Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/275/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113206038
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113206038.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA
AKCYJNA (pôvodne BRE BANK SPOLKA AKCYJNA), so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950,
Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom
Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237, podnikajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej
banky (pôvodne BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike), so
sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, žalobca zastúpený advokátskou
kanceláriou: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, Bratislava (pôvodne
B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava) IČO: 35 929 049, proti žalovanému: K. M.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, H., zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. K. W., nar.
X.X.XXXX, bytom T. L. XX, adresa na doručovanie: V. 1, F., o zaplatenie 3.335,48 eura s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.335,48 eura od
28.05.2009 do 31.12.2011 z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 7.3.2013 doručenou súdu dňa 12.3.2013 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.335,48 eura, spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % p. a. od 28.5.2009
do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 28.5.2009 do zaplatenia ako
aj náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom
organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. a okrem iného
poskytuje spotrebiteľské a hypotekárne úvery. Žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí
hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX na základe ktorej
poskytol žalovanému hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,50 % ročne.
Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. K 27.5.2009 je žalovaný v omeškaní
so zaplatením istiny vo výške 3.335,48 eura. Žalobca žalovaného viackrát vyzval na zaplatenie dlhu.
Z dôvodu omeškania žalovaného, žalobca v zmysle zmluvy, bodu 2.3.5 všeobecných obchodných
podmienok, ako aj § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. Žalobca požaduje vrátenie dlžnej
čiastky, spolu s dohodnutým úrokom 16,50% p. a. (bod 5.1 zmluvy) a zákonným úrokom z omeškania.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 37Ro/40/2013-52 zo
dňa 9.5.2013, voči ktorému však žalovaný podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo

v súlade s ustanovením 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu platobného rozkazu v
plnom rozsahu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
pojednával v neprítomnosti žalobcu, nakoľko tento svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom
súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa so žalobou zo dňa
7.3.2013, s odporom žalovaného zo dňa 24.6.2013, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17.11.2014,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Žiadosťou o poskytnutie bezhotovostného úveru mPÔŽIČKA
zo dňa XX.X.XXXX, Zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 26.2.2009,
formulárom o zmluvných podmienkach, harmonogramom splátok, odstúpením od zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru mPôžička reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. zo dňa X.XX.XXXX., návrhom
úhrady dlhu zo dňa 4.10.2011, výpisom z účtu mPôžička č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX, Obchodnými podmienkami poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank,
nedoručenou zásielkou zo dňa 6.10.2011, sadzobníkom poplatkov zo dňa 1.8.2008 a sadzobníkom
poplatkov zo dňa 1.1.2009, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Zo Žiadosti o poskytnutie bezhotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa 26.1.2009 vyplýva, že žalovaný
požiadal žalobcu o poskytnutie úveru v sume 3.300 eur s dobou splatnosti 60 mesiacov, pričom
žalovaný súhlasil, že mu mBank zašle Všeobecné obchodné podmienky mBank, obchodné podmienky k
príslušným produktom a sadzobník poplatkov elektronickou formou na žalovaným poskytnutú e-mailovú
adresu a žalovaný tiež súhlasil s tým, že na jeho e-mailovú adresu mu budú zasielané elektronické
výpisy s mesačnou periódou zo všetkých účtov vedených v mBank.

Zo Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 26.2.2009 vyplýva, že žalobca a
žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
hotovostný úver na bežný účet žalovaného vedený v mBank vo výške 3.300 eur, na obdobie 60 mesiacov
(doba splatnosti úveru), ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet
dlžníka, konečná splatnosť úveru je 26.2.2014. Ročná percentuálna miera nákladov na úver je 17,81
%, celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 1.567,45 eura, priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver je 20,03%. Úver je úročený pohyblivou
úrokovou sadzbou, ktorá v deň uzatvorenia zmluvy je 16,50%. Dlžník sa zaviazal vrátiť mBank celý úver
spolu s úrokmi a poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy najneskôr v deň poslednej splátky. Prílohou zmluvy
bol formulár o zmluvných podmienkach, harmonogram splátok, Obchodné podmienky poskytovania
hotovostných úverov, Obchodné podmienky vydávania a používania debetných platobných kariet a
sadzobník poplatkov.

Z prílohy - formulár o zmluvných podmienkach zo dňa 26.2.2009 vyplýva, že bola dohodnutá výška
mesačnej splátky 81,13 eura, splatnej vždy k 26.dňu v mesiaci, splácaných inkasom.

Z Odstúpenia od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že je žalovaný v omeškaní so splácaním
viac ako dvoch splátok úveru, žalobca odstupuje od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička
reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Zmluva zanikne v deň doručenia odstúpenia.

Z Návrhu na úhradu dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí hotovostného
úveru mPôžička reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ponúkol
žalovanému možnosť úhrady dlhu formou splátkového kalendára.

Z Výpisu z účtu MPÔŽIČKA č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný
dňa 26.9.2009 z tohto účtu vybral štyrmi výbermi spolu sumu 3.292,32 eura, dňa 12.5.2009 zaplatil
sumu 81,13 eura, ďalej boli z tohto účtu strhávané úroky a poplatky za upomienky, pričom úverový účet
končí poslednou položkou zo dňa 27.5.2009, kedy je v úverovom účte uvedené, že pohľadávka žalobcu
sa vymáha, žalovanému bola poslaná posledná výzva na úhradu a bol mu zaúčtovaný poplatok za
poslednú výzvu na úhradu vo výške 16,60 eura, pričom pohľadávka žalobcu k uvedenému dňu 27.5.2009
predstavovala 3.335,48 eura. Čiže konečný zostatok účtu MPÔŽIČKA č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX
ku dňu 27.5.2009 bol 3.335,48 eura.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Zmluva, na základe ktorej vznikla
pohľadávka žalobcu nemôže byť posudzovaná podľa Obchodného zákonníka, ale podľa Občianskeho
zákonníka, pretože žalovaný predmetnú zmluvu podpisoval ako fyzická osoba a predmetnú pôžičku
nežiadal ani na podnikateľské účely. Žalobca vyhlásil pohľadávku za splatnú dňa 27.5.2009, čo žalobca
uviedol aj v žalobe, kde konštatuje, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením istiny ku dňu 27.5.2009, a to
sumu 3.335,48 eura, čím vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a zároveň to potvrdzuje výpis z účtu,
ktorý doložil do spisu žalobca. Žalovaný preto vznáša voči pohľadávke žalobcu námietku premlčania.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.11.2014 uviedol, že úver mPôžička je svojou povahou
kontokorentný úver, ktorý žalobca ako banka poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov
na úverovom účte. Úrok dlžník platí len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu, neplatí úrok z
kladného zostatku na úverovom účte. Akékoľvek sumy pripísané na účet ako debet, napr. opakované
čerpanie sa stávajú súčasťou istiny pohľadávky. V zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaný
dohodli, že žalobca je oprávnený zaúčtovať čiastku úrokov na ťarchu úverového účtu. Predmetom
konania je pohľadávka žalobcu, ktorú tvorí istina vo výške 3.335,48 eura a príslušenstvo. Istina je zrejmá
z výpisu z úverového účtu žalovaného. Istina pohľadávky pozostáva z: 1. pohybov na účte z
dôvodu čerpania úveru žalovaným, pripočítanie úrokov v zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere, zo splátok,
prípadne z automatických splátok úveru, 2. poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje
bod 2.4.1 všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru.
Žalobca využil svoje právo, ktoré mu priznáva § 506 Obchodného zákonníka a od zmluvy o úvere
odstúpil dňa 4.10.2011. Žalovanému sa zásielku s odstúpením od zmluvy nepodarilo doručiť, nakoľko
adresát bol pre poštového doručovateľa neznámy, hoci žalobca zásielku zasielal na adresu, kde mal
žalovaný podľa dokladov trvalý pobyt, čo preukazuje i doručenka. Posledný stav na úverovom účte
predstavuje istinu pohľadávky žalobcu. V zmysle bodu 2.3.8 všeobecných obchodných podmienok, sa
všetky záväzky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o úvere stali splatné a žalovaný je povinný celý úver
spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zaplatiť. Z výpisu,
ktorý odráža celú platobnú históriu vyplýva, že žalovaný čerpal prostriedky z úverového rámca vo výške
celkom 3.290 eur a to nasledovne, dňa 26.2.2009 vo výške 2.000 eur a dňa 26.2.2009 vo výške 1.290
eur. Ostatné debetné operácie predstavujú najmä úroky z úveru, ktoré sa v zmysle zmluvy pripisujú
na ťarchu úveru. Žalovaný na účel splatenia úveru poukázal iba jednu platbu, a to dňa 12.5.2009 vo
výške 81,13 eura. Na základe uvedeného je zostatok úveru vo výške 3.335,48 eura. Od čerpania úveru
do dňa posledného stavu na výpise bol úrok priebežne v súlade so zmluvou o úvere pripisovaný na
úverový účet. Preto si žalobca uplatňuje nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom
zázname na výpise do zaplatenia (t. j. odo dňa, kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol). Zmluva o úvere
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o úvere, ako aj všetky práva
a povinnosti z nej vyplývajúce, sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom, s výnimkou tých práv
a povinností, ktoré sú upravené v § 52-62 Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle § 261 ods. ž písm.
d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu
zmluvných strán. Žalobca má nárok dohodnutý úrok vo výške podľa bodu 5.1 zmluvy o úvere a § 506
Obchodného zákonníka. Existencia nároku žalobcu na zaplatenie úroku pri odstúpení od zmluvy má
oporu aj v právnej úprave spotrebiteľských úverov podľa § 13 ods. 3 z. č. 129/2010 z. z. v platnom
znení. Veriteľ teda v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere má právo požadovať istinu spolu so zmluvne
dohodnutým úrokom z úveru, a to odo dňa poskytnutia úveru až do jeho zaplatenia. Žalobca si uplatňuje
aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po poslednom stave na
výpise z úverového účtu, nakoľko podľa názoru žalobcu je nepochybné, že žalovaný bol už v daný deň v
omeškaní s plnením podľa zmluvy o úvere. Žalobca súhlasí s názorom, že nárok na úroky z omeškania
si mohol uplatniť odo dňa, kedy od zmluvy o úvere odstúpil, teda odo dňa 1.1.2012. Žalobca od zmluvy
o úvere odstúpil ešte v roku 2011. V zmysle bodu 2.4.7 všeobecných obchodných podmienok sa za deň
doručenia považuje tretí deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Preto je možné tvrdiť, že doručenie
s istotou nastalo najneskôr 31.12.2011, preto si žalobca nárokuje na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške podľa žalobného návrhu od 1.1.2012, byť si vedomý skutočnosti, že okamih doručenia odstúpenia
od zmluvy o úvere mohol nastať ešte v roku 2011. Podľa ust. § 13 z. č. 128/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, dlžník je oprávnený od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpiť, pričom je povinný istinu a
úroky poskytnutého úveru zaplatiť do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení veriteľovi.
Keďže na splatenie úveru a úrokov je v takomto prípade stanovená dodatočná lehota 30 kalendárnych
dní, tak počas takejto lehoty sa dlžník nedostáva do omeškania. Po uplynutí tejto lehoty sa dlžník dostáva
do omeškania, pričom je povinný veriteľovi uhradiť istinu, zmluvne dohodnuté úroky a úrok z omeškania

zo sumy, so splatením ktorej bol v omeškaní v čase vzniku omeškania. Žalobca si preto voči žalovanému
nárokuje zaplatenie sumy 3.335,48 eura, spolu s úrokom vo výške 16,50 % p. a. od 28.5.2009 do
zaplatenia, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 1.1.2012 do zaplatenia ako
aj náhradu trov konania.

K svojmu písomnému vyjadreniu žalobca predložil kópiu nedoručenej zásielky, z ktorej vyplýva, že
žalobca podal oznámenie o odstúpení od zmluvy o úvere na pošte dňa 6.10.2011, pričom zásielka sa
mu vrátila s poznámkou adresát neznámy dňa 12.10.2011. Ďalej predložil sadzobník poplatkov platný
od 1.8.2008 a sadzobník platný od 1.1.2009.

Žalovaný v konaní uviedol, že Zmluvu o úvere považuje za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho
zákonníka. Žalobca v zmluve sám použil ustanovenia Občianskeho zákonníka v bode, kde sa hovorí o
zrážkach zo mzdy, podľa ktorého sa pri zabezpečení pohľadávky postupuje podľa § 551 Občianskeho
zákonníka. Preto je rozporuplný postup žalobcu, keď v jednej veci chce použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, na druhej strane pokiaľ ide o lehotu na vznesenie námietky premlčania, chce využiť
ustanovenia Obchodného zákonníka, napriek tomu, že sám v zmluve používa ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žalovaný si pôžičku bral ako fyzická osoba zamestnaná v trvalom pracovnom pomere,
pôžička nebola určená na podnikanie, nemal preto sám dôvod sa domnievať, že by sa mala riadiť
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Čo sa týka obchodných podmienok spoločnosti, s tými nemal
možnosť byť v žiadnom prípade uzrozumený, nakoľko žiadosť o úvere bola podpísaná dňa 26.2.2009, o
pár minút na to prišlo k schváleniu a v ten deň s rozdielom pár minút bola podpisovaná aj zmluva o úvere.
Obchodné podmienky podľa žiadosti o poskytnutí úveru mali byť doručované elektronickou formou,
čiže fyzicky nemal možnosť sa oboznámiť s obchodnými podmienkami. Žalovaný nemal možnosť
upraviť znenie zmluvy alebo iným spôsobom zasiahnuť do zmluvy. Za deň vyhlásenia splatnosti úveru
považuje deň 27.5.2009, čo uvádza aj sám žalobca v žalobe, dokonca si od toho termínu mal záujem
účtovať aj úroky. Je preto zvláštne, že vo vyjadrení zo dňa 17.11.2014 už má záujem o úroky z
omeškania len od 1.1.2012, čím vlastne chce zmeniť ponímanie splatnosti pohľadávky, keď zrazu
tvrdí, že za splatnosť pohľadávky považuje termín odstúpenia od zmluvy, čím si chce umelo predĺžiť
premlčaciu dobu. Žalovaný nemal záujem zavádzať žalobcu pri uzatváraní úveru. V danej dobe bol
naozaj zamestnaný, čo si žalobca aj overoval, avšak následne na to stratil na dlhšiu dobu prácu a
zmenili sa mu viaceré životné okolnosti. V tej dobe mal aj iné úvery. Po zamestnaní sa ich postupne
vyplácal, avšak na tento konkrétny úver, vzhľadom na životné okolnosti pozabudol. Žiadne upozornenia
zo strany žalobcu mu neboli doručené, čo priznáva aj sám žalobca. Vedomosť o tomto úvere mal až po
doručení platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené žalovaný vznáša námietku premlčania a žiada,
aby súd vyhlásil túto pohľadávku za premlčanú v plnom rozsahu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Žilina zo dňa 17.7.2009 č. k. 6C/253/2008, kde sa priamo hovorí: „Ustanovenie o voľbe
Obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy je neprijateľnou podmienkou
spôsobilou založiť s inými ustanoveniami zmluvy zjavne nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, keďže niet žiadneho ekonomického dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť
obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, viedol k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod
ustanovenia Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľoch ustanovuje, že pokiaľ sú nezrovnalosti,
či sa majú použiť v konkrétnom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka, prihliada sa na ten zákonník, kde sú výhodnejšie podmienky pre spotrebiteľa. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a na termín splatnosti zadaný priamo žalobcom ako aj prešlú dobu, považuje
žalovaný pohľadávku za premlčanú v celom rozsahu. Žalovaný nevedel uviesť, či mu boli nejaké
výzvy na uhradenie pohľadávky doručené elektronicky, inak mu neboli doručené žiadne upomienky, ani
odstúpenie od zmluvy až platobný rozkaz. Asi štyri a pol roka býva na adrese L. XX, H. u svojich rodičov.
Potom ako sa presťahoval, požiadal na pošte o preposielanie pošty na novú adresu v H., to znamená,
že ak by žalobca žalovanému čokoľvek zasielal, bolo by mu to doručené na adresu do H.. Pokiaľ ide
zmenu návrhu žalobcu zo dňa 17.11.2014 v časti požadovaného úroku z omeškania až od 1.1.2012
žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu ide o určitú manipuláciu potom, čo si tento uvedomil, že jeho
pohľadávka je premlčaná. Žalovaný mal za to, že splatnosť úveru nastala dňa 27.5.2009. Podľa jeho
názoru je premlčaný celý nárok žalobcu. Náhradu trov konania si neuplatňoval.
Súd podanie žalobcu zo dňa 17.11.2014 posúdil podľa obsahu v súlade s ustanovením § 41 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku aj ako čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.335,48 eura od 28.5.2009 do 31.12.2011, k čomu žalovaný
na pojednávaní dňa 19.11.2014 nemal výhrady. Preto súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 a 2
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie a to sčasti, alebo celkom; ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví, ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví; súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní;
konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.335,48 eura od 28.5.2009
do 31.12.2011 zastavil.
Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.335,48 eura, spolu so zmluvným
úrokom vo výške 16,50 % p. a. od 28.5.2009 do zaplatenia, spolu so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 9 % p. a. od 1.1.2012 do zaplatenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, dlžník je povinný vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich
vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa článku 8 bod 8.1 písm. b) a d) Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa
26.2.2009, omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej z tejto
zmluvy alebo porušenie akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej z tejto zmluvy oprávňuje mBank k
tomu, aby b) odstúpila od tejto zmluvy podľa podmienok uvedených v článku 9 tejto zmluvy, alebo d)
vyhlásila okamžitú splatnosť a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého úveru aj s príslušenstvom v deň
určený vo výzve.

Podľa článku 8 bod 8.3 písm. a) Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa
26.2.2009, nesplácanie úveru dlžníkom v súlade s podmienkami zmluvy, môže mať nasledovné
následky: a) vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany mBank, odstúpenie od zmluvy zo strany
mBank.

Podľa článku 9 bod 9.3 Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 26.2.2009,
mBank môže odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou a/alebo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru
spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a/alebo prijať akékoľvek
ďalšie opatrenia podľa tejto zmluvy smerujúce k úhrade svojich splatných pohľadávok voči dlžníkovi v
prípade: a) ak dlžník nesplní ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úveru, b) ak dlžník predloží falošné
doklady, vyhlásenia alebo údaje, ktoré boli podkladom pre poskytnutie úveru, c) ak dlžník nezabezpečí
v deň splátky prostriedky na účte pre mPôžičku vo výške umožňujúcej vykonanie úhrady zrážanej
čiastky bez toho, aby došlo k nepovolenému zápornému zostatku na účte pre mPôžičku, d) ak dlžník
uskutoční z účtu pre mPôžičku platby vo výške, ktorá spôsobí vznik záporného zostatku na účte pre
mPôžičku, e) zníženia skutočnej hodnoty poskytnutého zabezpečenia, f) ak dlžník poruší ktorúkoľvek
povinnosť uvedenú v článku 7 tejto zmluvy g) vykonania platieb z účtov v mBank, ktoré spôsobia vznik
nepovoleného záporného zostatku, ktorýkoľvek z týchto účtov, h) ak mBank získa informácie o tom, že
dlžník svoje finančné záväzky voči ktorémukoľvek zo svojich ostatných veriteľov neplní riadne a včas.

Podľa článku 9 bod 9.6 Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 26.2.2009, v
prípade neuhradenia ktorejkoľvek splatnej čiastky úveru, príslušenstva a/alebo poplatkov v dohodnutom
termíne, je dlžník povinný zaplatiť mBank z takej čiastky úroky z omeškania, ktoré sú ku dňu uzavretia
tejto zmluvy vo výške 30% ročne.

Podľa článku 11 bod 11.4 Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 26.2.2009,
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky
mBank a Sadzobník.

Podľa článku 5 bod 5.5 Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 26.2.2009,
za písomné informovanie dlžníka, sa v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka považuje jeho
informovanie elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu úkonu a určenie osoby,
ktorá úkon urobila.

Podľa článku 2.3 bodu 2.3.4 písm. b) a d) Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru
mPôžička v mBank, omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej
zo Zmluvy o úvere alebo porušenie akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere
oprávňuje mBank k tomu, aby b) odstúpila od Zmluvy o úvere podľa podmienok stanovených v článku
2.3.5 týchto Obchodných podmienok, alebo d) vyhlásila okamžitú splatnosť úveru a vyzvala dlžníka na
zaplatenie celej sumy v omeškaní a to najneskôr v deň určený vo výzve doručenej dlžníkovi.

Podľa článku 2.3 bodu 2.3.5 písm. a) a d) Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru
mPôžička v mBank, mbank má právo odstúpiť od zmluvy o úvere s okamžitou platnosťou najmä v
prípade: a) ak dlžník nesplní ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úveru alebo sa jeho úverová schopnosť
zníži po poskytnutí úveru, d) ak dlžník nezabezpečí v deň splátky peňažné prostriedky na účte vo výške
umožňujúcej vykonanie úhrady splátky bez toho, aby došlo k vzniku záporného zostatku na účte.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
(1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1).
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (3). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné (5).
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (2).
Podľa § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), v znení účinnom ku dňu 26.2.2009, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 26.2.2009,
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).
Podľa § 4 ods. 1 a 2, z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku
dňu 26.2.2009 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (1). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe
neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 veta posledná z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
26.2.2009, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b),
d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 1.1.2012, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1.1.2012, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
26.2.2009 Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“, na základe ktorej zmluvy o pôžičke
žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich
pripísaním na bežný účet žalovaného vedený v mBank vo výške 3.300 eur, ktorý úver sa odporca
zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 81,13 eura, splatných vždy k 26. dňu v mesiaci,
pričom prvá splátka úveru bola splatná 26.3.2009 a posledná splátka úveru bola splatná 26.2.2014.
Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli uvedené v prílohe k zmluve -
harmonogram splátok mPôžička. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli
1.567,45 eura, ročná percentuálna miera nákladov na úver bola 17,81 %, priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver bola 20,03% a úver mal byť úročený
pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá v deň uzatvorenia zmluvy bola 16,50%.
Odporca čerpal poskytnuté peňažné prostriedky výberom hotovosti z bankomatu dňa 26.2.2009 v sume
2.000 eur, dňa 26.2.2009 v sume 1,16 eur, dňa 26.2.2009 v sume 1.290 eur a dňa 26.2.009 v sume 1,16
eur. Odporca si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil a žalobcovi uhradil iba jednu splátku
úveru, a to dňa 12.5.2009 v sume 81,13 eura.
Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru
„mPÔŽIČKA“, je od svojho vzniku právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je nevyhnutné
posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň žalobca pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli
Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník.
Žalobca sa v podanej žalobe domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.335,48 eura, spolu so
zmluvným úrokom vo výške 16,50 % p. a. od 28.5.2009 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania
vo výške 9 % p. a. od 28.5.2009 do zaplatenia, neskôr na základe čiastočného späťvzatia žaloby v
časti úrokov z omeškania, sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.335,48 eura, spolu so
zmluvným úrokom vo výške 16,50 % p. a. od 28.5.2009 do zaplatenia a spolu so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 9 % p. a. od 1.1.2012 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že ku dňu
27.5.2009 je žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.335,48 eura, pričom žalobca ho
viackrát vyzval na zaplatenie dlhu, preto z dôvodu omeškania žalovaného, žalobca v zmysle zmluvy,
bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok, ako aj § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy
odstúpil a požaduje vrátenie dlžnej čiastky, spolu s dohodnutým úrokom 16,50 % p. a. (bod 5.1 zmluvy)
a zákonným úrokom z omeškania.

Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca vyhlásil pohľadávku za splatnú dňa
27.5.2009, keď v žalobe uviedol, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením istiny ku dňu 27.5.2009 v
sume 3.335,48 eura, čím vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a zároveň to potvrdzuje výpis z účtu,
ktorý doložil do spisu žalobca. Súd sa preto v prvom rade zaoberal možným premlčaním uplatneného
nároku žalobcu. Zároveň vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu bolo potrebné posúdiť, či v danom
prípade došlo ku kvalifikovanému odstúpeniu od zmluvy listom žalobcu zo dňa 4.10.2011, na ktorú
skutočnosť poukazoval žalobca, alebo či v danom prípade nenastala ešte nejaká iná skutočnosť, ktorá
by mala za následok inú splatnosť úveru, než aká bola dohodnutá v úverovej zmluve, teda či žalobca
nevyužil svoje oprávnenie podľa článku 8 bod 8.1 písm. d) Zmluvy vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
Súd vyzval žalobcu na oznámenie, či banka vyhlásila v danom prípade predčasnú splatnosť úveru
ku dňu 27.5.2009 a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého úveru aj s príslušenstvom, ak nie, kedy
sa dostal žalovaný skutočne do omeškania a špecifikoval omeškanie žalovaného, na čo žalobca v
písomnom podaní zo dňa 17.11.2014 uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou úveru, žalobca využil svoje právo podľa § 506 Obchodného zákonníka a od zmluvy o úvere
odstúpil dňa 4.10.2011, ktorú zásielku sa žalovanému nepodarilo doručiť. Posledný stav na úverovom
účte predstavuje istinu pohľadávky žalobcu, pričom v zmysle bodu 2.3.8 všeobecných obchodných
podmienok, sa všetky záväzky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o úvere stali splatné a žalovaný je
povinný celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere
zaplatiť. Žalobca si uplatňuje nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na
výpise do zaplatenia (t. j. odo dňa, kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol) ako aj nárok na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po poslednom stave na výpise z úverového účtu,
nakoľko podľa názoru žalobcu je nepochybné, že žalovaný bol už v daný deň v omeškaní s plnením
podľa zmluvy o úvere. Žalobca však sám dospel k záveru, že nárok na úroky z omeškania si mohol
uplatniť odo dňa, kedy od zmluvy o úvere odstúpil, teda odo dňa 1.1.2012. Žalobca pritom od zmluvy o
úvere odstúpil ešte v roku 2011, keď v zmysle bodu 2.4.7 všeobecných obchodných podmienok sa za
deň doručenia považuje tretí deň odo dňa uloženia zásielky na pošte, preto je možné tvrdiť, že doručenie
s istotou nastalo najneskôr 31.12.2011, preto si žalobca nárokuje na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške podľa žalobného návrhu od 1.1.2012.

Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že z podanej žaloby a predložených
listinných dokladov, predovšetkým z výpisu z úverového účtu MPÔŽIČKA č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX je nepochybné, že v danom prípade došlo k zosplatneniu, resp. vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru žalobcom už ku dňu 27.5.2009. Z ustanovení zmluvy o úvere, článku 8 bod
8.1 písm. b) a d), článku 8 bod 8.3 písm. a), článku 9 bod 9.3, citovaných vyššie pritom vyplýva, že v
prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru bola banka oprávnená zároveň buď od zmluvy odstúpiť
alebo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Rovnaké oprávnenie vyplývalo banke z článku 2.3 bodu 2.3.4
písm. b) a d) Obchodných podmienok. V zmysle zmluvy a Obchodných podmienok bolo teda na úvahe
banky, ktorý z uvedených inštitútov v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru využije. V danom
prípade je jednoznačné, že banka si vyčíslila zostatok istiny ku dňu 27.5.2009, od ktorého dňa žiadala
ďalej platiť úroky z úveru. Uvedené vyplýva aj z výpisu z úverového účtu, ktorý výpis bol vyhotovený dňa
24.2.2012, pričom tento výpis končí posledným záznamom zo dňa 27.5.2009, pri položke vymáhanie
- posledná výzva na úhradu - poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eura. Konečný
zostatok ku dňu 27.5.2009 na tomto úverovom účte bol 3.335,48 eura, teda suma istiny, ktorej zaplatenia
sa žalobca v tomto konaní domáha. Pretože však zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 26.2.2009 a
žalovaný mal splácať splátky vo výške 81,13 eura vždy k 26. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka úveru
bola splatná 26.3.2009, ku dňu 27.5.2009, kedy končí výpis na úverovom účte, bol žalovaný povinný
zaplatiť iba celkom tri splátky úveru a to dňa 26.3.2009 sumu 81,13 eura, dňa 26.4.2009 sumu 81,13
eura a dňa 26.5.2009 sumu 81,13 eura. Žalovaný zaplatil iba dňa 12.5.2009 sumu 81,13 eura. Ak by
nebola vyhlásená žalobcom okamžitá splatnosť úveru, nemohol sa žalovaný ku dňu 27.5.2009 dostať do
omeškania zo zaplateným celého úveru, ale bol by v omeškaní len so zaplatením celkom dvoch splátok
úveru, spolu s príslušnými úrokmi. Od 27.5.2009 až do následného odstúpenia žalobcu od zmluvy o
úvere, ktorý úkon mal žalobca učiniť listom - odstúpenie od zmluvy zo dňa 4.10.2011, nie je na výpise z
úverového účtu žiadny záznam o splatnosti ďalších mesačných splátok úveru a prirastajúcich úrokoch,
či úrokoch z omeškania. Ak by žalobca skutočne úver nezosplatnil a využil by až dňa 4.10.2011 právo
odstúpiť od zmluvy, vypočítal by si celkovú sumu nesplatenej istiny a k nej prirastených úrokov ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy a nie spätne ku dňu 27.5.2009 a zároveň by si až odo dňa odstúpenia
od zmluvy uplatňoval z takto vyčíslenej istiny prípadné ďalšie úroky, či úroky z omeškania. Keďže však
žalobca, ako vyplýva zo skutkových zistení, vyhlásil okamžitú splatnosť úveru už ku dňu 27.5.2009,
nemôže logicky po tomto dni pokračovať ani výpis z úverového účtu žalovaného. Žalobca sám v žalobe
uviedol, že suma istiny 3.335,48 eura bola určená ku dňu 27.5.2009. Ak by nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť, takúto sumu 3.335,48 eura, by si žalobca ku dňu 27.5.2009 uplatňovať nemohol, pretože k
tomuto dňu bol žalovaný v omeškaní so zaplatením len celkom dvoch splátok úveru spolu v sume 162,26
eura. Predmetný výpis z úverového účtu bol pritom vyhotovený až dňa 24.2.2012, teda až po údajnom
odstúpení žalobcu od zmluvy dňa 4.10.2011. Ak by sa úver skutočne stal splatným až po odstúpení
žalobcu od zmluvy, nemohol by si žalobca uplatňovať istinu 3.335,48 eura ku dňu 27.5.2009 a úrok z
úveru odo dňa 28.5.2009 do zaplatenia, tiež pôvodne s úrokom z omeškania odo dňa 28.5.2009 do
zaplatenia. Žalovaný sa však podľa výpisu z úveru, ako aj podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe dostal do
sústavného omeškania dňa 27.5.2009, teda ak žalobca v zmysle citovaných článkov zmluvy o úvere ako
aj Obchodných podmienok bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že tak aj urobil.

Ak teda potom následne žalobca zároveň od zmluvy o úvere listom zo dňa 4.10.2011 odstúpil, je tento
jeho právny úkon nerelevantný vo vzťahu ku skutočnosti, že splatnosť celého úveru nastala už dňa
27.5.2009 vzhľadom na využitie oprávnenia žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Postup žalobcu,
ktorý využijúc znenie úverovej zmluvy ako aj Obchodných podmienok, ktoré mu dávali dvojakú možnosť,
a to vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a/alebo od zmluvy odstúpiť, podaním zo dňa 4.10.2011 od zmluvy
zároveň odstúpil, keď predtým nastala dňa 27.5.2009 okamžitá splatnosť úveru, sa javí ako účelový, v
snahe zachovať vymožiteľnosť svojej pohľadávky a predlžiť si tak lehotu na uplatnenie práva na súde.
Súd však mal za to, vychádzajúc predovšetkým z výpisu z úverového účtu ako aj z vyjadrení žalobcu,
že splatnosť celého úveru nastala na základe vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru už dňa 27.5.2009.

Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania celého úveru, preto sa súd zaoberal možným
premlčaním uplatneného nároku.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo

samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale
subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo
strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až
do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania vychádzajúc zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka. Žalobca argumentoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o úvere, ako aj všetky práva a povinnosti z nej
vyplývajúce, sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré
sú upravené v § 52-62 Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle § 261 ods. ž písm. d) Obchodného
zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
V prejednávanej veci, je však potrebné uviesť, že prednosť majú ustanovenia právneho poriadku, ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a 101
Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom
dôsledku tomu zodpovedá i definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na predmetnú spotrebiteľskú vec
vo vzťahu k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho práva.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom ku dňu 26.2.2009, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je
preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa
všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri
skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá je priaznivejšia pre
žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený
medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom, ktorý
sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný
tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho
obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť
od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného,
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej úpravy. Aplikáciu
občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax
súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a
6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013). Je náležité
a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva (premlčania), je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach
a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa
premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým

je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od
slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený
vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na
žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na
presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j.
deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť
určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

Podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V tomto prípade sa
celý dlh stal zročným dňa 27.5.2009, v súvislosti s nezaplatením splátky dňa 26.5.2009, teda všeobecná
trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 27.5.2009 a uplynula dňa 28.5.2012 (pondelok), nakoľko
posledný deň premlčacej doby, teda deň 27.5.2012, pripadol na nedeľu, a preto je jej posledným dňom
najbližší nasledujúci pracovný deň. V súdenom prípade si žalobca svoje právo na zaplatenie sumy
3.335,48 eura s príslušenstvom voči žalovanému uplatnil na súde dňa 12.3.2013, teda zjavne po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa
premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.335,48 eura
s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko žalobca podal žalobu na súde zjavne po uplynutí trojročnej
premlčacej doby až dňa 12.3.2013. Nakoľko súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný,
uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie, bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa, keďže premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať, v dôsledku zániku
vynútiteľnosti subjektívneho práva. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok
žalobcu vo zvyšku, teda v časti, v ktorej konanie nebolo zastavené, konkrétne v časti o zaplatenie
sumy 3.335,48 eura, spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % p. a. od 28.5.2009 do zaplatenia a
zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 1.1.2012 do zaplatenia, za nedôvodný, a preto
ho zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, keď plne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože
tento uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie podané žalovaným by však bolo neúčinné, pretože sa podania
odvolania výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení tohto rozsudku.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.