Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Kvetková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8C/426/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815207006
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815207006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, sídlom Bratislava, Metodova č. 8, zast. zast. Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti odporcovi: P. O., J..
XX.XX.XXXX, G. X. XXX o zaplatenie 235,62 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 133,49 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 133,49 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 07.10.2015 na tunajšom súde proti odporcovi návrh na začatie konania, ktorým
sa domáhal zaplatenia sumy 235,62 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Časť dlžnej sumy
vo výške 133,49 Eur si navrhovateľ uplatnil z titulu nezaplateného hovorného zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a časť dlžnej sumy vo výške 102,13 Eur si navrhovateľ uplatnil z titulu náhrady škody.

Keďže sa navrhovateľ v predmetnej veci domáhal zaplatenia sumy 235,62 Eur, čo je menej ako 1.000,-
Eur, tento spor možno považovať za drobný v súlade s § 29 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) a § 200ea ods. 1 O.s.p..
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže
v predmetnej veci ide o drobný spor, ktorý bolo možné rozhodnúť na základe preložených listinných
dôkazov, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p..

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných
dôkazov - zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. AXXXXXXX zo dňa 15.07.2013, zmluvy
o poskytovaní verejných služieb č. M. L.o dňa 15.07.2013, dodatku k tejto zmluve zo dňa
15.07.2013, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete navrhovateľa (ďalej len všeobecné podmienky), faktúr č.
5241087889, 5233586226, 5233582149, 5237345082 a č. 5237340886, pokusu o pokonávku zo dňa
15.04.2014, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 15.07.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb AXXXXXXX a
zmluvu o poskytovaní verejných služieb AXXXXXXX s dodatkom. Na základe zmlúv boli odporcovi
zapožičané 2 mikroprocesorové karty - SIM karty a zároveň bol predaný mobilný telefón za akciovú cenu1,- Euro, pričom predajná cena telefónu bola 130,- Eur. Odporca nezaplatil jednotlivé faktúry za obdobie
december 2013 - február 2014, čím mu vznikol dlh v celkovej výške 133,49 Eur. Navrhovateľ vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy do 29.04.2014.

Podľa čl. 2, bodu 2.2, prvej vety všeobecných podmienok je zmluva dvojstranný právny úkon medzi
navrhovateľom a účastníkom, ktorým sa navrhovateľ zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jeho sieti a
sprístupniť účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a
poskytovanie dohodnutých služieb.

Odporca sa v zmluvách o poskytovaní verejných služieb zaviazal platiť navrhovateľovi cenu
poskytnutých služieb. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca
neuhradil cenu poskytnutých služieb za obdobie december 2013 - február 2014. Celková výška
neuhradenej ceny poskytnutých služieb za uvedené obdobie je 133,49 Eur. Porušením vyššie uvedenej
zmluvnej povinnosti odporcom vznikol navrhovateľovi nárok na úhradu ceny poskytnutých služieb v

celkovej výške 133,49 Eur.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že návrh navrhovateľa ohľadne dlžnej sumy vo výške 133,49 Eur,
čiže ohľadne dlžnej ceny poskytnutých služieb, je dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy
navrhovateľovi.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z.) ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Nakoľkodlžnásumanebolariadneavčasuhradená,vzniklonavrhovateľoviprávonaúrokzomeškaniav
súladescitovanýmzákonnýmustanovenímvovýškeurčenejpodľacitovanéhovykonávaciehopredpisu.
Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenia dlžných súm do 29.04.2014, teda od 30.04.2014 bol odporca
v omeškaní s ich úhradou. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania (30.04.2014) bola 0,25

% ročne, a teda úrok z omeškania navrhovateľovi patrí vo výške 5,25 % ročne. Na základe uvedeného
súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z dlžnej sumy 133,49 Eur vo výške 5,25 % ročne od
30.04.2014 do zaplatenia.

Navrhovateľ sa okrem ceny poskytnutých služieb domáhal aj náhrady škody vo výške 102,13 Eur,

pričom škoda mu mala vzniknúť tým, že odporca získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej (predajnej). Podpisom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sa odporca zaviazal
používať služby a za tieto služby platiť cenu po dobu viazanosti. Odporca si bol pri podpise zmluvy
vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za zníženú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby navrhovateľa po dohodnutú dobu. Odporca porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu

počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a tak navrhovateľovi vznikla
škoda. Škoda vo výške 102,13 Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
telefónu po zohľadnení počtu mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia
povinnosti odporcom. Nedodržanie záväzku zo strany odporcu spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla
uvedená škoda.

Podľa § 420 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 O.z. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosti protiprávnym
konaním (alebo protiprávnym úkonom) a spôsobenie škody inej osobe. Môže ísť o porušenie
záväzkových povinností, ale aj porušenie iných zákonom uložených povinností. Ďalšou podmienkou

vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.
Ide o vzťah príčiny a následku, čiže škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho
konania. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu, pričom
občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, čiže zavinenie sa predpokladá, kým škodca
nepreukáže opak. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých

uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná. Dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (s
výnimkou zavinenia) nesie ten, kto tvrdí, že k takejto škode došlo a že za ňu škodca zodpovedá.

V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí, že odporca zodpovedá za škodu, preto vzhľadom na vyššie
uvedené nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že mu vznikla škoda a že sú splnené predpoklady

zodpovednosti za škodu.

V predmetnej veci nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik
škody. Škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka je škoda skutočná (ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by

bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu) a ušlý zisk (škoda spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí).

Rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol telefón odpredaný

odporcovi, nie je škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou
cenou mobilného telefónu nie je škodou, pretože nie je následkom protiprávneho konania odporcu,
ale výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Navrhovateľ sa pri uzatváraní zmluvy rozhodol, že
odporcovi odpredá mobilný telefón za akciovú cenu, jeho vôľa bola slobodná a jeho rozhodnutie nebolo
ničím podmienené. Táto kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá a to bez ohľadu na to, či dôjde

v budúcnosti k ukončeniu zmluvného vzťahu niektorým z dohodnutých spôsobov, resp. k porušeniu
zmluvných povinností. Akciová kúpna cena bola teda zmluvnými stranami riadne dojednaná a ani v
prípade porušenia zmluvných povinností niektorou zmluvnou stranou sa výška tejto kúpnej ceny nemení.
Navrhovateľ si s odporcom dohodol kúpnu cenu mobilného telefónu tak, že ide o cenu akciovú, nižšiu.
Nemá preto nárok na trhovú cenu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností

odporcom nedochádza k zníženiu majetku navrhovateľa, teda k vzniku škody. Zároveň z predložených
listinných dôkazov nevyplýva, že odporca porušil záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
počas doby viazanosti.

Keďže v predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal splnenie základnej podmienky zodpovednosti za

škodu a neuniesol dôkazné bremeno, súd považuje návrh navrhovateľa ohľadne zaplatenia škody vo
výške 102,13 Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy za nedôvodný, a preto návrh v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci konania boli úspešní takmer v rovnakej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.