznámku o spornom zápise v prospech
navrhovateľa. Odporkyňa tak však neurobila a predložila veriteľskému výboru návrh na speňaženie
konkurznej podstaty dlžníka ako celku, ako podnik. Veriteľský výbor dlžníka návrh odporkyne schválil a

udelil jej záväzný pokyn na speňaženie podstaty.

V priebehu konania došlo k zmene obchodného mena navrhovateľa na Bourbon Automotive Plastics
Dolný Kubín, s.r.o., v skratke Bourbon AP Dolný Kubín, s.r.o.. Na strane odporcu došlo k zmene v osobe
správcu po tom, čo pôvodná správkyňa bola z funkcie odvolaná a do funkcie bol ustanovený správca

HMG Recovery, k.s., Žilina.

Navrhovateľ v písomnom doplnení skutkového stavu zo dňa 16.08.2011 uviedol, že v hlavnom
konkurznom konaní bol formálne ukončený plán prevodu aktív dlžníka podľa rozhodnutia podpísaním
prevodných zmlúv. Dňa 19. januára 2011 bola medzi dlžníkom ako predávajúcim a navrhovateľom ako

kupujúcim uzatvorená Zmluva o prevode hnuteľných vecí, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam špecifikovaným v prílohách zmluvy. V zmluve je konštatované, že hnuteľné
veci boli navrhovateľovi odovzdané v súlade s rozhodnutím zo dňa 01. júna 2009 a navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam. Niektoré hnuteľné veci, ktoré odporca spísal v
doplnení súpisu všeobecnej podstaty, ani nemôžu byť predmetom speňaženia, a to z dôvodu, že tvoria

nehmotný majetok dlžníka a vlastníctvo k ním bolo prevedené na navrhovateľa na základe Zmluvy o
prevode nehmotného majetku uzatvorenej dňa 19. januára 2011. Ďalšie položky predstavujú zriaďovacie
náklady, resp. technické zhodnotenie. Ďalej sú zapísané tiež položky, ktoré tvoria majetok vo vlastníctve
leasingových spoločností a tiež hnuteľné veci, ktoré boli dlžníkom predané v prospech tretích osôb, a
dlžník ani navrhovateľ, nie sú ich vlastníkom. Navrhovateľ tiež na základe zmluvy nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. Navrhovateľ poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OS Žilina o prerušení procesu likvidácie
dlžníka, v ktorom sa okrem iného uvádza, že správca vo vedľajšom konaní musí spolupracovať so
správcom hlavného konania a rešpektovať jeho návrhy na likvidáciu, prípadne na dispozície s majetkoma správca tiež musí rešpektovať a uznať súdne rozhodnutia týkajúce sa začatia vedenia a uzavretia
konkurzných konaní, ktoré patria do rozsahu platnosti nariadenia.

V doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 12.07.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že
podľa najnovšej interpretácie vzťahu medzi hlavným a vedľajším konkurzným konaním v zmysle
návrhu generálnej advokátky Európskeho súdneho dvora, sú všetci účastníci povinní dodržiavať
prostredníctvom existujúcich nástrojov a v rámci vnútroštátneho práva ciele hlavného konkurzného
konania.Súd,ktorýuskutočňujevedľajšiekonanie,mápovinnosť,abyvšetkýmiopatreniamizohľadňoval

ciele hlavného konania a vychádzal z prednosti hlavného konania.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2012 žiadal návrh zamietnuť. Pôvodný správca úpadcu
vyhotovil súpis, ktorý zverejnil v Obchodnom vestníku č. 202/2010. Súčasťou tohto zápisu sú aj
hnuteľné veci, ktorých vylúčenie zo súpisu majetku žiada navrhovateľ. V zmysle Článku 4 ods. 1
Nariadenia sa konkurzné konania a ich účinky riadia právom štátu na území, ktorého sa konanie začne.

Navrhovateľ návrh odôvodňuje tým, že podľa rozhodnutia francúzskeho súdu disponuje oprávnením
predmetné hnuteľné veci držať, užívať a tiež má právo nadobudnúť k ním vlastnícke právo. Svoj postoj
odôvodnil automatickým uznaním a vykonateľnosťou predmetného rozhodnutia francúzskeho súdu zo
dňa 29.05.2009, teda rozhodnutia vydaného ešte pred začatím vedľajšieho konkurzného konania. V
zmysle Článku 27 Nariadenia možno konštatovať, že vedľajšie konkurzné konanie nemá subsidiárny

charakter vo vzťahu k hlavnému konaniu. Ide o samostatné konanie, ktoré nie je možné v žiadnom
prípade považovať za podporné alebo pomocné. Po celú dobu priebehu vedľajšieho konania má vo
vzťahu k majetku dlžníka nachádzajúcemu sa na území štátu tohto vedľajšieho konania prednosť
pred konaním hlavným. Účinky vedľajšieho konkurzného konania nie je možné napadnúť v iných
členských štátoch, čím nariadenie potvrdzuje obmedzenie účinkov hlavného konania a ich prekrytie

účinkami vedľajšieho konania, ktoré majú teritoriálnu prednosť. Účinky hlavného konkurzného konania
sú pritom suspendované. Rovnaký záver tak možno prijať aj vo vzťahu k účinkom rozhodnutia súdu zo
dňa 29.05.2009. Momentom začatia vedľajšieho konania je všetok majetok dlžníka vyňatý z podstaty
prislúchajúcej k hlavnému konaniu a podlieha výlučne režimu vedľajšieho konania. Argumentácia
navrhovateľa založená na automatickom použitý rozhodnutia zo dňa 29.05.2009 v prostredí vedľajšieho

konania je tak v rozpore s nariadením a je nesprávna. Je preto možné sumarizovať, že akýkoľvek
majetok úpadcu počnúc dňom 28.05.2010 podlieha výlučne vedľajšiemu konkurznému konaniu a
realizácia rozhodnutia francúzskeho súdu zo dňa 29.05.2009 je bez konania správcu ustanoveného
vo vedľajšom konaní nemožná, pretože by bola v rozpore s právnymi účinkami vedľajšieho konania,
ako aj s rozhodným právom, teda v tomto prípade slovenským právnym poriadkom. Je potrebné tiež

zdôrazniť, že samotné oprávnenie nadobudnúť vlastnícke právo nepostačuje na vylúčenie majetku zo
súpisu majetku úpadcu. Jedným z predpokladov na úspešnosť žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu je,
že osoba, ktorá žiada vylúčenie majetku disponuje právom vylučujúcim zápis do súpisu. Navrhovateľ
svoj nárok odvodzuje od vlastníckeho práva, ktoré mal nadobudnúť na základe Zmluvy o prevode
zo dňa 19.01.2011. Táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so Zákonom

o konkurze a reštrukturalizácii a Nariadením č. 1346/2000. Zmluva je neplatná z dôvodu, že bola
uzavretá osobou neoprávnenou konať v mene úpadcu vo vzťahu k predmetným hnuteľným veciam.
Podľa Článku 18 Nariadenia môže likvidátor vykonávať právomoci v inom členskom štáte, pokiaľ v
tomto inom štáte nebolo začaté iné konkurzné konanie. Keďže na území SR začalo vedľajšie konkurzné
konanie, došlo k obmedzeniu oprávnení správcu hlavného konania, keďže predmetné hnuteľné veci

sa v čase začatia vedľajšieho konania nachádzali na území tohto konania podliehajú jeho režimu a
oprávnenie s nimi nakladať má výlučne správca vo vedľajšom konkurznom konaní. Nie je možné prijať
záver,žerozhodnutie,ktorépoverujesprávcudisponovanímshnuteľnýmivecami,bymalomaťprednosť
predstriktnýmznenímČlánku18Nariadenia.Tentozáverplatíajvprípade,žespeňažovanievedľajšieho
konkurzného konania bolo v zmysle Článku 33 ods. 1 Nariadenia prerušené, pretože pozastavenie

speňažovania neoprávňuje správcu z hlavného konania akokoľvek disponovať majetkom, ktorý mal byť
speňažený. Zmluva tak bola uzatvorená v rozpore s Článkom 18 a Článkom 33 ods. 1 Nariadenia a
tiež v rozpore s ustanovením §-u 44 ods. 1 ZKR, pretože ju uzatvorila osoba neoprávnená konať v
mene úpadcu, a teda zmluva je absolútne neplatná. Navrhovateľ tak nenadobudol vlastnícke právo k
predmetným hnuteľným veciam, a nie je ani aktívne legitimovaný na podanie žaloby o ich vylúčenie zo

súpisu majetku.

V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 03.07.2012 odporca uviedol, že navrhovateľ vo svojom stanovisku zo
dňa 21.06.2012 nesprávne odôvodňuje skutočnosti vylučujúce zapísanie hnuteľných vecí do majetkuúpadcu. Názor navrhovateľa, že samotná skutočnosť, spočívajúca v zohľadňovaní cieľov hlavného
konkurznéhokonania,vylučujezapísaniehnuteľnýchvecídosúpisumajetku,jenesprávnaajevrozpore
s nariadením aj so slovenským právnym poriadkom. Rozhodným právom, ktorým sa riadi vedľajšie

konkurzné konanie a s ním súvisiace spory, je v zmysle Článku 4 Nariadenia právny poriadok SR.
Jedným z predpokladov pre úspešnú žalobu o vylúčenie veci zo súpisu podľa §-u 78 ods. 3 ZKR
je preukázanie skutočností, že osoba, ktorá žiada o vylúčenie, disponuje právom vylučujúcim zápis
majetku do súpisu. Je v rozpore s týmto ustanovením konštatovanie navrhovateľa, že zohľadňovanie
cieľov hlavného konkurzného konania vylučuje zapísanie hnuteľných vecí do súpisu majetku. Jedinou

skutočnosťou vylučujúcou zapísanie majetku do súpisu je existencia práva, ktoré zapísanie majetku do
súpisu vylučuje a ktoré navrhovateľ nepreukázal. Aj z Článku 67 návrhu generálnej advokátky, na ktorý
poukazuje navrhovateľ, vyplýva povinnosť zohľadňovať ciele hlavného konkurzného konania, avšak
nie je absolútne, ale v medziach právnej úpravy rozhodného práva. V tomto prípade došlo k prevodu
vlastníckeho práva k hnuteľným veciach v rozpore s kogentnou právnou úpravou, kde právny poriadok
neumožňujevoľbumedziviacerýmimožnosťami.Pretoprávnyúkon,nazákladektoréhodošlokprevodu

vlastníckeho práva, bol realizovaný osobou neoprávnenou konať v mene úpadcu, a preto sa jedná
o absolútne neplatný právny úkon. Skutočnosť, že pri voľbe medzi viacerými možnosťami, je nutné
vždy rešpektovať ciele hlavného konkurzného konania, nikto nespochybňuje a v tomto prípade ide o
irelevantnú skutočnosť, ktorá nie je predmetom dotknutého vylučovacieho sporu.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením návrhu na začatie
konania, rozhodnutí francúzskeho súdu, zmlúv o prevode majetku a ďalších listinných dôkazov a zistil
nasledovné:

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Niektoré položky, ktoré sú uvedené ohľadom

predmetných hnuteľných vecí, boli prevedené zmluvou o prevode nehmotného majetku, ďalšie položky
predstavujú zriaďovacie náklady, resp. technické zhodnotenie, ktoré boli u navrhovateľa prevedené
zmluvou o prevode hnuteľných vecí. Položky uvedené ako vlastníctvo leasingových spoločností
predstavujú majetok, ktorý dlžník užíva na základe leasingových zmlúv a ktorého vlastníkom je
leasingová spoločnosť. Navrhovateľ vylúčenie týchto vecí z podstaty žiada na základe toho, že nie sú vo

vlastníctve dlžníka, teda úpadcu. Rovnako z tohto dôvodu žiada vylúčiť tiež položky, ktoré sú označené
ako hnuteľné veci predané v prospech tretích osôb. Spor medzi účastníkmi je hlavne ohľadom účinkov
rozhodnutia francúzskeho súdu, ktorý rozhodol o speňažení majetku v hlavnom konkurznom konaní.
Názor odporcu, že po vyhlásení vedľajšieho konania sú účinky týchto rozhodnutí a možnosť a činnosť
správcu v hlavnom konaní vo vzťahu k majetku na území SR pozastavené, je podľa názoru navrhovateľa

nesprávny. Účinky rozhodnutia francúzskeho súdu sú automaticky vykonateľné. Tento záver vyplýva aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého je správca vo vedľajšom konaní povinní
rešpektovať rozhodnutie francúzskeho súdu.

Odporca na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení. Podľa rozhodnutia francúzskeho súdu došlo

len k vzniku oprávnenia nadobudnúť predmetný majetok. Ak by na základe takéhoto oprávnenia
mal byť majetok vylúčený, tak by sa rovnakého vylúčenia mohli domáhať aj osoby, ktoré sú
oprávnené z predkupného práva. V dôsledku tohto rozhodnutia nevzniklo navrhovateľovi právo, ktoré by
odôvodňovalo vylúčenie majetku. Okrem toho samotný navrhovateľ si uvedomuje, že niektoré položky,
ktoré žiada vylúčiť, sú vo vlastníctve tretích osôb, resp. leasingovej spoločnosti a ohľadom týchto

položiek nie je v konaní aktívne legitimovaný.

Rozsudkom zo dňa 29.05.2009 Obchodný súd v Alencone (Francúzsko) stanovil plán celkového
prevodu aktív spoločnosti Key Plastics Slovakia s.r.o., v rámci reštrukturalizačného konania v prospech
spoločnosti PLASTIQUES DU VAL DE LOIRE - dátum nadobudnutia účinnosti 01.06.2009. Rozhodnutie

sa týka všetkých zložiek hmotného a nehmotného majetku patriace tejto spoločnosti, a to nehnuteľností,
nehmotný majetok a iné hmotné aktíva.
Uvedený francúzsky súd rozhodnutím zo dňa 17.05.2010 vyslovil súdnu likvidáciu spoločnosti Key
Plastics Slovakia, s.r.o., Dolný Kubín a zároveň ponechal vo funkcii súdnych správcov, aby vykonali
všetky úkony potrebné na realizáciu prevodu.

Podľa Obchodného vestníka č. 202 B/2010 pôvodná správkyňa úpadcu C.. K. G. doplnila súpis
všeobecnej podstaty o nové súpisové zložky majetku. Týmto zápisom bol súpis majetku doplnený o
všetky hnuteľné veci s uvedením ich inventúrnych čísel, ktoré sú predmetom tohto konania.Dňa 19. januára 2011 bola uzatvorená Dohoda o prevode hnuteľného hmotného majetku, a to medzi
predávajúcim Key Plastics Slovakia, s.r.o., v reštrukturalizácii a kupujúcim Automotive Plastics Slovakia,

s.r.o. V mene spoločnosti Key Plastics Slovakia, s.r.o., v reštrukturalizácii zmluvu uzatvorili správcovia
určení Obchodným súdom Alencon. S poukázaním na rozhodnutia uvedeného francúzskeho súdu je
predmetom dohody predaj uvedeného hnuteľného hmotného majetku podľa Prílohy č. 2, ktorá obsahuje
stroje, náradie a zariadenia, podľa Prílohy č. 3, ktorá obsahuje hmotný majetok nízkej hodnoty a ďalej
spotrebný materiál uvedený v Prílohe č. 9.

Dňa 19. januára 2011 bola medzi rovnakými účastníkmi uzatvorená tiež Dohoda o prevode nehmotného
majetku. Predmetom tejto dohody sú softvérové licencie, iný nehmotný majetok, ktorý zahŕňa zoznam
klientov, obchodné stratégie, pokračujúce obchodné ponuky a tiež ďalší nehmotný majetok. Zoznam
prevádzaného majetku je obsiahnutý v prílohách tejto dohody.

Po oboznámení sa s prílohami týchto dohôd súd konštatuje, že predmetom týchto dohôd bol všetok
majetok, ktorý je predmetom návrhu na začatie konania a ktorý je v týchto dohodách označený uvedením
jeho inventúrneho čísla zhodného s číslami, ktoré sú uvedené v petite návrhu na začatie konania.

Podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní (ďalej len Nariadenie),

ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského
štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej označuje ako štát, v ktorom sa konanie
začne.

Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia - právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského

štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka.
Podľa odseku 2 tohto článku - ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého
členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať konkurzné konanie proti tomuto
dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania
sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.

Podľaodseku3-akbolozačatékonkurznéhokonaniepodľaodseku1,akékoľvekkonaniezačaténeskôr
podľa odseku 2 bude vedľajším konaním. Takéto vedľajšie konania musia byť likvidačnými konaniami.

Podľa Článku 16 ods. 1 Nariadenia - každé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania vynesené
súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa Článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských

štátoch od chvíle, keď nadobudne účinnosť v štáte, v ktorom sa konanie začne.
Podľa Článku 17 ods. 1 Nariadenia - súdne rozhodnutie o začatí konania uvedeného v Článku 3 ods.
1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom
štáte, ako podľa práva štátu, v ktorom sa konanie začne, ak toto nariadenie nestanovuje inak, a pokiaľ
sa v tomto inom členskom štáte nezačne konanie uvedené v Článku 3 ods. 2.

Podľa odseku 2 - účinky konania uvedeného v Článku 3 ods. 2 sa v ostatných členských štátoch nesmú
napádať. Akékoľvek obmedzenie práv veriteľov najmä pozastavenie alebo vyrovnanie, má účinky na
majetok umiestnený na území iného členského štátu len u veriteľov, ktorí na to dajú súhlas.

Podľa Článku 18 ods. 1 Nariadenia - likvidátor vymenovaný súdom, ktorý má právomoc podľa Článku 3

ods. 1, môže v inom členskom štáte vykonávať všetky právomoci, ktoré mu prináležia zo zákona štátu,
v ktorom sa konanie začne, pokiaľ v tomto inom členskom štáte nebolo začaté žiadne iné konkurzné
konanie, ani nebolo prijaté žiadne ochranné opatrenie, ktorého účelom je takémuto konaniu predísť, po
podaní žiadosti o začatie takéhoto konania v tomto štáte. Likvidátor môže predovšetkým premiestniť
majetok dlžníka z územia členského štátu, v ktorom sa nachádza za podmienok uvedených v Článku

5 a 7.
Podľa ods. 3 tohto článku - pri výkone svojich právomocí likvidátor dodržiava zákony členského štátu,
na území ktorého mieni konať, najmä vzhľadom na postupy na speňaženie majetku.

Podľa Článku 25 ods. 1 Nariadenia - súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí

konania sa uznáva v súlade s Článkom 16 a ktoré sa týkajú priebehu a uzavretia konkurzného konania
a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít.Podľa Článku 27 Nariadenia - ak súd členského štátu začne konanie uvedené v Článku 3 ods. 1, ktoré sa
uznáva v inom členskom štáte (hlavné konanie), potom súd s právomocou podľa Článku 3 ods. 2 v inom
členskom štáte môže začať vedľajšie konkurzné konanie bez toho, aby sa v tomto inom štáte zisťovala

platobná neschopnosť dlžníka. Takéto vedľajšie konanie musí byť jedným z konaní uvedených v prílohe
B. Jeho účinky sa obmedzujú na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto iného členského štátu.

Podľa Článku 28 Nariadenia - ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, vedľajšie konanie sa riadi
právom členského štátu, na ktorého území sa vedľajšie konanie začne.

Podľa Článku 31 ods. 1 Nariadenia - za pravidiel obmedzujúcich oznamovanie informácií, likvidátor v
hlavnom konaní a likvidátori vo vedľajších konaniach sú povinní navzájom sa informovať.
Podľa ods. 2 - za pravidiel platných pre každé z konaní, likvidátor v hlavnom konaní a likvidátori vo
vedľajších konaniach sú povinní navzájom spolupracovať.
Podľa odseku 3 - likvidátor vo vedľajšom konaní dá likvidátorovi v hlavnom konaní včas príležitosť na

predloženie návrhov na likvidáciu alebo použitie majetku vo vedľajšom konaní.

Podľa Článku 33 ods. 1 Nariadenia - súd, ktorý začal vedľajšie konanie úplne alebo čiastočne preruší
proces likvidácie po prijatí žiadosti od likvidátora v hlavnom konaní pod podmienkou, že v takom prípade
môže od likvidátora v hlavnom konaní požadovať, aby prijal akékoľvek vhodné opatrenie na zaručenie

záujmov veriteľov vo vedľajšom konaní a jednotlivých tried veriteľov.
Podľa §-u 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií (ZKR) - súpis majetku podstát je listina
oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok, súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku
predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Len, čo
je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca, nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať,

zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom do
31.12.2011, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo
oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty

s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody
sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia.
Podľa odseku 2 - správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v obchodnom vestníku písomne
vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30-tich dní od doručenia výzvy

uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do
30-tich dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením

o následkoch zmeškania tejto lehoty.
Podľa odseku 3 - ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u
správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30-tich od zverejnenia zápisu
tohto majetku do súpisu v obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do
súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol

zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného, alebo nikoho, alebo bez poznámky, i keď mal byť
zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas
neuplatní, zanikne.
Podľa odseku 4 - ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu
bezodkladne zo súpisu vylúči.

Podľa §-u 39 OZ - neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetomnávrhupodanéhonavrhovateľomjevylúčenieuvedenýchvecízosúpisupodstatyúpadcuvo

vedľajšom konkurznom konaní. Navrhovateľ svoj návrh odvodzuje od rozhodnutia francúzskeho súdu,
podľa ktorého bolo rozhodnuté o speňažovaní majetku úpadcu v rámci hlavného konkurzného konania.
V priebehu súdneho konania navrhovateľ doplnil skutkové tvrdenia tak, že na základe predloženýchzmlúv už nadobudol vlastnícke právo k predmetným veciam, ktoré žiada vylúčiť z podstaty, a to v súlade
s rozhodnutím francúzskeho súdu.

Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či v tomto prípade bola dodržaná zákonom stanovená lehota
na podanie žaloby na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty. Predmetný majetok bol do všeobecnej
podstaty spísaný doplnením súpisu, ktorý bol pôvodnou správkyňou úpadcu zverejnený v Obchodnom
vestníku č. 202/2010. Tento obchodný vestník bol vydaný dňa 20.10.2010. Podľa vtedy platného znenia
citovaného zákonného ustanovenia §-u 78 ods. 3 ZKR právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu

bolo potrebné uplatniť žalobou podanou na súde najneskôr do 30-tich dní od zverejnenia zápisu tohto
majetku v obchodnom vestníku. Keďže navrhovateľ návrh na začatie konania, teda vylučovaciu žalobu,
podal dňa 16.11.2010 na poštovú prepravu, možno konštatovať, že zo strany navrhovateľa bola táto
zákonom stanovená lehota dodržaná.

Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ pôvodne svoj nárok na vylúčenie predmetných vecí zo súpisu

odvodzoval od skutočnosti, že podľa rozhodnutia francúzskeho súdu mali byť tieto veci speňažované
spôsobom stanoveným v tomto rozhodnutí. Následne navrhovateľ svoju argumentáciu doplnil o tvrdenie,
že je vlastníkom predmetných vecí.

Vo všeobecnosti hmotno-právna legitimácia navrhovateľa v prípade žalôb o vylúčenie vecí zo súpisu

spočíva na subjektívnom princípe. Navrhovateľ tak môže byť vo vylučovacom konaní úspešný len
vtedy, ak preukáže, že mu patrí subjektívne právo, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu. Súd sa
potom zaoberal otázkou, či na strane navrhovateľa bolo preukázané také subjektívne právo, od ktorého
navrhovateľ môže odvodzovať svoj nárok na vylúčenie predmetných vecí zo súpisu podstaty.

Navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že sa stal vlastníkom predmetných vecí na základe dohôd, ktoré v
konaní predložil. Zároveň však vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.08.2011 uviedol, že niektoré z
vecí, ktoré sú predmetom žaloby o vylúčenie vecí z podstaty, patria leasingovým spoločnostiam, resp.,
že sa jedná o hnuteľné vecí, ktoré už boli dlžníkom predané v prospech tretích osôb, a teda dlžník ani
navrhovateľ nie sú ich vlastníkom. Samotný navrhovateľa teda ohľadom týchto vecí uvádza, že nie je

ich vlastníkom a zároveň neuvádza žiadne iné subjektívne právo, ktoré by odôvodňovalo ním podaný
návrh na vylúčenie týchto vecí z podstaty. Ako už bolo uvedené, v takomto konaní môže byť úspešná len
osoba, ktorá tvrdí, že jej patrí subjektívne právo, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu, a zároveň
existenciutakéhotosubjektívnehoprávapreukáže.Vkonanítaknemôžebyťúspešnýten,ktobytvrdil,že
majetok nemal byť zapísaný do súpisu, pretože patrí tretej osobe odlišnej od navrhovateľa. Ak samotný

navrhovateľ tvrdí, že nie je vlastníkom časti majetku, ktorého vylúčenia zo súpisu sa v konaní domáha,
tak možno konštatovať, že návrh v tejto časti nie je dôvodný. Legitimácia na podanie vylučovacej žaloby
spočíva na subjektívnom, a nie na objektívnom princípe, a preto sa navrhovateľ nemôže domáhať
vylúčenia z podstaty tých vecí, ohľadom ktorých ani netvrdí svoje subjektívne právo, ktoré by zapísanie
týchto vecí do podstaty vylučovalo. Vylúčenia týchto vecí z podstaty sa môže domáhať len ten, kto tvrdí,

že mu právo vylučujúce zápis patrí. V prípade týchto vecí by sa tak vylúčenie vecí z podstaty mohla
domáhať výlučne leasingová spoločnosť, ktorá má byť podľa vyjadrenia navrhovateľa vlastníkom častí
týchto vecí, resp. tretia osoba, v prospech ktorej dlžník predmetné hnuteľné vecí previedol. Ohľadom
položiekč.70070,70105,70112,70111,133,134,70085,111ačíslo70071,ktorémajúbyťvovlastníctve
leasingových spoločností tak súd konštatuje nedôvodnosť návrhu. Rovnako návrh nie je dôvodný v časti

položiek č. 00031, 00034, 00121, 00126, 00011 a číslo 70045, ktoré podľa vyjadrenia navrhovateľa
patria tretím osobám.

Vo vzťahu k ostatným položkám majetku úpadcu, ktoré boli spísané odporcom, sa navrhovateľ vylúčenia
domáhal s odkazom na rozhodnutie francúzskeho súdu a následne s poukázaním na skutočnosť, že sa

mal stať vlastníkom týchto hnuteľných vecí, resp. nehmotného majetku, na základe vyššie uvedených
zmlúv o prevode tohto majetku. Odporca sa bráni tým, že podľa jeho názoru samotné rozhodnutie
francúzskeho súdu neznamená vznik takého práva na strane navrhovateľa, ktoré by bránilo zapísaniu
tohto majetku do súpisu vo vedľajšom konkurznom konaní, a ohľadom predmetných zmlúv o prevode
tohto majetku odporca tvrdí, že sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Súd sa preto zaoberal

otázkou vplyvu rozhodnutia francúzskeho súdu a následne otázkou prípadnej platnosti, či neplatnosti
uzatvorených zmlúv.V tejto súvislosti sa treba zaoberať tiež otázkou vzťahu hlavného a vedľajšieho konkurzného konania
v zmysle citovaných ustanovení Nariadenia rady č. 1346/2000. V tomto prípade sa konkurzné konanie
začalo vo Francúzsku na základe rozhodnutia príslušného francúzskeho súdu a v zmysle ustanovenia

Článku 3 ods. 1 Nariadenia v spojení s Článkom 3 ods. 3 sa jedná o hlavné konkurzné konanie.
Následne došlo na území Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Žilina k vyhláseniu
ďalšieho konkurzného konania, ktoré v zmysle Článku 3 Nariadenia predstavuje vedľajšie konkurzné
konanie. Postavenie správcu ustanoveného v hlavnom konkurznom konaní je vo vzťahu k ďalším
konkurzným konaniam vymedzené v Článku 18 ods. 1 Nariadenia. V zmysle tohto ustanovenia je

správca v hlavnom konkurznom konaní oprávnený vykonávať právomoci podľa práva toho členského
štátu, podľa ktorého bol menovaný. Svoje právomoci je pritom oprávnený vykonávať v ktoromkoľvek
ďalšom členskom štáte, avšak len za určitých obmedzení. Takýmito obmedzeniami je zahájenie
vedľajšieho konkurzného konania, ďalej prípadné obmedzenie vyplývajúce z prechodných ochranných
opatrení prijatých členských štátom, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom právomocí správcu, a ďalej je
limitovaný na základe obmedzení daných zákonmi štátu, na území ktorého má v úmysle konať. Ak

teda bolo začaté vedľajšie konkurzné konanie, priame právomoci správcu v hlavnom konkurznom
konaní už ďalej nezasahujú na územie štátu, kde bolo vedľajšie konkurzné konanie zahájené. Čo sa
týka postavenia správcu vo vedľajšom konkurznom konaní, celé vedľajšie konkurzné konanie možno
charakterizovať ako konanie, ktoré je územne obmedzené, a to na územie štátu, kde bolo zahájené.
Pri výkone svojich právomocí je správca vo vedľajšom konkurznom konaní obmedzený len na ten

majetok, ktorý je možné považovať za majetok dlžníka, ktorý sa nachádza na území daného štátu, teda
majetok, ktorý sa v dobe začatia vedľajšieho konkurzného konania nachádzal v štáte tohto vedľajšieho
konkurzného konania. V dôsledku toho je v okamihu začatia vedľajšieho konkurzného konania všetok
majetok, ktorý sa na území tohto štátu nachádza, vyňatý z podstaty patriacej k hlavnému konkurznému
konaniu a podlieha ďalej výlučne režimu vedľajšieho konkurzného konania. Výlučné oprávnenie správcu

nakladať s takýmto majetkom vo vedľajšom konkurznom konaní vyplýva aj z ustanovenia Článku 18
ods. 2 Nariadenia, v zmysle ktorého môže správca vo vedľajšom konkurznom konaní požadovať, aby
sa majetok, ktorý sa nachádza mimo územia vedľajšieho konkurzného konania, vrátil na toto územie.

Celkovo tak možno sekundárne konkurzné konanie charakterizovať ako konanie, ktoré na rozdiel od

hlavného konkurzného konania nemá univerzálnu účinnosť, ale má výlučne teritoriálny dopad. Jedná
sa teda o čiastkové konanie prebiehajúce vedľa hlavného konkurzného konania v inom štáte a konanie,
ktoré je zároveň obmedzené len na majetok nachádzajúci sa výlučne na území tohto iného štátu.
Vedľajšie konkurzné konanie však nemá subsidiárny charakter k hlavnému konkurznému konaniu a
jedná sa o samostatné konanie, ktoré nemožno považovať za pomocné, či podporné konanie vo

vzťahu k hlavnému konkurznému konaniu. Po celú dobu priebehu vedľajšieho konkurzného konania
má vo vzťahu k majetku úpadcu, ktorý sa nachádza na území štátu vedľajšieho konkurzného konania,
vedľajšie konkurzné konanie prednosť pred hlavným konkurzným konaním. Ak má byť rozhodnuté o
tom, či bude majetok dlžníka zahrnutý v konaní vedľajšom alebo hlavnom, vždy má prednosť konanie
vedľajšie, a to vo vzťahu k majetku, ktorý sa nachádza na území tohto vedľajšieho konania. Vedľajšie

konkurzné konanie tak do určitej miery predstavuje obmedzenie hlavného konkurzného konania.
Vedľajšie konkurzné konanie je vo vzťahu k hlavnému konkurznému konaniu konaním samostatným,
podliehajúcim právomoci samostatného konkurzného súdu príslušného pre toto vedľajšie konanie. Toto
konanie má tiež vlastného správcu, ktorého právomoc v žiadnom prípadne nie je odvodná od právomoci
hlavnéhokonkurznéhosprávcu.Vzťahsprávcuvovedľajšomahlavnomkonkurznomkonaníjeupravený

tiež v Článkoch 31 a nasledujúcich Nariadenia. V zmysle týchto ustanovení je vedľajšie konkurzné
konaniedourčitejmierypodriadenéfungovaniuapožiadavkámhlavnéhokonkurznéhokonania.Správca
podstaty v hlavnom konkurznom konaní má k dispozícií prostriedky, ktorými môže vedľajšie konkurzné
konanie ovplyvňovať. Oprávnením správcu v hlavnom konkurznom konaní je možnosť navrhnúť
pozastavenie vedľajšieho konkurzného konania podľa Článku 33. Hlavné konkurzné konanie si tak

udržuje určitú prioritu a správca v tomto konaní má k dispozícii formu určitej kontroly nad tým, čo sa deje
vo vedľajšom konkurznom konaní. Správca v hlavnom konkurznom konaní tak bez obmedzenia môže
rozhodovať aj o majetku nachádzajúcom sa na území iného členského štátu, avšak len do okamihu
zahájenia vedľajšieho konkurzného konania. Ak aj pred zahájením vedľajšieho konkurzného konania
boli prijaté určité rozhodnutia alebo opatrenia v hlavnom konkurznom konaní, po začatí vedľajšieho

konkurznéhokonaniasprávcavhlavnomkonkurznomkonanínedisponuježiadnoupriamouprávomocou
ani oprávnením vo vzťahu k majetku, ktorý podlieha vedľajšiemu konkurznému konaniu, a musí sa
obmedziť výlučne na koordináciu svojej činností so správcom vo vedľajšom konkurznom konaní.
Význam spolupráce správcov vyplýva aj z Článku 31 a nasledujúcich Nariadenia. Medzi správcamivšak neexistuje žiaden osobitný právny vzťah, ktorý by zakladal subsidiaritu alebo závislosť jedného od
druhého. Žiadne z ustanovení nariadenia však správcovi vo vedľajšom konkurznom konaní nedávajú
povinnosť vyhovieť všetkým požiadavkám, ktoré predloží správca v hlavnom konaní. Správca vo

vedľajšom konaní musí predovšetkým chrániť záujmy veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do tohto
konania. Vo vzťahu k správcovi v hlavnom konaní je podľa Článku 31 ods. 3 - správca vo vedľajšom
konaní povinný dať správcovi v hlavnom konaní príležitosť na predloženie návrhov na likvidáciu alebo
použitie majetku vo vedľajšom konaní. Toto ustanovenie do istej miery zvýrazňuje prednosť hlavného
pred vedľajším konkurzným konaním. Nariadenie však neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenie, ktoré by

riešilo otázku, v akej miere by takéto návrhy mali byť zohľadnené zo strany správcu vedľajšieho konania.
Ak by takéto návrhy, resp. pokyny mali byť záväzné, nariadenie by to určite stanovilo výslovne. Článok
31 ods. 3 však neobsahuje žiadnu povinnosť správcu vo vedľajšom konaní podrobiť sa návrhom správcu
hlavného konania. Z nariadenia tak nevyplývajú žiadne oprávnenia ani prostriedky, ktorými by správca v
hlavnom konaní mohol svoju požiadavku, napr. na právo na informácie alebo na spoluprácu, vynútiť od
správcu vo vedľajšom konaní. Vzťah hlavného a vedľajšieho konania možno vyvodiť aj z ustanovenia

Článku 17 ods. 2 Nariadenia. Toto ustanovenie potvrdzuje obmedzenie účinkov hlavného konania a
prekrytie týchto účinkov účinkami vedľajšieho konkurzného konania, ktoré tak majú teritoriálnu prednosť
a možno hovoriť o tom, že účinky hlavného konkurzného konania sú vedľajším konkurzným konaním
suspendované. Účinky hlavného konkurzného konania tak nastupujú len vtedy, pokiaľ nie sú prekryté
účinkami teritoriálne obmedzeného vedľajšieho konkurzného konania.

Na základe uvedenej právnej analýzy tak súd dospel k záveru, že v tomto prípade síce v hlavnom
konkurznom konaní bolo rozhodnuté, akým spôsobom sa bude nakladať s majetkom, ktorý sa nachádza
aj na území Slovenskej republiky, avšak účinky tohto hlavného konkurzného konania boli suspendované
okamihom začatia vedľajšieho konkurzného konania na území Slovenskej republiky. Od tohto okamihu

tak oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha vedľajšiemu konkurznému konaniu, prechádza
výlučne na správcu v tomto vedľajšom konkurznom konaní. Toto oprávnenie správcu vo vedľajšom
konkurznom konaní sa dotýka všetkého majetku úpadcu, ktorý sa nachádza na území Slovenskej
republiky. Z jednotlivých zmlúv, ktoré upravujú prevod tohto majetku, aj zo všetkých ďalších vykonaných
dôkazov pritom vyplýva, že majetok, ktorý je predmetom vylučovacej žaloby navrhovateľa, sa počas

celej doby tak hlavného konania ako aj po začatí vedľajšieho konkurzného konania nachádzal na
území Slovenskej republiky. Je teda zrejmé, že tento majetok spadá pod výlučnú právomoc vedľajšieho
konkurzného konania a v ňom ustanoveného správcu. Pôvodná správkyňa podstaty preto postupovala
správne,aktenmajetok,ktorýsanachádzalnaúzemíSlovenskejrepubliky,zapísaladopodstatyúpadcu
vo vedľajšom konkurznom konaní. V zmysle Článku 4 ods. 1 Nariadenia pritom treba poukázať na to, že

konkurzné konanie a jeho účinky sa riadia právom toho členského štátu, na území ktorého sa konanie
začalo. Táto kolízna norma platí tak pre hlavné, ako aj pre vedľajšie konkurzné konanie. Povinnosť
dodržiavať zákony štátu, na území ktorého príslušný správca chce vykonávať svoju právomoc, vyplýva
aj z Článku 18 ods. 3 Nariadenia. Možno preto dospieť k záveru, že vedľajšie konkurzné konanie začaté
na území Slovenskej republiky sa podľa Článku 4 ods. 1 spravuje slovenským právnym poriadkom,

predovšetkým Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Tento zákon ustanovuje, akým spôsobom
správca zapisuje majetok do podstaty a upravuje tiež jednoznačným spôsobom, kto a za akých
podmienok je oprávnený s týmto zapísaným majetkom nakladať.

Súd preto dospel k záveru, že po začatí vedľajšieho konkurzného konania s majetkom, ktorý sa

nachádzal na území Slovenskej republiky, bol oprávnený disponovať výlučne správca vo vedľajšom
konkurznom konaní, a to podľa predpisov slovenského právneho poriadku, teda podľa Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle ustanovenia §-u 76 ods. 1 tohto zákona po zápise majetku do
súpisu iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci,
alebo inak zmenšiť jeho hodnotu. Tieto právne účinky sa týkajú tak majetku úpadcu ako aj majetku

tretích osôb bez ohľadu na to, či bol majetok do súpisu zapísaný oprávnené alebo neoprávnene. Teda
po tom, čo správkyňa vo vedľajšom konkurznom konaní spísala predmetný majetok, ktorý je predmetom
tohto konania, vo forme doplnenia súpisu všeobecnej podstaty, bol výlučne správca vo vedľajšom
konkurznom konaní oprávnený s týmto majetkom nakladať. Iná osoba odlišná od správcu vo vedľajšom
konkurznom konaní nesmela tento majetok prevádzať. Právny úkon, ktorý je vykonaný v rozpore s

týmto zákonným zákazom, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatným, a to bez ohľadu na to,
či správca vo vedľajšom konkurznom konaní predmetný majetok zapísal do súpisu oprávnene alebo
neoprávnene. K zverejneniu doplnenia súpisu majetku v obchodnom vestníku došlo ku dňu jeho vydania
dňa 20.10.2010. Po tomto dátume tak výlučne správca vo vedľajšom konkurznom konaní bol oprávnenýuskutočniť právny úkon, ktorým došlo k zmene vlastníckeho práva ohľadom tohto zapísaného majetku.
Napriek tomuto zákonnému zákazu došlo ku dňu 19. januára 2011 k podpise zmlúv, ktoré sú uvedené
vyššie, na základe ktorých mal byť tento majetok prevedený do vlastníctva navrhovateľa.

Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom, v zmysle ktorých začatím vedľajšieho konkurzného konania
boli účinky hlavného konkurzného konania na majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky
suspendované, ďalej vzhľadom k tomu, že vedľajšie konkurzné konanie sa podľa citovaných kolíznych
noriem spravuje slovenským právnym poriadkom, ktorý je povinný rešpektovať aj správca v hlavnom

konkurznom konaní, a vzhľadom na zákonný zákaz nakladať s týmto majetkom osobou odlišnou od
osoby správcu, ktorá majetok do súpisu zapísala, tak súd konštatuje, že tieto dohody, na základe ktorých
malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, sú pre rozpor s uvedeným zákonným zákazom absolútne
neplatnými právnymi úkonmi podľa ustanovenia §-u 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených
dohôd sa tak navrhovateľ nestal vlastníkom týchto vecí, ktorých vylúčenie z podstaty žiada.

Navrhovateľ pôvodne návrh podal s tým, že na základe rozhodnutia francúzskeho súdu je oprávnený
nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto majetku, čím odôvodnil existenciu takého práva na svojej strane,
ktorévylučujesúpistohtomajetkudopodstatyúpadcu.Ohľadomtohtotvrdenianavrhovateľasakonajúci
súd stotožňuje s vyjadrením odporcu. Pôvodné rozhodnutie francúzskeho súdu určilo len spôsob, akým
sa má majetok úpadcu prevádzať, a v prospech koho má byť prevedený. Nejedná sa teda o žiaden

právny úkon, s ktorým by boli spojené účinky prevodu vlastníckeho práva. Jedná sa len o rozhodnutie,
ktorým francúzsky súd konštatoval, akým spôsobom sa s majetkom bude nakladať, avšak k tomu, aby
došlo k prevodu vlastníckeho práva sú nevyhnutné ďalšie právne úkony. Ako bolo konštatované vyššie,
právnyúkon,ktorýmmalodôjsťkprevoduvlastníckehoprávaanazákladektoréhonáslednenavrhovateľ
odôvodňoval existenciu svojho vlastníckeho práva, bol súdom vyhodnotený ako absolútne neplatný.

Oprávnenienadobudnúťmajetokpodľarozhodnutiafrancúzskehosúdunepredstavuježiadnemajetkové
právo vo forme subjektívneho práva, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie majetku zo súpisu podstaty.

Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že na strane navrhovateľa nezistil existenciu
takého subjektívneho práva, ktoré by vylučovalo zapísanie predmetného majetku do podstaty úpadcu

vo vedľajšom konkurznom konaní.

Navrhovateľ sa v priebehu konania odvolával na Článok 25 ods. 1 Nariadenia, v zmysle ktorého
sa podľa jeho názoru majú rozhodnutia francúzskeho súdu v hlavnom konkurznom konaní uznávať
bez ďalších formalít. Navrhovateľ tiež poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici,

ktorý v tomto prípade rozhodoval a konštatoval, že správca vo vedľajšom konaní musí rešpektovať
návrhy na likvidáciu prezentované správcom v hlavnom konaní a musí tiež uznať súdne rozhodnutia
ohľadom začatia, vedenia a uzavretia konkurzných konaní, ktoré boli urobené v hlavnom konkurznom
konaní. S týmto názorom navrhovateľa sa konajúci súd stotožňuje. Z nariadení jednoznačne vyplýva,
že rozhodnutia francúzskeho súdu sa bez ďalšieho uznávajú aj na území Slovenskej republiky ako

členského štátu Európskej únie. Ako však bolo uvedené vyššie, rozhodnutie francúzskeho súdu, na
ktoré sa navrhovateľ predovšetkým odvoláva, teda rozhodnutie zo dňa 29.05.2009, stanovilo len plán
celkového prevodu aktív úpadcu ohľadom hmotného, nehmotného majetku a iných aktív v prospech
spoločnosti PLASTIQUES DU VAL DE LOIRE, ktorá sa môže dať zastúpiť slovenskou spoločnosťou
- navrhovateľom. Toto rozhodnutie francúzskeho súdu je na území Slovenskej republiky priamo

vykonateľné a uznané a je potrebné ho aplikovať. Otázkou potom zostáva len skutočnosť, kto na území
Slovenskej republiky toto rozhodnutie bude realizovať, teda či ho bude realizovať správca v hlavnom
konkurznomkonaní,ktorýbudepredávaťtentomajetokalebočinaopaktotorozhodnutiebuderealizovať
vo forme uzatvorenia kúpno-predajných zmlúv správca vo vedľajšom konkurznom konaní. Ako bolo
uvedené vyššie, súd je toho názoru, že po začatí vedľajšieho konkurzného konania je oprávnený s

majetkom na území Slovenskej republiky, ktorý bol v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii
zapísaný do podstaty, oprávnený nakladať výlučne správca vo vedľajšom konkurznom konaní. Zmluvy
o prevode tohto majetku na navrhovateľa, tak mal uzatvárať správca vo vedľajšom konkurznom konaní,
ktorý by tým zároveň rešpektoval, uznal a praxi realizoval rozhodnutie francúzskeho súdu o spôsobe
speňaženia tohto majetku. Konanie správcu, ktorý vo vedľajšom konkurznom konaní predmetný majetok

zapísal do súpisu podstaty, tak nebolo v rozpore s týmito rozhodnutím francúzskeho súdu. O rozpore
s týmito rozhodnutím by bolo možné hovoriť len v prípade, ak by správca vo vedľajšom konkurznom
konaníodpredaltentomajetokinýmspôsobom,nežbolstanovenývuvedenomrozhodnutífrancúzskeho
súdu. K žiadnemu takémuto úkonu zo strany správcu vo vedľajšom konaní však nedošlo.Nazákladeuvedenýchskutočnostípotomsúddospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľajevcelomrozsahu
skutkovo a právne nedôvodný. Ako bolo uvedené vyššie, ohľadom niektorých položiek, ktoré sú vo

vlastníctve leasingových spoločností a vo vlastníctve tretích osôb, navrhovateľ netvrdil žiadne právo,
ktoré by odôvodňovalo vylúčenie týchto položiek zo súpisu majetku podstaty. Ohľadom ďalších položiek
súd dospel k záveru, že na základe rozhodnutia francúzskeho súdu na strane navrhovateľa doposiaľ
nevzniklo žiadne právo, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie týchto vecí zo súpisu a tak isto žiadne takéto
právo nevzniklo ani na základe uvedených zmlúv, ktoré podľa názoru súdu sú absolútne neplatnými

právnymi úkonmi. Možno teda konštatovať, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a
nepreukázal, že na jeho strane existuje také subjektívne právo, ktoré by bránilo zapísaniu týchto vecí
do súpisu a ktoré by odôvodňovalo podaný návrh na vylúčenie týchto vecí zo súpisu. Súd preto návrh
navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní v celom rozsahu

úspešný. Na pojednávaní však uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Preto o trovách konania
bolo rozhodnuté tak, že odporcovi súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.