Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816200434
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816200434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti:

B. Q., A.. XX.XX.XXXX Y. P. Q., A.. XX.XX.XXXX, obe bytom u navrhovateľky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Revúcej ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: G. Q., A.. XX.XX.XXXX, W.
A. P. A. Q., S. XXXX/XX Y. E.: P. Q.Á., A.. XX.XX.XXXX, W. H., X. XXX/X, za účasti Okresnej prokuratúry
Revúca, o návrhu Y. N. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. H., X. XXX/X na zverenie maloletých detí do náhradnej
osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloleté deti Eriku Veronákovú, nar. 26.01.2003 a Miroslavu Veronákovú, nar. 04.01.2005 z v e r u
j e do náhradnej osobnej starostlivosti Andrey Zubákovej Veronákovej, nar. 22.07.1984, bytom Revúca,

SNP 541/5, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, ako
ju vykonávajú rodičia.
II. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach. Ak predpokladá, že
rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom
maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby toto konkrétne rozhodnutie zákonného zástupcu preskúmal
súd.

III. Matka maloletých detí Ivana Veronáková, nar. 24.02.1984 j e p o v i n n á počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti detí, platiť na maloleté deti Eriku
Veronákovú, nar. 26.01.2003 a Miroslavu Veronákovú, nar. 04.01.2005, na každé z maloletých detí,
výživné po 30,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého
mesiaca, vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca.

IV. Otec maloletých detí Miroslav Veronák, nar. 07.12.1978 j e p o v i n n ý počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti detí, platiť na maloleté deti Eriku

Veronákovú, nar. 26.01.2003 a Miroslavu Veronákovú, nar. 04.01.2005, na každé z maloletých detí,
výživné po 60,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého
mesiaca, vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 27.01.2016 sa Y. N. Q., A.. XX.XX.XXXX (sestra otca detí, ďalej
aj len navrhovateľka) domáhala, aby boli maloleté deti zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti

a rodičia boli zaviazaní platením výživného v minimálnej výške. Otec detí a zástupkyňa kolízneho
opatrovníka s návrhom súhlasili, matka detí sa k návrhu nevyjadrila.Riadne predvolaná matka maloletých detí sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť vopred
neospravedlnila,pretosúdvsúlades§101ods.2zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku
v platnom znení (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca
maloletých detí a kolízneho opatrovníka detí, vyjadrením sa prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca,
akoajprečítanímlistinnýchdôkazov-rodnýchlistovdetí,správkolíznehoopatrovníkazodňa29.03.2016
a 03.05.2016, odpovede na lustráciu navrhovateľky v registri priestupkov, správy Mesta Revúca zo dňa

25.02.2016, odpovedí na lustrácie rodičov a navrhovateľky v Sociálnej poisťovni, potvrdenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 02.03.2016, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Revúca zo dňa 24.02.2016, 29.02.2016 a 09.05.2016, dohody otca detí o pracovnej činnosti, dohody
o skončení dohody o pracovnej činnosti, potvrdenia spoločnosti DUPEX, s.r.o. o príjme otca detí,
potvrdenia Ing. Ľubomíry Iliziovej - SAUBER o príjme matky detí, oznámenia Ing. Ľubomíry Iliziovej
- SAUBER o skončení pracovného pomeru matky detí, potvrdenia Geodetického a kartografického

ústavu Bratislava zo dňa 18.02.2016, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa
03.03.2016, kópií pokladničných bločkov, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/74/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/74/2013-84 zo dňa 12.05.2014 bolo manželstvo rodičov detí

rozvedené a schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností, podľa ktorej boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka detí bola zaviazaná platiť na každé z
maloletých detí výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa osobitného predpisu mesačne.

Podľa správy kolízneho opatrovníka deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, v tom čase bola
matka detí vo výkone trestu odňatia slobody. Starostlivosť o deti odvtedy zabezpečoval otec spoločne
so svojou matkou a sestrou (navrhovateľkou).
V čase šetrenia zabezpečovala starostlivosť o deti navrhovateľka, otec detí sa nezdržiaval doma,
nakoľko pracoval brigádnicky mimo bydliska, pracuje po celom Slovensku. Maloletá P. je žiačkou 5.

ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, učí sa priemerne, do školy chodí pravidelne, popri škole navštevuje
matematický a športový krúžok. Maloletá B. je žiačkou 6. ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, patrí
medzi integrovaných žiakov, vyžaduje zvýšenú starostlivosť pri učení, má problémy s vyjadrovaním,
navštevuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Revúcej za účelom
odborných konzultácií. Maloleté deti sú zdravé. Deti sa počas šetrenia vyjadrili, že teta sa o nich dobre

stará, majú ju radi.
Navrhovateľka s maloletými deťmi obýva dvojizbový byt, ktorý má v osobnom vlastníctve, býva s
nimi i otec detí, keď sa vráti domov. Domácnosť je zariadená štandardným nábytkom a bežnými
elektrospotrebičmi. Elektrina a voda sú v domácnosti zavedené, hygiena je na požadovanej úrovni.
Maloleté deti majú samostatnú detskú izbu zariadenú a prispôsobenú ich veku a potrebám. Maloleté

deti mali dostatok oblečenia a hygienických potrieb.

Z listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je
nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo
výške 117,40 Eur. Zo Sociálnej poisťovne nepoberá žiadne dávky. Neboli zistené žiadne priestupky

navrhovateľky, zo správy Mesta Revúca nebolo zistené,
Otec detí pracoval v období 22.01.2016 - 26.01.2016 na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti
DUPEX, s.r.o., dohoda bola skončená dohodou k 26.01.2016, za január 2016 mal čistú mzdu 16,17 Eur.
Od 14.03.2016 pracuje otec detí na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Anna Riganová
- AR - STAV. Otec detí poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 151,60 Eur a prídavky na deti vo výške

47,04,- Eur, zo Sociálnej poisťovne nepoberá žiadne dávky. Otec detí nevlastní v Slovenskej republike
nehnuteľnosti, je držiteľom motorového vozidla.
Matka detí pracovala v období 22.12.2015 - 31.01.2016 a 01.02.2016 - 25.02.2016 na základe dohody
o vykonaní práce u Ing. Ľubomíry Iliziovej - SAUBER, v mesiaci január 2016 mala čistú mzdu 227,98
Eur. Pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe z dôvodu, že matka detí ochorela a už neprišla

do práce. Matka detí nepoberá žiadne dávky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ani zo
Sociálnej poisťovne. Matka detí nevlastní v Slovenskej republike nehnuteľnosti ani motorové vozidlo.Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti.
Odkedy matka detí bola vo výkone trestu a deti boli zverené do starostlivosti otca, starostlivosť o deti
prevažne zabezpečovala jej matka, teda stará matka detí, a ona žila s nimi v spoločnej domácnosti a

pomáhala jej s touto starostlivosťou. Mama minulý rok zomrela, brat chodieva za prácou mimo bydlisko,
aby zarobil peniaze a mali sa lepšie. Preto je starostlivosť prevažne na nej. Deti nie sú jej zverené, preto
keď je potrebné niečo vybaviť, tak ona to nemôže. Keď bola na aktivačných prácach, jej mama ochorela
a keď bolo treba ostať s dievčatami, musela s nimi ostať ona, ale deti nemala zverené a bola prepustená.
Otec sa o deti zaujíma, keď je doma, stará sa o ne. Doma býva len občas a len niekoľko dní, dlhšie je

doma len v zime, keď nemá prácu. Matka neprejavuje žiaden záujem od deti, zhruba pred 2 rokmi bola
prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, ale ani raz deti nenavštívila a ani ich nekontaktuje. Otec
detí poberá dávku 150,- € a jej prevažnú časť okolo 120,- € necháva jej na zabezpečovanie potrieb detí.
Už dlhšiu dobu takto prispieva na deti.

Otec detí v rámci svojej výpovede uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí. Odkedy im mama

zomrela, tak starostlivosť od deti zabezpečuje jeho sestra, ktorá už predtým pomáhala jeho matke so
starostlivosťou. Počas roka sa zdržiava doma len pár dní, v zime aj dva - tri mesiace, pretože vtedy nie je
práca. Momentálne pracuje na dohodu, pracuje na stavbe v Jelšave, v auguste by mal odísť za prácou
do Nemecka. Oficiálne má minimálny plat, zvyšok dostáva na ruku, jeho mesačný príjem je 400 ,- € až
500 ,- €. Poberá dávku v hmotnej núdzi 150,- Eur. Majetok väčšej hodnoty nevlastní a inú vyživovaciu

povinnosť nemá. Sestre necháva časť dávky, ktorú poberá, okolo 120 ,- Eur, okrem toho kupuje veci
dievčatám.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že majú informácie, že starostlivosť o maloleté deti v
minulosti zabezpečovala stará matka detí a po jej smrti starostlivosť zabezpečuje navrhovateľka, otec

sa prevažne doma nezdržiava, preto navrhujú, aby súd zveril deti do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Pokiaľ ide o výživné, navrhujú minimálne výživné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca na pojednávaní uviedol, že nemajú informácie o
protispoločenskej činnosti detí. Návrh sa javí ako dôvodný. Ak je pravda, že otec pracuje a nezdržiava

sa doma, je potrebné upraviť osobnú starostlivosť o deti a určiť výživné.

Podľa § 45 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
(ďalej len zákon o rodine) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania

odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť
do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča
maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje

za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa
má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V
rozhodnutísúdvymedzíosobe,ktorejbolomaloletédieťazverenédonáhradnejosobnejstarostlivosti,jej
rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v

akomjuvykonávajúrodičia;osoba,ktorejbolomaloletédieťazverenédonáhradnejosobnejstarostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu
majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťavykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom
nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú
právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak

sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne
na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému
dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné

poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa
§ 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do

náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v
náhradnejosobnejstarostlivostiaskutočnosť,čirodičiamôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloleté
dieťa.

Podľa § 81 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej
výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Náhradná osobná starostlivosť je v zmysle zákona o rodine jednou z foriem náhradnej starostlivosti o
maloleté dieťa. Táto náhradná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča o dieťa v prípade, ak
ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako
rodiča musí byť v jeho záujme. Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má podľa

zákona prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

Na základe vykonaného dokazovania bolo za preukázané, že rodičia dieťaťa nezabezpečujú
starostlivosť o maloleté deti, matka detí nejaví o deti vôbec záujem, k návrhu navrhovateľky sa ani
nevyjadrila, otec detí nemôže zabezpečovať starostlivosť o deti, nakoľko sa väčšinou zdržiava mimo

miesta svojho bydliska a pracuje brigádnicky na základe dohôd o vykonaní práce. Navrhovateľka spĺňa
zákonné podmienky podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine na zverenie maloletých detí do jej náhradnej
osobnej starostlivosti, má vytvorené vhodné podmienky na poskytovanie starostlivosti maloletým deťom
a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Jej osobné predpoklady a spôsob života zaručujú,že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletých detí. Súd zohľadnil i skutočnosť,
že maloleté deti majú k navrhovateľke blízky vzťah. Súd mal teda za to, že sú splnené zákonné
podmienky na zverenie maloletých detí do náhradne osobnej starostlivosti navrhovateľky a že takáto

úprava starostlivosti o maloleté deti bude v ich záujme. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloleté deti
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a vymedzil jej oprávnenia a povinnosti vo vzťahu k
maloletým deťom.

Keďže boli deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, súd upravil vyživovaciu povinnosť rodičov k

deťom, pričom zvážil schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj potreby maloletých detí.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec detí má mesačný príjem zo
zamestnania od 400,- € do 500,- € a tiež poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 150,- Eur a prídavky
na deti vo výške 47,04 Eur. Z daného príjmu je v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať výživné
vo vyššej výške ako je zákonné minimum a to napriek tomu, že pracuje na dohody, ktoré sú uzatvárané
na doby určité a v zimnom období je zväčša nezamestnaný, keďže jeho príjem je dostatočne vysoký,

aby mal zabezpečené potreby a bol schopný uhrádzať výživné na maloleté deti. Súd má za to, že
je v schopnostiach a možnostiach otca detí uhrádzať výživné po 60,- Eur mesačne na každé dieťa,
teda spolu 120,- € mesačne, keďže túto sumu i doposiaľ bol schopný uhrádzať na výživu detí a jeho
príjmovépomerymuplatenievýživnéhovtejtovýškeumožňujú.Vzhľadomnauvedenésúdzaviazalotca
maloletých detí platením výživného po 60,- Eur mesačne na každé z detí od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka detí je nezamestnaná, pričom
o príjem zo zamestnania prišla podľa vyjadrenia jej posledného zamestnávateľa z vlastnej viny, preto
súd v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine nemôže prihliadať na stratu zamestnania a na zníženie príjmu
matky detí. Súd preto pri určovaní výšky výživného na maloleté deti zo strany matky vychádzal z jej
posledného príjmu, cca 230,- €. Z daného príjmu je v jeho schopnostiach a možnostiach matky detí

uhrádzať výživné vo vyššej 30,- € mesačne na každé z maloletých detí, teda spolu 60,- € mesačne.
Súd poukazuje na to, že súdom určené výživné je len nepatrne vyššie ako zákonné minimum, ktoré
je v súčasnosti 27,13 € mesačne. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal matku maloletých detí platením
výživného po 30,- Eur mesačne na každé z detí od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo
podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Banskej Bystrici v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.