Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11P/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914212024
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914212024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletých detí: C.

J. H., X.. XX.XX.XXXX a H. L. H., X.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - H. H.,
X.. XX.XX.XXXX, L. K. R., R. K. XX/XX a otca - J. H., X.. XX.XX.XXXX, L. J., Z. XXX/X, Č. K. o návrhu
matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a určenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. C. J. H., X.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 130 eur
mesačne a na mal. H. L. H., X.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 100 eur, vždy do 15.-eho dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s oboma maloletými deťmi nasledovne:
- každý párny rok v čase Vianoc a zimných prázdnin od 23.12. toho ktorého párneho kalendárneho roka
od 09.00 h do 06.01. nasledujúceho nepárneho toho ktorého kalendárneho roka do 17.00 h,
- každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatka, ktorý týmto prázdninám bezprostredne
predchádza od 17.00 h do nasledujúceho piatka do 17.00 h, ktorým sa jarné prázdniny končia,
- každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov, a to od 17.00 h dňa, ktorý týmto sviatkom bezprostredne

predchádza do 17.00 h Veľkonočného pondelka,
- každý rok počas letných prázdnin, a to v priebehu mesiaca júl od 01.07. od 17.00 h až do 31.07. do
17.00 h.

Okrem uvedených období je otec o p r á v n e n ý stýkať sa s oboma maloletými deťmi aj v iné dni,
ako aj nad rámec určeného rozsahu, avšak len po vzájomnej dohode s matkou detí.

Matka j e p o v i n n á odovzdať maloleté deti pred začiatkom styku otcovi v mieste ich bydliska

riadne a včas a otec j e p o v i n n ý po ukončení styku maloleté deti odovzdať matke v mieste ich
bydliska riadne a včas, pokiaľ sa rodičia o prevzatí detí na začiatku styku a odovzdaní detí po ukončení
styku nedohodnú inak.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V podanom návrhu žiadala matka, aby súd zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi C. J. H. a H.
L. H. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi vždy po vzájomnej dohode s matkou a tiež

žiadala, aby súd zaviazal otca na platenie výživného, a to na C. J. sumou vo výške po 150 eur mesačne
a na mal. H. L. sumou vo výške po 120 eur mesačne, vždy do 10.-eho dňa toho ktorého mesiaca k
rukám matky.Otec sa k podanému návrhu písomne vyjadril a vo vyjadrení súhlasil s platením výživného na syna
vo výške 2.500,-Kč a na dcéru vo výške po 2.000,-Kč mesačne. Zároveň navrhol, aby bol rozsudkom
upravený aj jeho styk s deťmi, pričom žiadal, aby mu bolo umožnené stretávať sa s deťmi každý párny

rok počas Vianoc od 25.12. od 09.00 h do posledného dňa prázdnin nasledujúceho roka do 17.00 h,
každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 09.00 h do posledného dňa prázdnin nasledujúceho roka
do 17.00 h, ďalej v každom nepárnom roku počas jarných prázdnin od piatku, ktorý týmto prázdninám
bezprostredne predchádza od 17.00 h do posledného dňa prázdnin do 17.00 h, v každom párnom
kalendárnom roku počas veľkonočných prázdnin od 17.00 h dňa, ktorý týmto prázdninám bezprostredne

predchádzadoVeľkonočnéhopondelkado17.00hakaždýrokpočasletnýchprázdninvobdobímesiaca
júl. Otec tiež navrhol, že si deti prevezme v bydlisku matky s tým, že po ukončení styku si matka deti
prevezme v bydlisku otca.

S uvedeným návrhom otca ohľadom úpravy styku matka na pojednávaní v podstate súhlasila až na
navrhnutý styk otca s deťmi počas Vianoc a zároveň mala námietky aj voči tomu, aby po ukončení styku

si musela deti prevziať v bydlisku otca. Tiež nesúhlasila s výškou výživného, ktorú bol otec ochotný
na deti platiť. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti otca,
ktorý svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby bolo pojednávané v jeho
neprítomnosti.

Kolízny opatrovník vo vzťahu k výške výživného na deti navrhol rozhodnúť s prihliadnutím k zárobkovým
možnostiam oboch rodičov a vo vzťahu k úprave styku otca s deťmi žiadal tiež zohľadniť námietky matky,
pretože táto by podľa návrhu otca nemala možnosť s deťmi prežiť žiadne Vianočné sviatky a zimné
prázdniny.

Okrem výsluchu matky a kolízneho opatrovníka bola na pojednávaní prečítaný rozsudok Obvodného
súdu pre Prahu 9, č.k. 25Nc/229/2013-27 zo dňa 17.05.2013, ďalej potvrdenia rodičov o ich zárobkoch,
ako aj doklady o ich výdavkoch a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav.

Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti a o úprave styku otca s deťmi rozhodnuté rozsudkom

Obvodného súdu pre Prahu 9 zo dňa 17.05.2013, č.k. 25Nc/229/2013-27, čo bolo ešte v čase, keď
matka žila s oboma deťmi v Prahe. Uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, podľa
ktorej sa otec zaviazal platiť na syna výživným po 2.000,-Kč a na dcéru výživným po 1.500,-Kč. Zároveň
bol dohodou upravený aj styk otca s deťmi.

Od uvedeného rozhodnutia súdu však došlo k podstatnej zmene okolností podstatných pre styk otca
s deťmi, a to z dôvodu, že matka sa aj s deťmi odsťahovala na Slovensko a preto vznikol problém v
súvislosti s dodržiavaním uzatvorenej rodičovskej dohody ohľadne úpravy styku.

Matka aj s deťmi býva v súčasnosti na Slovensku v K. R. v nájme. Od posledného rozhodnutia súdu vo

vzťahu k výživnému došlo aj k zvýšeniu oprávnených potrieb oboch detí, pretože syn je školopovinný
a školopovinnou sa tohto roku stane aj dcéra, pričom v čase posledného rozhodnutia súdu tomu tak
nebolo.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine
ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť;

ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine
ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo

schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine
ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.;
ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine

ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;
ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia
vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Po zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd za to, že návrh
matky na zvýšenie výživného na obe deti, z ktorých syn je už školopovinný a dcéra od nového školského
roka bude, je dôvodný. Matka predložila potvrdenia o tom, že syn je toho času žiakom 2. triedy základnej
školy, navštevuje školský klub detí, kde za obdobie mesiacov 09.2014 až 03.2015 matka hradila 80 eur,
ďalej na jeho stravu mesačne platí v priemere 22 eur a ďalej syn navštevuje aj športový klub JUDO TJ

Mladosť, kde matka platila príspevok za posledných 6 mesiacov v sume 60 eur a podieľala sa tiež na
nákladoch spojených s účasťami syna na súťažiach vo výške 113 eur. Dcéra navštevuje materskú školu,
kde v druhom polroku matka hradila za dcéru poplatok celkom vo výške 121,70 eur.

Na tomto základe preto súd v súlade s vyššie uvedenými ustanovenia Zákona o rodine uložil otcovi

povinnosť platiť na syna výživné mesačne po 130 eur a na dcéru po 100 eur mesačne, vždy do 15.-
eho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné
v takejto výške bezpochyby odôvodňujú potreby maloletých detí v súvislosti s ich povinnou školskou
dochádzkou, ako aj mimoškolskou činnosťou a podľa názoru súdu takto určené výživné zodpovedá
zároveň aj schopnostiam a možnostiam otca. Aj keď otec predložil potvrdenie o tom, že je evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie od 15.02.2013 a že nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti, ďalej že
pracuje len na základe dohody o vykonaní práce, súd prihliadol najmä k tomu, že podľa predloženého
potvrdenia a výpovede matky, otec pracuje ako čašník v lukratívnej časti Prahy na Václavskom námestí.
Na uvedenom základe mal súd za to, že jeho príjem je podstatne vyšší ako to deklaruje v rukoupísomnompotvrdenízamestnávateľojehopríjmenačl.31spisu,kdejepotvrdenýjehopríjemvpriemere
vo výške 2.067,-Kč mesačne.

Čo sa týka úpravy styku otca s deťmi, súd vychádzal z návrhu oboch rodičov a upravil ho v podstate
v súlade s ich návrhmi. Námietku matky k úprave styku počas zimných prázdnin a Vianoc však súd
považoval za opodstatnenú a pokiaľ by bol v tomto období upravený styk v súlade s návrhom otca, bolo
by znemožnené matke prežiť s deťmi každý rok minimálne časť Vianoc a skoro celé zimné prázdniny.
Preto súd počas tohto obdobia umožnil otcovi stretávať sa s deťmi len každý druhý rok, a to počnúc

párnym kalendárnymi rokom. V tomto prípade bola zohľadnená skutočnosť, že deti boli u otca v priebehu
Vianoc a zimných prázdnin v rokoch 2013 a 2014, preto súd považoval za spravodlivé, aby Vianoce a
zimné prázdniny v roku 2015 strávila s deťmi matka. Rozdielne od návrhu otca bolo upravené aj miesto
prevzatia a odovzdania detí, a to tak, že otec je oprávnený si na začiatku styku deti prevziať a následne
povinný po ukončení styku vrátiť matke, v mieste bydliska detí. V ostatné obdobia bol styk otca s deťmi
upravený v súlade s návrhmi rodičov. Zároveň súd pripustil, aby sa otec s deťmi stretával aj nad rámec

upraveného obdobia a aj vo väčšom rozsahu, ako je to určené, avšak len po predchádzajúcej vzájomnej
dohode s matkou detí.

Na uvedenom základe bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.