Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/168/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215194
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115215194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci

navrhovateľa: Mgr. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 5, N.. proti odporcovi: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, N., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu
v Žiline č.k. 30P/268/2013-128 zo dňa 14.5.2014 s účinnosťou od 1.9.2015.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2015 domáhal voči odporcovi zrušenia vyživovacej
povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 30P/268/2013-128 zo dňa 14.5.2014, ktorým
mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu odporcu sumou 100 eur mesačne od podania návrhu.

Návrh odôvodnil tým, že odporca je zamestnaný, zanechal denné štúdium a nepripravuje sa na svoje
budúce povolanie. Je pracovne činný a prostriedky na pokrytie svojich odôvodnených potrieb získava
vlastnou pracovnou aktivitou.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Odporca sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal vykázané náhradným spôsobom, neúčasť
neospravedlnil a preto súd vec prejednal podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti. Na

pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že odporca ukončil denné štúdium a
pracuje v zahraničí.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a zistil nasledovný
skutkový stav.

Súd z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/268/2014-128 zo dňa 14.5.2014 zistil, že rozsudkom
bola schválená rodičovská dohoda popri rozvode rodičov tak, že na výživu odporcu bol zaviazaný
prispievať navrhovateľ mesačne sumou 100 eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Výsledky lustrácie odporcu v registroch Sociálnej poisťovne bol negatívny.

Podľa potvrdenia Súkromného gymnázia, Kremnická 26, Bratislava, Súkromná obchodná akadémia
Bratislava odporca je v roku 2015-2016 žiakom 4.G. triedy externé štúdium. Potvrdenie bolo vydané
dňa 24.3.2016.

Súd zároveň z prepisu komunikácie v elektronickej podobe zistil, že účastníci komunikovali ohľadom
práce a jej náročnosti v zahraničí v súvislosti s činnosťou odporcu.

Teleológia § § 62 ods. 1 ZR je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj

osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne
vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v
akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si
ponesiesamé.Zmyslomaúčelomtedaje,žepokiaľjedieťaužobjektívneschopnésisamésvojepotreby
uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v

tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.

Súd mal teda preukázanú skutočnosť, že odporca získal zamestnanie, minimálne jeho možnosť, je
schopný zamestnať sa a teda vlastným pričinením získať prostriedky na krytie svojich potrieb. Na
uvedenom nič nemôže zmeniť ani prípadné pokračovanie formou externého štúdie, či prípadná ďalšia

nezamestnanosť.

Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca
o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného
zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je

však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť
zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal
byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej
škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne
nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce

povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia
absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa
tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií
(rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný
záujem o zvolený odbor. Pokiaľ študuje dieťa na súkromnej škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli

dôvody, aby vedľajší účastník študoval súkromnú školu, teda školu zaťaženú školným a nie podobne
zameranú verejnú strednú školu (bezplatnú). (pozri nález Ústavného súdu ČR z 30. 9. 2014, sp. zn. II.
ÚS 2121/14).

Preto aj keď je zväčša zmena štúdia z denného na externé vyvolané často aj ekonomickými príčinami,

podstatou však je vznik skutočnosti, že až na výnimky (zmena následkom zdravotného stavu,
starostlivosťou o blízku osobu) možnosť zakladajúcou sa schopnosť dieťaťa samého sa živiť.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za

uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Všeobecne platí zásada, že rozsudok nemožno revidovať pred tým, ako je vôbec podaný návrh na
súd. Výnimku predstavuje len výživné pre maloleté dieťa, ktoré je možné priznať spätne. Iné práva a
povinnosti možno priznať, zrušiť alebo zmeniť najskôr od začiatku konania, ktorým je podanie návrhu
na súd.

Súd preto z dôvodu zistenia možnosti odporcu zabezpečovať si prostriedky na výživu vlastným
pričinením, vyhovel návrhu a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi určenú rozsudkom
č.k. 30P/268/2013-128 zo dňa 14.5.2014 s účinnosťou od 1.9.2015, teda k začiatku školského roka,
v ktorom odporca preukázateľne nastúpil na formu externého štúdia. Návrh na zrušenie vyživovacej

povinnosti za predchádzajúce obdobie súd z dôvodu nepreukázania tvrdených skutočností zamietol.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nakoľko si v prevažnom rozsahu úspešný navrhovateľ
neuplatnil náhradu trov konania, tento nárok mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhovanédôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).