Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/592/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203769
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2513203769.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: E. S.,

narodený X. X. XXXX, bytom C. Z. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Mešenec, advokát, Piešťanská 426,
Vrbové, proti odporcovi: Trnavský samosprávny kraj, IČO 37 836 901, so sídlom Starohájska 10, Trnava,
o zaplatenie 6318 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 9. 3. 2013 doručeným súdu dňa 14. 3. 2013 v spojení s doplnením
návrhu doručeným súdu dňa 23. 8. 2013 domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 6318 eur, úroku z

omeškania 9 % ročne zo sumy 6318 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
bezdôvodného obohatenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 9. 3. 2013, znaleckým posudkom č. 292/2011, výpisom z

LVč.XXX,geometrickýmplánomč.XXX/XXXX,identifikáciouparcielnač.l.13,písomnosťouSlovenskej
správy ciest zo dňa 17.10.2003, identifikáciou parciel na č.l. 18, písomnosťou Správy a údržby ciest
z 5.3.2009, geometrickým plánom č. XXX/XXXX, identifikáciou parciel na č.l. 23, vyjadrením pokusu
o zmier, podaním navrhovateľa z 23.8.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 4.2.2014, podaním odporcu
zo dňa 25.6.2014, delimitačným protokolom zo dňa 26.6.2006, geometrickým plánom č. XXX/XXXX, s
obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ uviedol, že predmetnú parcelu č. XXX/X nadobudol v roku 1995 od otca. V tej dobe
na parcele už cesta bola. Po dohode s cestármi, ktorých na situáciu upozorňoval nechal vypracovať
geometrický plán, v zmysle ktorého bola odčlenená cesta, keď predtým pôvodná parcela bola v oveľa
väčšej výmere. Chcel sa dohodnúť, či to predať alebo dať do nájmu a ani po urobení geometrického
plánu nedospeli k dohode.

Odporca uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že predmetná parcela je vo vlastníctve navrhovateľa,

a ani skutočnosť, že predmetná cesta vo vlastníctve odporcu sa nachádza na parcele, ktorá patrí
navrhovateľovi. Cesta prešla do vlastníctva odporcu od 1.1.2004 z vlastníctva štátu na základe zákona.
Cesta bola postavená v roku 1955. Odporca má k dispozícii delimitačné protokoly k 1.1.2004, v
zmysle ktorých prešli nehnuteľnosti z vlastníctva štátu na VÚC, konkrétne cesty II. a III. triedy,keď v tomto konaní ide o cestu III. triedy, ktorá je využívaná vo verejnom záujme. V súvislosti
so stavbami postavenými občanmi do roku 1991 boli realizované aj cesty, teda predpokladáme že
existovala socialistická organizácia, ktorá v roku 1955 stavala cesty, pričom je zrejmé, že stavby stavané

socialistickými organizáciami boli aprobované a nie je predpoklad, že predmetná cesta by spadala do
režimu neoprávnenej stavby. Právnym titulom danej veci je vecné bremeno zriadené zo zákona, ktoré
vzniklo 1.7.2009 a nie bezdôvodné obohatenie, ktorého sa domáha navrhovateľ, keď nie sú splnené
predpoklady § 451 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa domáhal usporiadania v podstate už v
období, kedy bolo zriadené zákonné vecné bremeno a teda nebolo možné uzavrieť s VÚC nájomnú

zmluvu, nakoľko nebolo možné, aby existovali dva tituly vzťahujúcu sa k jednej stavbe. Požiadavka 3,-
eurá ročne za m2, nie je ničím podložená. Požadovaný úrok z omeškania, považujú za irelevantný,
keďže nebola preukázaná splatnosť, ani samotný nárok. Poukazujem na to, že z výpis z LV č. XXX .
vyplýva veľkosť parcely XXX/X výmere 741 m2, keď predložený geometrický plán uvádza síce výmeru
760 m2, avšak aj zo zadania vyplýva, že sa týka parcely XXX/X. Zákonné vecné bremeno a jeho zápis sa
vykonávavkatastrizáznamom,ktorýmáevidenčnýcharakter.Odporcaužívaaspravujeasi2/3-inyciest,

ktoré boli postavené v 60. až 80. rokoch. Tieto prešli na odporcu bez akéhokoľvek finančného vyrovnania
zo strany štátu a prax je taká, že návrhy na vykonanie záznamu zo strany odporcu neboli podávané a
prakticky neexistuje v katastri údaj o zriadení vecného bremena nakoľko uvedené by administratívne
bolo nemožné. Odporca spravuje predmetnú cestu od 1.1.2004 s tým, že od 1.7.2009 je to titulom
zákonného vecného bremena. Poukazuje na § 1 zákona č. 66/2009 Z. z., v zmysle ktorého vyplýva, že

účelom bolo usporiadať pomery. § 2 zákona č. 66/2009 Z. z. upravuje možnosť poskytnutia náhradného
pozemku pod stavbou formou zámennej zmluvy, avšak zo strany navrhovateľa nebol zvolený postup v
zmysle § 2. Podľa § 2 ods. 2, o usporiadaní vlastníckych vzťahoch v zmysle zákona o pozemkových
úpravách, keď jeho iniciátorom mohol byť tak navrhovateľ a ako aj odporca. V obdobných konaniach
bolo rozhodnuté tak, že v prípade, že existuje špeciálne zákon lex specialis neaplikuje sa článok 20

Ústavy ani § 128 Občianskeho zákonníka, avšak jednalo sa o konania o náhradu za zriadené vecné
bremeno, keď poukazuje na Judikát NS SR 4Cdo/89/2008.

Z Výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. Z. zo dňa 12. 3. 2014 vyplýva, že
nehnuteľnosť parcelu č. XXX/X - orná pôda, vo výmere 741 m2 vlastní navrhovateľ v celosti.

Z identifikácie parciel zo dňa 28. 11. 2011 vyplýva, že parcela č. XXX/X, stav podľa údajov registra C
KN, zastavaná plocha o výmere 702 m2

Z Geometrického plánu na určenie vlastníctva parc. č. XXX/X, číslo XXX/XXXX, vyhotoveného O.. D. M.,

vyplýva, že parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere 483 m2, v katastrálnom území U.
Z., bola vytvorená oddelením od parcely číslo XXX/X - orná pôda, vo výmere 741 m2, zapísanej pôvodne
na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. Z..

Zo znaleckého posudku č. 292/2011 O.. I. R. zo dňa 5. 12. 2011 vyplýva, že na parcele č. XXX/X,

katastrálne územie C. Z. je dlhodobo postavená líniová stavba - asfaltová cesta, spájajúca obec s
vnútroštátnou cestnou sieťou - cesta je spojnou medzi obcou a štátnou cestou III. triedy č. 514 Hlohovec
- Topoľčany.

Z písomnosti Slovenskej správy ciest zo dňa 17. 10. 2003 vyplýva, že časť pozemku parcela č. XXX,

katastrálne územie C. Z. je zastavaná stavbou cesty III/5142, ktorá je vo vlastníctve štátu a majetkovej
správe Slovenskej správy ciest.

Z identifikácie parciel zo dňa 29. 9. 2003 vyplýva, že parcela č. XXX/X zastavaná plochy o výmere 703
m2 je vo vlastníctve Slovenskej republiky - Sl. Správa ciest Bratislava.

Z písomnosti Správy a údržby ciest trnavského samosprávneho kraja zo dňa 5. 3. 2009 vyplýva, že
časť pozemku navrhovateľa je zastavaná stavbou cesty III/5142, ktorá je vo vlastníctve Trnavského
samosprávneho kraja.

Z delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok spísaný v
súlade s § 24b ods. 6 zákona č.. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom
znení a podľa „Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v
správe Slovenskej správy ciest na Trnavský samosprávny kraj“ vyplýva, že odovzdávajúci: Slovenskáspráva ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO 00 33 28 odovzdal preberajúcemu: Trnavský samosprávny
kraj, Starohájska 10, Trnava, IČO 378 369 01 nehnuteľný majetok - cestný majetok, ktorý odo dňa
prechodu t. j. k 1. 1. 2004 ako majetok bol v správe odovzdávajúceho a prechádza do vlastníctva

vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza t. j. Trnavského samosprávneho kraja okrem
iného aj cesta III/5142 Horné Otrokovce.

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 6318 eur /702 m2 x 3 eurá x 3 roky/ úroku z omeškania
9 % ročne zo sumy 6318 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia.

PodľaustanoveniaČlánku20ods.4ÚstavySlovenskejrepublikyvyvlastneniealebonútenéobmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.

Podľa ustanovenia Článku 11 ods. 4 ústavného zákona číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

Podľa ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť

alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na
tento účel a za náhradu.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo
niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe, ods. 2 vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie

práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty
(nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie

sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné
múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie
zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky,
zásnežky,cestnázeleň,odpočívadlá,odstavnépruhyaplochyprezastávkyhromadnejverejnejdopravy,
dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a

stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné
ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy
križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú
umiestnené na cestnom pozemku.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctvaobce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá
svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona číslo 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na
vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku
ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona číslo 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

Podľa ustanovenia § 14a ods. 1 zákona číslo 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších
právnych predpisov dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov
v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na
území samosprávneho kraja alebo na území obce, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich vzhľadom na

frekvenciu, presnosť a pravidelnosť spojov, možnosť prestupu, vzdialenosť k zastávkam, bezpečnosť,
výbavu a čistotu autobusov, tarifu pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj na prístup k informáciám
dôležitým pre cestovanie.

Podľa ustanovenia § 14a ods. 2 zákona číslo 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších

právnych predpisov verejným záujmom na účely tohto zákona sa rozumie záujem samosprávneho kraja
vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obce v mestskej
autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti. V záujme zabezpečenia dopravnej
obslužnosti samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zostavuje plán dopravnej
obslužnosti (ďalej len "plán"), ktorý verejný záujem konkretizuje. Pri jeho zostavovaní sa berú do úvahy

aj existujúca dopravná infraštruktúra, ponuka prepravných výkonov verejnej osobnej dopravy, zámery
v rámci územnoplánovacej činnosti, záujmy ochrany a tvorby životného prostredia, požiadavky na
bezbariérový prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb, úroveň tarify pre jednotlivé skupiny obyvateľov,
ako aj požiadavky na dopravné spojenie so susednými samosprávnymi krajmi.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona číslo 56/2012 o cestnej doprave v znení neskorších právnych
predpisov dopravnou obslužnosťou na účely tohto zákona sa rozumie vytvorenie ponuky primeraného
rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave na zabezpečenie pravidelnej dopravy na území
kraja alebo obce.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné
funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster nehnuteľností (ďalej len
"kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom
práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo
správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,

ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci
evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1,
ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na

verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené
notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín
a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o

poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľaustanovenia§35ods.1 katastrálnehozákonaokresnýúradvykonázáznambeznávrhu,prípadne
na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.), pozemkové úpravy
zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných
vecných práv (§ 151a až § 151n a § 602 Občianskeho zákonníka) v obvode pozemkových úprav a nové
rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov).

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), h) zákona č. 330/1991 Zb., účastníkmi pozemkových úprav (ďalej
len „účastník") sú vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám a vyšší územný celok.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkové úpravy možno začať ak o to požiada

účastník z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b) alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde
alebo z podnetu obvodného pozemkového úradu alebo podľa osobitného predpisu (zákon č. 66/2009
Z.z.). Obvodný pozemkový úrad posudzuje podané požiadavky, a ak sú opodstatnené, začne konanie
o pozemkových úpravách.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám
patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré
sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, zahŕňajú zistenie a
nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv (§ 151a až
§ 151n a § 602 Občianskeho zákonníka) v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov

(scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov).

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 330/1991 Zb., vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom
pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len „nový pozemok").
Obvodný pozemkový úrad pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovoekonomické

pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z
pozemkov. Prihliada sa najmä na prírodné podmienky, vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých
poľnohospodárskychpodnikov,lesnýchpodnikovahospodárskychsubjektov,pomerjednotlivýchdruhov
pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav, vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, záujmy
ochrany životného prostredia a územnoplánovaciu dokumentáciu.

Podľaustanovenia§11ods.3zákonač.330/1991Zb.,novépozemkymajúbyťsvojímdruhom,výmerou,
bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na
výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych
opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za

pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná
v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 12 zákona č. 330/1991 Zb., na účel pozemkových úprav rozhodnutím
obvodného pozemkového úradu môžu sa zriadiť alebo zaniknúť iné vecné práva k pozemku (§ 151a až

§ 151n a § 602 Občianskeho zákonníka). Pri zriadení iného vecného práva obvodný pozemkový úrad
určí mieru zohľadnenia ujmy v rozdeľovacom pláne.Podľa ustanovenia § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb., ak sú pozemky v obvode pozemkových úprav,
ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 2 a na ktorých sa nachádzajú
stavby vo vlastníctve štátu alebo obce, alebo vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie,

železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991 alebo iné stavby podľa osobitného predpisu
(zákon č. 66/2009 Z.z.), môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný
pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu (vyhláška MP
SR č. 38/2005 Z.z.). Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa stavu v čase pred jeho zastavaním v
hodnote platnej v čase nariadenia alebo povolenia pozemkových úprav.

Podľa ustanovenia § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení cesty II. triedy a III. triedy
vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis
2a) neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.

V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom územní C. Z., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXX
ako parcela č. XXX/X - orná pôda, vo výmere 741 m2, z ktorej parcely bola na základe Geometrického
plánu číslo XXX/XXXX oddelená parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere 483 m2,
katastrálne územie C. Z.. Novovytvorená parcela číslo XXX/X v katastrálnom území C. Z. nie je zapísaná
v katastri nehnuteľností a naďalej je vedená v katastri nehnuteľností ako súčasť parcely číslo XXX/X.

Na parcele č. XXX/X sa nachádza cesta III/5142. Pôvodne štátna cesta tretej triedy (tzv. cesta III/5142)
prešla dňom 1.1.2004 na základe zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení platnom a účinnom ku dňu prechodu majetku
štátu, ktorým zákonom bola uskutočnená novela § 24b cestného zákona, do vlastníctva samosprávneho
kraja z majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, organizačnej jednotky Správa a údržba Trnava,

teda do vlastníctva odporcu.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo forme
náhrady za užívanie nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve od odporcu v sume 6318 eur za obdobie
od 15.3.2010 do 15.3.2013 z dôvodu, že odporca nepretržite užíva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve

neoprávnene bez právneho titulu, o tejto skutočnosti má odporca vedomosť a doteraz s navrhovateľom
neusporiadal vzájomné vzťahy k týmto nehnuteľnostiam. Podľa navrhovateľa dochádza na strane
odporcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko navrhovateľ plní odporcovi neexistujúci záväzok bez
právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia požadoval vo výške peňažnej sumy obvykle
vynakladanej v mieste a čase za užívanie podobných nehnuteľností, spravidla vo forme nájmu,

vypočítaného vzhľadom na rozsah a spôsob užívania a hodnotu nehnuteľností s tým, že za parcelu je
výška nájmu podľa navrhovateľa suma 3 eurá/m2 v roku 2010, v roku 2011, v roku 2012, v roku 2013.
Odporca sa bránil tvrdením, že od 1.7.2009 bolo v prospech odporcu ako vlastníka cestnej komunikácie
tretej triedy III/5142 zriadené zákonom číslo 66/2009 Z. z. vecné bremeno k pozemkom vo vlastníctve
navrhovateľky. Podľa odporcu je tento oprávnený vo verejnom záujme užívať pozemky vo vlastníctve

navrhovateľa pod uvedenou cestou titulom vecného bremena, a preto tvrdenie navrhovateľa, že odporca
sa bezdôvodne obohacuje je nepodložené.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že cestná komunikácia tretej
triedy III/5142 patrí do vlastníctva odporcu. Na pozemku parcela číslo XXX/X vo vlastníctve navrhovateľa

sa nachádza cesta III/5142 vo vlastníctve odporcu. Cesta tretej triedy III/5142 má nepochybne
význam pre dopravu medzi krajmi a okresmi, slúži na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov
žijúcich na území samosprávneho kraja. Odporca zabezpečuje dopravnú obslužnosť pre obyvateľov
samosprávneho kraja poskytovaním dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave a žiadnym spôsobom
neparticipuje na zisku z podnikateľskej činnosti dopravcov prevádzkujúcich autobusovú dopravu, s

ktorým má uzatvorené zmluvy o službách v pravidelnej doprave, naopak sa podieľa na prevádzkovaní
týchto služieb z jeho rozpočtu. Vzhľadom k uvedenému je súd toho názoru, že stavby na pozemkoch vo
vlastníctve navrhovateľa sú stavbami verejnoprospešného charakteru a činnosť odporcu spočívajúca v
správeaúdržbecestytretejtriedyIII/5142niejepodnikanímalečinnosťouvoverejnomzáujme.Vzmysle
§ 4 ods. 1 zákona číslo 66/2009 Z. z. vzniklo ku dňu 1.7.2009 k pozemku vo vlastníctve navrhovateľa

zastavaných cestnou komunikáciou vo vlastníctve odporcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo
zákona, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu
alebo zmeny stavy. Navrhovateľ je tak povinný trpieť výkon tohto práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu do vykonania pozemkových úprav, teda strpieť obmedzenie jeho vlastníctva v súlade s §128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2. zákona číslo 66/2009 Z. z. Súd sa nestotožnil s
tvrdením navrhovateľa, že na vznik vecného bremena je potrebný záznam vykonaný na príslušnom
liste vlastníctva č. XXX v zmysle katastrálneho zákona. V súlade s vyššie uvedeným vecné bremeno

na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa vzniklo zo zákona ku dňu 1. 7. 2009 bez ohľadu na to, či na
príslušnom liste vlastníctva bol zo strany príslušného katastrálneho úrade vykonaný o tejto skutočnosti
záznam. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie č. 13/2000 zverejnené v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR, ktoré je použiteľné v prejednávanej veci pre komparatistický účel,
podľa ktorého pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavby v zmysle Občianskeho zákonníka

treba vychádzať z právnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom
zmysle. O neoprávnenú stavbu podľa tohto rozhodnutia nemôže ísť vtedy, ak táto stavba bola zriadená
pred 1.1.1992, tzv. socialistickou organizáciou, keď súd podotýka, že aj samotný navrhovateľ uviedol,
že v čase, kedy predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva cesta už bola postavená, pričom
podľa vyjadrenia odporcu bola postavená v roku 1955 t. j. pred 1. 1. 1992. Súd sa nestotožnil s
tvrdením navrhovateľa je jedná o neoprávnenú stavbu. Navrhovateľ svoje tvrdenie nijakým spôsobom

nepreukázal a ani na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.

Sporným zostal nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako už bolo konštatované
vyššie, nie je od účinnosti zákona číslo 66/2009 Z. z. užívanie pozemkov zastavaných cestnými
komunikáciami bez právneho dôvodu, nakoľko vzťah medzi vlastníkom pozemku - navrhovateľom a

vlastníkom cesty - odporcom bol už usporiadaný zákonnou úpravou. Predmetné vecné bremeno vzniká
in rem (k veci) a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny
vlastníctva. Je nepochybné, že zákonné vecné bremeno vzniklo v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z.z.Uvedenéustanoveniezákonaohľadnevecnéhobremenaodkazujena§151naž151pObčianskeho
zákonníka. Vznik tohto vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie vlastníckych

vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo VÚC, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo VÚC podľa osobitných predpisov. Ak nemá vlastník stavby, ku dňu účinnosti tohto zákona,
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo VÚC. Toto vecné bremeno vzniklo odo dňa
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda dňom 01.07.2009, čo vyplýva z čl. V predmetného zákona. Vecné
bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na
základe ktorých boli zriadené. Zároveň majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje

občianske právo ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého obmedzuje tak, že je
povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom tzv. zákonné vecné bremená majú
tiež tento charakter. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa
riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov.

Súd však nemohol túto finančnú náhradu priznať, a to z dôvodu znenia zákona č. 66/2009
Z. z. Z dôvodovej správy k zákonu č. 66/2009 Z. z. súd zistil, že predmetný zákon rieši problematiku
usporiadania vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbami v rámci pozemkových úprav
ako štandardný nástroj usporiadania vlastníctva v tom ktorom katastrálnom území. Tu súd poukazuje
na tú skutočnosť, že účelom prijatia zákona č. 66/2009 Z. z. bolo práve vyriešenie tejto situácie,

aká nastala v tomto konaní, t. z. že navrhovateľ je vlastníkom pozemku pod stavbou vo vlastníctve,
v tomto prípade Trnavského samosprávneho kraja. Cieľom vyššie uvedeného zákona je usporiadať
doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce
a VÚC v rámci reformy verejnej správy, čo je práve prípad v tomto konaní. Predmetný zákon rieši
tú situáciu, že proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami môže územná samospráva

realizovať formou zámennej zmluvy a ak nebudú pozemky usporiadané zámennou zmluvou, usporiada
sa vlastníctvo pozemkov prostredníctvom pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov s tým, že v tomto prípade proces
pozemkových úprav začína na podnet príslušnej samosprávy. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť,

že vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce alebo VÚC v rozsahu nevyhnutnom
na zabezpečenie činnosti samosprávSúd poukazuje na paragrafované znenie § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., kde je uvedené, že
vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa názoru súdu práve týmto

ustanovením zákonodarca jednoznačne ustálil, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Z tohto dôvodu súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť a jeho návrh zamietol,
nakoľko podľa názoru súdu zákon č. 66/2009 Z. z. rieši problematiku a postup pri vysporiadavaní
pozemkov pod stavbami a kvôli tomuto predmetný zákon bol prijatý. V prípade, dokiaľ nie sú ukončené

pozemkové úpravy na základe vyššie uvedeného zákona a súd by návrhu vyhovel, podľa názoru súdu
by došlo k duplicite uspokojenia nárokov navrhovateľa, keďže po zriadení zákonného vecného bremena
by dostal jednak primeranú finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a po pozemkových
úpravách v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. by mohli dostať náhradný pozemok. Navrhovateľ by mal
nárok na primeranú finančnú náhradu za vznik vecného bremena s tým však, že je nepochybné, že
táto finančná náhrada je jednorazová s tým, že v tomto konaní sa navrhovateľ neuplatnil jednorazovú

náhradu, ale síce dožadoval sa opakovaného plnenia avšak titulom bezdôvodného obohatenia. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ skutkovo vymedzil uplatnený nárok na zaplatenie sumy
6318 eur s príslušenstvom ako nárok vyplývajúci z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme
opakujúceho sa plnenia, keď v zmysle § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný
návrhom, a to nie len čo do výšky požadovaného plnenia, ale aj čo do jeho skutkového vymedzenia. Z

uvedeného vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v návrhu, avšak nemôže
mu priznať ani niečo iné, než požaduje, alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie,
avšak z iného skutkového základu, ako bol predmetom konania. Navrhovateľ v konaní totiž požadoval
opakované plnenie nároku na náhradu za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva inštitútom zriadenia
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu ako obvyklej náhrady zodpovedajúcej výške nájomného

za pozemky v danej lokalite, a to spätne za obdobie od 15.3.2010 do 15.3.2013. Vzhľadom na to, že
ide o zriadené zákonné vecné bremeno, opakujúcu sa dávku alebo plnenie nie je možné priznať. Ak
by súd priznal navrhovateľovi požadované plnenie na základe iného skutkového nároku, ako si uplatnil
(teda jednorazovú finančnú náhradu), porušil by § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to z
dôvodu,ženavrhovateľnezmenilskutkovévymedzenieuplatnenéhonárokuanenavrholpripustiťzmenu

jej návrhu. S poukazom na jednorazovosť takejto náhrady, ktorú však navrhovateľ v konaní nepožaduje
a požaduje náhradu za základe iných skutkových okolností, nebolo možné návrhu vyhovieť. Zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol, keďže skutkovým vymedzením nároku je súd viazaný
a nemôže navrhovateľovi priznať plnenie na základe iného skutkového základu, nakoľko by rozhodol o
inom skutkovom nároku, než ktorý sa stal predmetom konania.

Treba si uvedomiť, že v uvedenom prípade zákon kompenzuje nedostatky vzniknuté v období od
roku 1945 do roku 1989 v súvislosti s vyvlastňovaním pozemkov, v tomto konkrétnom prípade pri
výstavbe ciest III. triedy, kedy neprišlo k vysporiadaniu pozemkov pod stavbou, pričom v súčasnosti
treba riešiť odstránenie týchto nedostatkov. Ak by navrhovateľovi patrila jednorazová náhrada za

nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, musela by táto náhrada
kompenzovať jeho úplné vylúčenie z jeho vlastníckeho oprávnenia k predmetnej nehnuteľnosti,
nakoľko navrhovateľ nemá reálnu možnosť predmetnú nehnuteľnosť v celom rozsahu držať, užívať a
disponovať s ňou, teda táto jednorazová náhrada by musela predstavovať hodnotu celej predmetnej
nehnuteľnosti. Zákon č. 66/2009 Z.z. presne špecifikuje formu a spôsob náhrady za vznik vecného

bremena, pričom touto primeranou náhradou je náhradný pozemok v špecifikovaných vlastnostiach
zodpovedajúcich pôvodnému pozemku pred zastavaním, čo do jeho rozsahu, kvality a umiestnenia,
alebo finančná náhrada, o ktorej rozhoduje príslušný orgán v rámci konania o pozemkových úpravách
v správnom konaní, avšak aj pri finančnej náhrade musí byť zohľadnená hodnota pozemku, čo do
jeho rozsahu, kvality a umiestnenia pred jeho zastavaním. V tomto prípade však vecné bremeno

úplne vylučuje vlastníka pozemku z uplatnenia jeho vlastníckych oprávnení, pričom svojím rozsahom
obmedzenia vlastníckych oprávnení je fakticky vyvlastnením. Navrhovateľovi by pri vyvlastnení, ktoré
predstavuje úplné obmedzenie vlastníckych oprávnení, patrila podľa Ústavy Slovenskej republiky ako
aj Občianskeho zákonníka primeraná náhrada, samozrejme zohľadňujúca hodnotu vyvlastňovanej veci,
avšak v danom prípade, ktorý je fakticky taktiež vyvlastnením, by patrila tak jednorazová náhrada

kompenzujúca jeho obmedzenie užívať pozemok ako aj náhrada za vysporiadanie vlastníckych vzťahov
taktiež kompenzujúca jeho obmedzenia vlastníckych oprávnení, a teda aj obmedzenia užívať pozemok,
pričom kvantitatívny a kvalitatívny rozsah obmedzení vlastníckych oprávnení je totožný. V porovnaní
s vyvlastnením, by mu náhrada patrila len vo forme jedného plnenia, a to v hodnote vyvlastňovanéhopozemku ako primeranej náhrady za úplné obmedzenie vlastníckych oprávnení k vyvlastňovanému
pozemku. Navrhovateľ sa tak môže domôcť primeranej náhrady za úplné obmedzenie jeho vlastníckych
oprávnení k predmetnej nehnuteľnosti v rámci konania o pozemkových úpravách, keďže zo strany

odporcu neprišlo k ponuke náhradného pozemku a následnému uzavretiu zámennej zmluvy. Až v konaní
o pozemkových úpravách sa bude riešiť, či si navrhovateľ uplatní nárok na náhradný pozemok alebo
na finančnú náhradu, ktorá musí primerane kompenzovať špecifiká daného pozemku pred zastavaním.
O tejto finančnej náhrade je však oprávnený rozhodovať príslušný správy orgán v rámci správneho
konania, pričom aj v rámci tohto správneho konania má navrhovateľ právo na zákonnom prípustné

opravné prostriedky voči takémuto rozhodnutiu, ktoré však doposiaľ nebolo vydané, nakoľko nebola
podaná ani žiadosť o vykonanie pozemkových úprav. Súd v danom prípade nie je oprávnený rozhodovať
o náhrade za obmedzenie užívania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko zo zákona č. 66/2009 Z.z.
vyplýva, že si navrhovateľ nárok na náhradu má uplatniť v konaní o pozemkových úpravách.

Na doplnenie súd považuje za potrebné uviesť, že ak konkrétny zákon, v danom prípade zákon č.

66/2009 Z.z. rieši poskytovanie náhrad za vzniknuté vecné bremená, nie je možné odvodiť poskytnutie
týchto náhrad priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, resp. z § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý je zopakovaním obsahu ústavnej normy. Pokiaľ ale tieto špeciálne predpisy, na základe
ktorých vznikli zákonné vecné bremená, otázku náhrad a s tým spojené obmedzenie vlastníckeho práva
upravujú, treba podmienky vzniku a zániku práva na náhradu ako aj formu a spôsob náhrady posudzovať

podľa v nich obsiahnutej hmotnoprávnej úpravy. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú
špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú
nespornýverejnoprávnyprvokdanýspôsobomichvznikuaúčelom,ktorémuslúžia,nemožnoprehliadať,
že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo
niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný Súd v danom prípade nie

je oprávnený rozhodovať o náhrade za obmedzenie užívania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko zo
zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že si navrhovateľ nárok na náhradu má uplatniť v konaní o pozemkových
úpravách. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré
ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné
bremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných

bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých
prevádzkovanie vznikli. Ak by nešlo o úpravu komplexnú, prichádzala by do úvahy všeobecná úprava
občianskeho práva o vecných bremenách. Teda pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu,
riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou.

Na záver si súd dovoľuje podotknúť, že skôr by bol v určitom smere dôvodný nárok navrhovateľa na
náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti odporcom v období od 1.1.2004 do 30.6.2009, nakoľko
odporca sa stal vlastníkom stavby na pozemku, teda cesty III. triedy zo zákona od 1.1.2004, avšak
až od 1.7.2009 zo zákona vniklo vecné bremeno k predmetnému pozemku so zákonne upravenou
náhradou, pričom v predchádzajúcom období, teda do 30.6.2009 zákon neupravoval žiadne právo

odporcu k predmetnému pozemku. Do úvahy tak mohol za obdobie od 1.1.2004 do 30.6.2009 prichádzať
nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorým sa však súd bližšie nezaoberal, nakoľko uvedené nie je
predmetom konania a predovšetkým od 1.7.2009 nemožno nárok navrhovateľa posudzovať z titulu
bezdôvodného obohatenia odporcu, nakoľko odporca užíval predmetný pozemok pod stavbou z titulu
zákonného vecného bremena.

Nakoľkosúdnávrhzamietolvčastipožadovanejsumy,ďalejvkonaníneviedoldokazovanieodôvodnosti
a výške požadovaného úroku z omeškania, keď aj v tejto časti je návrh nedôvodný.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniuaktosanajehoúkorobohatil,ods. 2najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Pokiaľ ide vznesenie námietky premlčania zo strany odporcu, napriek vyššie uvedeného a zamietnutie
návrhu v celom rozsahu, súd konštatuje, že sa so vznesenou námietkou premlčania stotožnil čiastočne.
Navrhovateľ podal návrh vo veci dňa 14. 3. 2013 pričom o tom, že odporca je vlastník stavby (cesty)
na pozemku navrhovateľa sa dozvedel z písomnosti zo dňa 5. 3. 2009. Subjektívna premlčacia dobaplynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom túto nemôže presiahnuť. S ohľadom na uvedené má
súd za to, že požiadavka navrhovateľa za obdobie 15. 3. 2010 do 15. 3. 2010 vo výške 1930,50 eur /11
mesiacov x 175,50 eur á mesiac/, by bola premlčaná, ak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie. Pričom

nedôvodný by bol aj požadovaný úrok z tejto sumy.

Na základe uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešný odporca náhradu trov konania výslovne nežiadal, a preto mu priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.