Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/485/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109206874
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2109206874.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu:JUDr.ĽubicaSpálováaJUDr.AntonJačekvprávnejvecinavrhovateľov:1.A.Z.,nar.X.X.XXXX,
bytom J. XXX, 2. V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 3. H. B., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, všetci
zastúpeníadvokátom:JUDr.MiroslavMichalička,sosídlomTrnava,Vajslova11,protiodporcom:1.H.Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 2. V. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, zastúpených advokátom: Mgr.
Milan Petráš, so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. júna 2015, č.k. 10C/142/2009-578,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1, 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa opätovne (rovnako ako jemu predchádzajúcim a tunajším
súdom zrušeným rozsudkom z 17. júna 2013) zamietol návrh a pôvodného navrhovateľa (zomrelého
právneho predchodcu) zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcom 1, 2 náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 2.063,68 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právneho zástupcu a zaplatiť
štátu náhradu trov konania v sume 341,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu

Trnava.

Takéto rozhodnutie vo veci samej i tentoraz právne odôvodnil § 221 Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom do 31.12.1982, § 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
do 30.6.1988, § 135c ods. 1, 2, 3, ust. § 115, § 116 ods. 1, 2, § 143, § 145 ods. 1, § 145 ods. 2 zák.
č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do 31.3.1964, § 135a ods. 1, 2, 3, 4,
§ 507 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, § 130

ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992. Vecne
prakticky len zotrval na záveroch zo svojho skoršieho rozsudku o nedôvodnosti návrhu na odstránenie
v žalobnom petite popísanej stavby odporcov, ktorú navrhovatelia považujú za neoprávnenú, keďže
táto stojí na novovytvorenej parc. č. 176/5, ktorá im vlastnícky patrí, nakoľko vlastníctvo k uvedenej
parcele vydržali. Začiatok vydržacej doby je tak datovaný rokom 1960 vo vzťahu k hospodárskej budove
a na jej miestne následne postavenej nepodpivničenej rozostavanej prístavby, rokom 1971 vo vzťahu k
pôvodnému zadnému plotu na betónových základoch s pletivom a z časti na jeho mieste postavenému

murovanému plotu z lomového kameňa, rokom 1987 vo vzťahu k podpivničenej stredovej prístavbe.
Tvrdené nastúpenie do držby tak súd posúdil podľa právneho predpisu (Občianskeho zákonníka)
účinného v roku 1960, 1971, 1987, ktorý upravoval daný právny inštitút. V súvislosti s otázkou vydržania
súd skúmal okolnosti, za ktorých odporkyňa 2 s jej manželom X. Z., zomrelým 13.9.1990, začali užívaťsporné nehnuteľnosti. Podľa tvrdení odporcov 1, 2 si dali odporkyňa 2. s manželom X. Z., zomrelým
XX.X.XXXX, zamerať pôvodnú parcelu číslo 175 po jej kúpe na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.1958
a zo dňa 11.3.1958 predtým, ako začali stavať rodinný dom, ktorý rodinný dom stavali dva roky. Znamená

to, že pôvodnú parcelu číslo 175 si dali zamerať najneskôr v roku 1958, keď zo znaleckého dokazovania
vyplynulo, že rodinný dom súpisné číslo XXX bol postavený v roku 1960. Pôvodnú parcelu číslo 175
zameral odporkyni 2 a jej manželovi X. Z., zomrelému XX.X.XXXX, Ing. B. V., ktorý pozemok pôvodnú
parcelu číslo 175 ohraničil v teréne kolíkmi, ktoré sa tam nachádzali až do doby, kedy odporkyňa 2
s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, postavili plot. V prípade uchopenia držby pôvodnej parcely

číslo 175 odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, súd dospel k záveru, že bolo
dobromyseľné. Odporkyňa 2 a jej manžel X. Z., zomrelý XX.X.XXXX, sa ujali držby z časti na základe
dedenia odporkyňou 2 v roku 1939 a z časti na základe kúpy odporkyňou 2 a jej manželom X. Z.,
zomrelým XX.X.XXXX, v roku XXXX. Pozemok v čase uchopenia držby bol tzv. holý a neoplotený a dali
si ho zamerať Ing. B. V.. Ing. B. V. žil a pôsobil v obci J., mal vysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole
technickej v Bratislave, kde získal v roku 1957 titul stavebný inžinier a na požiadanie občanov obce im

zameriaval hranice pozemkov v teréne. Odporkyňa 2 a jej manžel X. Z., zomrelý XX.X.XXXX, nemali tak
dôvod mať pochybnosti o zameraní hraníc pôvodnej parcely číslo 175 Ing. B. V., ktorý tieto hranice určil
kolíkmi v teréne, na ktorých zameraných hraniciach postavili plot a rodinný dom s vedľajšími stavbami
a pozemok užívali v rozsahu zamerania. Od doby, kedy odporkyňa 2 s manželom X. Z., zomrelým
XX.X.XXXX, vstúpili do užívania spornej parcely, užívali všetky pozemky nimi nadobudnuté vrátane

stavieb a oplatenia na nich sa nachádzajúcich, žili v rodinnom dome od jeho výstavby s deťmi, následne
i odporca 1 s celou rodinou, starali sa o stavby a oplotenie, rekonštruovali ich, kultivovali pozemky a
hospodárili na nich, zveľaďovali svoj majetok a riadne platili dane. Pokiaľ ide o inštitút vydržania podľa
Občianskeho zákonníka zo dňa 25.10.1950 s účinnosťou od 1.1.1951, tzv. Stredný občiansky zákonník,
inštitút vydržania bol upravený v ustanovení § 115 - 118 a v ustanovení § 143 a nasl. bola definovaná

držba. Medzi podmienky vydržania patrili držba veci v zmysle § 143 Stredného občianskeho zákonníka,
držba musela byť oprávnená v zmysle § 145 Stredného občianskeho zákonníka, teda držiteľ musel byť v
dobrejviere,žemuvecpatrí,pričomvpochybnostiach sapredpokladalo,žedržbabolaoprávnená,ďalej
spôsobilý predmet vydržania, teda vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k nescudziteľným
veciam v socialistickom vlastníctve štátu a ľudových družstiev. Vydržacia doba bola stanovená pri

nehnuteľnostiach na desať rokov. V tomto prípade bola predmetom vydržania nehnuteľnosť, a to časť
novovytvorenej parcely číslo 176/5, na ktorej sa nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba
postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, teda predmetom
vydržania bol spôsobilý predmet, nakoľko sa nejednalo o vec - pozemok v socialistickom vlastníctve.
Odporkyňa 2 s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, postavili pôvodnú

hospodársku budovu v roku 1960, od jej výstavby ju spoločne užívali až do smrti X. Z. v roku 1990,
kedy vstúpil do jej užívania odporca 2 a na jar 2008 pôvodnú hospodársku budovu odporcovia 1., 2.
zbúrali a na jej základoch vybudovali dnes stojacu nepodpivničenú rozostavanú prístavbu. Pôvodnú
hospodársku budovu postavenú v roku 1960 využívali odporkyňa 2 a jej manžel X. Z., narodený
XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, k hospodárskym účelom súvisiacim s užívaním ich rodinného domu

a priľahlých pozemkov, riadne platili za rodinný dom a priľahlé pozemky po celú dobu ich užívania dane.
Spornú časť novovytvorenej parcely číslo 176/5 tak nielen fakticky ovládali, ale nakladali s ňou ako s
vlastnou v právnom slova zmysle. Zistené okolnosti objektívne nasvedčujú tomu, že odporkyňa 2. a
jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, užívali časť novovytvorenej parcely číslo
176/5, na ktorej sa dnes nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na

základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, v dobrej viere a pri normálnej opatrnosti, že im
patrí po celú vydržaciu dobu. Ďalej sa súd zaoberal otázkou vydržania k časti novovytvorenej parcely
číslo 176/5, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku
1971 a podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987 odporkyňou 2. a jej manželom X. Z.,
narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku

1999 odporcami 1, 2 na pôvodných základoch z roku 1971. Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb.
účinný od 1.4.1964 nepoznal ako samostatný právny inštitút držbu, a preto nepoznal ani vydržanie, ktoré
bolo založené na oprávnenej držbe. Až novela prevedená zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983
a platná do 31.12.1991 opätovne upravila inštitút vydržania (§ 135a v spojení s § 507a ods. 3). Pre
vydržanie sa započítala aj doba, počas ktorej občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v

držbe s tým, že tento čas neskončil skôr než uplynutím jedného roka. Prvé vydržanie preto mohlo nastať
ažk1.aprílu1984.Podľatejtoúpravybolavšakmožnosťvydržaniaznačneobmedzená,lebokpozemku
alebo jeho časti nadobudol vlastníctvo štát a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Vydržacia doba u vydržania pozemkov bola desať rokovaobjektvydržaniamoholbyťlentakýpozemok,ktorýmoholbyťpredmetomzriadeniaosobnéhoužívania
pozemku podľa § 199 ods. 1. Pokiaľ išlo o požiadavku kvalifikovanej držby, držiteľ musel mať vydržovanú
vec vo svojej moci a nakladať s ňou ako so svojou vlastnou, a to v dobrej viere, že mu vec patrí, to

všetko po celú dobu vydržacej doby. Novela Občianskeho zákonníka zrealizovaná zákonom č. 509/1991
účinnáod1.1.1992podstatnerozšírilamožnostinadobudnutiavlastníctvaknehnuteľnostiamvydržaním.
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.1992) treba vzťahy vzniknuté pre 1.
januárom 1992 posudzovať podľa predpisov platných pred touto novelou a ako bolo konštatované vyššie
následkomvydržaniavzmyslenovelyprevedenejzákonomč.131/1982Zb.účinnejod1.4.1983aplatnej

do 31.12.1991 je vznik vlastníckeho práva štátu k vydržanému pozemku alebo jeho časti a druhým
následkom bol vznik práva vydržateľa na zriadenie práva osobného užívania pozemku alebo jeho časti,
resp. na uzavretie dohody s následnou registráciou podľa § 205 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu
dohodyoosobnomužívanípozemkuvšakdoúčinnostizákonač.509/1991nedošlo,aaninemohlodôjsť,
keďže k vytvoreniu parcely číslo 176/5 došlo až v priebehu tohto konania, a preto súd ďalej zisťoval,
či boli splnené podmienky vydržania podľa nasledujúceho právneho predpisu. Vydržanie v platnom

Občianskom zákonníku po novele z roku 1991 je definované v ustanovení § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tak, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu desať rokov. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k
veciam,ktorénemôžubyťpredmetomvlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátu
alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). V zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa

započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Inštitút vydržania sa tak stáva
jedným zo všeobecných spôsobov nadobudnutia vlastníctva zo zákona, pričom pri nehnuteľnostiach
sa nerozlišuje, či ide o stavby alebo pozemky. Medzi podmienky vydržania patrí oprávnená držba
podľa § 130 Občianskeho zákonníka, uplynutie stanoveného času podľa 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a spôsobilý predmet vydržania v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide

o oprávnenú držbu, je oprávneným držiteľom ten, kto je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec patrí. Vo vzťahu k sporným častiam novovytvorenej parcely číslo 176/5, na ktorej
sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971 a podpivničená
stredová prístavba postavená v roku 1987, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na
pôvodných základoch z roku 1971, súd konštatuje, že sa jedná o spôsobilý predmet vydržania, nakoľko

novovytvorená parcela číslo 176/5 nie je vecou, ktorá môže byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo
určených právnických osôb. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby platí to, čo bolo uvedené vyššie vo vzťahu k
vydržaniu podľa Stredného občianskeho zákonníka, nakoľko odporkyňa 2 s manželom X. Z., narodeným
XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a následne s odporcom 1. uskutočňovali nikým nerušený výkon
držby vlastným užívaním sporných častí novovytvorenej parcely číslo 176/5. Ak by aj vznikla pochybnosť

o oprávnenosti držby, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená (§ 130 os. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka), ktorú vyvrátiteľnú domnienku sa nepodarilo navrhovateľovi vyvráti. Sám
navrhovateľ v konaní nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie, že držba odporkyne 1.
a jej manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, bola neoprávnená, resp. že by
prestali byť obaja so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im vec patrí. Dôkaz výsluchom

svedkov B. Z. a A. Z. navrhol navrhovateľ vykonať až po piatich rokoch od začatia konania, keď z ich
výsluchu nevyplynulo, že by odporkyňa 2 a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX,
následneodporca1,bolipočasvydržacejdobyrušenívužívaníspornejnehnuteľnosti.Účastnícikonania
majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností a
účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním

tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd
musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa sú dôvodné, a pokiaľ ich navrhovateľ
v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu uvedeného v návrhu
domáhať požadovaného nároku. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa 2 a

jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, pri užívaní pôvodnej hospodárskej budovy
postavenej v roku 1960 na jeho pozemku boli neoprávneným držiteľmi. Navyše procesným dôsledkom
nepreukázania neoprávnenosti držby, je v zmysle § 145 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka
predpoklad, že ich držba bola oprávnená. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd za preukázané,
že vydržacia doba vo vzťahu k časti novovytvorenej parcely číslo 176/5, na ktorej sa nachádza

nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej
budovy z roku 1960, ktorá tak začala plynúť odporkyni 2 a jej manželovi X. Z., narodenému XX.X.XXXX,
zomrelému XX.X.XXXX, v roku 1960, uplynula v roku 1970. Znamená to, že odporkyňa 2 a jej manžel
X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcelyčíslo 176/5, na ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010
na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, vydržaním v roku 1970. Navrhovateľ síce
tvrdil, že odporcov 1., 2. upozorňoval, že stavajú na jeho pozemku, avšak toto tvrdenie napriek márnemu

poučeniupodľa§120ods.4Občianskehozákonníkanijakýmspôsobomnepreukázal,keďzvykonaného
dokazovania možno nanajvýš prisvedčiť jeho tvrdeniu, že odporcu 1. upozorňoval v roku 2008, že
nepodpivničenú rozostavanú prístavbu realizuje na jeho pozemku. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je umožnené započítanie vydržacej doby pred 1.4.1983 v celom rozsahu, a to tak vlastnej,
tak aj predchodcovej s tým, že vydržacia doba nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roku po

1.4.1983,tedadňom31.3.1984stým,žezápočetdržbysavzťahujeajnadržbupozemkov,ktorépredtým
nemohli byť vydržané. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka možno započítať i dobu, po ktorú
bola vec v oprávnenej držbe pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že už došlo k vydržaniu pozemkov pre
štát a k vzniku práva držiteľa na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov s tým, že účinky
vydržania mohli nastať najskôr 1.1.1992, ak boli splnené všetky zákonné podmienky k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním. V zmysle ustálenej judikatúry do držby, počas ktorej mal oprávnený

držiteľ vec v držbe, je potrebné pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú držiteľ vec držal pred
1.1.1992, a to aj v prípade, že šlo o vec v štátnom vlastníctve. Vlastníkom nehnuteľnosti sa dňom
1.1.1992 stane ten, kto má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu desať rokov, a to aj v prípade,
že stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Vo vzťahu k sporným častiam novovytvorenej parcely
číslo 176/5, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku

1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku
1971, postavené odporkyňou 2 a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým 13.9.1990, tak
súd konštatuje (vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností ohľade započítania držby), že vydržacia
doba im uplynula dňa 1.1.1992. Vo vzťahu k spornej časti novovytvorenej parcely číslo 176/5, na
ktorej sa dnes nachádza podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987 súd konštatuje,

že vydržacia doba uplynula odporkyni 2 a odporcovi 1. ako právnemu nástupcovi X. Z., narodeného
XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, v roku 1997. Znamená to, že odporkyňa 2 a jej manžel X. Z.,
narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo
176/5, na ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971,
murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971,

vydržaním dňa 1.1.1992 a odporca 1 a odporkyňa 2 nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely
číslo 176/5, na ktorej sa nachádza dnes podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1997.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporkyňa 2 s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX,
zomrelým XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo vydržaním k časti novovytvorenej parcely číslo 176/5, na
ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch

pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, vydržaním v roku 1970 a k časti novovytvorenej parcely
číslo 176/5, na ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku
1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku
1971, vydržaním dňa 1.1.1992, odporca 1 a odporkyňa 2 nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej
parcely číslo 176/5, na ktorej sa nachádza dnes podpivničená stredová prístavba postavená v roku

1997. Právnym dôvodom oprávnenej držby bolo u odporkyne 2 dedičstvo a kúpa, u X. Z., narodeného
XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, kúpa a u odporcu 1 dedičstvo po jeho otcovi X. Z., narodenom
XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, ktoré skutočnosti vyplynuli z Pozemnoknižnej vložky číslo 761
pre katastrálne územie J., zo spisov čd 7378/1939, čd 1797/1958 a čd 2670/1962 a z Rozhodnutia o
dedičstve číslo 3D 2656/90-10 zo dňa 20.5.1991. Ich dobrá viera vyplynula z presvedčenia, že pozemok,

na ktorom sa nachádzajú sporné stavby im patrí, v nezmenenom stave ho užívali bez pochybností od
výstavby pôvodného rodinného domu a v priebehu vydržacej doby sa neoboznámili so skutočnosťami,
ktoré mohli objektívne vyvolať pochybnosť tom, že im pozemok nepatrí. Až v priebehu tohto konania,
teda po uplynutí vydržacej doby, bol vyhotovený znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že
sporné stavby sa nachádzajú na pozemku, ku ktorému je vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností v

prospech navrhovateľa a následne bol vyhotovený aj geometrický plán na oddelenie tejto časti pozemku
pre jeho presnú špecifikáciu. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ upozorňoval odporcov 1, 2, že
rozostavanú nepodpivničenú prístavbu k rodinnému domu stavajú na jeho pozemkoch nanajvýš v roku
2008 a ďalej po začatí konania v prejednávanej veci. Odporkyňa 1. s manželom X. Z., narodeným
XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 1 sa tak chopili držby časti susedného pozemku -

v konaní novovytvorenej parcely číslo 176/5 v rozsahu, resp. vo výmere, 20 m2. Právnym titulom
bol v tomto prípade nadobúdací titul k skutočne vlastneným pozemkom a tento tzv. putatívny titul je
podľa názoru súdu postačujúci. Celková výmera pozemkov vo vlastníctve najskôr odporkyne 1 a jej
manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, potom vo vlastníctve odporcov 1.,2. je 1723 m2 (234 m2 + 1489 m2), z toho výmera časti susedného pozemku 20 m2 predstavuje
1,16 %. S poukazom na pomer skutočne nadobudnutých pozemkov odporkyňou 2 s manželom X.
Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporcom 1 a skutočne držaného pozemku je

podľa názoru súdu takéto prekročenie plochy pri zachovaní obvyklej opatrnosti bezvýznamné a omyl
vydržateľov možno považovať za omluviteľný. O omluviteľnosti právneho omylu svedčí nepochybne
aj fakt, že pôvodný plot medzi pozemkami účastníkov postavený odporkyňou 2 a jej manželom X.
Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1971 v zadnej časti záhrady zasahuje
do ich vlastníctva, ako vyplynulo zo Znaleckého posudku číslo 18/2010 (plocha vyznačená zelenou

farbou), teda časť záhrady odporcov 1, 2 - parcela číslo 175/2 je užívaná navrhovateľom i fakt, že
časť pozemku odporcov 1., 2. je zo strany susednej parcely č. 174/1 užívaná na ich úkor vlastníkom
parcely číslo 174/1, ako vyplynulo zo Znaleckého posudku číslo 18/2010 (plocha vyznačená zelenou
farbou). Tieto závery znaleckého dokazovania tak nasvedčujú tvrdeniu odporcov 1, 2, že pozemky v
ich vlastníctve užívali podľa ich zamerania najneskôr od výstavy rodinného domu s vedľajšími stavbami
a oplotením, keď hranice pôvodnej parcely číslo 175 im boli vytýčené vo väčšom rozsahu v prospech

susedných pozemkov (vyznačenie zelenou farbou v znaleckom posudku) a v menšom rozsahu na úkor
pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa (vyznačenie modrou farbou v znaleckom posudku), čo vedie
súd k presvedčeniu, že nemali úmysel „zabrať“ pozemok vo vlastníctve navrhovateľa. Z vykonaného
dokazovania tak dospel súd k záveru, že podmienky vydržania boli splnené. Po vyriešení predbežnej
otázky vlastníctva k novovytvorenej parcele číslo 176/5 sa súd ďalej zaoberal požiadavkou navrhovateľa

na odstránene sporných stavieb z novovytvorenej parcely číslo 176/5. Uvedená parcela nie vlastníctvom
navrhovateľa, a preto navrhovateľ nie je ani oprávnený domáhať sa odstránenia sporných stavieb z tejto
parcely. Sporné stavby nie sú ani neoprávnenými stavbami, nakoľko sa nachádzajú na pozemku, ktorý
vydržali odporkyňa 1 s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 2..
Navrhovateľ poukazoval tiež na skutočnosť, že sporné stavby na novovytvorenej parcele číslo 176/5 boli

postavené bez stavebného povolenia, ktoré tvrdenie považoval súd za právne irelevantné k predmetu
sporu. Samotná skutočnosť, či stavebník mal stavebné povolenie alebo nemal, nie je totiž pre kvalifikáciu
neoprávnenej stavby rozhodujúca a stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov
je potrebné odlišovať od stavby postavenej neoprávnene. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd
návrh v celom rozsahu zamietol považujúc ho za neopodstatnený.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci plne úspešným
odporcom 1 a 2 priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.063,68 Eur, ktoré priznané trovy
právneho zastúpenia súd ďalej špecifikoval. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148
ods. 1 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume

341,50 Eur, čo predstavuje preddavok na znalečné zaplatený zo štátnych rozpočtových prostriedkov
v sume 200,- Eur v zmysle uznesenia č.k. 10C/142/2009-86 zo dňa 3.8.2010, znalečné zaplatené zo
štátnych rozpočtových prostriedkov v sume 124,54 Eur v zmysle uznesenia č.k. 10C/142/2009-118 zo
dňa 3.1.2011 a znalečné zaplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov v sume 16,96 Eur v zmysle
uznesenia č.k. 10C/142/2009-352 zo dňa 1.3.2013.

Aj proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie pôvodný navrhovateľ (zomrelý právny predchodca
navrhovateľov) prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a zaviazať odporcov k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.
Namietal vyvodením z vykonaných dôkazov nesprávnych skutkových zistení i nesprávnym právnym

posúdením veci súdom prvého stupňa (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.).
Argumentoval tým, že tvrdenie odporkyne 2 o tom, že hranice pozemku odporcov mali byť vytýčené
kolíkmi, ktoré tam mal umiestniť Ing. V. až keď sa postavil plot, nebolo preukázané žiadnym iným
tvrdením, práve naopak, navrhovateľ predložil súdu zameranie umiestnenia svojej stavby z 30.5.1969,
ktoré realizoval autorizovaný geodet Ing. Z., pričom v tomto zameraní jednoznačne absentuje zameranie

plota. Na nákrese je zameraná stavby odporcov, avšak plot, ani žiadne iné deliace prvky sa na zameraní
nenachádzajú. Napriek tomu odporkyňa 2 tvrdí, že niekedy 5-6 rokov od postavenia rodinného domu
postavili plot a preto odstránili vytyčovacie kolíky, neuvádza pravdu. Odporkyňa neuvádza pravdu i
vtedy, keď uvádza, že medzi nimi postavený plot nahradil vytyčovacie kolíky Ing. V.. Odporcovia zároveň
nepopierajú vyjadrenie svedka B. Z. o tom, že dňa 30.5.1969 sa na hranici pozemkov nenachádzali

žiadnevytyčovaciekolíky,alelenzadnýplot,ktorýsapodľavytýčenianachádzalnajehopozemku.Nieje
vôbec zrejmé, prečo súd považoval výpoveď odporkyne 2 za vierohodnú a nespornú, keď výstavba plota
sa v súlade so znaleckým dokazovaním, ako aj v súlade s výsluchom ostatných svedkov uskutočnila
až v roku 1971, čo bolo potom, čo on nadobudol pozemok do svojho výlučného vlastníctva a po tom,čo si ho dal zamerať autorizovaným geodetom na umiestnenie rodinného domu. Navyše Ing. B. V. mu
počasrealizáciestavbyjehorodinnéhodomuvykonávalstavebnýdozor,boljehorodinnýmpríslušníkom,
z čoho je zrejmé, že keď staval svoj rodinný dom v roku 1981, požiadal ho len o stavebný dozor,

zameranie stavby mu nevykonával. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal i na znenie § 4 ods. 2 zák.
č. 82/1948 Zb. o úprave pôsobnosti vo veciach verejného vymeriavania a mapovania a tiež na § 102
ods. 1 zák. č. 88/1950 Zb. Trestného zákona správneho. Je absolútne neprimerané a neopodstatnené
domnievať sa, že Ing. B. V. vykonáva zameranie a umiestňovanie stavieb, pretože práve takto vzdelaný
stavebný inžinier by podľa jeho názoru ako posledný bez potrebného oprávnenia postupoval v rozpore

s platným právom a vykonával by činnosť štátneho orgánu na vlastné nebezpečenstvo a zodpovednosť.
Súd ďalej vyhodnotil vyjadrenie starostu obce Mgr. Y. ako vyjadrenie, voči ktorému nemal pochybnosti.
Má však za to, že starosta obce sa zrejme nemusel mýliť, keď odporcovi 1 predložil potvrdenie o tom,
že bol od starších občanov obce J. informovaný, že Ing. B. V., stavebný inžinier, ... na požiadanie
občanov vymeriaval hranice pozemkov v roku 1958 a neskôr..., poukazuje však na to, že toto vyjadrenie
predložil starosta obce odporcovi 2, pričom nebolo adresované súdu a nebolo vyžiadané pre účely

súdneho konania, pričom jemu známi niektorí starí občania obce, ktorí bezpochyby tvrdia okolnosti
uvedené starostom vo vyhlásení obce sú odporkyňa 2 a I. K., čím potom nemožno okruh týchto osôb
rozšíriť, pretože počas súdneho konania boli zistení len títo starší obyvatelia obce a starosta neuviedol
vyjadrenia, ktorých konkrétnych obyvateľov vlastne uvádzal a preto je nutné považovať za preukázané
len vyjadrenia týchto osôb za preukázané. Následne odvolateľ odcitoval § 145 ods. 1 zák. č. 141/1950

Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do 31.3.1964 a poukázal na nález NS SR sp.
zn. 4Cdo 287/2006, ako i na nálezy sp. zn. 5Cdo 49/2010, 5Cdo 30/2010, 4Cdo 162/2011, keď ďalej
argumentuje, že spôsob akým sa ujali odporcovia držby sporného pozemku možno označiť za postup v
rozpore s právom, pretože svojvoľné osadenie stavby na hranici svojho pozemku bez zamerania stavby
alebo jej osadenia oprávnenou osobou nemožno označiť za konanie, pri ktorom bola dodržaná obvyklá

miera opatrnosti odporcov. Na mieste nie je ani argument súdu, ktorý asi zrejme vyvodil z nálezu NS ČR
sp. zn. 22Cdo/1398/2000 podľa ktorého, „s poukazom na pomer skutočne nadobudnutých pozemkov
odporkyňou 2 s manželom X. Z. a odporcom 1 a skutočne držaného pozemku je podľa názoru súdu
takéto prekročenie plochy pri zachovaní obvyklej opatrnosti bezvýznamné a omyl vydražiteľov možno
považovať za ospravedlniteľný“. K výstavbe plota s betónovým základom totiž prišlo až 5 alebo 6 rokov

po tom, resp. v roku 1971, čo bol postavený rodinný dom odporcov a neskôr ako bola postavená
hospodárska budova, teda pri osádzaní plota už odporcovia vychádzali zo stavu osadenia hospodárskej
budovy a rodinného domu. Z uvedeného nemožno vyvodzovať, že pri osádzaní hospodárskej budovy
sa odporcovia odchýlili od celkovej výmery z ich pozemku len minimálne, ako to uvádza súd, pretože
v tej dobe plot postavený nebol. Výklad uvedenej problematiky poskytuje aj publikácia S., Q..: Držba

oprávnená, neoprávnená. Právo a zákon, rok 1992, číslo 10, strana 586. Podľa ustálenej justičnej praxe
je tak prípustný len omyl v právnom stave, nie omyl v existencii práva. Držiteľ teda musí byť v právnom
omyle, ktorý spočíva v právnom stave veci, ktorému právnemu omylu sa držiteľ nemohol vyhnúť pri
použití obvyklej miery opatrnosti a takýto právny omyl môže byť súdom označený ako ospravedlniteľný.
V justičnej praxi ako aj v teoretických úvahách zatiaľ úplne absentuje existencia skutkového omylu,

ktorý by mohol byť súdom označený za ospravedlniteľný, s následkom vzniku oprávnenej držby. Toto
sa javí ako logické, pretože držiteľ musí byť subjektívne presvedčený o existencii jeho práva a teda
samotná existencia určitého stavu, bez ohľadu na právo nemôže byť relevantné a pre oprávnenosť
držby. Tu však pokiaľ ide spôsob, akým prišlo k vstupu do držby odporcov, podľa ich posledného
vyjadrenia, mal zamerať hranice pozemkov Ing. B. V., táto okolnosť sa však objektívne javí ako značne

nepravdepodobná.

Odporcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu právneho predchodcu navrhovateľov sa
písomne nevyjadrili.

Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že v priebehu odvolacieho konania pôvodný navrhovateľ a zároveň
odvolateľ X. Z. nar. X.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX, ktorým úmrtím stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania (§ 19 O.s.p.). Odvolací súd po zistení právnych nástupcov zomrelého účastníka (t.j. súčasných
navrhovateľov), ktorí prejavili záujem pokračovať v konaní, posúdil v danom prípade procesnú možnosť
na takéto pokračovanie s týmito nástupcami v súlade s § 107 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s §
211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na
úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvého
stupňa skutkovo a právne správne posúdil žalobný nárok na odstránenie neoprávnenej stavby.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal

dokazovanievrozsahupotrebnompreposúdeniežalobnýmnávrhomuplatnenéhonároku,jehovýsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo
veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i
správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne,

presvedčivé a vyčerpávajúce písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Nie je možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou, podľa ktorej z vyjadrenia odporkyne 2 má vyplývať,
že hranice pozemkov mali byť vytýčené kolíkmi, ktoré tam mal umiestniť Ing. V., až keď sa postavil plot.
Odporkyňa 2 počas konania tvrdila, že pozemok bol v čase uchopenia držby neoplotený a dali si ho
zamerať Ing. B. V., ktorý tieto hranice určil kolíkmi v teréne, na ktorých zameraných hraniciach postavili
plot a rodinný dom s vedľajšími stavbami a pozemok užívali v rozsahu zamerania. Tiež skôr tvrdila, že

rodinný dom začali s manželom stavať asi rok po svadbe, stavali ho asi dva roky, plot sa postavil medzi
pozemkami asi päť alebo šesť rokov potom, čo postavili starý rodinný dom. Pletivový plot sa staval až po
ukončení výstavby starého rodinného domu. Je potom logické, že pokiaľ i neskôr odporkyňa uviedla, že
na zameraných hraniciach pozemkov postavili plot a rodinný dom, neznamená to, že hranice pozemkov
sa zameriavali až po postavení plotu.

Ak aj bol súdu predložený vytyčovací nákres z 30.5.1969 realizovaný autorizovaným geodetom
Ing. Horváthom, ktorý mal byť vyhotovený pre zameranie umiestnenia stavby právneho predchodcu
navrhovateľov a navrhovateľky 1, z ktorého zamerania nevyplýva zameranie plota, resp. zameranie
iných deliacich prvkov, pričom stavba odporcov na ňom zameraná je, z čoho sa potom má usudzovať,

že plot odporcov nemohol byť postavený tak ako tvrdia, teda päť resp. šesť rokov po stavbe rodinného
domu, t.j. v roku 1965 - 66, navyše keď i zo znaleckého dokazovania vyplynula výstavba plota až v roku
1971,odvolacísúdzvykonanéhodokazovaniakonštatujeskôropak.Toznamenápráveto,žekvýstavbe
plotu predsa došlo v čase tvrdenom odporkyňou 2. Ak aj znalec ustálil osadenie plotu v roku 1971, nie je
možné ponechať bez povšimnutia i jeho ďalšie konštatovania, že relevantné explicitné metódy zistenia

veku betónovej konštrukcie (betónový základ plotu) mladšej ako 100 rokov (daný prípad) v znaleckej,
resp.vstavebnejpraxineexistujú.Absolútnyvekbetónulaboratórnymi,chemickýmialeboradiologickými
metódamisazistiťnedá.Ktakémutoskúmaniujepotrebnévykonaťšpeciálnevývrtyvzoriek,keďnáklady
na takéto testy sú značne nákladné. To znamená, že ani znalecké dokazovanie s určitosťou nemôže
vylúčiť i možné skoršie osadenie plota. Navyše i sám pôvodný navrhovateľ v konaní nebol jednoznačný

pokiaľ išlo o údaje ohľadne stavby plota. Na pojednávaní dňa 26.11.2009 uviedol, že odporcovia plot na
betónových základoch s pletivom postavili v roku 1969, na pojednávaní dňa 20.9.2012 uvádzal, že plot
bol postavený v roku 1978 (časovo úplne mimo ostatných tvrdení) a na pojednávaní dňa 21.10.2014
uviedol jeho postavenie v roku 1968. Z listinného dôkazu označeného ako vytyčovací nákres zák. číslo:
762 - 0259 - 69 zase nevyplýva, že bol vyhotovený práve pre účely zamerania umiestnenia stavby

právneho predchodcu navrhovateľov a navrhovateľky 1, vyplýva z neho len to, že ho vyhotovil Z./Q. dňa
24.6.1969 a k vytýčeniu parcely č. 176 pre kat. územie J. došlo dňa 30.5.1969. Naproti tomu procesná
strana odporcov predložila poľný nákres s rovnakým evidenčným číslom, ktorý mal byť vyhotovený na
objednávku PD Lošonec. Rozhodujúce však je to, že ani z jedného nákresu nie je možné bez bližšiehokomentára s určitosťou osvedčiť, že stavba na ňom zakreslená (t.j. pôvodný rodinný dom odporcov) je
ako taká čiastočne umiestnená na priľahlom pozemku, keďže táto je zakreslená presne na zelenej čiare,
o ktorej navyše nie je zrejmé, že je tou pomyselnou hranicou. A pokiaľ i z nákresu nevyplýva osadenie

plota, neznamená to ešte, že v skutočnosti plot v teréne nebol.

Pokiaľ ide o posúdenie tvrdenia odporkyne 2, že pred začatím výstavby starého rodinného domu si
pozemok dali vymerať Ing. B. V., tu odvolací súd i napriek protiargumentácii uzatvára, že túto nepovažuje
za dôvodnú a ani opodstatnenú a v tomto smere nevidí relevantný dôvod odkloniť sa od vyslovených

záverovsúdomprvéhostupňaohľadnepreukázaniatejtotvrdenejskutočnosti.Akajboloargumentované
tým, že Ing. V. ako vzdelaný stavebný inžinier by nepostupoval v rozpore s platným právom a
nevykonával by činnosť štátneho orgánu na vlastné nebezpečenstvo a zodpovednosť, neznamená to,
že k zameraniu pozemku reálne nedošlo. Nič na tom nemení ani predložené čestné vyhlásenie jeho
manželky o tom, že počas svojho života nevykonával žiadne geodetické ani iné zememeračské činnosti.
Naopak, nepravdepodobným sa javí práve to, že by odporkyňa 2 s manželom začali stavať bez toho, aby

si pozemok dali vymerať a to obzvlášť vtedy, keď stavbu umiestňovali na hranicu susedných pozemkov.
Zistená odchýlka je pritom malá, navyše zistená i v zadnej časti pozemku tu už v neprospech odporcov,
čo nasvedčuje práve tomu, že k zameraniu reálne došlo, i keď s minimálnymi nepresnosťami, čo však
odzrkadľuje práve obdobie jeho uskutočnenia, technické vymoženosti tejto doby ako i rozsah odchýlky.

Namietaný listinný dôkaz, z ktorého súd prvého stupňa pri rozhodovaní i vychádzal a to čestné
vyhlásenie starostu obce korešponduje s tvrdeniami odporcov, predovšetkým odporkyne 2, pričom
odvolacie námietky vo vzťahu k nemu odvolací súd považuje za irelevantné, bez bližšej potreby sa nimi
vôbec zaoberať.

Napokon podľa odvolacieho súdu odporkyňa 2 s manželom boli dostatočne a primerane obozretní pri
uchopení držby spornej časti nehnuteľnosti, ktorú si dali pred začatím výstavby ich rodinného domu
zamerať, a i keď si hneď neobjednali geodeta a zameranie nebolo úplne presné, odchýlka bola bez
zmerania nerozoznateľná a právny predchodca navrhovateľov oproti tomu užíval porovnateľný úsek
priľahlého pozemku odporcov v jeho zadnej časti, preto odporcov, predovšetkým odporkyňu 2 a jej

zomrelého manžela možno považovať za primerane opatrných, bez ľahkovážnosti, z čoho je možné
vyvodiť i ich dobromyseľnosť ako i ospravedlniteľnosť ich omylu.

Vzhľadom na uvádzané potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné, nedôvodné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania vysporiadavať sa i s ďalšou odvolacou argumentáciou,

ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne

nenapadnutého) potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešným odporcom vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania voči v odvolaní neúspešným navrhovateľom. Keďže si odporcovia náhradu trov odvolacieho
konania návrhom neuplatnili, nebola im odvolacím súdom s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p.

priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.