Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226136
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114226136.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ Z. W., nar.
X.X.XXXX, bytom G. XXX, G., 2/ C. F., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, F. X. H., o zaplatenie 550,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 293,40 eur spolu s
5,5% ročným úrokom z omeškania od 2.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.7.2014 domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 550,- eur,
úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 550,00 eur od 8.12.2012 do zaplatenia a zmluvnej
pokuty vo výške 13,20 eur x 7 mesiacov a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, dňa 27.7.2012 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1/ rade ako veriteľom
a odporcom v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere č. 320121125 na čiastku 400,- eur za odplatu

poplatok za správu úveru vo výške 152,- eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 552,- eur zaviazali uhradiť v
13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky vo výške 2,00 eur a ostatných 10 mesačných splátok vo
výške 54,60 eur so splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou
do 30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so
zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania.
Prevzatie peňazí potvrdili podpisom na zmluve. Spolu uhradili 2,00 eurá, ktorá bola uhradená dňa
27.7.2012. Nakoľko neplnili riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. §

53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27.12.2012 navrhovateľ
oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným 7.12.2012. Po tomto dátume odporca neeviduje žiadnu
úhradu a dlh činí 550 eur ako rozdiel medzi úverom 552,- eur a úhradou 2,00 eur. Poukázal na to, že
súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 13,20 eur ako nárok vo výške 3,30% istiny za každý mesiac omeškania x 7
mesiacov, ktorú si uplatňuje do výšky podľa § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z..

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C/294/2014-47 zo dňa 18.06.2015 súd rozhodol tak, že
zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 293,40 eur, ktorú sumu ktorú im
povolil zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne splatných vždy k 25-temu dňu v mesiaci počnúcprávoplatnosťourozsudkustým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosťcelého
plnenia, návrh vo zvyšku zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Na základe odvolania navrhovateľa odvolací súd uznesením č.k. 5Co/451/2015-73 zo dňa 29.10.2015
napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

Odporca v 1/ rade na predchádzajúcom pojednávaní uviedol, že telefonicky kontaktoval navrhovateľa.
Prišiel za nim zástupca, vysvetlil im úver, dal im 400,- eur. Chceli iba úver, za ktorý mali zaplatiť 550,-

eur. Aký mal vtedy príjem nevie, asi bol živnostník. Zmluvu o domácom servise nemal záujem uzatvoriť.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 320121125 zo dňa 27.7.2012, na základe ktorej mal byť odporcom v 1/ a 2/ rade poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 400 eur za odplatu 152 eur, ktorý sa zaviazali uhradiť v celkovej výške
552 eur a to v 13 mesačných splátkach prvé tri splátky vo výške 2,- eur a ďalej 10 mesačných splátok
vo výške 54,60 eur so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzavretí zmluvy a následne so splatnosťou
splátok 30 deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN z úverov bola vo výške 46,52
eur, RPMN z úverov vo vzťahu vo výške 67,70 eur.

Listom navrhovateľa označeným ako predžalobná upomienka - výzva k úhrade z dlžnej sumy, boli
odporcovia v 1/ a 2/ rade vyzvaní na úhradu záväzkov voči navrhovateľovi. Listom zo dňa 27.12.2012
označeným ako oznámenie o zosplatnení záväzku, navrhovateľ odstúpil od zmluvy a uplatnil si právo
na úhradu celého záväzku.

Súd z výpisu z elektronickej evidencie navrhovateľa zo dňa 17.8.2012 k úveru poskytnutému odporcom
zistil, že vo výpise evidoval navrhovateľ úhradu jednej splátky úveru vo výške 2 eurá s dátumom úhrad
27.7.2012, teda v deň podpisu zmluvy, spolu s úhradou 54,60 eur na domáci servis. Záväzky evidoval
vo výške 400 eur pôžička, 152 eur poplatok za domáci servis 163,80 eur.
Podľa zápisu návštevy klienta odporca v 1/ rade uviedol, že obdržal fin. obnos v plnej výške doma.

Podľa ďalšieho elektronického výpisu z evidencie navrhovateľa zo dňa 28.4.2015 súd zistil okrem iného
aj evidenciu úhrady na domáci servis vo výške 104,60 eur pri úhradách 54,60 eur 27.7.2012, 30 eur
26.9.2012 a 20 eur 9.10.2012.

Súd zároveň zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o domácom servise na základe ktorej sa

navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcom 1/ a 2/ konzultačné a nadštandardné služby v starostlivosti o
klienta najmä v preberaní zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok, vedenie a kontrolu
splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a následné následky nesplácania.

Súd zistil, že účastníci uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.7.2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 500 ods. 1 Obch. zák. dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov
v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ
poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

Podľa § 500 ods. 2 Obch. zák. ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú

výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

Podľa § 501 Obch. zák. veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v
súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Ak podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 4 písm. t/ a v/
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,

Súd opätovne podrobil prieskumu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. č. 320121125 zo dňa 27.7.2012, na
ktorú aplikoval ust. zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k dátumu uzavretia zmluvy, zákon č. 250/2007
Z.z. ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd zistil, že v zmluve o úvere nie je obsiahnutá zákonom stanovená podstatná náležitosť podľa §

9 ods. 2 písm. k zák. č. 129/2010 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pretože v zmluve je len
ustanovenie o tom, že úver je splatný v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,- eurá a v pravidelných
rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eur, pričom prvá splátka je splatná 10 deň

po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30 deň po platnosti
predchádzajúcej splátky a uvedený doporučený termín úhrady 25 dňa v mesiaci.

Teda zmluva nevymedzuje presnú a nezameniteľnú splatnosť splátok tak ako to vyžaduje zákonodarca
s uvedením termínov splátok a s ich členením na istinu, úrok a poplatky. Uvedené členenie súd považuje

za podstatné najmä z dôvodu, že dlžník má právo splatiť úver aj pred dobou splatnosti a z výpočtu
splátok mu musí byť zrejmé, akú časť istiny, úrokov a poplatkov splatil a aký záväzok mu zostáva.
Pokiaľ vzhľadom na stanovenie poplatkov zahrňujúcich aj zmluvný úrok nedochádzalo k amortizácii
istiny, musela zmluva podľa § 9 ods. 2 písm. m/ zák. č. 129/2010 Z.z. obsahovať súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,

ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k zákonu podľa ktorej „Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ
musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný
plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere). “

Podľa názoru súdu, rovnako určením doporučeného termínu úhrady 20 deň v mesiaci bol vystavený
dlžník omylu, nakoľko podľa názoru súdu, prvá splátka mala byť splatná 6.8.2011 a nasledujúce splátky
5.9.2011, 5.10.2011a násl., čo vôbec nevyjadrovalo splatnosť splátok, najmä keď mali byť vyberanés nadštandardnou starostlivosťou na základe osobitné prístupu podľa zmluvy o domácom servise za
odplatu rovnajúcu sa výške troch splátok.
Splátky naviac boli sumárom splátok úveru a odplaty, teda ani matematickým výpočtom nemožno určiť

jednotlivé zložky splátok. Takýto postup je v rozpore so zákonom ako aj s rozsudkom Okresného
súdu Žilina č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012, ktorým vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej
v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby
poskytnutia úveru za neprijateľnú, teda veriteľ sa mal zdržať uplatňovania nárokov z tejto podmienky
a mal výslovne uplatniť v súdom konaní len jednotlivé presne vymedzené nároky, však bez zjavného

dôvodu súdne rozhodnutie nerešpektoval. Je úplne irelevantné, že neprijateľná zmluvná podmienka
bola vyhlásená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko konkrétne povinnosti aj po prijatí zákona
129/2010 Z.z. - rozčlenenie splátok, uvedenie ich splatnosť a pod. zostali zachované, dokonca boli
sprísnené. Dôvod pre obsolétnosť vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienky je možné vysloviť len
vtedy, ak by totožná či obdobná zákonná úprava absentovala alebo výslovne takýto postu umožňovala!
(porovnaj § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ a ust. § 9
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia“.Pretouložená

povinnosť nemá byť prečo pre veriteľa mätúca, jednoducho ak je v súlade so zákonnou úpravou, bez
ohľadu na rozsah jeho chápania je povinný ju rešpektovať.

Pokiaľ sa týka ust. § 9 ods. 2 písm. j zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, súd je názoru, že táto náležitosť musí byť
uvedená v texte samotnej zmluvy a nie je dostačujúce uvedenie tejto náležitosti napr. vo všeobecných
podmienkach a to bez ohľadu, či je na samostatných listinách alebo na rube zmluvy, či je alebo nie je
dlžníkom podpísaná.

Nepochybne všeobecné obchodné podmienky tvoria súčasť zmluvy. Jednoznačne však nemajú za
cieľ a nemôžu upravovať základné náležitosti zmluvy, pretože sú stanovené veriteľom vopred, pred
uzavretím právneho úkonu a zo strany dlžníka sú nemenné, nemôže zasahovať do ich obsahu. Zároveň
aj podľa názvu - obchodné podmienky je zrejmé, že tieto obsahujú všeobecné časti a to niektoré
osobitne rozvedené ustanovenia zmluvy, postupy a pod., za ktorých môže byť poskytnutý úver, postup

pri aplikácii zákonných a zmluvných ustanovení a pod.. Z obsahu zákona č. 129/2010 Z.z. je zrejmé,
že veriteľ musí vypočítať v deň uzavretia zmluvy RPMN a túto zverejniť zmluve. Tento základný údaj
slúži pre orientáciu výhodnosti dlžníka, preto musí byť uvedená v samotnom obsahu s ostatnými
základnými náležitosťami zmluvy tak, aby údaj bol prehľadný a spolu s uvedením údaja o priemernej
RPMN mohol poskytovať prehľad o výhodnosti či nevýhodnosti pôžičky. V tomto prípade je v časti

pri splátkach uvedená síce priemerná RPMN, avšak nie je uvedená skutočná RPMN, ktorá priemernú
RPMN výrazne prekračuje. Teda dlžník - spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu s tým, že vpísanú
priemernú RPMN môže považovať sa základnú sadzbu a bez náležitej, až neobvyklej pozornosti,
vyhľadania základných ustanovení zmluvy v obchodných podmienkach, nemôže porovnať výhodnosť
úveru. Súd pritom poukazuje na celkovú prax, kde všetky bankové a nebankové subjekty (absolútne

prevažná väčšina) uvádza túto náležitosť pri výške úrokovej sadzby, splátkach a pod.. Veriteľ vždy
musí postupovať voči dlžníkom transparentne a čestne, najmä ak ponúka úvery klientom za pomerne
vysoký úrok a poplatky, ktorým neposkytnú úver banky (prípadne si nevedia vybaviť úver v banke) a
teda jedná sa o veľmi finančne a sociálne citlivú osobu. Účelom aplikácie zákona nemá byť len formálne
splnenielitery,aleskutočnéinformovanieovšetkýchrizikáchapodmienkach.Pretozaradeniepodstatnej

náležitosti zmluvy, ktorá má byť určená v čase uzavretia právneho úkonu do obchodných podmienok
pripravených a určených pred uzavretím zmluvy, súd považuje za minimálne za prekvapivé zmluvné
dojednanie v rozpore so zákonom.

Súd preto zotrval na svojom názore, že úver je potrebné považovať podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010

Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

Výška poskytnutých prostriedkov nebola v konaní sporná, dlžník sám potvrdil, že suma 400,- eur mu bola
poskytnutá. Za sporné však súd považoval, v akom rozsahu uhradili dlžníci svoje záväzky voči veriteľovi.V bode 26 rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6
smernice93/13,ktorýčlenskýmštátomukladázabezpečiť,abynekalépodmienkyneboliprespotrebiteľa

záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto
podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta
prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti
uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu
predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť,
len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.

Úlohu súdu však nemožno obmedziť len na formálne skúmanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale
v rámci ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými obchodnými podmienkami či nekalými obchodnými

praktikami musí poskytovať spotrebiteľovi ochranu aj pri vzájomne súvisiacich a podmienených
zmluvách. Ak navrhovateľ má za to, že takáto ochrana presahuje právomoc súdu poskytovať
spotrebiteľovi ochranu, môže navrhnúť iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke, najmä ak svoj postoj
riadne dôvodní nie len vo vzťahu k svojim očakávaniam ale aj vo vzťahu k celkovej úprave EÚ.

Súd o svojej právomoci nemá pochybnosti, pričom poukazuje aj na základný článok Smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS čl. 22 podľa ktorého by členské štáty by mali mať naďalej možnosť
zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby
si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej

službe, alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby.
V členských štátoch, v ktorých sú takéto kombinované ponuky povolené, by spotrebitelia mali byť
pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na
získanie úveru vo všeobecnosti alebo za ponúkaných podmienok. Náklady na tieto doplnkové služby by
sa mali zahrnúť do celkových nákladov spojených s úverom alebo ak sa výška týchto nákladov nedá

stanoviť vopred, spotrebiteľom by sa mali pred uzavretím zmluvy poskytnúť primerané informácie o
ich existencii. Predpokladá sa, že veriteľ musí mať informácie o nákladoch na doplnkové služby, ktoré
spotrebiteľovi ponúka sám alebo v mene tretej osoby, s výnimkou prípadov, keď ich cena závisí od
osobitnej charakteristiky alebo situácie spotrebiteľa.

Súd sa ďalej opätovne prejudiciálne zaoberal záväznosťou a platnosťou tzv. „zmluvy o domácom
servise“, nakoľko takáto zmluva súvisí práve so zmluvou o úvere, keďže na základe nej práve dlžník
platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Samotné uzavretie
zmluvy o domácom servise bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nemožné.
Zmluva o domácom servise je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere o čom svedčí aj uvedenie

poplatkov za „domáci servis“ v samotnom tlačive spoločne s evidenciou úhrad zo zmluvy o úvere.
Predmetom servisu na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči dlžníkovi vo forme poskytovania
konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru
na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára,

upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.).
Za túto službu sa podľa zmluvy odporca zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS
prevyšujúci odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku. Odplata
mala byť uhrádzaná v troch splátkach v prepočte rovnajúcim sa splátkam zo zmluvy o úvere v poradní
4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy o domácom servise bol

navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny,
splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa čl.
III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán,
splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom
domáceho servisu.

Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s
úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy.
Teda podľa názoru súdu ide o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve. Uvedená skutočnosť je
zvýraznenáajtým,že„cenaslužby“dosahujesúčetvýškytrochmesačnýchsplátokdohodnutýchvdanejúverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len symbolickej sume, pričom splátky
ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok zmluvy o úvere.

V skutočnosti je možné polemizovať o tom, či mohol alebo nemohol dlžník odmietnuť uzavrieť takúto
zmluvu, najmä ak reálna situácia, sociálne pomery či tieseň ho donútila prijať ponúkaný úver. V podstate
reálnosť možnosti odmietnutia takejto služby záleží od postoja obchodného zástupcu, ktorý si podpis
takejto zmluvy vyhradí a to najmä preto, že nesporne z takéhoto plnenia mu plynú výhody vo forme
odmeny - odplaty. Právne táto služba nie je povinná, avšak za celú svoju činnosť súd nezistil ani

jediného dlžníka, ktorý by si takúto službu zvolil vedome, dobrovoľne, minimálne mal vedomosť o takejto
službe. Naviac podľa názoru súdu, musí práve veriteľ preukázať, že dlžník mal nie len formálne ale aj
reálne právo odmietnuť uzavrieť doplnkovú zmluvu a že uzavretím takejto zmluvy nie je podmienené
poskytnutie úveru či poskytnutie úveru za rovnakých podmienok. V tomto rozsahu dôkazné bremeno
zaťažuje veriteľa.

Súd naďalej zotrváva na svojich záveroch, že predmetná zmluva o domácom servise nepriniesla
pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel. Ak doplnková zmluva
neprináša pre dlžníka viac výhod, prípadne výhody nezodpovedajú reálne odplate za službu, samotné
ponúkanie takejto službu predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ktorej je veriteľ povinný zdržať sa voči
spotrebiteľovi. Ponúkané služby nikdy nemôžu zodpovedať odplate, aby ich ponúka a plní veriteľ či

ich poskytovať aj bez osobitne uzavretej zmluvy ale dokonca je povinný ich ponúkať v súvislosti s
poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa názoru súdu, ak by obchodný zástupca zodpovedne pristupoval k právam dlžníka, tak by mu ani
pri základnej starostlivosti nemal uzavretie takejto zmluvy dlžníkovi ponúknuť, pretože je pre dlžníka

zjavne nevýhodná a ponúkanie takejto zmluvy, a to aj dobrovoľné predstavuje nekalú obchodnú taktiku
zo strany veriteľa. Ak sa obchodné praktiky zameriavajú na určitú skupinu spotrebiteľov, priemerný člen
tejtoskupinypredstavujereferenčnékritérium.Oprávnenosťalebonekalosťobchodnejpraktikysapotom
posúdi na základe tohto referenčného kritéria.

Je pravda, že veriteľ nemusí prijímať cez obchodného zástupcu splátky a môže odkázať dlžníka
na úhradu bezhotovostným prevodom alebo vkladom na účet. Prípadná odplata za takúto úhradu
však môže pokrývať najviac náklady a nie byť zdrojom zisku. V tomto prípade by veriteľ svojou
činnosťou zasahoval do činnosti podľa zákona o bankách poskytovaním bankových služieb. Naviac
podľa ustanovení zmluvy, upozorňovaním na termíny a preberaním hotovosti činnosť obchodného

zástupcu skôr pripomína činnosť pri vymáhaní pohľadávok ako činnosť v mene zastúpeného dlžníka.
Pri osobnom upozorňovaní a kontrole „obchodného zástupcu“ je pri skupine klientov veriteľa väčší
predpokladúhradyakoten,žebudúpravidelnevykonávaťbezhotovostnúúhradusplátok,keďpoväčšine
ani nemajú bankový účet, prípadne ho majú blokovaný, je im z dôvodu viacerých exekúcii zakázané
nakladať s majetkom a pod..

Súd upozorňuje aj na skutočnosť, že ak postupne bolo zákonodarcom zakázané účtovanie poplatkov za
vedenieúverovéhoúčtu,nakoľkosútakétočinnostiviacvprospechveriteľaakodlžníka,takjednoznačne
činnosti vymedzené v predmete zmluvy o domácom servise sú viac v prospech veriteľa ako dlžníka a
výhoda poskytnutá dlžníkovi (ak vôbec reálne nejaká jestvuje), je v značnom nepomere k odplate vo

výške troch splátok úver.

Taktiež podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj podľa povinností finančného
agenta - sprostredkovateľa, väčšinu povinností uvedených v zmluve je povinný vykonávať veriteľ priamo
či prostredníctvom zástupcu alebo agenta, napr. starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe

s ňou uzavieranej úverovej zmluvy je povinný vykonať v predúverových rokovaniach a povinnosti pri
poskytovaní úverov. Ak je určitý zástupca oprávnený preberať úhradu, tak nesmie odmietnuť prevzatie
hotovostnej úhrady. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru
ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozornenia na termín splátky a
na prípadné následky nesplácania s upozorneniami v zmluve a predzmluvných formulároch. Vedenie a

kontrola splátkového kalendára je zas činnosť vyslovene v záujme veriteľa, nakoľko nevydával žiadne
doklady o úhradách, účtovné doklady dlžníkovi, ale nahrádzal to takýmto spôsobom (fakticky obchádzal
zákon).Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak všetky záznamy mali byť vedené v „kartičke Splátkový
kalendár“ (prijaté úhrady) je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať „obchodný zástupca“, tento podľa
interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na úhradu svojich provízií a vyplatenie

nových úverov. Jednoznačne údaje do „kartičky“ si nebol oprávnený vpisovať sám dlžník, teda ani
v tomto prípadne nešlo o žiadnu nadštandardnú činnosť v prospech klienta ale plnenie základných
povinností veriteľa.

Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod.,

naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby využívané na nútené vyberanie splátok,
zastrašovanie a presadzovanie záujmov veriteľa. Sám navrhovateľ uvádzal, že zákon č. 186/2009 Z.z.
zakazuje finančným agentom poskytovať finančné poradenstvo, teda veriteľ nemal ani reálnu možnosť
poskytovať nadštandardnú službu, ktoré ponúkal za odplatu. Podľa názoru súdu je úplne iracionálne
a scestné tvrdiť poskytovanie služieb poradenstva dlžníkom v ich postavení, s nepriaznivou finančnou
a sociálnou situáciou a pod. pri danej referenčnej skupine. Súd ani v iných konaniach nedokázal zistil

skutočný rozdiel a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto
domáci servis poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3
úveru, resp. odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Navyše finančný agent navrhovateľa
konal jednoznačne v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa veriteľovi alebo
finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je

obchádzanie ustanovení tohto zákona; pričom vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojené
s poskytnutím úveru.

Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu
úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon, minimálne poskytnutím neprimeranej protislužby za odplatu

zabezpečiť si ďalšie plnenie od spotrebiteľa za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa, teda obsahovo sa rovnajúcej neprimeranej podmienku (§ 53 ods. 4 písm.
t/ a v/ Občianskeho zákonníka). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že
v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako aj prípadné
názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval za zmluvu

spojenú so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - závislú zmluvu, doplnkovú zmluvu, ktorá bola uzavretá
za neprimerane nevýhodných podmienok pre spotrebiteľa, naviac za zmluvu viazanú na poskytnutie
spotrebiteľského úveru a ako takú ju považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nemožnosť súdu dožadovať sa a zisťovať takého skutočnosti v
občianskom súdnom konaní, prvostupňový súd konštatuje, že bez zistenia celkového rozsahu práv a
povinností pri poskytnutí spotrebiteľského úveru by bola poskytnutá ochrana spotrebiteľskému vzťahu
len formálna. Súd preto opätovne dáva navrhovateľovi do pozornosti možnosť riadnym návrhom či
prednesom domáhať sa vyriešenia právomoci súdu v prípadnom prejudiciálnom konaní predložením

predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Súdu takáto povinnosť vyplýva len pri vlastnej
pochybnosti, nie pri pochybnosti niektorého účastníka konania.

Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcom v 1/ a 2/ rade sumu 400,- eur, výška poskytnutej sumy nebola
v konaní sporná, zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatku podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010

Z. z. a zistil, že dlžník uhradil jednu splátku úveru vo výške 2 eurá s dátumom úhrady 27.7.2012, teda
v deň podpisu zmluvy, spolu s úhradou 54,60 eur na domáci servis 27.7.2012, 30 eur 26.9.2012 a 20
eur 9.10.2012, ktoré súd započítal na úhradu istiny poskytnutého úveru z neplatnej doplnkovej služby,
zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 293,40 eur spolu s 5,5%
ročným úrokom z omeškania od 2.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku .

Súd už svoje oprávnenie poskytnúť dlžníkom možnosť plniť v splátkach neposkytol, nakoľko nezistil,
že by vôbec vzhľadnom na absenciu úhrad bez podania odvolania voči rozsudku mali reálne záujem
takto plniť.
Pri rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa o omeškaní,
pričom vzhľadom na absenciu členenia splátok na istinu rozhodol tak, že dlžníci sa dostali do omeškania

konečnou splatnosťou úveru, pretože museli mať vedomosť, že najneskôr v deň konečnej splatnosti
úveru mali uhradiť svoje záväzky a teda minimálne vrátiť požičanú istinu. Preto súd stanovil deň
omeškania nasledujúci deň po splatnosti úveru - poslednej splátky, teda 370-ty deň od jeho poskytnutia.O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 3 nar. vl. č. 87/1993 Z. z. ku dňu
vzniku omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 OSP, nakoľko úspešný odporcovia v 1/ a 2/ rade si
trovy konania neuplatnili a súd nezistil vznik trov konania na ich strane, nárok na náhradu trov konania
im nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).