Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207893
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7611207893.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: IMBIZ

s. r. o., so sídlom Mlynská 39, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 176 516, právne zastúpený JUDr.
Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: U. W., S.
W. R. XXX/XX, A. Ú., Y.: XXXXXXXX, o zaplatenie sumy 19.625,76 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 17.937,81
Eur s 9 %-tným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2.100,- Eur od 24. 3. 2011 do 20. 6. 2012,
zo sumy 412,05 Eur od 21. 6. 2012 do zaplatenia,

zo sumy 548,- eur od 16. 3. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 177,59 Eur od 6. 4. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 1.567,28 Eur od 8. 4. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 10.843,12 eur od 6. 4. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 288,- Eur od 22. 4. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 106,19 Eur od 12. 5. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 3.176,83 Eur od 16. 5. 2011 do zaplatenia,

zo sumy 818,75 Eur od 26. 5. 2011 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 19 625,76
eur s príslušenstvom, titulom dlžného nájomného a úhrad spojených s užívaním nebytových priestorov
a požadoval náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.12.2009 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme, predmetom ktorej

boli nebytové priestory na L. P. Č..XX A. S., pričom nájom bol uzavretý na dobu určitú, a to od 1.
1. 2010 na 5 rokov. V zmysle článku IV. predmetnej zmluvy bol povinný žalovaný platiť nájomné vo
výške 2.350,- eur mesačne a podľa bodu 5 predmetného článku pri oneskorenej úhrade nájomného a
vedľajších nákladov sa nájomca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania, čím nie je dotknuté právo na náhradu škody. V zmysle článku IV bodu 7 služby podľa
článku IV bod 6 bolo dojednané, že uvedené platby si nájomca bude uhrádzať sám na základe faktúr
vystavených príslušnými dodávateľskými subjektmi, s ktorými bol povinný uzatvoriť si príslušné zmluvy

so súhlasom prenajímateľa. Nájomca si na vlastné náklady v prenajatých priestoroch mal namontovať
podružný vodomer na zistenie skutočného stavu odberu vody, namontovaný autorizovanou firmou,
riadne zaplombovaný.Ku dňu podania žaloby, teda k 31. 5. 2011 žalovaný neuhradil nájomné a úhrady za služby spojené s
nájmom nebytových priestorov v celkovej výške 19.082,18 Eur. Žalobca vyfakturoval jednotlivé mesačné
platby faktúrami, kópie ktorých predložil k návrhu. Z takto vyfakturovaných dlžných súm si zároveň

uplatňujeajzákonnýúrokzomeškaniapodľa§517ods.1,2Občianskehozákonníkavspojenísvládnym
nariadením č. 87/1995 Z. z..

Súd vydal dňa 30. 6. 2011 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V
jeho odôvodnení uviedol, že žalobca nemá právny dôvod na vymáhanie dlžnej sumy, ani na zaplatenie

úrokov z omeškania, nakoľko článok IV odsek 3 v predmetnej nájomnej zmluve neobsahuje relevantné
údaje o dobrovoľnosti zaplatenia dlhu. Ďalej uviedol, že žalobca nebol nútený sa domáhať svojho
nároku súdnou cestou, predmetnou žalobou sa snaží poškodiť žalovaného a vykresliť ho pred súdom
ako neplatiča. Poukázal na udalosti, ktoré boli spojené s ukončením nájmu, a to daním výpovede zo
strany prenajímateľa - komisionálnym uzavretím prevádzky s okamžitou platnosťou k 7. 4. 2011, čím
vznikli žalovanému neúmerne zvýšené náklady na energiu, plyn, vodné a stočné. Z uvedených dôvodov

žalovaný v odpore podanom na súde dňa 25. 7. 2011 navrhoval, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo
veci nariadil pojednávanie.

Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa žalovaný nezúčastňoval, na pojednávaniach nebol
prítomný ani jeho právny zástupca, preto z dôvodu hospodárnosti konania potom, čo sa žalovaný

a jeho právny zástupca nezúčastňoval ani ďalších opakovaných pojednávaní, vypočul žalovaného
prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Bratislava V.

Nakoľko z výpovedí žalovaného nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že žalobcom fakturované sumy za dlžné nájomné s príslušenstvom

sú nesprávne, súd po právnom posúdení veci za použitia §§ 3, 7, 9 zákona č. 116/1990 Zb. a § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka rozsudkom zo dňa 6. 5.
2013 žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie sumy 1.687,95 eur konanie zastavil (späťvzatie návrhu z 3.
8. 2012). Zároveň určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.874,30 eur.

Proti potvrdzujúcej časti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný podal odvolanie, v ktorom navrhoval,
aby vec bola zrušená a vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať. Namietal procesný postup prvostupňového súdu, ktorý na pojednávaní dňa 6. 5. 2013 konal za
jeho neprítomnosti, aj jeho právneho zástupcu, pričom on dňa 29. 4. 2013 svoju neúčasť ospravedlnil,
súd teda pojednával za jeho neprítomnosti bez toho, aby oznámil jeho právnemu zástupcovi, že

pojednávanie nebude odročené.

Ďalej v odvolaní uviedol, že súd nesprávne vec právne posúdil, nakoľko nedostatočne zistil skutkový
stav, keď vôbec nedokazoval, akým spôsobom mu boli doručené jednotlivé faktúry, ani nedokazoval, či
sumy uvedené na predmetných faktúrach vychádzali s reálnej spotreby energie, na čo on zreteľne pri

výsluchu dňa 5. 4. 2013 upozorňoval.

V odvolaní ďalej okrem iného namietal množstvo žalobcom vyfakturovanej spotreby elektriny a za
účelom správneho výpočtu navrhoval v tomto konaní ustanoviť znalca. Ďalej namietal vyfakturované
sumy za spotrebu elektriny za mesiac apríl a máj, kedy okrem jedného dňa v apríli prenajaté priestory

žiadnym spôsobom neužíval.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 1. 2015 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený z
dôvodu nesprávneho procesného postupu, kedy prvostupňový súd odňal žalovanému možnosť konať
pred súdom, keď ho neoboznámil, ako rozhodol o jeho žiadosti o odročenie pojednávania a napriek

tomu nariadené pojednávanie uskutočnil. Odvolací súd sa meritom prejednávanej veci nezaoberal.

Ďalším uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 1Co 364/2013 bolo potvrdené uznesenie tunajšieho súdu
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému.

Prevedeným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa na L. P.
Č.. XX A. S. podľa zákona č. 116/1990 Zb., pričom podľa článku II tejto zmluvy boli žalovanémuprenechané do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe na L. P. Č.. XX na 1. poschodí,
a to s príslušenstvom a vybavením, ktoré boli opísané v odovzdávajúcom protokole - prílohe č. 3 k
nájomnej zmluve. Nájomca predmetné priestory využíval na prevádzkovanie pohostinských služieb,

pričom nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú počnúc dňom 1. 1. 2010 na dobu 5 rokov. Podľa
článku IV. bodu 1 predmetnej zmluvy výška nájmu bola dojednaná vo výške 2.350,- Eur mesačne, ktoré
nájomca bol povinný uhrádzať vždy k 15.-tému dňu predchádzajúceho mesiaca, po prvýkrát pri prevzatí
nebytových priestorov, na bankový účet žalobcu. V bode 3 článku IV. predmetnej zmluvy bolo dojednané,
že akékoľvek vzájomné zúčtovanie predpísaného nájomného proti prípadným pohľadávkam zo strany

nájomcu nie je prípustné. Pri oneskorenej úhrade nájomného bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške
0,5 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Okrem nájomných platieb bol žalovaný povinný podľa bodu
6 článku IV. uhrádzať náklady za dodávku plynu, dodávku studenej a teplej vody, elektrickej energie,
stočné, teplo, TUV a ďalších služieb, a to na základe faktúr vystavených dodávateľskými subjektmi, s
ktorými bol povinný nájomca uzatvoriť príslušné zmluvy so súhlasom prenajímateľa.

Podľa faktúry č. XXXXXXX vystavenej žalobcom dňa 1. 2. 2011 s dátumom splatnosti dňa 15. 2. 2011,
fakturoval žalobca žalovanému úhradu nájomného za marec 2011 vo výške 2.350,- Eur. Z tejto sumy
žalovaný zaplatil časť 23. 3. 2011 vo výške 250,- Eur, dlžné nájomné vo výške 2.100,- Eur neuhradil.
Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 1. 4. 2011 s dátumom splatnosti dňa 15. 4. 2011 žalobca fakturoval
nájomné za obdobie od 1. 4. 2011 do 7. 4. 2011 vo výške 548,- Eur, ktorú sumu žalovaný nezaplatil.

Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 24. 3. 2011 s dátumom splatnosti dňa 7. 4. 2011 fakturoval žalobca
žalovanému úhradu vodného od 1. 1. do 23. 2. 2011, stočné od 1. 1. do 23. 2. 2011, zrážkovú vodu
od 1. 1. do 28. 2. 2011, plyn od 1. 1. 2011 do 31. 3. 2011, spolu vo výške 677,59 Eur, pričom 5. 4.
2011 žalovaný z týchto súm zaplatil 500,- Eur, nezaplatená platba je vo výške 177,59 Eur. Faktúrou
č. XXXXXXX zo dňa 24. 3. 2011 s dátumom splatnosti k 7. 4. 2011 fakturoval žalobca žalovanému za

úhradu plynu od januára do júna 2010 sumu vo výške 1.567,28 Eur, ktorú žalovaný nezaplatil. Faktúrou
č. XXXXXXX zo dňa 31. 3. 2011 so splatnosťou k 5. 4. 2011 fakturoval žalobca žalovanému za úhradu
plynu od júla do decembra 2010 a vyúčtovanie elektrickej energie spolu vo výške 10.843,12 Eur, ktorú
sumu žalovaný nezaplatil. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 7. 4. 2011 s dátumom splatnosti ku 21. 4. 2011
fakturoval žalobca žalovanému za úhradu plynu za mesiac apríl 2011 sumu 288,- Eur, ktorú žalovaný

nezaplatil. Ďalšou faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 27. 4. 2011 s dátumom splatnosti 11. 5. 2011 fakturoval
žalobca žalovanému vodné od 24. 2. do 23. 3. 2011, stočné od 24. 2. do 23. 3. 2011, zrážku vody od
1. 3. do 31. 3. 2011 vo výške 106,19 Eur, pričom z tejto sumy nebola zaplatená žiadna suma. Faktúrou
č. XXXXXXX zo dňa 1. 5. 2011 s dátumom splatnosti 15. 5. 2011 fakturoval žalobca žalovanému za
úhradu elektrickej energie od 1. 1. do 30. 4. 2011 vo výške 3.176,83 eur, pričom z tejto sumy nebola

zaplatená žiadna časť. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 16. 5. 2011 s dátumom splatnosti dňa 25. 5. 2011
fakturoval žalobca za úhradu elektrickej energie za máj 2011 vo výške 818,75 Eur, pričom táto suma
uhradená žalovaným nebola.

Písomným podaním zo dňa 3. 8. 2012 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.687,95

Eur späť s odôvodnením, že z jeho strany došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávky žalobcu
voči žalovanému, a to ohľadom sumy týkajúcej sa faktúry č. XXXXXXX zo dňa 1. 2. 2011 v časti
neuhradeného nájomného 2.100,- Eur, od ktorej sumy bol odpočítaný výťažok z dražby, ktorá sa konala
dňa 20. 6. 2012 a ktorou bol realizovaný výkon záložného práva predajom hnuteľných vecí, ktoré boli
vo vlastníctve žalovaného, pričom výsledok dražby bol registrovaný v Notárskom centrálnom registri

dražieb pod č. N 637/2012, NCRdr 4329/2012. Súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p.
zastavil. V tejto časti rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť.

Z vyššie uvedených faktúr, ktorých kópie žalobca aj s príslušným vysvetlením k návrhu a k ďalšiemu
písomnému vyjadreniu predložil a s ktorými sa súd náležite oboznámil, súd zistil, že žalovaný okrem

nájomného za prenajaté priestory nachádzajúce sa na L. P. Č.. XX A. S. mal uhrádzať aj platby
za dodávku plynu, studenej a teplej vody, elektrickej energie, odpadovú kanalizáciu (stočné), teplo,
TUV a služby s tým spojené. Podľa čl. IV bodu 6 predmetnej zmluvy si žalovaný mal ako nájomca
uzatvoriťpísomnézmluvysjednotlivýmidodávateľmiplynu,vody,teplaaelektrickejenergie,kčomuvšak
žalovaný nepristúpil. Už pri nesplnení tejto povinnosti žalovaný postupoval v rozpore s ustanoveniami

nájomnej zmluvy, čo spôsobilo ďalšie problémy žalobcovi, ako prenajímateľovi a tento bol nútený
samostatnými ním vyhotovenými faktúrami účtovať jednotlivé platby a následne sa domáhať ich
zaplatenia od žalovaného. Žalobca dňa 7. 4. 2011 doručil žalovanému výpoveď z nájmu a to s okamžitou
platnosťou, a to z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou za nájom viac ako jeden mesiac aprenajímateľ pristúpil ku komisionálnemu uzavretiu prevádzky s okamžitou platnosťou dňom 7. 4. 2011.
Ako vyplynulo z ďalších dôkazných listín predložených žalobcom a zároveň aj z výpovede žalovaného,
žalobca realizoval výkon záložného práva predajom hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného a z

výťažku si potom uspokojil časť nezaplatených platieb vo výške 1.687,95 eur a v tejto časti zobral návrh
späť.

Žalovanýspolusodvolanímdoručilsúdudňa2.7.2013(emailovoupoštou)písomnévyjadrenieknávrhu
vypracované jeho právnym zástupcom. V ňom uviedol, že pri podpisovaní nájomnej zmluvy sa dohodol

so štatutárnou zástupkyňou žalobcu Y.. I.. Š., že za prvé dva mesiace - január a február 2010 mu nebude
fakturované nájomné, dokým žalovaný nevykoná rekonštrukciu priestorov, ktoré boli nevyhnutné na
otvorenie prevádzky, k čomu došlo 12. 3. 2010. Žalobca však svoj prísľub porušil a trval na zaplatení
nájomného už aj za prvé dva mesiace vo výške 4.700,- eur, k čomu žalovaný pristúpil.

V máji 2010 došlo k zatekaniu strechy na budove, kedy žalovaný žiadal žalobcu o opravenie strechy,

aby mohli byť priestory funkčné. Žalobca však k tomu nepristúpil. Priestory boli zatekaním poškodené a
žalovaný prišiel o časť tržieb a bol nútený opraviť strechu na vlastné náklady. Žiadal o refundáciu na to
vynaložených finančných prostriedkov od žalobcu titulom vynaloženia investícií do cudzej nehnuteľnosti,
čo však žalobca odmietol.

Následne dňa 2. 4. 2011 zástupcovia žalobcu vnikli do jeho prevádzky a dňa 7. 4. 2011 mu bola podaná
výpoveď.Vtedysažalovanýdozvedel,žežalobcapožadujeodnehozaplatenieelektriny,plynu,vodného
astočnéhozaceléobdobienájmu,tedaod1.1.2010domarca2011,akoajzamesiacapríl2011.Ktomu
dodal, že jednotlivé faktúry za tieto obdobia mu neboli pred „násilným uzatvorením prevádzky“ doručené.
Tieto mu boli doručené až po týchto udalostiach. Samotná výpoveď mu bola doručená až dva týždne po

vniknutídoprevádzky. Ďalejuviedol,žehnuteľnéveciboližalobcomzadržanéabolavykonanádražba,v
ktorejbolijehoveciodpredanézasmiešnusumu1.687,95eur,kčomutvrdil,ženebolurobenýkompletný
súpis majetku, napr. len vetracia jednotka mala hodnotu 3.000,- eur, atď. Ďalej žalovaný uviedol, že
počascelejdobynájmusažalobcanedožadovalúhradyenergiiasúvisiacichslužieb,hocimubolifaktúry
od dodávateľov riadne vystavené a doručené. Žalovaný mal snahu o slušné jednanie, situáciu urovnať a

po celú dobu nájmu bol dobromyseľný v tom, že nie je povinný uhrádzať okrem nájmu aj služby spojené
s nájmom. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení potvrdil, že mu boli doručované faktúry, ktoré žalobca
predložil k písomnému návrhu, podľa ktorých súčet dlžných súm je vo výške 19.625,76 eur.

Až po uzatvorení prevádzky sa žalovaný dozvedel, že žalobca mu prefakturoval celkovú spotrebu za

odberné miesto, t. j. za celú budovu na L. XX, v ktorej sa nachádzalo ďalšie množstvo nebytových
priestorov, bytov, obchodov s textilom a dokonca aj ďalšie dva podniky (s výnimkou elektriky, ktorú
žalobca prefakturovával iba vo výške 80 % z celkovej spotreby budovy). Jednalo sa o závratné sumy,
takžežalovanýlogickyodmietoltaktovysokéanepodloženévyfakturovanésumyuhradiť. Predložilsúdu
vlastnoručne vyhotovený nákres prenajatých priestorov a jeho laický výpočet platieb za nájom (od 1. do

7. apríla 2011), plyn (od 01- 06/2010, 07 - 12/2010 a za 04/2011). Navrhol ustanoviť súdneho znalca na
výpočet odberu plynu v prenajatých nebytových priestoroch.

Čo sa týka platieb za odber elektriny, k tomu uviedol, že nedisponuje faktúrami od dodávateľov elektriny
ZES Energia, ktoré boli doručované žalobcovi v roku 2010 za jednotlivé mesiace, a preto nevie porovnať

množstvo odberu, ktorý realizoval on. V celom rozsahu rozporuje faktúry za spotrebu elektriny za mesiac
apríl, máj 2011 z dôvodu, že v tom období prenajaté priestory neužíval. Dodal, že rozvody elektriny v
celom objekte boli v katastrofálnom stave. Z jemu prenajatých priestorov bola elektrika ponapájaná do
všetkých ostatných priestorov, resp. do celej budovy, k čomu predložil fotodokumentáciu. Na výpočet
reálnej spotreby elektrickej energie v ním prenajatých priestoroch navrhol ustanoviť znalca z odboru

energetiky, odvetvie tepelné, energetické zariadenia.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 3. 2015 k vyššie popísaným námietkam a návrhom na
dokazovanie žalovaného uviedol a opakovane zdôraznil, že žalovaný neuhradil nájomné a platby za
služby spojené s nájmom nebytových priestorov, ktorá povinnosť mu vyplývala z predmetnej nájomnej

zmluvy a ktoré mu boli vyúčtovávané jednotlivými faktúrami.

K výpočtu náhrady za vodné, stočné a zrážkovú vodu uviedol nasledovné:K faktúre č. XXXXXXX zo dňa 24. 3. 2011 uviedol, že platby za vodné, stočné a zrážkovú vodu
sú vypočítané pomerne na všetkých nájomcov podľa veľkosti prenajatej plochy, nakoľko Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a. s. so sídlom v Bratislave ako dodávateľ vyfakturovala žalobcovi spotrebu

iba jednou faktúrou pod č. XXXXXXXXX (č. l. 249 spisu) na sumu 329,30 eur vystavenou 2. 2. 2011 s
dátumom splatnosti dňa 28. 2. 2011. K faktúre č. XXXXXXX doplnil, že tak isto bol výpočet za spotrebu
vodného, stočného a zrážkovej vody vypočítaný pomerne vychádzajúc z jednej faktúry Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti pod č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 7. 3. 2011, splatnou k 27. 3. 2011 (čl.
251 spisu).

K výpočtu náhrady za spotrebu zemného plynu uviedol nasledovné:

Za odber zemného plynu od 1. 1. do 31. 3. 2011 uviedol, že výpočet bol realizovaný pomerne
pre všetkých nájomcov podľa veľkosti prenajatej plochy, nakoľko Slovenský plynárenský priemysel so

sídlom v Bratislave ako dodávateľ vyfakturoval žalobcovi spotrebu iba jednou faktúrou. K tomu žalobca
uviedol, že hoci bol zvolený postup pomerného výpočtu, spotreba zemného plynu mala byť fakturovaná
žalovanému v 100 %-tnej výške, nakoľko tento bol využívaný len pre potreby jeho kuchyne a reštaurácie.
Kfaktúreč.XXXXXXXvystavenejdňa24.3.2011sdátumomsplatnostik7.4.2011uviedol,žezazemný
plyn za obdobie od januára do júna 2010 bolo vyúčtovaných 80 % celkovej spotreby vyfakturovanej

Slovenským plynárenským priemyslom, a. s., k čomu predložil faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú SPP,
a. s. dňa 22. 7. 2010, splatnú k 5. 8. 2010 na sumu 2.570,15 eur.
K faktúre č. XXXXXXX, kde je fakturovaná suma za odber zemného plynu za obdobie od júla do
decembra 2010, opäť uviedol, že bolo vypočítaných 80 % celkovej spotreby vyfakturovanej SPP, a. s.
faktúrou č. XXXXXXXXXX (čl. 268 spisu).

K faktúre č. XXXXXXX zo dňa 7. 4. 2011, kde je vyfakturovaná platba za zemný plyn za obdobie apríl
2011,žalobcavychádzalzvyfakturovanejsumySPP,a.s.,kčomupredložilfaktúrupodč.XXXXXXXXXX
vystavenú SPP, s. r. o. dňa 1. 4. 2011 na celkovú sumu 288,- eur (č. l. 270 spisu).

K výpočtu náhrady za spotrebu elektrickej energie uviedol nasledovné:

K faktúre č. XXXXXXX (kde je časť sumy fakturovaná aj za odber plynu- viď vyššie), kde je fakturovaná
suma za odber elektrickej energie za obdobie 01-12/2010, žalobca uviedol, že pri výpočte vychádzal z
80 % celkovej spotreby, ktorá bola vyfakturovaná ZES Energia, a. s. so sídlom v Bratislave faktúrou č.
XXXXXXXXXX, ktorou bola vyfakturovaná celková suma vo výške 9.674,05 eur.

K faktúre č. XXXXXXX vystavenej 1. 5. 2011, kde je fakturovaná suma za odber elektrickej energie
za obdobie od 01-04/2011 uviedol, že pri výpočte vychádzal z 80 % celkovej spotreby, ktorá bola
vyfakturovaná ZES Energia, a. s. so sídlom v Bratislave 4 faktúrami za jednotlivé mesiace január až
apríl 2011 vystavené na sumu 852,71 eur za mesiac január, 776,30 eur za mesiac február, 852,86 eur
za mesiac marec, a 827,30 eur za mesiac apríl (viď faktúry pod č. l. 277 - 280).

K faktúre č. XXXXXXX vystavenej 16. 5. 2011, kde je fakturovaná suma za odber elektrickej energie za
obdobie od 05/2011 uviedol, že pri výpočte vychádzal z 80 % celkovej spotreby, ktorá bola vyfakturovaná
ZES Energia, a. s. so sídlom v Bratislave faktúrou pod č. XXXXXXXXXX, ktorou bola vyfakturovaná
celková suma vo výške 852,86 eur (viď č. l. 282 spisu).

Žalobca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, resp. súdu vysvetlil, že náklady za odber vody, stočné a
zrážkovú vodu Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. fakturovala za jedno odberné miesto, preto
ich žalobca rozpočítaval v závislosti od pomeru plôch využívaných jednotlivými nájomcami. Spotreba
za elektrickú energiu a zemný plyn bola rozúčtovávaná iným spôsobom, nakoľko ostatní nájomcovia
mali namontované svoje vlastné elektromery a plynomery. Priestory na prízemí objektu sú súčasťou

trhoviska a sú otvorené aj v zimnom období, tieto sa nevykurujú a ostatní nájomcovia mali s SPP, a. s.
uzavreté samostatné zmluvy. Napriek tomu, že žalovaný mal zaplatiť za spotrebu zemného plynu celé
vyfakturované sumy tak, ako boli uvedené vo faktúrach SPP, a. s., žalobca mu fakturoval len pomernú
časť vo výške 80 %. Takýto výpočet žalobca zvolil z toho dôvodu, že jednotlivé mesačné platby za odber
elektrickej energie boli účtované ZSE Energia, a. s. zálohovo, teda v rovnakých výškach a vyúčtovanie

sa robilo až na konci obdobia, nakoľko je predpoklad, že spotreba mohla byť v niektorých mesiacoch
nižšia, žalobca to rozdelil za celé obdobie rovnomerne práve kvôli týmto zálohovým platbám.
Pri rozúčtovaní elektrickej energie žalobca postupoval tak, že žalovanému zarátal spotrebu za 65 %
prenajatej plochy = 339,86 m2 (pri celkovej výmere 522,22 m2). 35 % plochy tvoria nájomcovia prízemiaobjektu. Pri výpočte celkovej spotreby energie vychádzajúc z faktúr vystavených ZES Energia, a. s.,
žalovanému bolo vyúčtovaných 80 % nákladov na elektrickú energiu z dôvodu, že žalovaný oproti
ostatným nájomcom využíval väčšie množstvo elektrickej energie, nakoľko celá jeho kuchyňa spolu so

všetkými spotrebičmi bola napojená na spoločný elektromer. V priestoroch žalovaného sa nachádzali
okrem iného tri kávovary, veža, hifi zosilňovač, zariadenie kuchyne - umývačka riadu, priemyselný
sporák, rúry, elektrický krájač, palacinkáreň, ventilátor a ďalšie drobné spotrebiče, k čomu žalobca ako
dôkaz predložil zoznam, resp. súpis hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v prenajatých priestoroch
žalovaného. Dodal, že prevádzka bola otvorená aj vo večerných a nočných hodinách.

Faktúry za nájom (za mesiace január až marec 2011) boli žalovanému doručené dňa 31. 5. 2011, ktoré
si on osobne prevzal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom, k čomu žalobca predložil písomný dôkaz, a
to predsúdnu upomienku zo dňa 15. 3. 2011. Ďalšie vyúčtovanie za nájom (alikvotná časť za mesiac
apríl a vyúčtovanie za spotrebu elektrickej energie a plynu) nebolo možné žalovanému doručiť, nakoľko
tento písomnosti od nich nepreberal a vyhýbal sa komunikácii so žalobcom aj napriek písomným a

telefonickým výzvam).

V závere žalobca poukázal na čl. IV písomného znenia nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého žalovaný bol
povinnýsámplatiťúhradyzaslužbyspojenésnájom,atonazákladefaktúr,ktorébymubolivystavované
príslušnými dodávateľskými subjektmi, bol povinný s nimi uzavrieť zmluvy a prihlásiť odbery jednotlivých

médií, čo však neučinil.
S poukazom na ďalšie doplňujúce dôkazy a doplňujúce odôvodnenie návrhu žalobca na podanom
návrhu naďalej trval a navrhoval žalovaným navrhované dokazovanie súdnymi znalcami zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9. 9. 2015, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Žiadal odročiť

pojednávanie z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, k čomu predložil lekárske potvrdenie. V konaní bol
zastúpený advokátom, ktorý naďalej trval na ustanovení znalca pre účely výpočtu, spôsobu a rozsahu pri
fakturácii platieb za odbery elektrickej energie a plynu. Namietal, že mu bola bezdôvodne fakturovaná
suma za spotrebu elektriny za mesiac apríl aj máj 2011, kedy žalovaný priestory žiadnym spôsobom
neužíval.

Vzhľadom na zdravotný stav žalovaného súd odročil pojednávanie na neurčito a ďalšie pojednávanie
nariadil až na deň 25. 4. 2016 (aj vzhľadom na to, že dňa 23. 10. 2015 oznámil právny zástupca
žalovaného, že jeho zdravotný stav mu naďalej neumožňuje pojednávaní sa zúčastňovať, lekárske
potvrdenie už k tomu nepredložil. Odkázal na výsluch žalovaného zo dňa 5. 4. 2013, ktorý bol vykonaný

dožiadaným súdom, zotrvával na znaleckom dokazovaní, iné dôkazy nenavrhoval). Právny zástupca
žalobcu dňa 22. 4. 2016 súdu oznámil, že došlo k ukončeniu zastupovania žalovaného jeho advokátskou
kanceláriou a tlmočil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa v konaní dá zastúpiť
iným advokátom. Žiadal o odročenie pojednávania s poukazom na zlý zdravotný stav žalovaného, k
čomu však nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Žalovaný sa k predvolaniu písomne nevyjadril, svoju

neúčasť písomne neospravedlnil, nepredložil súdu dôkaz preukazujúci tvrdenie jeho právneho zástupcu,
že sa nemôže zúčastniť pojednávaní pre zlý zdravotný stav.

Vzhľadom na takýto postup žalovaného súd dňa 25. 4. 2016 pojednával za jeho neprítomnosti podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., a to z dôvodu, že takéto správanie účastníka konania súd hodnotí za účelové a

tendenčné spôsobujúce len ďalšie prieťahy v konaní a neumožňujúce v merite veci rozhodnúť. Súd má
zato, že žalovaný sa takýmto správaním snaží vyhnúť svojej povinnosti voči žalobcovi zaplatiť dlžné
nájomné a platby spojené s užívaním prenajatých nebytových priestorov.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to zjeho strany negatívne na výsledku sporu. V danom prípade žalobca predložil súdu relevantné dôkazy,
na základe ktorých súd mohol posúdiť dôvodnosť jeho nároku.

Žalovaný si však svoju dôkaznú povinnosť ako účastníka konania nesplnil.

Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje

deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine, a to v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu.

V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je

záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.

Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je,
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je, alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý

súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

V prejednávanej veci žalovaný od ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou a núteným vysťahovaním
jeho prevádzky v nebytových priestoroch žalobcu, mal dostatok času zabezpečiť si dôkazy, ktorými by
podložil svoje tvrdenie, akú správnu sumu (podľa neho) mal platiť za spotrebu jednotlivých odberov

v prenajatých priestoroch. Po podaní žaloby mohol si dať vyhotoviť či už odborný posudok, alebo
súkromný znalecký posudok, ktorým by svoje tvrdenia obhájil. Žalovaný však okrem svojho laického
tvrdenia, že výpočty žalobcu sú nezákonné, nepredložil o tom žiadne relevantné dôkazy (aj napriek
opakovaným výzvam súdu), navyše pred podaním žaloby, ani po nej, nespolupracoval so žalobcom na
prípadnej dohode, alebo uzavretí zmieru, takže v závere súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremenosvojhotvrdenia,žežalovanásumaježalobcomnesprávnevypočítaná. Žalovanýmnavrhované
dokazovanie (ustanovením znalca v tomto konaní) súd hodnotí pre toto konanie za nehospodárne,
neúčelové a navrhované len tendenčne na obranu žalovaného.

Podľa § 3 ods. 1 až 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení

novelizovaných predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3)
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak. 4)

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení novelizovaných

predpisov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným
právnym predpisom, určí sa dohodou.Podľa § 9 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu
uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie

je spojené s nájmom;

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Prevedeným dokazovaním za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, a to predmetnej
nájomnej zmluvy, výpovede z nájomnej zmluvy, jednotlivých faktúr predložených k žalobe, súd vzal za
preukázané, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 17.937,81 Eur je v celom rozsahu opodstatnený.

Z dokazovania súd zistil, že žalovaný podpísal nájomnú zmluvu, na základe ktorej užíval nebytové
priestory na ulici L. Č.. XX na 1. poschodí v S., kde prevádzkoval pohostinské služby. Žalovaný si
neplnil základné povinnosti vyplývajúce z predmetnej nájomnej zmluvy, predovšetkým porušil zmluvné
dojednania v čl. IV predmetnej zmluvy, teda neplatil nájomné a následne ani služby spojené s nájmom
nebytových priestorov. Žalobca podľa § 9 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 116/1990 Zb. pristúpil k výpovedi

predmetného nájmu dňa 7. 4. 2011 a následne k nútenému vyprataniu priestorov. Ďalej porušil
ustanovenia čl. IV bod 7 a bod 6, teda neplatil za služby spojené s užívaním prenajatých priestorov
takým spôsobom, ako bolo dojednané, teda predovšetkým nesplnil si tú základnú povinnosť, že mal
uzatvoriť príslušné zmluvy s jednotlivými dodávateľmi na základe písomného súhlasu prenajímateľa.
Nesplnením si týchto základných povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy bol potom sám žalobca

nútený následne postupovať tak, ako vyplýva zo skutkového stavu veci vyššie popísaného a žalovaný
svojou nečinnosťou vlastne žalobcovi spôsobil a aj naďalej nezaplatením dlžných súm spôsobuje škodu.

Čo sa týka návrhu žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, súd jeho návrh zamietol, rozhodol
tak potom, čo sa oboznámil s doplňujúcimi dôkazmi žalobcu - faktúrami Bratislavskej vodárenskej

spoločnosti, a. s. a Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. (viď vyššie popísané). Z predmetných
faktúr a výpočtov, ktoré zrealizoval žalobca vzhľadom na veľkosť využívanej plochy prenajatých
priestorov žalovaným súd má zato, že sumy fakturované žalobcom sú v súlade s reálnym odberom,
reálnou spotrebou plynu a elektrickej energie v prenajatých priestoroch. Žalobca dostatočne súdu
vysvetlil, prečo pri výpočte elektrickej energie žalovanému z celkovo fakturovaných súm vypočítal 80 %

celkovej spotreby, t. z. že vlastne pri vyfakturovaných sumách reálne účtované platby znížil o 20 %.

Súd skontroloval výpočet nájomného, ktorý bol fakturovaný žalobcom za mesiac marec 2011 vo výške
2.100,- eur a za mesiac apríl od 1. 4. 2011 do 7. 4. 2011, a zistil, že žalobcom fakturované platby sú v
súlade s dojednaním v nájomnej zmluve, v zmysle ktorej nájomné bolo dohodnuté mesačne vo výške

2.350,- eur. Za mesiac marec žalovaný čiastočne zaplatil sumu 250,- eur, preto súd priznal žalobcovi
neuhradenú zvyšnú sumu vo výške 2.100,- eur. Za mesiac apríl pomerná časť nájomného za 7 dní do
7. 4. 2011 (teda do reálneho ukončenia nájmu) činí 548,- eur, takže súd priznal žalobcovi aj túto správne
vypočítanú pomernú sumu ako dlžné nájomné od 1. 4. do 7. 4. 2011.

Čo sa týka ďalších fakturovaných súm za spotrebu elektrickej energie a plynu, súd sa v tomto v plnom
rozsahu stotožňuje s výpočtom žalobcu tak, ako bol realizovaný a preukázaný dôkazmi - faktúrami
vystavenými žalobcom a faktúrami jednotlivých dodávateľov v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 3. 2015.

Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný porušil podmienky dohodnuté v čl. IV nájomnej zmluvy, nepristúpil
k uzavretiu jednotlivých zmlúv s dodávateľmi, nenahlásil odbery jednotlivých elektrických a plynových
spotrebičov, čím vyvolal taký stav, že žalobca, potom, čo on prevzal faktúry od jednotlivých dodávateľov
(elektriny, plynu, vody), bol nútený podať na súde predmetnú žalobu. Navyše od vypovedania
nájomnej zmluvy vyhýbal sa akýmkoľvek kontaktom so žalobcom, nepristúpil k akýmkoľvek predsúdnym

zmierovacím konaniam, ktoré mu žalobca opakovane ponúkal a od apríla 2011 doposiaľ (viac ako 5
rokov) z dlžnej sumy žalovanému nič neuhradil.V závere je potrebné pripomenúť, že súd nemohol brať do úvahy obranu žalovaného uvádzanú v jeho
písomných vyjadreniach, kde tvrdil, že žalobca mu mal ústne prisľúbiť, že nebude od neho požadovať
dlžné nájomné za prvé dva mesiace, nakoľko žalobca takéto tvrdenie nepotvrdil a neexistuje o tom

žiaden písomný dôkaz. Ďalšia požiadavka refundácie vynaložených finančných prostriedkov na opravu
strechy ako vložených investícií do cudzej nehnuteľnosti, je tak isto bezpredmetná, nakoľko žalovaný sa
takéhoto nároku nedomáhal protinávrhom a o tomto tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Čo sa týka ďalšej
námietky žalovaného, že žalobca nemá právo na nájomné za mesiac apríl a máj 2011 (s tvrdením, že
prevádzka bola uzavretá dňa 2. 4. 2011 a nebolo ju možné ním ďalej využívať) je tak isto bezpredmetná,

nakoľko žalobca mu podal dôvodnú výpoveď a výpovedná lehota uplynula k 31. 5. 2011 (jednomesačná
výpovedná lehota plynúca od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní výpovede).

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (platné a účinné do 1. 2. 2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Nezaplatením dlžných platieb sa stal dlh splatným ku dňu 24. 3. 2011. Žalovaný sa teda dostal do
omeškania k tomuto dátumu a nasledujúcim, kedy základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania

bola vo výške 1 %, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. z jednotlivých súm.

Nakoľko žalovaný svojou nečinnosťou sa dostal do omeškania, súd v zmysle ustanovení § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania z jednotlivých
dlžných súm tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p. z dôvodu zložitosti prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.