Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212954
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114212954.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: B. Y., G..

XX.X.XXXX, K. O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ernest Vokál, so sídlom Hlavná 61,
080 01 Prešov, proti žalovanej: M. Y., G.. XX.X.XXXX, K. P. G. Z. XXX, E..Č.. O. K. H. XX/XX, XXXX
O., P., zastúpená JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v obci P. G. Z. zapísaného na LV
č. XXX, súp. č. XXX, stojaceho na parcele č. XXX/X, kat. úz. P. G. Z., a to každý v 1/2-vici.

Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 165,50 eura a trovy právneho
zastúpenia vo výške 4.859,08 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.5.2014 domáhal voči žalovanej určenia
podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu v P. G. Z. zapísaného na LV č. XXX, súp. č. XXX,
stojaceho na parcele č. XXX/X, kat. úz. P. G. Z. a to každý v 1-vici, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že
„so žalovanou žili v družskom pomere od roku 2003 v byte, ktorý táto zakúpila a ktorý zrekonštruoval
a kde sa im roku 2004 narodili dcéra Michalka a syn Jakub. V máji 2008 kúpila žalovaná z peňazí za

predaj bytu starý rodinný dom v obci P. G. Z. zapísaný na LV č. XXX, súp. č. XXX, stojaci na parcele
č. XXX/X. kat. úz. P. G. Z., ktorý pôvodne chceli len zrekonštruovať. Po začatí sanačných prác dom
museli zbúrať okrem jedného múra a začali stavať nový dom. Všetky stavebné a sanačné práce robil so
svojimidvomasynmi,svýnimkoukrovu,ktorýrobilitesári,alektorýchvyplatil.Materiálnavýstavbudomu
financovali spoločne. Vonkajšie terénne úpravy, oporné betónové múry, chodníky, spevnené betónové
plochy, zámkovú dlažbu, kompletnú rekonštrukciu garáže, ktorá je podpivničená robil a financoval sám.
Taktiež urobil vonkajší krb, prístrešok na terasu a prístrešok na auto. Na chod domácnosti prispieval

sumou 1000 Eur, čo vyplýva aj z tvrdenia žalovanej uvedeného v návrhu na úpravu práv a povinností
k maloletým deťom. Vlastnícke právo novopostaveného domu zapísaného na LV č. XXX, P. G. Z. je
zapísané na žalovanú. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je kúpna zmluva.
Uvedený formálny stav zapísaný v katastri nezodpovedá skutočnosti, lebo dom, ktorý žalovaná
nadobudla do vlastníctva predmetnou kúpnou zmluvou bol zbúraný (s výnimkou jedného múru) a na jeho
miesto svojpomocne so svojimi synmi postavil dom nový. V uvedenom rozhodnom čase so žalovanou
žili usporiadaným rodinným životom a medzi nimi neboli žiadne nezhody. Tie nastali v júli 2013 a vyústili

do odchodu žalovanej do Rakúska, kde dlhé roky pracovala a zobrala tam aj deti.
Žalobca právne odôvodnil svoju žalobu tým, že ak niekto vytvorí (zhotoví) novú vec z vlastného
materiálu, nadobudne k nejvlastnícke právo v okamihu vytvorenia. Vytvorenie (zhotovenie) veci je teda samostatnou právnou
skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami. Tieto účinky nastanú bez ohľadu na to, či ide o vytvorenie
hnuteľnej veci alebo o zhotovenie nehnuteľnosti (stavby). V prípade zriadenia novej stavby, resp.

aj rozostavanej stavby, sa nadobudnutie vlastníckeho práva k nej zapíše záznamom do katastra
nehnuteľností.
Poukázal na to, že vytvorením stavby rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, súp. č. XXX, stojaci
na parcele č. XXX/X. kat. úz. P. G. Z. z peňažných prostriedkov oboch účastníkov konania s tým, že celý
rodinný dom naviac postavil svojpomocne s úmyslom, že ide o nehnuteľnosť patriacu do podielového

spoluvlastníctva jeho a žalovanej ako jeho družky, účastníci konania nadobudli aj spoluvlastnícke právo
k nej, a to v rozsahu po 1/2-vici. Obaja sa totiž pričinili o vznik novej veci - rodinného domu. Mám za to,
že zapísaný stav v katastri nehnuteľnosti preto nezodpovedá skutočnosti. Naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva je daný podľa neho s poukazom na judikatúru súdov: „Ak je žalovaný odporca
zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem
na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľností“.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že „návrh považuje za šikanózny. Stavebné povolenie, ako
aj kolaudačné rozhodnutie boli vydané na jej meno a výlučne ona bola stavebníkom a následne aj

vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca o tejto skutočnosti dobre vedel a bol s tým uzrozumený. Je pravdou,
že na stavbe fyzicky pomáhal, toto však robil z dôvodu, že spolu žili ako druh a družka. Žalobca nikdy
nefinancoval realizáciu stavby a vedel o tom, že výlučne ona je stavebníkom. Na realizáciu stavby
použila z vlastných finančných prostriedkov ako aj z finančných prostriedkov svojich rodičov sumu
cca 100.000,- EUR. Žalobca celý svoj nárok odvodzuje zo skutočnosti, že na spornej nehnuteľnosti

pracoval, pričom sa argumentačne opiera o jeden z originárnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho
práva a to zhotovením novej veci. Žalobca však opomenul podstatnú skutočnosť pri tomto spôsobe
nadobudnutia vlastníckeho práva a to, že vlastnícke právo možno nadobudnúť k veci, ktorú niekto vytvorí
avšakzosvojhomateriálu,zosvojichvecíakovecnovú.Žalobcanapredmetnomrodinnomdomefyzicky
vypomáhal,pričomsamotnástavbabolarealizovanánapozemku,ktorýužpredrealizácioustavbybolvo

výlučnom vlastníctve žalovanej, zo stavebného materiálu vo vlastníctve žalovanej a na základe povolení,
o ktoré žiadala žalovaná ako stavebník“.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov B. Y., ml., L. Y., T. Y., P. Y., J. Y. a L.

W., oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 27P/341/2013, 6Er/1601/2003, 7Er/3838/2002,
2Er/8095/00, 27Er/473/2010, 27ER/474/2010 ako aj ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav:

Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Prešov číslo živnostenského registra:

707-4878 bol žalobca zapísaný ako živnostník od 3.8.1992 pod obchodným názvom - D.O.Stav, IČO
30648629, s miestom podnikania Prešov, Jiráskova 41 a ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť
k 11.2.2003.
Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.4.1997 č.k. 1Rob 799/97 - 5 bol žalobca
zaviazaný zaplatiť Pivovaru Šariš, akciová spoločnosť so sídlom Pivovarská 9, Veľký Šariš sumu 92

926 Sk s príslušenstvom ako aj trovy konania vo výške 3 716 Sk a 8 140 Sk, pričom ohľadom tejto
pohľadávky sa vedie exekučné konanie na zostatok istiny 91 926 Sk s príslušenstvom a trovy konania
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 2Er 8095/2000.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.1.2001 č.k. 18Cb 179/98-87 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.marca 2002 č.k. 5Cob 8/02-116 boli žalobca a Štefan Horvát,

Ďumbierska 41,Prešov zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi CHEMES, a.s. Humenné so
sídlom v Humennom, Chemlonská 1 sumu 862 606,50 Sk a nahradiť trovy konania vo výške 43 220 Sk.
Exekučné konanie o vymoženie tejto pohľadávky sa vedie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7Er
3838/2002.

Účastníci žili po predchádzajúcej intímnej známosti trvajúcej od roku 1999 v družskom pomere od roku
2004, kedy sa im narodila dcéra Michaela dňa XX.X.XXXX a syn Jakub dňa XX.X.XXXX. Obe deti nesú
priezvisko po matke, Y. - Y..Dňa 17.9.2013 podala žalovaná na tunajšom súde návrh o úpravu práv a povinností k maloletým deťom,
v ktorom uviedla, že so žalobcom ako otcom detí
žili v spoločnej domácnosti do konca júla 2013 s tým, že problémy vo vzťahu začali pred dvoma rokmi

a vyhrotili do takého stavu, že žalobca jej prestal platiť výživné na deti od júna 2013. Predtým jej
mesačne dával na chod domácnosti vrátane výživného sumu cca 1 000 eura. Podľa Potvrdenia o
podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 vyžiadanom súdom v tejto veci
základ dane žalovanej predstavoval 7 671,33 eura brutto. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
14.3.2014č.k.27P341/2013-60,bolokonaniezastavenéspoukazomnaustanovenie§103Osp.,keďže

v čase podania návrhu bol obvyklý pobyt detí v Rakúsu a podľa Nariadenia Rady/ES/ č. 2201/2003
nebola teda daná na prejednanie tejto veci právomoc súdov Slovenskej republiky.
Je medzi účastníkmi nesporné, že do roku 2008 žili spolu v byte, ktorý patril žalovanej, lebo ho zakúpila
zo svojich vlastných finančných prostriedkov.
Žalobca uviedol, že „v roku 2007 so žalovanou uvažovali, že si postavia alebo zrekonštruujú rodinný
dom. V roku 2008 našli predmetný rodinný dom v Ruskej Novej Vsi a tak žalovaná predala 2,5 izbový

byt a za ten byt sa kúpil dom v Ruskej Novej Vsi. Nakoľko peniaze boli jej, povedal jej, aby bol rodinný
dom napísanú na ňu. Chceli celý dom zrekonštruovať, začali búrať, ale napokon zostal iba jeden múr a
zvyšok domu sa postavil nanovo. Dom kupovali spoločne, lebo si myslel, že budú fungovať ako jedna
rodina a spolu v ňom bývať. V tom čase bol bývalým živnostníkom a preto sa celkom venoval výstavbe
domu. V roku 2006-2007 pracoval v Írsku a tam zarobené finančné prostriedky cca 10 000 eur investoval

do výstavby“.
Žalovaná uviedla, že „kúpiť tento rodinný dom bolo úmyslom žalobcu a on aj tento dom vybral a preto
predala byt a vybrala stavebné sporenie a z týchto peňazí bol dom zakúpený. Na liste vlastníctva je
uvedená ako výlučná vlastníčka, pretože žalobca na liste vlastníctva nechcel byť uvedený, pretože mal
exekúcie. Výstavbu rodinného domu financovala sama, žalovaný peniaze zarobené v Írsku dal svojej

prvej rodine. V tom čase spoločne financovali chod domácnosti, dával jej čo zarobil. Pri výstavbe
rodinného domu pomáhala aj jej rodina“.
Svedok B. Y., syn žalobcu uviedol, že „účastníci sa rozhodli, že byt predajú a zabezpečia si rodinný
domček, pretože chceli, aby deti vyrastali v rodinnom dome. Následne sa zistilo po kúpe nehnuteľnosti,
že tento dom je postavený zo starých materiálov, z válkov, takže došlo k tomu, že celý dom sa zbúral.

Otcovi s bratom pomáhali s výstavbou tohto domu od začiatku. Všetky prostriedky mali účastníci z
predaja bytu, ktorý otec zrekonštruoval a predali ho možno za trojnásobok pôvodnej ceny. Úmysel
zakúpiť rodinný dom bol podľa neho spoločný a aj dom vyberali spoločne. Nezaujímal sa o to, kto
je vedený ako vlastník domu na liste vlastníctva, ale predpokladal, že z dôvodu otcových exekúcií z
podnikania bude dom napísaný na žalovanú. Oboch však vnímal ako vlastníkov domu. Po zbúraní

starého domu sa postavil kvázi nový a pracovali na tom spoločne s otcom a bratom., brat žalovanej
tam bol 4-5 krát cez sobotu. Práce, ktoré nevedeli urobiť sami a to elektrické rozvody, vodovodné a
kúrenárske práce robili príbuzní z otcovej strany - remeselníci. Nezhody začali medzi účastníkmi v ich
vzťahu až neskôr a zaznamenal ich v roku 2014 a neskôr mu otec povedal, že mali plán dom predať a žiť
spolu s deťmi v Rakúsku, ale žalovaná vymenila zámky a vyhodila ho z domu a ukončila ich spolužitie“.

Svedok T.. L. Y., syn žalobcu uviedol, že „spolužitie účastníkov považoval v byte za harmonické, spolu
s bratom pomáhali otcovi aj predtým s prerábaním bytu. Ohľadom úmyslu kúpiť dom, otec prišiel za
ním, že predávajú byt a chcú rekonštruovať dom v P. G. Z. s tým, že či mu neprídu pomôcť s bratom s
rekonštrukciou. Keď tam prišli, dom bol v takom stave, že bolo treba komplet všetko zbúrať, zostala tam
len jedna stena a tak sa postavil nový dom a to za necelých 5 mesiacov. Dom s bratom stavali s tým,

že ho stavajú pre otca a jeho družku aj s deťmi ako rodinu, že tam proste budú žiť spolu. O financovaní
stavebných prác nemal prehľad a nestaral sa o to. Otec mu nikdy nepovedal, na kom je dom zapísaný,
ani sa o to nezaujímal“.
SvedokT.Y.uviedol,že„jevzdialenýmpríbuznýmadobrýmkamarátomžalobcuanavzájomsipomáhali,
keďže býva v P. G. Z. a je zástupcom starostu. Je vyučený stolár. Na stavbe rodinného domu robil skoro

všetky stolárske práce, dvere, kuchynskú linku a skrine v spolupráci s ním, materiál mu zaplatil a prácu
si vykompenzovali. Žalobca mu chodil pomáhať, tak za prácu neúčtoval., bol aj na stavbe, aj pri streche
pomôcť viackrát. Žalobca dom postavil sám. Myslel si, že vlastníkom toho domu je žalobca. Usudzoval
to z toho, lebo stále robil on, platil mu on a stále na stavbe videl pracovať len jeho synov, keď tam prišiel.,
stále tam pracovali oni traja od rána do večera.. Ľudia v obci rozprávali, že za pol roka postavil dom.“

Svedok P. Y., brat žalovanej uviedol, že „žalobca staval dom pre žalovanú a ich deti. Žalovaná kúpila
byt na A., ktorý žalobca „dal dokopy“, čo ale žalovaná financovala. S myšlienkou kúpiť dom v P. G. Z.
prišiel asi žalobca kvôli tomu, aby deti vyrastali nie v bloku, ale rodinnom dome. Žalovaná povedala, že
dobre, že to nie je zlá myšlienka, že pre zdravý vývoj detí je celkom dobre mať rodinný dom. Vnímalto tak, že žalovaná kupuje rodinný dom na základe toho, že mala finančné prostriedky, ktoré získala z
predaja bytu a od rodičov, na čo sa aj hneval, lebo všetky finančné prostriedky išli do budovania domu a
ďalšie finančné prostriedky mala z práce v Rakúsku a tak finančné zabezpečenie bolo z jej strany. Keď

tá myšlienka vznikla, žili účastníci v spoločnej domácnosti. Domácnosť financovala žalovaná, žalobca
bol nezamestnaný, doslova ho žalovaná vydržiavala a na to si požičiavala aj u neho aj u rodičov. Vnímal
to tak z jej podania tak, že žalobca neprispieval do spoločnej domácnosti. Hoci majú blízky vzťah, do jej
súkromia nezasahoval, ale keby videl, že sa vo vzťahu trápi, určite by jej to povedal. Pomáhal na stavbe
rodinného domu asi 3-4 krát, chodil tam na oslavy. Fyzicky na tom dome pracovali okrem žalobcu aj

jeho synovia, ale žalovaná to financovala a zobrala si na to aj hypotéku. Nikdy nebol svedkom sporu
ohľadom vlastníctva k domu, so žalobcom sa nerozprával o tom., ale so žalovanou často - prečo nie je
žalobca napísaný ako vlastník domu, na čo mu ona povedala, že to staval výlučne pre ňu a jej deti“.
Svedkyňa J. Y., švagriná žalovanej uviedla, že „tak pred 6 - 7 rokmi sa dozvedela od žalovanej, že
idú kupovať dom s tým, že predá byt. Žalobca povedal, že ho bude rekonštruovať pre svoje deti a pre
svoju družku a nevie o tom, aby niekedy spomínal, že ho stavia sám pre seba. Niekedy v jari 2007 -

2008 sa dozvedeli o tom, že kúpili rodinný dom a idú ho rekonštruovať. Keď boli u nich na návšteve
tak rozprávali o tom, že idú prerábať ten dom s tým, že žalobca sa vyjadril, že to stavia pre deti a pre
žalovanú. Pýtali sa žalobcu, keď bol u nich na návšteve párkrát, že prečo nechce byť zapísaný na liste
vlastníctva k tomu domu, on sa vyjadril, že nemôže mať dom, lebo má exekúcie. Potom ďalej to už
neriešili. Rozprávali sa so žalovanou o tom, ako sú usporiadané spoluvlastnícke vzťahy k tomu domu

a ona sa vyjadrila, že je tam jednoznačne ona uvedená, on tam uvedený nechcel byť kvôli tomu, že sa
bál, že má na sebe exekúcie.“
Svedok L. W. uviedol, že „žalovanú a jej rodičov a brata pozná dlhší čas, považuje sa za dlhoročného
kamaráta žalovanej a jej brata. Čo sa týka výstavby sporného domu, stále bol v tom, že dom stavia
iba žalovaná. Vie, že žalobca staval, pomáhal, ale čo sa týka samotného domu, resp. stále bol

zainteresovaný v tom tak, že je to žalovanej dom, že ho ona financuje, stavia a žalobca iba pomáha.
O dome sa rozprával s bratom žalovanej a ten mu povedal, že ho stavia žalovaná. Nevie, kto prišiel s
myšlienkou kúpiť dom v Ruskej Novej Vsi. Pri stavbe rodinného domu bol asi len raz veľmi krátku dobu
s bratom žalovanej, ako to tam vyzeralo, si nepamätal“.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat.úz. P. G. Z. súd zistil, že žalobkyňa je zapísaná ako výlučná

vlastníčka nehnuteľností parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2 na ňom stojaceho rodinného
domu súpisné číslo XXX a parcelné číslo XXX - záhrady o výmere XXXX m2 a to na základe kúpnej
zmluvy povolenej vkladom pod č. Z.-XXXX/XXXX. V časti ťarch je na liste vlastníctva zavkladovaná pod
Z.-XXXX/XX zmluva o zriadení záložného práva pre Prima banku Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11

Žilina.
Z fotodokumentácie rekonštrukčných prác na predmetnom rodinnom dome predloženom žalobcom,
ktorej pravosť žalovaná nespochybnila vyplýva, že predmetný rodinný dom bol z pôvodného stavu
zbúraný čo do podstatnej časti nosného muriva a po rekonštrukcii je nový dom vizuálne neporovnateľný
s domom pôvodne zakúpeným.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie podielového spoluvlastníctva účastníkov k rodinnému
domu v podiele 1 každého z účastníkov, pričom súd predmetný právny nárok posudzuje podľa
ustanovení § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 136 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.

Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa ustálenej súdnej praxe, právne významnou skutočnosťou pre dôvodnosť žaloby je v danom
prípade posúdenie, či došlo medzi účastníkmi k vzniku podielového spoluvlastníctva k domu a touto

rozhodujúcou skutočnosťou je dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov uzavretá medzi nimi.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 2Cz/13/82,R/1983, podľa
ktorej táto dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o
veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody však musí byť zrejmé,
že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe.

Podľa odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/93/99, Zo súdnej praxe č. 14/2000 na uzavieranie
takejto dohody, obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych podielov sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Zákon pre uzavretie
nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď výslovne za použitia slov,
tak že sa slová prednesú ústne - ústna forma alebo sa zaznamenajú písomne - písomná forma alebo

tiež iným než výslovným spôsobom konkludentne, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli
účastníci prejaviť. Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na jeho platnosť sa
vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených § 37 Občianskeho zákonníka. Z
obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj prihliadnutím
na ďalšie okolnosti vopred dohodli na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného

konsenzu účastníkov o tom nemôže dôjsť k uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k
stavbe.Aksavšakúčastnícidohodlinauvedenejpodstatetohtoúkonu,tedanatom,žezaložiapodielové
spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, pripadá absencia ostatných dojednaní, ktoré sa spravidla vyskytujú
v dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe, napr. o výške spoluvlastníckych podielov,
organizačnom, či finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či o budúcom spôsobe

užívania spoločnej stavby, nemá za následok neplatnosť predmetnej dohody. Samo vydanie stavebného
povolenia viacerým stavebníkom, nemá ešte za následok vznik podielového spoluvlastníctva k stavbe.

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1174/2001, vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v
občianskoprávnom zmysle, teda ten kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom

mať ju pre seba (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 25.septembra 1997, sp. zn. III ÚS 336/96). Nie
je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych
a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb treba vychádzať
z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí
spoluvlastníctvo, len ak je z jej obsahu (prípadne s prihliadnutím na ďalšie zistené skutočnosti) zrejmé,

že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli na
výške podielov (R 16/1983).
Pokiaľ však stavbe vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu,
pričom z okolnosti veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto
osôb (ako v prípade iba výpomoci so stavebnými prácami), nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v

občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.
Tak to bude najmä pokiaľ viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutoční stavbu na účely jej
spoločnéhoužívaniaapodieľasanajejvznikuvlastnouprácou,akoajdodanímmateriálu,akzokolností,
pokiaľ ide o vlastnícke vzťahy k stavbe, nevyplýva niečo iné. Skutočnosť, že sa stavebníci dohodli len na
„spoločnom užívaní“, bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve k stavbe, ešte nevylučuje vzniku ich

spoluvlastníctva. Pri posudzovaní takýchto hraničných prípadov treba vždy prihliadať na všetky okolnosti
veci.

Ohľadom prestavby pôvodnej stavby a vzniku spoluvlastníctva súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu ČSR sp. zn. 2Cz 40/84, R 29/1989, podľa ktorého ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a nebolo

medzi jej vlastníkom a stavebníkom (spoločnými stavebníkmi) dohodnuté niečo iné, pri posudzovaní
vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti treba spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo
k pôvodnej neodstránenej stavbe, patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia
pôvodnej stavby vykonanou prestavbou však možno voči vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok
na vydanie takto získaného neoprávneného majetkového prospechu (v zmysle ustanovenia § 451 a

nasl. OZ).Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Žalobca dôvodil vznik podielového spoluvlastníctva tým, že aj niekto vytvorí, zhotoví novú vec z
vlastného materiálu, nadobudne k nej vlastnícke právo v okamihu vytvorenia. Vytvorenie, zhotovenie
veci je podľa neho samostatnou právnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami. Tieto účinky nastanú
bez ohľadu na to, či ide o vytvorenie hnuteľnej veci alebo zhotovenie nehnuteľnosti stavby. V prípade

zriadenia novej stavby, resp. aj rozostavanej stavby sa nadobudnutím vlastníckeho práva k nej zapíše
v záznamoch do katastra nehnuteľnosti. Žalobca teda tvrdí, že vytvoril novú stavbu z peňažných
prostriedkov oboch účastníkov a že celý rodinný dom postavil svojpomocne s úmyslom, že ide o
nehnuteľnosť patriacu do podielového spoluvlastníctva jeho a žalovanej ako jeho družky.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2534/2000 zo dňa
5.2.2002, ktorý rieši otázku okamihu vzniku stavby ako veci a podľa ktorého pre posúdenie okamihu

vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od
ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo i individuálne
určenej veci. Týmto minimálnym okamžikom je u nadzemných stavieb stav, keď je už jednoznačne a
nezameniteľným spôsobom patrné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.

Vzhľadom na dispozičné riešenie prestavby tohto rodinného domu je možno dôvodiť, že sa v prípade
rekonštruovanej nehnuteľnosti jednalo o úplne novú stavbu a o úplne novú vec z hľadiska právneho.
Ak teda žalovaná výlučne zakúpila predmetný rodinný dom, a v čase zakúpenia tohto rodinného domu,
prípadne by bola jedinou výlučnou vlastníčkou tohto rodinného domu, stále je potrebné preukazovať ,
aká bola dohoda účastníkov ohľadom prestavby ňou zakúpeného domu na dom nový. Odhliadnuc od

toho však je nepochybné, že vôľa účastníkov konania smerovala k spoločnému užívaniu predmetného
rodinnému domu a k spoločnému nadobudnutiu tohto rodinného domu. Ako potvrdili synovia žalobcu a
aj samotná žalovaná a aj švagriná žalovanej, žalobca nechcel byť uvedený ako vlastník tohto rodinného
domu na liste vlastníctve kvôli prebiehajúcim exekúciám a bolo zistené, že skutočne v čase zakúpenia
rodinného domu, aj realizácie stavebných prác, boli vedené exekúcie na jeho majetok.

V danom prípade teda vôľa žalobcu nebyť vlastníkom tohto rodinného domu bola narušená a je potrebné
z tohto hľadiska na túto vadu vôle prihliadať.
SúdpoukazujevtejtosúvislostinauznesenieNSSRč.1910/2010sp.zn.5MCdo11/2009 podľaktorého
ak právny úkon trpí vadami vôle, nebol urobený slobodne a vážne alebo trpí vadami prejavu vôle, nebol
urobený určite zrozumiteľne, je absolútne neplatný. To znamená, že ak žalovaná strana poukazuje na to,

že žalobca nikdy nechcel byť vlastníkom predmetného rodinného domu, pretože tak sa sám aj vyjadril,
a teda nemohlo dôjsť k dohoda o založení spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu, pretože
nechcel on sám byť vlastníkom tohto rodinného domu, je potrebné poukázať na to, že tento jeho právny
úkon nebol vážny, nakoľko cítil sa byť vlastníkom tohto rodinného domu a všetky práce, ktoré na ňom
realizoval smerovali k tomuto jeho úkonu, avšak naoko odmietal byť vlastníkom tohto rodinného domu.

Fakticky teda medzi účastníkmi nebolo sporné, že sú spoločnými podielovými spoluvlastníkmi tohto
rodinnému domu, de iure však na liste vlastníctva bola uvedená iba žalovaná.
Súd poukazuje na to, že z predloženej fotodokumentácie žalobcom a nespochybnenej žalovanou bolo
zistené, že sa jednalo o takú rozsiahlu rekonštrukciu pôvodného zakúpeného rodinného domu, že
charakter domu určila táto konkrétna rekonštrukcia. Ak aj finančné prostriedky na túto rekonštrukciu

zabezpečila z hlavnej časti žalovaná, bolo to z predaja bytu, o ktorého finančné zhodnotenie sa
postaral výkonom rekonštrukčných prác žalobca, čo ani nebolo sporné. Finančné prostriedky, ktoré
žalovaná prácou v Rakúsku zarobila by zjavne nepostačovali na krytie nákladov na rekonštrukciu, preto
žalovaná aj priznala, že jej žalobca dával finančné prostriedky na domácnosť a výživné cca 1 000 eur
mesačne. Toto prehlásenie žalovanej jednoznačne potvrdzuje, že žalobca mal príjmy zo svojej síce

nezdanenej činnosti, keďže živnosť zrušil. Žalovaný prácou, ktorú vynaložil, sa zaslúžil o vytvorenie
tejto nehnuteľnosti v podobe, akú má v súčasnosti a preto niet pochybností o tom, že aj podiely oboch
účastníkov by mali byť rovnaké.

Súd prihliadal aj na to, či nie je v rozpore s dobrými mravmi priznať vlastnícke právo žalobcu k tomuto

domu, keď jeho úmyslom nebyť de iure zapísaným ako vlastník rodinného domu bolo vedené snahou.
ukrátiť veriteľov v exekučnom konaní. Súd však zistil, že by bolo práve v rozpore s dobrými mravmi, ak by
títo veritelia zostali v prípade zamietnutia žaloby neuspokojení, keď evidentne žalobca vytvoril hodnoty,ktoré sú oceniteľné peňažnými prostriedkami a týmito peňažnými prostriedkami je možné uhradiť tento
dlh veriteľom.
Preto súd oprávnenej žalobe vyhovel, lebo žalobca preukázal aj naliehavý právny záujem na tomto

určení, ktorý vyplýva z toho, že bez tohto určenia nie je možné domôcť sa inak potvrdenia jeho
vlastníckych nárokov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže žalobca bol vo veci úspešný, súd
mu priznal náhradu trov konania vo výške 132,50 eura za súdny poplatok z návrhu, 33 eur za súdny

poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia, čo predstavuje 165,50 eura ako aj
trov právneho zastúpenia podľa vyhl. 655/2004 Z.z., pričom sa súd stotožnil z hodnoty rodinného domu
určenej samotnou žalovanou vo výške 180 000 eura - predmetom sporu je polovica - teda 90 000 eura
a to na základe vyúčtovania právneho zástupcu žalobcu za tieto úkony právnej služby takto: á 599,17
eura /prevzatie, príprava zastúpenia, podania návrhu, účasť na pojednávaní dňa 2.12.2014, písomné
vyjadrenie 5.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 30.1.2015 od 9.00 hod. - 12.00 hod. - 2x 599,17 eura;

účasť na pojednávaní dňa 31.3.2015/, 2 x 299,58 eura /odvolanie proti uzneseniu, účasť na vyhlásení
rozsudku dňa 21.4.2015/ plus 4 x 8,04 eura režijný paušál, plus 4 x 8,39 eura režijný paušál, čo spolu
predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 4.859,08 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona