Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/183/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111206748
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111206748.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: V. K., narodený

XX.X.XXXX, bytom Q. XX, C., proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova ul. 2, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t a k t o

r o z h o d o l :

Nesprávnym úradným postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave v trestnej veci č. k. ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh boli porušené práva žalobcu na
prerokovanie veci bez prieťahov.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 10.000 eur s príslušenstvom titulom náhrady
nemajetkovej ujmy zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2011 domáhal na žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 10.000 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 10% ročne odo dňa podania žaloby, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 10.7.2008
podal na Okresnej prokuratúre v Trnave oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu,

ktorého obsahom boli skutočnosti súvisiace s jeho fyzickým prepadnutím v hájičku pri rieke Parná
pri Hrnčiarovciach dňa 27.6.2008 s použitím násilia zo strany páchateľov, s následkom ublíženia na
zdraví. Okresná prokuratúra písomnosťou 1 Pn 540/08-4 z 15.7.2008 žalobcu vyrozumela o tom, že ho
odstupuje Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného
vyšetrovania. Dňa 15.8.2008 bolo žalobcovi doručené uznesenie ČVS: ORP-2631/3-OSV-TT-2008 zo
dňa2.8.2008,ktorýmpoverenýpríslušníkzačaltrestnéstíhanievočineznámejosobe.Dňa26.8.2008bol
žalobca vypočutý v trestnej veci ako poškodený. Uznesením ČVS: ORP-2631/3-OVS-TT-2008 zo dňa

6.9.2008 bol do konania pribratý znalec z oblasti zdravotníctva. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca
sťažnosť z 20.9.2008, obsahom ktorej boli aj námietky na postup povereného príslušníka. Túto sťažnosť
Okresná prokuratúra v Trnave v časti smerujúcej proti pribratiu znalca zamietla uznesením 1 KPt
883/08-6z15.10.2008.Včastismerujúcejprotipostupupoverenéhopríslušníkabolžalobcavyrozumený
o vybavení pod č. 1 Pv 883/08-9 z 15.10.2008. Pretože od začatia trestného stíhania uplynulo v tom čase
viac ako 5 mesiacov, ktorá doba presahovala lehotu určenú na skrátené vyšetrovanie, žalobca podal
žiadosť o preskúmanie postupu policajta z 30.1.2009. Odpoveďou bolo vyrozumenie o vybavení č. 1

Pv 883/08-18 z 13.2.2009. Dňa 12.2.2009 sa žalobca na základe predvolania zúčastnil na Obvodnom
oddelení PZ v Cíferi rekognície podozrivej osoby na základe predložených fotografií. Proti priebehu
rekognície podal sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR (ďalej len GP SR) z 14.3.2009. GP SR postúpila
túto sťažnosť na Krajskú prokuratúru Trnava, ktorá ju postúpila na Okresnú prokuratúru Trnava. Dňa7.5.2009 bolo žalobcovi doručené upovedomenie ČVS: ORP-881/CI-TT-2008 z 4.5.2009, ktorým bolo
žalobcovi oznámené, že trestné oznámenie bolo na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry Trnava
odovzdané na ďalšie konanie Úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava, odboru všeobecnej kriminality.

Vzhľadom na to, že od podania trestného oznámenia uplynuli v tom čase takmer dva roky, počas
ktorej doby boli podané dve sťažnosti na preskúmanie postupu povereného policajta, žalobca podal
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 5.7.2009 v zmysle z. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene ďalších zákonov.
Uvedené skutočnosti sú predmetom žaloby žalobcu v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. 18C/28/2010. Konanie bolo vedené pod ČVS: ORP-776/OVK-2009 a trestný spis bol od
apríla 2009 pridelený mjr. M. z Úradu justičnej a kriminálnej polície v Trnave (ďalej len ÚJPK). Dňa
22.7.2009 mjr. M. telefonicky dohodol so žalobcom termín vykonania rekognície na deň 28.7.2009 o
13.00 hod. na ÚJPK v Trnave. Napokon sa rekognícia uskutočnila dňa 30.7.2009, pretože žalobca
žiadal o prítomnosť dozorujúceho prokurátora. Po vykonaní fotorekognície dňa 30.7.2009 za účasti
dozorujúcej prokurátorky JUDr. X. z Okresnej prokuratúry Trnava vyšetrovateľ zotrval v nečinnosti.

Dňa 10.9.2009 žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu týkajúceho sa predmetnej veci. Pretože
vyšetrovateľ na jeho žiadosť 14 dní nereagoval, podal sťažnosť zo dňa 27.9.2009 okresnej prokuratúre.
K nahliadnutiu do spisu došlo dňa 6.10.2009, o čom bol vyhotovený záznam, avšak vzhľadom na
nefunkčnosť kopírovacieho zariadenia, nebolo možné v ten deň vyhotoviť fotokópie požadovaných
materiálov, preto žalobca požiadal vyšetrovateľa kpt. K., aby do záznamu uviedol, že po vyhotovení

fotokópií bude telefonicky kontaktovať V. K.. Na žiadosť žalobcu z 27.9.2009 odpovedala Okresná
prokuratúra Trnava písomnosťou 1 Pv 883/08-39 z 15.10.2009, kde bolo uvedené, že s poukazom na
technické vybavenie úradu vyšetrovateľ poškodenému uviedol, že fotokópie vyhotoví až nasledujúci
deň a o 13.00 hod. budú fotokópie pripravené. Podľa žalobcu bolo toto tvrdenie lož, s účelom zakryť
nečinnosť vyšetrovateľa, dozorujúca prokurátorka preto nezistila nedostatky v práci vyšetrovateľa. Voči

postupu prokurátorky podal žalobca sťažnosť z 24.10.2009 na GP SR, v ktorej upozornil na to, že
doteraz nebolo vznesené obvinenie voči páchateľovi, na prieťahy v konaní vyšetrovateľa a neefektívnu
činnosť dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry. GP SR oznámením IV/1 GPt 140/09-7 z
5.11.2009 žalobcu upovedomila o zaslaní sťažnosti na Krajskú prokuratúru. Krajská prokuratúra Trnava
v odpovedi 1 KPt 447/09-7 z 16.12.2009 konštatovala, že : „Pokiaľ ide o Vaše námietky na nečinnosť

policajta, s vaším názorom sa stotožňujem. Naviac poukazujem aj na stanovisko prokurátora okresnej
prokuratúry, keď pri vykonaných previerkach konštatoval prieťahy zo strany policajta, pričom za
účelom ich zamedzenia dňa 27.4.2009 nariadil vyšetrovanie a ďalšie konkrétne nedostatky signalizoval
nadriadenému, ktorý vyšetrovateľovi v rámci disciplinárneho konania uložil sankciu. Po komplexnom
vyhodnotení vykonaného vyšetrovania však konštatujem, že toto trvá neprimerane dlho, a preto

som prokurátorovi okresnej prokuratúry uložila, aby zabezpečil urýchlene doplnenie vyšetrovania v
požadovanom smere za účelom rozhodnutia vo veci a aby výkonu prokurátorského dozoru venoval
zvýšenú pozornosť. S poukazom na tieto skutočnosti som Váš podnet vyhodnotila ako sčasti dôvodný.“
Žalobca poukazoval na to, že z uvedeného vyplýva, že od pridelenia trestnej veci na ÚJKP v Trnave
bol tento orgán od marca 2009 viac - menej nečinný. Podľa žalobcu sa ÚJKP opakovane dopúšťal

nečinnosti. Napokon bol žalobca predvolaný na vykonanie konfrontácie s páchateľom na deň 23.11.2009
na ÚJPK v Trnave. Pretože sa podozrivý V. V. v tento deň nedostavil, ďalší termín konfrontácie bol
dohodnutý na deň 2.12.2009, avšak dňa 2.12.2009 žalobcovi kpt. K. oznámil, že sa nemusí dostaviť na
konfrontáciu, pretože M. V. si neprevzal predvolanie. Tiež žalobcovi oznámil, že v najbližších dňoch vydá
uznesenie o prerušení trestného stíhania, pretože páchateľ sa začal vyhýbať úkonom v trestnom konaní.

Keďže k vydaniu uznesenia o prerušení trestného stíhania neprišlo ani po dvoch mesiacoch, žalobca
podal sťažnosť na Krajskú prokuratúru Trnava dňa 4.2.2010. Táto ju odstúpila na Okresnú prokuratúru
Trnava. Následne dňa 15.2.2010 bolo žalobcovi doručené uznesenie o prerušení trestného stíhania
ČVS: ORP-776/OEK-TT-2009 Kh z 29.1.2010. Okresná prokuratúra žalobcu o vybavení sťažnosti
upovedomila písomnosťou 1 Pv 883/08-50 z 18.2.2010, v ktorej uviedla, že dozorujúci prokurátor

nepovažoval za potrebné zabezpečiť záznam telefonických hovorov uskutočnených dňa 27.6.2008
z mobilného telefónu páchateľa. Pretože vyšetrovateľ opätovne tri mesiace neurobil úkony vedúce k
odhaleniu páchateľa a od spáchania trestného činu uplynulo viac ako jeden a pol roka, žalobca podal
opäť sťažnosť na krajskú prokuratúru dňa 16.5.2010. Krajská prokuratúra v odpovedi 1 KPt 447/09-20
z 17.5.2010 konštatovala, že preskúmaním vyšetrovacieho spisu zistili, že v súvislosti s postupom

prokurátorapolicajtnevykonalžiadneúkonyajevovecinečinný.Žalobcapoukazovalnato,žekonkrétne
výsledky smerujúce k odhaleniu páchateľov neboli v dostatočnej relevancii s časovým obdobím, ktoré
uplynulo od samotného spáchania trestného činu. Podľa žalobcu je neospravedlniteľné, aby orgán
činný v trestnom konaní vykonával úkony až na základe požiadaviek a sťažností vznesených zo stranypoškodeného, takýto postup je neefektívny a v rozpore so zákonom. Žalobca poukazoval na výrok
Ústavného súdu vo veci III. ÚS 183/05 podľa ktorého za zbytočný prieťah v konaní orgánu
činného v trestnom konaní možno považovať dobu jeho nečinnosti alebo zjavne neefektívnej činnosti pri

naplňovaní hlavného účelu Trestného poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite
zistené. Postup ÚJPK v Trnave, ktorý bol v postavení orgánu verejnej moci, žalobca v zmysle § 9 z. č.
514/2003 z. z. vyhodnotil ako iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
osôb, subsumovaný pod nesprávny úradný postup. Žalobca dôvodil, že takýmto nezákonným zásahom
bolo zasiahnuté do jeho práva na inú právnu ochranu vyplývajúcu z čl. 46 ods. 1 práva na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1 a práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 1 a čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalobcovi vznikla škoda. Pretože
vyčíslenie skutočnej škody je v tomto prípade prakticky nemožné, žalobca sa žalobou domáha náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2 zákona. Žalobca uviedol, že prípadné ospravedlnenie
zo strany zodpovedných orgánov nepovažuje za primerané zadosťučinenie, pričom Európsky súd pre

ľudské práva v Štrasburgu priznáva v prípade porušenia základných práv a slobôd občanov zo strany
štátnych orgánov nemajetkovú ujmu v tisícoch eur. Na uplatnenie spôsobenej škody žalobca postupoval
podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a obrátil sa písomnou žiadosťou z 5.7.2010 na Ministerstvo vnútra
SR, ktoré je v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) orgánom konajúcim v mene štátu. MV SR v odpovedi SLV-
PS855/2010 z 5.1.2011 uviedlo, že žiadosti žalobcu o náhradu škody nie je možné vyhovieť. Pretože

MV SR neuspokojilo nárok žalobcu, podal žalobu na súd.

Žalovaná žiadala, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. K namietanému nesprávnemu úradnému
postupu uviedla, že dňa 2.8.2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona pod ČVS: ORP-2621/3-OSV-TT-2008. Vo veci prebiehalo skrátené

vyšetrovanie, v rámci ktorého bol žalobca vypočutý ako svedok dňa 26.8.2008. Toho istého dňa bola
vypočutá aj svedkyňa M.. Postupne boli vypočutí ďalší svedkovia, dňa 26.11.2008 V. H., dňa 27.11.2008
V. V., dňa 6.2.2010 V. L. a dňa 6.9.2009 Q. L.. Uznesením zo dňa 6.9.2008 bol do konania pribratý
znalec z odboru zdravotníctva, znalecký posudok bol vypracovaný dňa 29.8.2009. Dňa 27.1.2009
bola vykonaná rekognícia, súčasťou spisového materiálu je zápisnica o ohliadke miesta činu, náčrtok,

fotodokumentácia, taktiež boli zadovážené listinné doklady, lekárske správy, žiadosti k lustráciám a
iné. Uznesením Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 27.4.2009 bolo nariadené vyšetrovanie, a to z
dôvodu, že vyšetrovanie už trvá neprimerane dlhú dobu a z toho dôvodu bol spisový materiál odstúpený
na odbor justičnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Trnava, kde bol pridelený mjr.
V. M.. Vyšetrovateľ vykonal vo veci ďalšie rekognície, iné relevantné úkony nevykonal, pretože bol

preložený na ÚJKP KR PZ v Nitre. Spis bol dňa 9.9.2009 pridelený kpt. Ing. Y. K.. Ten v dňoch 14.9.2009
až 20.9.2009 čerpal dovolenku. Dňa 29.9.2009 a 30.9.2009 sa so žalobcom pokúšal skontaktovať,
avšak s negatívnym výsledkom. Dňa 6.10.2009 bol stanovený termín na nahliadnutie poškodeného do
spisového materiálu, ktorého sa žalobca zúčastnil, no pre problémy s kopírovacím zariadením mu mali
byť materiály odovzdané dňa 7.10.2009, no v stanovený deň si žalobca materiály nevyzdvihol. Dňa

23.11.2009 bol predvolaný V. V., s ktorým bolo potrebné vykonať konfrontáciu s poškodeným, ktorá bola
stanovená na 23.11.2009, na toto predvolanie sa však p. V. nedostavil, čo bolo žalobcovi vyšetrovateľom
oznámené,abysazbytočnenedostavilnaúkon,ktorýnebolomožnévykonať.Pozisteníďalšiehosvedka
R. N., bol tento predvolaný a dňa 23.11.2009 bol vykonaný jeho výsluch. V. V. bol opätovne predvolaný
na konfrontáciu až z troch rôznych adries, a to na deň 2.12.2009. Zároveň boli preverované možné

pobyty V. V., avšak s negatívnym výsledkom. Dňa 21.1.2010 bola vypočutá svedkyňa K. V., pracovníčka
penziónu na Mlyne a dňa 27.1.2010 bola vykonaná rekognícia so svedkom R. N.. Dňa 29.1.2010 bolo
vydané uznesenie o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že pre neprítomnosť svedka V. V. nebolo
možné vec náležite objasniť. Čo sa týka preverovania motorového vozidla, toto bolo vykonané na
základe pokynu prokurátora zo dňa 18.2.2010 dňa 22.2.2010. Žalovaná mala za to, že v danom prípade

neboli kumulatívne splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, nedošlo k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi
škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, nebolo preukázané, že konanie príslušníkov
PZ znamenalo tak závažný zásah do práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval stanovenie nemajetkovej
ujmy v uvedenej výške. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukazovania existencie

obligatórnych podmienok, nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej
moci. Aj napriek skutočnosti, že prokurátorom boli konštatované prieťahy, nebolo v konečnom dôsledku
právo znemožnené, len oddialené. Procesná pozícia poškodeného žalobcovi nezakladá žiaden právny
nárok, aby bol obžalovaný odsúdený (platí zásada prezumpcie neviny). Žalobca nepreukázal splnenievšetkých podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa z. č.
514/2003 Z. z., preto žalovaná navrhovala, aby súd žalobu zamietol.

V doplnení žaloby zo dňa 7.3.2012 žalobca k stanoveniu výšky nemajetkovej ujmy uviedol, že pokiaľ
ide o jeho osobu, ako poškodený trestným činom, bol osobou bezúhonnou, bez záznamu v registri
trestov, žil usporiadaným životom. V profesionálnom živote je v služobnom pomere voči štátu. Žalobca
páchateľovi k spáchaniu trestného činu nedal žiadny podnet. Svedectvá svedkov K. V. a R. N. sú lživé.
Ich účelom bolo pomôcť páchateľovi k zníženiu následkov a ospravedlneniu jeho násilného trestného

činu. Nepreukázanie ich klamstiev ako svedkov v trestnom konaní svedčí o nedôslednej práci orgánov
činných v trestnom konaní. Pokiaľ ide o závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej
došlo, žalobca uviedol, že páchateľ mu spôsobil fyzickým útokom zranenia stredného rozsahu, najmä v
oblasti tváre. Okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu neboli do dnešného dňa vyšetrené,
pretože vyšetrovateľ ÚJKP Trnava sa zrejme stotožnil s klamlivými výpoveďami svedkov K. V. a L. N..
Nebol zistený organizátor trestného činu. K tomu prispela skutočnosť, že ÚJKP v Trnave sa odmietol

pred podaním obžaloby zaoberať návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania, ktoré mali preukázať
podozrenie žalobcu o tom, že páchateľ spáchal trestný čin na objednávku istej osoby z prostredia
Penziónu na Mlyne. Závažnosť následkov, ktoré žalobcovi vznikli v súkromnom živote spočívajú v
strednodobej dĺžke práceneschopnosti v trvaní 28 týždňov následkom zranení spôsobených trestným
činom páchateľa. Z toho 6 dní bol v dôsledku hospitalizácie na traumatologickom oddelení Fakultnej

nemocnice v Trnave odlúčený od rodiny. K traume prispievala aj neistota a strach z možnej operácie
fraktúry nadočnicového oblúka. ÚJKP v Trnave ako orgán činný v trestnom konaní svojou opakovanou
nečinnosťou spôsoboval u žalobcu ako poškodeného trestným činom právnu neistotu. V dôsledku
tejto nečinnosti bol žalobca nútený podávať opravné prostriedky na Okresnú prokuratúru Trnava, čo
spôsobovalo stratu času a stres v súkromí. Závažnosť následkov vzniknutých v profesionálnom živote

žalobcu spočívala v znížení vážnosti medzi kolegami v štátnej službe v dôsledku vzniknutých zranení
a najmä v nevyjasnení okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný. U zamestnávateľa prišlo k
zníženiu vážnosti v dôsledku nevyšetrených lživých tvrdení svedkov K. V. a L. N., ktorí žalobcu vo
svojich výpovediach označili za úchyláka obnažujúceho sa na verejnosti. Páchateľ trestného činu
žalobcu vo svojej výpovedi označil za masturbujúceho krátko pred trestným činom. Tento spolu s

uvedenými svedkami sa snažili o žalobcovi vytvoriť maximálne negatívny obraz. S vyšetrovacím spisom
sa oboznámil aj žalobcov zamestnávateľ Colný úrad. ÚJKP svojou nečinnosťou podporil tento negatívny
obraz aj v očiach a úsudku žalobcových nadriadených. Tento trval vďaka nezákonnej činnosti tohto
orgánu verejnej moci viac ako dva a pol roka. Skutočnosti ohľadom spáchaného trestného činu sa
dozvedel aj žalobcov zamestnávateľ, pretože zo služobného pomeru žalobcovi vyplývala povinnosť v

zmysle nariadenia generálneho riaditeľa CR SR oboznamovať ho s takýmito udalosťami.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13C/183/2011-74 zo dňa 6.6.2012, ktorým žalobu
žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nebol dôvodný, pretože žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, neuniesol

dôkazné bremeno, keď tvrdil, že mu nemajetková ujma vznikla. Žalobca nepreukázal že mu vznikli
následky v spoločenskom uplatnení a v súkromnom živote. Žalobca bol pred orgánmi činnými v
trestnom konaní v postavení poškodeného - svedka, pričom nebolo preukázané, že konanie príslušníkov
policajného zboru znamenalo tak závažný zásah do práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval stanovenie
výšky nemajetkovej ujmy. Skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú žiadnym spôsobom v príčinnej

súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom polície. Výsluch svedkov nepreukázal
nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci, ich tvrdenia majú význam iba pre orgány činné v
trestnom konaní ohľadom predmetného skutku. Aj napriek konštatovaniu prokurátora o prieťahoch
v konaní polície, toto v konečnom dôsledku neznemožnilo vyšetrovanie v trestnom konaní, iba
jeho oddialenie. Procesná pozícia poškodeného žalobcovi nezakladá žiaden právny nárok, aby bol

podozrivý následne ako obžalovaný odsúdený. Keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre
zodpovednosť štátu za škodu v zmysle z. č. 514/2003 Z. z., súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/116/2012-101 zo dňa 30.10.2013 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd

prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne označil žalovaného, keď žalobca správne označil za
žalovanú Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR, avšak prvostupňový súd nesprávne
označil žalovanú ako Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, ďalej sa prvostupňový súd opomenul
postarať o odstránenie pochybnosti, či predmetom konania má byť náhrada nemajetkovej ujmy, aleboškody. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo ďalej podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľné, keď
prvostupňový súd do odôvodnenia svojho rozhodnutia prevzal podstatnú časť argumentácie žalovanej.
Odvolací súd tiež poukázal na to, že žalobca v odvolaní žalobu čiastočne rozšíril o požiadavku na

vyslovenie, že Úrad justičnej a kriminálnej polície v Trnave svojim nesprávnym úradným postupom pri
výkone verejnej moci porušil práva žalobcu. Súdu prvého stupňa odvolací súd uložil vyporiadať sa
s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania, vo veci znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, výsluchom svedkov J. D., W. T., K. V. a
R. N., oboznámením listinných dôkazov, a to oznámením o podozrení spáchania trestného činu zo dňa
7.7.2008, potvrdením o prijatí trestného oznámenia zo dňa 15.7.2008, uznesením o začatí trestného
stíhania zo dňa 2.8.2008, žiadosťou o zabezpečenie prítomnosti prokuratúra zo dňa 22.7.2009,
zápisnicou o rekognícii osoby zo dňa 30.7.2009, žiadosťou o nahliadnutie do spisu zo dňa 9.9.2009,
sťažnosťou voči postupu policajného orgánu zo dňa 27.9.2009, záznamom o nazretí do vyšetrovacieho

spisu zo dňa 6.10.2009, vyjadrením okresnej prokurátorky zo dňa 15.10.2009, sťažnosťou adresovanou
Generálnej prokuratúre zo dňa 24.10.2009, oznámením Generálnej prokuratúry zo dňa 5.11.2009,
vyjadrením prokurátorky krajskej prokuratúry zo dňa 16.12.2009, predvolaním svedka zo dňa
11.11.2009, sťažnosťou žalobcu zo dňa 4.2.2010, oznámením Krajskej prokuratúry zo dňa 8.2.2010,
uznesením ORPZ Trnava zo dňa 29.1.2010, vyrozumením o vybavení zo dňa 18.2.2010, sťažnosťou

navrhovateľa zo dňa 16.5.2010, vyjadrením krajskej prokuratúry zo dňa 17.5.2010, žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 5.7.2010, odpoveďou na žiadosť zo dňa
5.1.2011, zápisnicou o výsluchu svedka K. zo dňa 21.1.2010, fotokópiou strany kalendára 11. týždňa
mesiaca marec 2012, trestným rozkazom OS Trnava č.k. 5T/27/2011-198, obsahom
pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-776/OVK-TT-2009, ako aj oboznámením sa s obsahom

celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca uviedol, že z dôvodu nesprávneho úradného postupu žiada, aby bola žalovaná zaviazaná
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania a na náhradu
trov konania. Dňa 10.7.2008 podal na Okresnú prokuratúru v Trnave oznámenie pre podozrenie zo

spáchania trestného činu, pretože bol napadnutý dvoma ľuďmi pri prechádzke dňa 27.6.2008 v hájičku
pri rieke Parná pri Hrnčiarovciach, kam chodieval pravidelne. Trestné stíhanie začalo dňa 2.8.2008.
Predmetná náhrada nemajetkovej ujmy sa vzťahuje na konanie polície od 1.7.2009. Po tomto dátume
vznikla ujma žalobcovi z toho dôvodu, že polícia vykazovala opakovanú nečinnosť, ktorá trvala až do
konca roka 2010. V tomto období ešte neboli zistení páchatelia. Žalobca sa zúčastnil rekognície. Polícia

a prokuratúra konala až na základe jeho opakovanej sťažnosti. Predmetom nemajetkovej ujmy je nárok
žalobcu za obdobie od 1.7.2009 do 30.6.2010. Čo sa týka páchateľov, títo sa vyjadrili, že ho napadli z
toho dôvodu, že je úchylák, že sa na tejto prechádzke v lese obnažoval. Tieto ich výpovede žalobca
považuje za účelové. Trestné konanie voči páchateľovi je uzatvorené, druhý páchateľ zomrel. Vec bola v
trestnomkonanívovecisp.zn.5T/27/2011uzatvorenátak,žepáchateľV.bolodsúdenýnapodmienečný

trest odňatia slobody. Na preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a nemajetkovou ujmou žalobca
svojim písomným podaním doplnil návrh. Požaduje nemajetkovú ujmu v zmysle § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. Je toho názoru, že náhrada nemajetkovej ujmy mu patrí preto, že orgány činné v
trestnom konaní dlhšiu dobu nekonali, najmä za obdobie od 1.7.2009 do 30.6.2010. Žalobca utrpel ujmu
v súkromnom a profesionálnom živote, išlo o zníženie vážnosti medzi kolegami v štátnej službe, teda

na Colnom úrade v Trnave. Žalobca musel oznámiť svojmu zamestnávateľovi, že bol napadnutý, a to v
zmysle nariadenia generálneho riaditeľa Colnej správy. Žalobca je ženatý, má maloleté deti. V období,
ktoré žalobca namieta, bol označený za masturbujúceho úchyláka. Výpovede svedkov K. V. a R. N.
zapríčinili, že sa na neho pozeralo ako na nejakého úchyláka, pričom za predmetné obdobie to nebolo
vyšetrené. Títo svedkovia povedali, že žalobcu videli obnaženého, ktorá skutočnosť bola uvedená aj v

obžalobe.Vecboladoriešenátrestnýmrozkazom.Žalobcauviedol,žeonchodildotohtohájičkabehávať
a cvičiť najmä pre potreby fyzickej kondície vyžadovanej v zamestnaní. Žalobcov priamy nadriadený
je major Ing. J. D.. Stalo sa, že napríklad kolega W. T. mal určité narážky v súvislosti s
predmetnou vecou. Syn žalobcu F. K., ktorý má 15 rokov povedal opakovane, že tato dal si sa zmlátiť,
môžeš sa hanbiť. Manželke táto situácia narobila starosti, musela chodiť za žalobcom do nemocnice.

Žalobca vysvetľoval synovi z čoho ho obviňujú určití ľudia, najmä v súvislosti s obnažovaním. Týmto
spôsobom bola znížená žalobcova dôstojnosť aj v súkromní a na tomto základe postavil svoju žalobu.
Žalobca uviedol, že pociťoval právnu neistotu v súvislosti s nečinnosťou orgánov v trestnom konaní.
Táto nečinnosť mu neumožňovala vymáhať náhradu škody od páchateľa. Štát resp. štátne orgány, ktorérobia výkon verejnej moci majú zákonnú povinnosť trestne stíhať páchateľov trestných činov. Žalobca
spochybňoval výpoveď svedkyne V., ktorá na polícii v januári 2010 tvrdila, že žalobca mal nohavice dole
a odhalené genitálie, pričom na súdnom pojednávaní v tejto veci už hovorila inak.

V podanom odvolaní žalobca uviedol, že ÚJPK vykonával vyšetrovacie úkony v trestnom konaní len na
základe sťažností žalobcu, z čoho vyplýva jednoznačný nesprávny úradný postup žalobcu. Svedkovia
K. V. a R. N. majú priateľský vzťah k páchateľovi trestného činu a od počiatku trestného stíhania
lživo vypovedali v jeho prospech v snahe znížiť závažnosť následkov ním spáchaného trestného činu.

Výpoveď svedkyne V. v tomto konaní sa nezhoduje s jej výpoveďou na ÚJPK v Trnave počas trestného
stíhania voči M. V.. Svedok R. N. vypovedal na pojednávaní klamlivo a žalobca ho chcel usvedčiť z
krivej výpovede. Uvedení svedkovia naplnili skutkovú podstatu trestného činu krivej výpovede a krivého
obvinenia, preto žalobca podal voči nim trestné oznámenie. Žalobca poukazoval na to, že v trestnej
veci ČVS: ORP-776/OVK-TT-2009 trestný čin nebol dôsledne vyšetrený, v obžalobe nebola uvedená
dôležitá skutočnosť pre posudzovanie výšky trestu a to, že trestný čin bol spáchaný so zbraňou a na

objednávku. Nebol odhalený organizátor trestného činu. Pokiaľ ide o kauzálny nexus, tento je zrejmý z
písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 7.3.2012. Na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy bol vypočutý
svedok W. T., žalobcov kolega, ktorý sa však snažil vyhnúť svedeckej výpovedi, klamal o skutočnosti,
že si robil posmešky z prepadnutia žalobcu a aj z toho, že v dôsledku porušovania žalobcových
práv zo strany orgánov verejnej moci je nútený podávať žaloby. Táto osoba si počas pracovnej doby

pravidelne robila posmešky z toho, že bol žalobca nútený podávať rôzne opravné prostriedky voči
nečinnosti a nezákonným postupom policajtov. Urobil to aj písomne do kalendára. Žalobca uviedol,
že žiadal predvolať svedkov Q. V. a W. S., ktorí boli svedkom toho, ako si svedok T. robil posmešky
zo žalobcových súdnych sporov. Podľa žalobcu nečinnosť ÚJPK v Trnave nebola nedbanlivostného
charakteru, ale úmyselného charakteru, hlavným účelom bola ochrana páchateľa M. V. pred trestným

stíhaním a odsúdením. Týmto nezákonným postupom ÚJKP v Trnave povýšil osobné záujmy niektorých
vyšetrovateľov nad záujem štátu. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil
a rozhodol, že označený orgán verejnej moci svojim nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej
moci porušil žalobcove práva, žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, spolu s úrokom z
omeškania a náhradu trov konania.

Po zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie, žalobca v
písomnom podaní zo dňa 19.4.2014 uviedol, že sa v konaní jasne domáha náhrady nemajetkovej ujmy.
V ďalšom konaní žiadal opätovne predvolať svedkov R. N. a K. V..

V ďalšom konaní žalobca uviedol, že polícia svojou nečinnosťou spôsobila, že prokuratúra v neskoršom
štádiu trestného konania nebola schopná vykonať ním navrhovaný dôkaz, ktorým bolo predloženie
výpisu hovorov z telefónneho čísla páchateľa za účelom odhalenia objednávateľa trestného činu, a to z
dôvodu,žemobilnýoperátorarchivujeuskutočnenéhovorylendvaroky.Vdôsledkutýchtoprotiprávnych
skutočností na strane žalovanej sa už nikdy nepodarí objednávateľa trestného činu odhaliť. L., že svojou

žalobou sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. V žalobnom návrhu nepožadoval
náhradu majetkovej ujmy. Domáha sa tiež konštatovania, že nesprávnym úradným postupom Úradu
justičnej a kriminálnej polície v Trnave došlo k porušeniu jeho práv. Žiadal vypočuť svedkov R. N. a
K. V., ktorí podľa žalobcu klamú, pričom výpoveď svedkyne K. V. na súde sa zásadne rozchádza s
výpoveďou na ÚJKP v Trnave. Z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že ÚJKP v Trnave svoje prieťahy

spôsoboval z dôvodu, že títo svedkovia boli účelovo pribratý do trestného konania, aby znížili závažnosť
následkov trestného činu pre páchateľa. Poukazoval na to, že po vznesení obvinenia voči páchateľovi
podal dňa 1.3.2011 na Okresnú prokuratúru návrh na doplnenie dokazovania za účelom odhalenia
organizátora a spolupáchateľa trestného činu. Podľa žalobcu je dôvodné podozrenie, že svedok R. N.
požičal páchateľovi V. svojho psa - vlčiaka, ktorý bol použitý pri spáchaní trestného činu. Skutočnosti

nasvedčujú tomu, že tento pes sa považuje v zmysle trestného zákona za zbraň. V dôsledku krivých
výpovedí týchto svedkov V. a N., považuje Okresná prokuratúra žalobcu za úchyláka masturbujúceho
na verejnosti a odhaľujúceho sa pred deťmi. Toto vyplynulo z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava
1Pn727/12.

Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť, pretože neboli splnené zákonné
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v danej veci. V danom prípade podľa názoru
žalovanej nedošlo k vzniku žiadnej ujmy, ako to namieta žalobca a žiadnym spôsobom nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmyna strane žalobcu. Žalovaná nepopiera, že k určitému nesprávnemu postupu došlo, a to v súvislosti s
prieťahmi v konaní, ale toto nemalo vplyv na výsledok trestného konania, pretože došlo k odsúdeniu
páchateľa. Pocit žalobcu, že bol nejakým spôsobom znevážený v súkromní a v zamestnaní, nebol

zavinený zo strany žalovanej. Ak sa niekto vyjadroval voči žalobcovi, že je úchylák, mohol od týchto osôb
žiadať satisfakcie. Aby bola žaloba úspešná, musia byť splnené tri kumulatívne zákonné podmienky.
Za určité prieťahy v konaní bol príslušnému vyšetrovateľovi uložený disciplinárny trest a nakoniec bol
páchateľ odsúdený. Pokiaľ žalobca poukazuje na dlhodobú práceneschopnosť, v danom prípade nie
je daná žiadna zodpovednosť žalovanej. Žalobca sa mohol brániť voči invektívam žalobou na ochranu

osobnosti a to voči osobám, ktoré sa takto chovali.

V podanom odvolaní žalovaná uviedla, že v predmetnom konaní nebolo preukázané kumulatívne
splnenie všetkých podmienok, ktoré zakladajú zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Žalobca ako poškodený násilným trestným činom získal

primeranézadosťučinenietým,žedošlokodsúdeniupáchateľa.PrieťahypríslušníkovPolicajnéhozboru
v trestnom konaní, ktoré konštatoval dozorujúci prokurátor nemali vplyv na výsledok trestného konania.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania zákonných podmienok, ktoré sú nevyhnutné
na priznanie náhrady škody v zmysle z. č. 514/2003 Z. z.

V ďalšom konaní žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pretože v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 7 Trestného poriadku: „každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Žalobca v trestnom konaní
vystupuje ako poškodený, pričom Trestný poriadok v tomto, ani v žiadnom inom svojom ustanovení

nezaručuje poškodenému právo na to, aby sa trestné konanie proti inej osobe uskutočnilo v primeranej
lehote. V takomto prípade sa neprerokováva vec poškodeného. Tento názor vyslovil aj Ústavný súd
v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 18/06 vo veci domáhania sa ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a súčasne podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postavenie
poškodeného v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu

škody v trestnom konaní, ktoré je potom možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci
poškodeného. Touto otázkou sa zaoberal Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. 15C/256/2009,
keď uviedol, že ,,kladie sa otázka, či subjektom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je poškodený, ktorý si v trestnom konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody, prípadne poškodený o
ktorého nároku na náhradu škody sa už rozhodlo“. Je zrejmé, že na poškodeného sa nevzťahuje § 2

ods. 7 Trestného poriadku, lebo sa nerozhoduje o jeho trestnej veci. Trestný poriadok ani v žiadnom
inom svojom ustanovení nezaručuje poškodenému, aby sa trestné konanie voči nemu uskutočnilo v
primeranej lehote. Toto právo by teda poškodený mohol opierať iba o článok 48 ods. 2 Ústavy, prípadne
obdobného ustanovenia medzinárodných dohovorov o ľudských právach záväzných pre SR. Pokiaľ ide
o Ústavu, rozhodujúci je výklad pojmu ,,jeho vec“ v čl. 48 ods. 2. Nerozhoduje sa o trestnom

obvinení poškodeného, nerozhoduje sa ani o jeho občianskych právach či záväzkoch a nerozhoduje
sa ani o iných jeho právach či povinnostiach. Výsledok konania nemá v nijakom smere vplyv na jeho
právne postavenie. V danom prípade nie je tento výsledok ani prejudiciálny pre iné konanie. Výsledok
trestného konania má v takomto prípade len morálny význam pre poškodeného vo forme morálneho
zadosťučinenia, ak je páchateľ odsúdený. Podľa judikatúry ESĽP, právo na konanie v primeranej lehote

je na poškodeného v trestnom konaní aplikovateľné len vtedy, ak poškodený uplatňuje v tomto konaní
náhradu škody. Pokiaľ si žalobca uplatnil v tomto prípade nárok na náhradu škody v trestnom konaní,
má nárok na náhradu ujmy len pokiaľ ide o prieťahy v tejto časti. Žalovaná nenamietala proti tomu,
že prieťahy v predmetnom trestnom konaní konštatoval prokurátor. Namietala príčinnú súvislosť medzi
nárokom na nemajetkovú ujmu a vzniknutými prieťahmi a výšku nemajetkovej ujmy.

Uznesenímvyhlásenomnapojednávanídňa3.10.2014za prítomnostiúčastníkovkonania,súdrozhodol
o pripustení zmeny žaloby v znení: „ Nesprávnym úradným postupom Úradu justičnej a kriminálnej
polície pri výkone verejnej moci, došlo k porušeniu práva žalobcu. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalovaný

je do zaplatenia pohľadávky povinný k uvedenej sume zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 2 % p.a.
(základná sadzba Európskej centrálnej banky) zvýšený o 8 percentuálnych bodov, t.j. celkový úrok 10 %
ročne začínajúci plynúť nasledujúcim dňom po podaní žaloby. Túto náhradu škody vrátane trov konania
je žalovaný povinný zaplatiť do 15. dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“Svedok J. D., vedúci pobočky Colného úradu v Trnave uviedol, že je priamym nadriadeným žalobcu,
ktorý pracuje na colnom úrade ako colník. Nemá vedomosť o žiadnej situácii v súvislosti so žalobcom.

Pokiaľ sa so žalobcom ako i inými podriadenými rozprávajú, ide čisto o pracovné záležitosti. Žalobca
sa mu nezdôveroval so svojimi problémami. Žalobca ho informoval o tom, že mu niekto fyzicky ublížil,
žalobcaboltiežpráceneschopný.Svedoknavštívilžalobcuakojehonadriadenývnemocnici.Postupoval
v ďalšom podľa interných predpisov. Situácia, o ktorej vie v súvislosti s jeho napadnutím sa stala v jeho
súkromnom čase, preto nemal dôvod bližšie skúmať, prečo, ako sa to stalo a podobne. Prehlásil, že

ako priamy nadriadený žalobcu nemá žiadne problémy, žalobca sa v práci slušne chová, plní si svoje
služobné povinnosti.

Svedok W. T. uviedol, že vedel o tom, že žalobca bol určitú dobu práceneschopný, pretože mu niekto
ublížil. Nebol svedkom tejto udalosti, nemá vedomosť o tom, že by niekto zo spolupracovníkov žalobcu,
bol na neho upozorňoval v dôsledku nejakej situácie, alebo by ho bol ohováral, alebo dehonestoval. V

práci je na svojom poste 15 - 16 rokov, viac rokov sedia so žalobcom v jednej kancelárii. Pokiaľ ide o
skutočnosť, či sa žalobcovi niekto niekedy pre niečo posmieval uviedol, že vie o tom, že žalobca má
viacero súdnych sporov. So žalobcom si niečo vzájomne písali v kalendári v rámci žartu, svedok tým
ale nemyslel nič vážne a dehonestujúce. Nevie o žiadnych veciach, ktoré by dehonestovali žalobcu na
pracovisku. Je pravdou, že v listinnom dôkaze, ktoré predložil žalobca vytrhnutím stránky z kalendára

marec 2012, prvé dve vety napísal svedok osobne. V tomto písomnom podaní reagoval na žalobcu.

Svedkyňa K. V. uviedla, že približne v júni, júli 2007 išla ráno pred ôsmou hodinou do práce do Penziónu
na Mlyne v Hrnčiarovciach, vystúpila z autobusu na zastávke pri Skloplaste a išla peši do práce. Keď
išla už po ceste k tomuto penziónu, v strede cesty videla stáť auto. Keď prichádzala asi 20 metrov k

tomuto autu, z auta vystúpil pán, ktorého identifikovala ako pána sediaceho v pojednávacej miestnosti na
strane účastníka konania, mal oblečené čierne tričko bez rukávov, nohavice a išiel smerom k penziónu
pred ňou. Keď urobil tento pán asi 10 krokov, otočil sa a svedkyňa videla, že má obe ruky v kline -
medzi nohami v rozkroku, nevedela či má rozopnuté nohavice, alebo nie, veľmi sa naľakala, otočila sa a
utekala späť na hlavnú cestu. Asi po 20 metroch sa otočila a videla, že tento pán vyšiel autom z cesty od

penziónu a odbočil na Hrnčiarovce. Svedkyňa sa potom vrátila do penziónu. Videla ho potom následne
každý deň, tento pán tam chodil pravidelne, prechádzal okolo, postavil sa, pozeral na penzión, pozeral
po všetkých ľuďoch v penzióne, neskôr sa pobral peši na lávku, následne chodil po Hrnčiarovciach. Auto,
na ktorom sa vozil odstavil niekedy na moste, svedkyňa mala pocit, že ju ide prepadnúť, že na ňu čakal.
Na Penzióne na Mlyne sa hovorilo, že tu okolo chodí nejaký chlap, videli ho aj ďalší spolupracovníci.

Po uvedenej udalosti už svedkyňa chodila do práce s kolegyňou. Pamätá si, že zo dňa na deň tento
pán prestal chodiť na tieto miesta, po určitom čase sa dozvedeli, že ho niekto zbil. Svedkyňa uviedla,
že pracovníčka penziónu V. X. taktiež vedela o tomto pánovi, ktorí tam chodí. Na políciu s vecou nešla,
lebo bola vyľakaná a ľutuje to.

Svedok R. N. uviedol, že žalobcu pozná iba z videnia, neprišiel s ním do styku. Od žalobcu však dostal
výhražný list pre krivú výpoveď a žalobca taktiež od neho pýta 2.000 eur za škodu. Svedok k veci uviedol,
že jeho kamarát pán V. mu povedal, že dal dve facky žalobcovi pretože sa žalobca obnažoval. Bolo
to na druhý deň po incidente. Keďže mal pán V. tehotnú priateľku a táto chodila okolo prostredia kde
došlo k incidentu, bál sa o ňu, preto dal dve facky žalobcovi. Svedok sa dopočul, že malé deti, ktoré

chytali ryby v potoku pri tom kde sa stal incident, nazvali žalobcu pedofilom. On osobne so svojimi
známymi chceli žalobcu odchytiť pri konkrétnom čine. Svedok videl cez ďalekohľad žalobcu, ktorého
sledovali v konkrétnych miestach, videl ho aj v spodnom prádle, videl ho ako sa ukájal pri potoku. Vie,
že sa žalobca vyhrážal aj tej pani, pred ktorou sa vyzliekal, bála sa vypovedať. Svedok uviedol, že videl
konkrétne s ďalekohľadom incident, ktorý sa odohral na predmetnom mieste, keď sa pred uvedenou

paňou navrhovateľ vyzliekal. Išlo o upratovačku v reštaurácii, volala sa K.. Svedok bol vypovedať na
polícii, kde mu predložili 4 fotky, z ktorých určil osobu, ktorú deti nazvali pedofil.

Z trestného oznámenia zo dňa 7.7.2008 vyplýva, že žalobca podal uvedeného dňa trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania násilného trestného činu na jeho osobe dňa

27.6.2008 v háji pri Hrnčiarovciach nad Parnou.

Z potvrdenia Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 15.7.2008 vyplýva, že prokuratúra prijala trestné
oznámenie žalobcu pre podozrenie z prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zákona, resp. iného trestnéhočinu a odstúpila ho na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, Odboru skráteného vyšetrovania.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného
vyšetrovania ČVS: ORP-2621/3-OSV-TT-2008 zo dňa 2.8.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, vzhľadom na to, že zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že dňa 27.6.2008 v čase okolo asi o 12.15 hod. v obci Hrnčiarovce nad Parnou, v
háji, bol fyzicky napadnutý neznámym páchateľom V. K. tak, že ho najprv udrel päsťou do tváre na čo

spadol na zem, kde ho striedavo ešte niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti tváre a nohou kopal po celom
tele, čím mu spôsobil narazenie a podliatinu čela, narazenie nosa, hematóm pravého oka, narazenie
pravého lakťa s doposiaľ neustálenou dobou liečenia.

Zo žiadosti zo dňa 22.7.2009 vyplýva, že žalobca požiadal o zabezpečenie prítomnosti prokurátora dňa
28.7.2009 pri úkone rekognície podozrivých osôb.

Zozápisniceorekogníciiosobypodľafotografiízodňa30.7.2009ČVS:ORP-776/OVK-TT-2009vyplýva,
že dňa 30.7.2009 bola v trestnej veci ublíženia na zdraví vykonaná rekognícia za účasti svedka -
poškodeného V. K., z ktorej vyplýva záver, že svedok označil dvakrát tú istú osobu - V. V..

Zo žiadosti zo dňa 9.9.2009 vyplýva, že žalobca požiadal OR PZ v Trnave, o nahliadnutie do spisu za
účelom vyhotovenia fotokópií. Žiadosť bola podaná na KR PZ v Trnave dňa 10.9.2009.

Z sťažnosti voči postupu policajného orgánu zo dňa 27.9.2009 vyplýva, že žalobca podal dňa 28.9.2009
na Okresnej prokuratúre Trnava sťažnosť z dôvodu, že požiadal ÚJPK v Trnave o nahliadnutie do

spisu za účelom vyhotovenia fotokópií, pričom žalobcovi nebol oznámený ďalší termín, žalobca nebol
kontaktovaný. Žalobca žiadal o preverenie postupu policajného orgánu.

Zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-776/OVK-TT-O9 Kh zo dňa 6.10.2009
vyplýva, že poškodenému bolo umožnené dňa 6.10.2009 nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu za

prítomnosti vyšetrovateľa PZ, poškodený požiadal o vyhotovenie kópií listinných dokladov, pričom
v zázname bolo uvedené, že po vyhotovení kópií bude vyšetrovateľ PZ telefonicky kontaktovať
poškodeného, predbežne dňa 7.10.2009.

Z vyjadrenia Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 15.10.2009 ku sťažnosti žalobcu zo dňa 28.9.2009

vyplýva, že žiadosť poškodeného zo dňa 9.9.2009 o nazretie do vyšetrovacieho spisu bola doručená
dňa 10.9.2009 Krajskému riaditeľstvu PZ v Trnave. V dobe od 14. -18.9.2009 vyšetrovateľ kpt. Y. K.
čerpal dovolenku. V dňoch 29. - 30.9. 2009 sa pokúsil telefonicky kontaktovať s poškodeným, pričom
poškodenému nechal na odkazovači odkaz. Poškodený zatelefonoval dňa 1.10.2009 a dohodli si termín
nazretia do spisu na 6.10.2009. V tento deň poškodený nazrel do spisu a požiadal o vyhotovenie

fotokópií. S poukazom na technické vybavenie úradu vyšetrovateľ poškodenému uviedol, že fotokópie
vyhotoví až nasledujúci deň a o 13.00 hod. budú pripravené. Poškodený sa však na úrad vyšetrovania
nedostavil a fotokópie neprevzal. Okresná prokurátorka uviedla, že v postupe vyšetrovateľa nezistila
nedostatky. Poškodenému bolo umožnené nazrieť do spisu, požadované fotokópie boli vyhotovené
nasledujúci deň 7.10.2009, sú pripravené a je na poškodenom, kedy si ich príde prevziať.

Z podania žalobcu zo dňa 24.10.2009 vyplýva, že žalobca podal sťažnosť na GP SR, a to z dôvodu,
že konanie v trestnej veci ČVS: ORP-776/OVK-TT-2009 vo veci ublíženia na zdraví vedenom na
ÚJPK v Trnave je poznamenané neefektívnou a neodbornou činnosťou zo strany policajného orgánu,
pričom do dnešného dňa nebolo vznesené obvinenie voči páchateľovi. Žalobca žiadal o zabezpečenie

aktívnejšieho dozoru zo strany Okresnej prokuratúry v Trnave za účelom urýchleného odhalenia
páchateľa, poukazoval na to, že jeden a pol roka od podania trestného oznámenia nebolo ukončené
skrátenévyšetrovanie.Žalobcanavrhovalzabezpečiťzoznamtelefonickýchhovorovuskutočnenýchdňa
27.6.2008 a tiež jednorazovú blokáciu podozrivej osoby V. V.. Z oznámenia GP SR zo dňa 5.11.2009 č.
IV/1 GPt 140/09-7 vyplýva, že uvedenú sťažnosť odstúpili na ďalší postup Krajskej prokuratúre v Trnave.

Z vyjadrenia Krajskej prokuratúry Trnava 1 KPt 447/09-7 zo dňa 16.12.2009 vyplýva, že prokurátorka
krajskej prokuratúry na základe podania žalobcu zo dňa 24.10.2009 preskúmala obsah dozorového
spisu Okresnej prokuratúry v Trnave sp. Zn. 1 Pv 883/08 a súvisiaci vyšetrovací spis OR PZ vTrnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-776/OVK-TT-2009, pričom zistila, že trestné
stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví bolo začaté dňa 6.9.2008, pričom v súčasnom štádiu
trestného konania nie je dôvod na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe, pričom je na mieste doplnenie

vyšetrovania pred samotným rozhodnutím vo veci. Prokurátor v rámci výkonu prokurátorského dozoru
v danej veci vykonával previerky stavu vyšetrovania, postup vyšetrovateľa usmernil, a to v dňoch
15.12.2008, 27.4.2009, vybavil podania žalobcu zo dňa 25.9.2008, zo dňa 30.1.2009, zo dňa 1.4.2009
a zo dňa 28.9.2009, dňa 30.7.2009 sa zúčastnil vyšetrovacieho úkonu rekognície, rozhodoval o
opravných prostriedkoch. Dozorujúci prokurátor vo veci vykonáva riadny prokurátorský dozor. Pokiaľ

ide o námietky žalobcu na nečinnosť policajta, prokurátorka krajskej prokuratúry sa s názorom
žalobcu stotožnila a poukázala na stanovisko prokurátora okresnej prokuratúry, keď pri vykonaných
previerkach konštatoval prieťahy zo strany policajta, pričom za účelom ich zamedzenia dňa 27.4.2009
nariadil vyšetrovanie a ďalšie konkrétne nedostatky signalizoval nadriadenému, ktorý vyšetrovateľovi
v rámci diciplinárneho konania uložil sankciu. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na doplnenie vyšetrovania,
poukázala na to, že užívatelia označeného telefónneho čísla boli zistení a vypočutí, pričom prítomnosť

V. V. bude zabezpečená jeho predvedením políciou. Po komplexnom vyhodnotení vyšetrovania však
prokurátorka krajskej prokuratúry konštatovala, že toto trvá neprimerane dlho, preto prokurátorovi
okresnej prokuratúry uložila, aby zabezpečil urýchlené doplnenie vyšetrovania v požadovanom smere
za účelom rozhodnutia vo veci a aby výkonu prokurátorského dozoru venoval zvýšenú pozornosť.
Prokurátorka krajskej prokuratúry vyhodnotila podnet žalobcu ako sčasti dôvodný.

Z predvolania svedka ČVS: ORP-776/OEK-TT-2009Kh zo dňa 11.11.2009 vyplýva, že žalobca bol v
pozícii svedka predvolaný na deň 23.11.2009 na účely konfrontácie.

Zo sťažnosti žalobcu zo dňa 4.2.2010 adresovanej Krajskej prokuratúre Trnava, podanej dňa 5.2.2010

vyplýva, že žalobca poukazoval na to, že dňa 23.11.2009 sa na základe predvolania dostavil na
ÚJKP v Trnave za účelom vykonania konfrontácie medzi ním a podozrivým V., pričom podozrivý
sa nedostavil, preto bol stanovený ďalší termín konfrontácie na 2.12.2009. Dňa 2.12.2009 žalobcu
telefonickykontaktovalkpt.K.,ktorýmuoznámil,žesvedkasanepodarilopredviesť,pričombudevydané
uznesenie o prerušení trestného stíhania. Žalobca poukazoval na to, že uvedené uznesenie dosiaľ

vydané nebolo a žiadal bezodkladne vykonať ďalšie úkony v trestnom konaní, oznámiť mu na koho je
registrované motorové vozidlo na ktorom videl podozrivého, oznámiť dôvody pre ktoré nebolo prerušené
trestné stíhanie a uviesť podľa akého ustanovenia bude vykonávaná konfrontácia. Z oznámenia Krajskej
prokuratúry Trnava 1 KPt 447/09-11 zo dňa 8.2.2010 vyplýva, že táto sťažnosť žalobcu bola postúpená
na Okresnú prokuratúru v Trnave.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-776/
OEK-TT-2009Kh zo dňa 29.1.2010 vyplýva, že trestné stíhanie za prečin, ktorého sa dopustil doteraz
nezistený páchateľ bolo prerušené, lebo nemožno pre neprítomnosť svedka vec náležite objasniť.

Z vyrozumenia o vybavení podania žalobcu zo dňa 4.2.2010 č. 1 Pv 883/08 -50 zo dňa 18.2.2010
vyplýva, že Okresná prokuratúra Trnava zistila, že podnet žalobcu zo dňa 4.2.2010 nie je dôvodný.
Vyšetrovateľ využil všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie osoby V. V. a keďže sa tohto k
vyšetrovaciemu úkonu nepodarilo zabezpečiť, dňa 29.1.2010 rozhodol uznesením o prerušení trestného
stíhania. Zabezpečenie výpisu telefonických hovorov prokurátorka nepovažovala za potrebné, nakoľko

nie je sporné, že z uvedeného tel. čísla bol uskutočnený hovor na políciu a nie je sporné, kto uvedený
hovor uskutočnil, inštitút jednorazovej blokácie podozrivej osoby Trestný poriadok nepozná, preto tento
úkon nie je možné realizovať. Uznesenie vyšetrovateľa o prerušení trestného stíhania zo dňa 29.1.2010
bolo žalobcovi riadne doručené, na pošte bolo uložené dňa 5.2.2010 a a žalobca si ho prevzal dňa
15.2.2010. Vyšetrovateľovi bolo uložené, aby zistil na koho je evidované predmetné motorové vozidlo

a vykonal preverovanie pobytu svedka V..

Zosťažnostižalobcuzodňa16.5.2010adresovanejKrajskejprokuratúreTrnava,podanejdňa17.5.2010
vyplýva, že žalobca žiadal o doriešenie sťažnosti z 4.2.2010.

ZoznámeniaKrajskejprokuratúryTrnava1KPt447/09-20zodňa17.5.2010vyplýva,žepodaniežalobcu
zo dňa 4.2.2010 bolo vybavené prokurátorom okresnej prokuratúry dňa 18.2.2010, v ktorom vyhodnotil
uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 29.1.2010 za zákonné a policajtovi uložil, aby zistil
vlastníka, resp. užívateľa motorového vozidla a vykonal kroky za účelom zistenia pobytu svedka V. V..Preskúmaním vyšetrovacieho spisu prokurátorka krajskej prokuratúry zistila, že v súvislosti s pokynom
prokurátora policajt nevykonal žiadne úkony a je vo veci nečinný, preto bolo prokurátorovi okresnej
prokuratúry uložené, aby prostredníctvom policajta zabezpečil bezodkladnú realizáciu jednotlivých

úkonov a po ich vyhodnotení zvážil ďalší postup vo veci.

Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 5.7.2010 vyplýva, že žalobca
sa obrátil na ministerstvo vnútra SR so žiadosťou podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. kde
poukazoval na nedostatky v trestnom konaní vedenom na ÚJKP v Trnave, odbor všeobecnej kriminality

pod ČVS: ORP-776/OVK-TT-2009. Toto konanie bolo dňa 4.6.2009 odstúpené z OO PZ v Cíferi. Prvým
úkonom povereného policajta bolo vykonanie rekognície páchateľa na základe fotografií dňa 30.7.2009.
Žiadosťou zo dňa 9.9.2009 poškodený požiadal o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, keďže na
žiadosť poverený policajt nereagoval, poškodený podal dňa 27.9.2009 sťažnosť. Dňa 23.11.2009 sa
poškodený na základe predvolania dostavil na výsluch, avšak vzhľadom na to, že svedok sa nedostavil
na konfrontáciu, bol stanovený ďalší termín na deň 2.12.2009, kedy sa však konfrontácia nekonala,

pretože sa páchateľa nepodarilo predviesť, pričom vyšetrovateľ mal vydať uznesenie o prerušení
trestného stíhania. Krajská prokuratúra v odpovedi 1KPt 447/09-20 zo dňa 17.5.2010 konštatovala,
že zistila, že v súvislosti s pokynom prokurátora policajt nevykonal žiadne úkony a je vo veci nečinný.
Okresná prokuratúra za obdobie od júla 2009 až do podania žiadosti 2x konštatovala nečinnosť
povereného príslušníka. Vyšetrovanie trvá neprimerane dlho. Konaním polície došlo porušeniu práva

žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu, preto žiada za porušenie uvedených základných práv a slobôd
náhradu nemajetkovej škody vo výške 10.000 eur.

Z odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 5.1.2011 k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody vyplýva, že sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR má za to, že neboli

kumulatívne splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci, žalobca taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi výškou
škody a namietaným nesprávnym úradným postupom. Žalobca síce tvrdí, že mu vznikla nemajetková
ujma, avšak bez konkretizácie toho, v akých skutočnostiach sa táto nemajetková ujma prejavovala.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nesprávnym úradným postupom príslušníkov PZ došlo

k zníženiu žalobcovej cti, ľudskej dôstojnosti, resp. že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. Nebolo
preukázané, že konanie príslušníkov PZ znamenalo tak závažný zásah do žalobcových práv, ktorý
by odôvodňoval stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v uvedenej sume. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne výšky nemajetkovej ujmy a skutočnosti uvádzané pri vyčísľovaní výšky škody nie
sú žiadnym spôsobom v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. V danom

prípade neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmoci,pretožiadostionáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmociniejemožnévyhovieť.

Zo zápisnice o výsluchu svedka K. V. zo dňa 21.1.2010 vyplýva, že pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, nič
také nevidela, avšak počula, že niekto kto sa chodil v blízkosti penziónu ukazovať, dostal bitku.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 5T/27/2011-198 zo dňa 28.4.2011, právoplatného dňa
8.6.2011 vyplýva, že obvinený V. V. bol uznaný za vinného, že dňa 27.6.2008 v čase o 12.15 hod. pri
unimobunke nachádzajúcej sa na poľnej ceste pri potoku Parná vo vzdialenosti 60 m od hlavnej cesty
medzi Trnavou a Hrnčiarovcami nad Parnou fyzicky napadol poškodeného V. K., takým spôsobom, že

do neho sotil a opakovane najmenej dvakrát ho udrel päsťou ľavej ruky do oblasti tváre, následkom
čoho poškodený spadol na zem, čím mu spôsobil zlomeninu čelovej kosti vpravo, zakrvácanie pravej
čelovej dutiny, zakrvácanie do pravej čuchovej dutiny, zlomeninu nosa bez posunu úlomkov, zlomeninu
korunkovej časti oboch horných rezákov, pomliaždenie tváre s krvným výronom okolo pravého oka,
pomliaždenie pravého lakťa, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 týždne, teda inému úmyselne

ublížil na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol
odsúdený na podmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, so skúšobnou dobou v
trvaní 18 mesiacov. Poškodený V. K. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie.

Predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, keď sa žalobca domáhal jednak konštatovania porušenia jeho práva,
teda že nesprávnym úradným postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície boli porušené právažalobcu na prerokovanie veci bez prieťahov a jednak sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch a to vo výške 10.000 eur spolu s úrokom z omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) z. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon), štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit.. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb (1). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (2).

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 9 ods. 3 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru,
vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone
verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia
žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci za preukázané, že vo vyšetrovaní v trestnej veci
vedenej pod ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh došlo v období od 5.7.2009 do 30.6.2010 k nesprávnemu
úradnému postupu Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Trnave, spočívajúcom v nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočnýchprieťahoch v konaní. V predmetnej veci pritom bolo nesporné, že žalobca svoj nárok predbežne
prerokoval s príslušným orgánom, podmienka predbežného prerokovania nároku žalobcu v zmysle § 15
z. č. 514/2003 Z. z. je teda splnená.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá

objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci

síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Štát zodpovedá za
škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom jeho orgánov. Právo na náhradu škody
má ten, komu bola škoda nesprávnym úradným postupom spôsobená.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ
nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na jednak
konštatovanie porušenia práva a jednak na náhradu nemajetkovej ujmy, z nesprávneho úradného

postupu, ktorého sa mal dopustiť Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru vo vyšetrovaní trestnej veci vedenej pod ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh konkrétne v období
od 5.7.2009 do 30.6.2010, keď žalobca poukazoval na to, že vyšetrovateľ spôsoboval v uvedenom
období prieťahy v konaní, opakovane sa dopúšťal nečinnosti, jeho úkony boli neefektívne, vykonával
vyšetrovacie úkony v trestnom konaní len na základe sťažností žalobcu, čím porušil právo žalobcu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca tiež poukazoval na to, že trestný čin nebol
náležite objasnený, keď nebol zistený organizátor tohto trestného činu, nebola zohľadnená skutočnosť,
že bol trestný čin spáchaný so zbraňou a svedkovia v trestnom konaní krivo vypovedali. Nesprávny
úradný postup definuje ustanovenie § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 ako
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Súd
pri hodnotení nesprávneho úradného postupu Úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava v uvedenej
trestnej veci zohľadnil tiež súčasné znenie § 9 ods. 3 z. č. 514/2003 Z. z., ktoré použil ako výklad
pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

platného v čase kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. V zmysle tohto nového ustanovenia
(účinného od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného
zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru prokurátorom.

V predmetnej veci súd zistil, že žalobca podal dňa 7.7.2008 trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa pre spáchanie násilného trestného činu na jeho osobe dňa 27.6.2008 v háji pri Hrnčiarovciachnad Parnou. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície,
odbor skráteného vyšetrovania ČVS: ORP-2621/3-OSV-TT-2008 zo dňa 2.8.2008 bolo začaté trestné
stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca poukazoval

na to, že pôvodne sa v uvedenej trestnej veci viedlo skrátené vyšetrovanie, nakoľko sa však vec v
stanovenej lehote nepodarilo objasniť, bolo nariadené vyšetrovanie a konanie bolo odvtedy vedené
pod ČVS: ORP-776/OVK-2009. Trestný spis bol od apríla 2009 pridelený mjr. M. z Úradu justičnej a
kriminálnej polície v Trnave, neskôr kpt. K.. Dňa 30.7.2009 sa žalobca zúčastnil rekognície. Následne bol
vyšetrovateľ nečinný. Dňa 10.9.2009 žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu týkajúceho sa predmetnej

veci, pričom k nahliadnutiu do spisu došlo až dňa 6.10.2009, avšak žalobcovi neboli vyhotovené
požadované fotokópie materiálov, pričom vyšetrovateľ mal žalobcu telefonicky kontaktovať za účelom
ich vyzdvihnutia. Žalobca podal sťažnosť z 24.10.2009 na GP SR, v ktorej upozornil na to, že doteraz
nebolo vznesené obvinenie voči páchateľovi, na prieťahy v konaní vyšetrovateľa a neefektívnu činnosť
dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry. Poukazoval na to, že od pridelenia trestnej veci na
ÚJKP v Trnave bol tento orgán od marca 2009 viac - menej nečinný. Žalobca bol potom predvolaný na

vykonanie konfrontácie s páchateľom na deň 23.11.2009, avšak v tento deň sa konfrontácia nekonala
pre nedostavenie sa podozrivého V. V. a nový termín bol stanovený na deň 2.12.2009, avšak ani
v tento deň ku konfrontácii nedošlo, pretože M. V. si neprevzal predvolanie. Vyšetrovateľ žalobcovi
oznámil, že trestné stíhanie bude prerušené. Keďže k vydaniu uznesenia o prerušení trestného stíhania
neprišlo po dvoch mesiacoch, žalobca podal sťažnosť na Krajskú prokuratúru Trnava dňa 4.2.2010.

Následne dňa 15.2.2010 bolo žalobcovi doručené uznesenie o prerušení trestného stíhania ČVS:
ORP-776/OEK-TT-2009 Kh z 29.1.2010. Pretože vyšetrovateľ opätovne tri mesiace neurobil úkony
vedúce k odhaleniu páchateľa a od spáchania trestného činu uplynulo viac ako jeden a pol roka,
žalobca podal opäť sťažnosť na krajskú prokuratúru dňa 16.5.2010. K uvedenému žalovaná uviedla,
že nenamieta proti tomu, že v predmetnom trestnom konaní prokurátor konštatoval prieťahy, avšak

namietalaneexistenciupríčinnejsúvislostimedzinárokomnanemajetkovúujmuavzniknutýmiprieťahmi
ako aj výšku nemajetkovej ujmy. Súd z predložených listinných dokladov zistil, že žalobca v predmetnej
trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-776/OEK-TT-2009 Kh opakovane podával sťažnosti, a to jednak
sťažnosť voči postupu policajného orgánu zo dňa 27.9.2009 týkajúcu sa nahliadnutia do spisu; ďalej
sťažnosť zo dňa 24.10.2009 na Generálnu prokuratúru z dôvodu neefektívnej činnosti policajného

orgánu; sťažnosť zo dňa 4.2.2010 na Krajskú prokuratúru Trnava, podanú dňa 5.2.2010; sťažnosť zo
dňa 16.5.2010 adresovanú Krajskej prokuratúre Trnava, podanú dňa 17.5.2010 kde žiadal o doriešenie
sťažnosti z 4.2.2010.

K sťažnosti žalobcu zo dňa 28.9.2009 Okresná prokuratúra Trnava uviedla, že v postupe vyšetrovateľa

nezistilanedostatky.ZvyjadreniaKrajskejprokuratúryTrnava1KPt447/09-7zodňa16.12.2009vyplýva,
že prokurátorka krajskej prokuratúry na základe podania žalobcu zo dňa 24.10.2009 preskúmala obsah
dozorového spisu Okresnej prokuratúry v Trnave sp. Zn. 1 Pv 883/08 a súvisiaci vyšetrovací spis
OR PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-776/OVK-TT-2009, pričom zistila,
že trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví bolo začaté dňa 6.9.2008, pričom v súčasnom

štádiu trestného konania nie je dôvod na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe, pričom je na mieste
doplnenievyšetrovaniapredsamotnýmrozhodnutímvoveci.Prokurátorvrámcivýkonuprokurátorského
dozoru v danej veci vykonával previerky stavu vyšetrovania, postup vyšetrovateľa usmernil, a to
v dňoch 15.12.2008, 27.4.2009, vybavil podania žalobcu zo dňa 25.9.2008, zo dňa 30.1.2009, zo
dňa 1.4.2009 a zo dňa 28.9.2009, dňa 30.7.2009 sa zúčastnil vyšetrovacieho úkonu rekognície,

rozhodoval o opravných prostriedkoch. Dozorujúci prokurátor vo veci vykonáva riadny prokurátorský
dozor. Pokiaľ ide o námietky žalobcu na nečinnosť policajta, prokurátorka krajskej prokuratúry sa
s názorom žalobcu stotožnila a poukázala na stanovisko prokurátora okresnej prokuratúry, keď pri
vykonaných previerkach konštatoval prieťahy zo strany policajta, pričom za účelom ich zamedzenia
dňa 27.4.2009 nariadil vyšetrovanie a ďalšie konkrétne nedostatky signalizoval nadriadenému, ktorý

vyšetrovateľovi v rámci diciplinárneho konania uložil sankciu. Po komplexnom vyhodnotení vyšetrovania
však prokurátorka krajskej prokuratúry konštatovala, že toto trvá neprimerane dlho, preto prokurátorovi
okresnej prokuratúry uložila, aby zabezpečil urýchlené doplnenie vyšetrovania v požadovanom smere
za účelom rozhodnutia vo veci a aby výkonu prokurátorského dozoru venoval zvýšenú pozornosť.
S poukazom na uvedené prokurátorka krajskej prokuratúry vyhodnotila podnet žalobcu ako sčasti

dôvodný. Pokiaľ ide o sťažnosť žalobcu zo dňa 4.2.2010 Okresná prokuratúra Trnava ju vyhodnotila za
nedôvodnú. Z oznámenia Krajskej prokuratúry Trnava 1 KPt 447/09-20 zo dňa 17.5.2010 vyplýva, že
podanie žalobcu zo dňa 4.2.2010 bolo vybavené prokurátorom okresnej prokuratúry dňa 18.2.2010, v
ktorom vyhodnotil uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 29.1.2010 za zákonné a policajtoviuložil, aby zistil vlastníka, resp. užívateľa motorového vozidla a vykonal kroky za účelom zistenia
pobytu svedka V.. Preskúmaním vyšetrovacieho spisu prokurátorka krajskej prokuratúry zistila, že v
súvislosti s pokynom prokurátora policajt nevykonal žiadne úkony a je vo veci nečinný, preto bolo

prokurátorovi okresnej prokuratúry uložené, aby prostredníctvom policajta zabezpečil bezodkladnú
realizáciu jednotlivých úkonov a po ich vyhodnotení zvážil ďalší postup vo veci.

Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci Krajská prokuratúra Trnava dvakrát konštatovala
nečinnosť vyšetrovateľa, a to jednak vo vyjadrení 1 KPt 447/09-7 zo dňa 16.12.2009, kde bolo uvedené ,

že pokiaľ ide o námietky žalobcu na nečinnosť policajta, prokurátorka krajskej prokuratúry sa s názorom
žalobcu stotožnila a po komplexnom vyhodnotení vyšetrovania konštatovala, že toto trvá neprimerane
dlho, pričom vyhodnotila podnet žalobcu ako sčasti dôvodný. Ďalej z vyjadrenia Krajskej prokuratúry
Trnava 1 KPt 447/09-20 zo dňa 17.5.2010 vyplýva, že preskúmaním vyšetrovacieho spisu prokurátorka
krajskej prokuratúry zistila, že v súvislosti s pokynom prokurátora policajt nevykonal žiadne úkony
a je vo veci nečinný, preto bolo prokurátorovi okresnej prokuratúry uložené, aby prostredníctvom

policajta zabezpečil bezodkladnú realizáciu jednotlivých úkonov a po ich vyhodnotení zvážil ďalší postup
vo veci. Prokurátor teda v danom prípade dvakrát konštatoval nečinnosť vyšetrovateľa Policajného
zboru a konštatoval prieťahy v konaní. Z vyjadrení krajskej prokuratúry je zrejmé, že vyšetrovateľ v
danom prípade zanedbal povinnosť uskutočniť rýchle a efektívne vyšetrovanie, policajné orgány teda
nepostupovali dôkladne a efektívne pri objasňovaní uvedenej trestnej veci, v súlade s účelom Trestného

poriadku. Túto dobu nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti pri napĺňaní účelu Trestného poriadku,
predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené, súd vyhodnotil ako prieťah v konaní
orgánučinnéhovtrestnomkonaní,konkrétneÚradujustičnejakriminálnejpolícieOkresnéhoriaditeľstva
Policajného zboru v Trnave a na základe uvedeného dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že
v trestnej veci vedenej pod ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh došlo k nesprávnemu úradnému postupu

spočívajúcemu v nečinnosti, resp. v zbytočných prieťahoch v konaní, teda boli splnené podmienky
pre priznanie nároku žalobcu na konštatovanie, že nesprávnym úradným postupom Úradu justičnej a
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave v trestnej veci ČVS:ORP-776/1-
OVK-TT-09Kh boli porušené práva žalobcu na prerokovanie veci bez prieťahov.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca, ktorý bol poškodeným v uvedenej trestnej veci nemá
aktívnu legitimácie na podanie uvedenej žaloby, pretože ustanovenie § 2 ods. 7 Trestného poriadku
poškodenému nezaručuje právo na to, aby sa trestné konanie proti inej osobe uskutočnilo v primeranej
lehote, súd poukazuje na Nález ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 183/05-25 zo dňa 29.9.2005, v ktorom
Ústavný súd uviedol, že už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na konanie

bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými
v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania
buď ako obvinený, alebo poškodený (II.ÚS 41/98, II.ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej
neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných

orgánov v primeranej lehote (III.ÚS 99/02).

Vzhľadom na uvedené, súd žalobe žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal konštatovania porušenia práva
vyhovel. Ak súd v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy dospeje k záveru, že namiesto peňažnej náhrady
postačí konštatovanie porušenia práva, toto konštatovanie pojme do výroku rozsudku vo veci samej,

pričom takto môže postupovať aj bez návrhu žalobcu (nad rámec žalobného petitu), pretože úprava
v ustanovení § 17 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. predstavuje určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi
účastníkmi - § 153 ods. 2 O.s.p. (rozsudok NS ČR z 10.3.2011, sp. zn. 30 Cdo 2742/2009). V danom
prípade žalobca v podanom odvolaní rozšíril svoj žalobný návrh, keď žiadal, aby súd konštatoval, že
nesprávnym úradným postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície pri výkone verejnej moci, došlo k

porušeniu práva žalobcu. Súd zmenu žaloby v uvedenom smere pripustil uznesením vyhlásenom na
pojednávaní dňa 3.10.2014 za prítomnosti účastníkov konania. Vzhľadom na to, že petit žalobcu nebol
celkom presný, súd v súlade s vyššie uvedeným a postupom podľa § 153 ods. 2 O. s. p. výrok v časti
konštatovania porušenia práv žalobcu presne špecifikoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Pokiaľ sa však žalobca domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy, v tejto časti súd jeho nárok
nepovažoval za dôvodný. V prípade, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikne
účastníkovi škoda, môže sa v zmysle § 17 zákona domáhať jej náhrady, pričom v zmysle uvedenéhoustanovenia sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné

uspokojiť inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa potom určuje s prihliadnutím najmä na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Nemajetková ujma
predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a nárok na jej odškodnenie je nezávislý

na tom, či poškodenému vznikne aj vecná škoda.

Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné
súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik nemajetkovej ujmy, 3) príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Predpoklad súčasného
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie

je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok na náhradu nemajetkovej ujmy
spočíva na poškodenom, tu žalobcovi.

Súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o preukázanie vzniku žalovanej nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal, že by mu v

súvislosti s postupom vyšetrovateľa v trestnej veci ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh vznikla akákoľvek
ujma.Priuplatňovanínárokunanáhradunemajetkovejujmyjepotrebnétiežpreukázať,žekonštatovanie
porušenia práva nie je pre žalobcu dostačujúcim zadosťučinením.

K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že ako poškodený trestným

činom, bol osobou bezúhonnou, bez záznamu v registri trestov, žil usporiadaným životom, páchateľovi
k spáchaniu trestného činu nedal žiadny podnet. V profesionálnom živote je v služobnom pomere voči
štátu. Svedectvá svedkov K. a R. N. sú lživé a ich účelom bolo pomôcť páchateľovi k zníženiu následkov
a ospravedlneniu jeho násilného trestného činu. Páchateľ mu spôsobil fyzickým útokom zranenia
stredného rozsahu, najmä v oblasti tváre. Okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu neboli

do dnešného dňa vyšetrené, nebol zistený organizátor trestného činu. Závažnosť následkov, ktoré
žalobcovi vznikli v súkromnom živote podľa neho spočívajú v strednodobej dĺžke práceneschopnosti v
trvaní 28 týždňov následkom zranení spôsobených trestným činom páchateľa, z čoho 6 dní bol žalobca
v dôsledku hospitalizácie na traumatologickom oddelení Fakultnej nemocnice v Trnave odlúčený od
rodiny. K traume prispievala aj neistota a strach z možnej operácie fraktúry nadočnicového oblúka. ÚJKP

v Trnave ako orgán činný v trestnom konaní svojou opakovanou nečinnosťou spôsoboval u žalobcu
ako poškodeného trestným činom právnu neistotu. Žalobca bol nútený podávať opravné prostriedky
na Okresnú prokuratúru Trnava, čo spôsobovalo stratu času a stres v súkromí. Závažnosť následkov
vzniknutých v profesionálnom živote žalobcu spočívala v znížení vážnosti medzi kolegami v štátnej
službe v dôsledku vzniknutých zranení a najmä v nevyjasnení okolností, za ktorých bol trestný čin

spáchaný. Žalobca tvrdil, že utrpel ujmu v súkromnom a profesionálnom živote, išlo o zníženie vážnosti
medzi kolegami v štátnej službe na Colnom úrade v Trnave. V období, ktoré žalobca namieta, bol
označený za masturbujúceho úchyláka. Syn žalobcu F. K. mu opakovane povedal, že sa môže hanbiť,
pretože sa nechal zmlátiť. Manželke táto situácia narobila starosti, musela chodiť za žalobcom do
nemocnice. Týmto spôsobom bola znížená žalobcova dôstojnosť aj v súkromní. Žalobca ďalej uviedol,

že pociťoval právnu neistotu v súvislosti s nečinnosťou orgánov v trestnom konaní. Táto nečinnosť mu
neumožňovala vymáhať náhradu škody od páchateľa.

Z uvedených vyjadrení žalobcu vyplýva, že tento svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy čiastočne
odvodzuje aj od ujmy, ktorá mu bola spôsobená samotným trestným činom, keď žalobca poukazoval

na to, že páchateľovi nedal podnet na spáchanie trestného činu a trestným činom mu boli spôsobené
zranenia stredného rozsahu, poukazoval na dĺžku svojej práceneschopnosti, na svoju hospitalizáciu na
traumatológii a starosti svojej manželky, ktorá za ním musela chodiť do nemocnice. Uvedené následky
však nemajú súvis s postupom vyšetrovateľa ÚJKP v predmetnej trestnej veci.

Žalobca poukazoval na následky nečinnosti vyšetrovateľa, ktoré sa mali prejaviť v jeho profesionálnom
živote, keď malo dôjsť k zníženiu jeho vážnosti medzi kolegami v štátnej službe jednak v dôsledku
vzniknutých zranení a najmä v nevyjasnení okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Na
preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca navrhol vypočuť svojho nadriadeného Ing. J. D., ktorý všakuviedol, že nemá vedomosť o žiadnej situácii v súvislosti so žalobcom, žalobca ho síce informoval o
tom, že mu niekto fyzicky ublížil a vie, že bol tiež práceneschopný, avšak udalosť sa stala v súkromnom
čase žalobcu, preto nemal dôvod bližšie skúmať, prečo a ako sa to stalo a podobne. Prehlásil, že ako

priamy nadriadený žalobcu nemá s ním žiadne problémy. Ďalší svedok navrhnutý žalobcom kolega W.
T. rovnako nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že by došlo k zníženiu jeho vážnosti, resp. dôstojnosti medzi
kolegami v zamestnaní. Uviedol len, že vedel o tom, že žalobca bol určitú dobu práceneschopný, pretože
mu niekto ublížil, že vie o tom, že žalobca má viacero súdnych sporov, avšak nevie o žiadnych veciach,
ktoré by žalobcu dehonestovali na pracovisku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by

došlokzníženiujehovážnostivjehoprofesionálnomživote.Kolegoviasipravdepodobnevšimlinásledky
jeho zranení, avšak nebolo preukázané, že priamo v príčinnej súvislosti s postupom vyšetrovateľa, bola
žalobcovi spôsobená ujma v profesionálnom živote.

Pokiaľ ide o súkromný život žalobcu, žalobca poukazoval na to, že syn mu viackrát uviedol, že sa môže
hanbiť za to, že sa nechal zbiť. Konštatovanie syna žalobcu rovnako nie je v priamej v príčinnej súvislosti

s postupom vyšetrovateľa, ale je následkom samotného trestného činu páchateľa.

Žalobca ďalej svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzoval z toho, že v období, ktoré namieta,
bol označený za masturbujúceho úchyláka, ÚJKP v Trnave ako orgán činný v trestnom konaní svojou
nečinnosťou spôsoboval, že nedošlo k náležitému vyšetreniu okolností spáchaného trestného činu,

čím podporil tento negatívny obraz aj v očiach a úsudku žalobcových nadriadených. Nečinnosť ÚJKP
spôsobovala u žalobcu ako poškodeného trestným činom právnu neistotu. Žalobca bol nútený podávať
opravné prostriedky na prokuratúru, čo mu spôsobovalo stratu času a stres v súkromí. Ďalej poukazoval
na lživé svedectvá svedkov K. V. a R. N., ktorých účelom bolo podľa žalobcu pomôcť páchateľovi k
zníženiu následkov a ospravedlneniu jeho násilného trestného činu. Žalobca však v konaní nepreukázal,

žebyjehospolupracovníci,alebopriaminadriadení,malivedomosťotom,žežalobcamalbyťnapadnutý
z dôvodu, že sa mal údajne odhaľovať na verejnosti. Súd má za to, že je to len subjektívny pocit žalobcu,
že jeho okolie ho malo týmto spôsobom vnímať. Túto skutočnosť v konaní žalobca žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal. Pokiaľ ide o výpovede svedkov K. V. a R. N., ich výpovede žiadnym spôsobom
nesúvisiasnamietanýmpostupomvyšetrovateľavtrestnejveciublíženianazdraví.Vyšetrovateľvykonal

dôkaz výsluchom týchto svedkov v rámci objasňovania skutku, nezodpovedá za obsah ich výpovede
ani za to, či sú tieto výpovede pravdivé, alebo nie. Svedkovia boli vypočutí aj v tomto konaní na návrh
žalobcu, avšak ich výpovede sa netýkali priamo trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého spáchanie
bolo predmetom vyšetrovania v trestnej veci pod ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh, ale týkali sa správania
poškodeného pred činom. Súd považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že predmetnej trestnej veci bolo

vedené vyšetrovanie nie ohľadom toho, či sa žalobca odhaľoval alebo neodhaľoval na verejnosti, ale
ohľadom toho akým spôsobom a kým mu bolo ublížené na zdraví pri napadnutí dňa 27.6.2008 v čase o
12.15hod.priunimobunkenapoľnejcestepripotokuParnámedziTrnavouaHrnčiarovcaminadParnou.
V Trestnom konaní bol za uvedený skutok vo veci sp. zn. 5T/27/2011-198 odsúdený páchateľ V. V..
Predmetom uvedeného trestného konania teda nebolo vyšetrovanie konania poškodeného, za účelom

preukázania, či sa skutočne odhaľoval na verejnosti a preto na neho mal páchateľ zaútočiť, účelom
trestného stíhania nebolo očistiť žalobcu od uvedeného podozrenia, ale odhaliť a usvedčiť páchateľa
prečinu ublíženia na zdraví, čo bolo splnené odsúdením V. V.. Ani v tomto občianskom súdnom konaní,
nie je úlohou súdu skúmať, či svedkovia v trestnej veci pravdivo vypovedali, či sa žalobca dopúšťal
alebo nedopúšťal protiprávneho konania, súd nekoná o tom, či je páchateľ vinný ani o tom, či bol

trestný čin náležite objasnený, pretože na ten účel slúžia opravné prostriedky v trestnom konaní, právo
poškodeného podať trestné oznámenie, či povinnosť prokurátora zo zákona stíhať trestné činy o ktorých
sa dozvie.

Z uvedeného dôvodu, po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, súd zamietol

návrh žalobcu, aby zopakoval dokazovanie výsluchom svedkov K. V. a R. N., pretože má zato, že
ich výpovede nie sú relevantné pre predmetné konanie, nepreukazujú ujmu navrhovateľa v súvislosti
s postupom vyšetrovateľa. Rovnako súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu zadovážením
uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava č. 1Pn/727/12, ktoré malo preukazovať, že Okresná prokuratúra
považovala žalobcu za úchyláka masturbujúceho na verejnosti a odhaľujúceho sa pred deťmi, pretože

ako už súd uviedol, predmetom trestného konania nebolo preukazovanie skutočnosti, či sa žalobca
odhaľovalnaverejnosti,aleskutokV.,ktorýžalobcovidňa27.6.2008ublížilnazdravítým,žemuspôsobil
zlomeninučelovejkostivpravo,zakrvácaniepravejčelovejdutiny,zakrvácaniedopravejčuchovejdutiny,
zlomeninu nosa bez posunu úlomkov, zlomeninu korunkovej časti oboch horných rezákov, pomliaždenietváre s krvným výronom okolo pravého oka, pomliaždenie pravého lakťa, ktoré si vyžiadali dobu liečenia
v trvaní 4 týždne. Súd má v tomto občianskom súdnom konaní skúmať, či došlo k protiprávnemu postupu
ÚJKP a či v súvislosti s týmto postupom žalobcovi vznikla nemajetková ujma, ďalej existenciu príčinnej

súvislosti medzi konaním vyšetrovateľa a následkom v podobe nemajetkovej ujmy. Ujmou v danom
prípade nie je ujma, ktorá bola žalobcovi spôsobená trestným činom, ale ujma, ktorá mu mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa.

Žalobca uvádzal, že nečinnosť ÚJKP mu ako poškodenému spôsobovala právnu neistotu, bol nútený

podávať opravné prostriedky na prokuratúru, čo mu spôsobovalo stratu času a stres v súkromí. Súd
však vzhľadom na okolnosti daného prípadu dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že žalobca bol v
pozícii poškodeného v trestnom konaní, v ktorom došlo k prieťahom, mu nezakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy, existencia
závažnej ujmy, teda takej, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však

nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase vnímala každá iná fyzická osoba. Ujmu, ktorú fyzická osoba utrpela trestným
činom, je potrebné odlišovať od ujmy, ktorá bola spôsobená postupom vyšetrovateľa. Súd v danom
prípade dospel k záveru, že nesprávny úradný postup vyšetrovateľa v danej trestnej veci nepredstavoval
taký zásah do práv poškodeného trestným činom, aby odôvodňoval jeho nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy. Trestný čin bol v konečnom dôsledku objasnený a jeho páchateľ právoplatne odsúdený. To, že
poškodený vyvíjal aktivitu v uvedenom trestnom konaní svedčí skôr o tom, že je osobou, ktorá sa
nebojí domáhať sa svojich práv a preto mu postupom vyšetrovateľa nemohla byť spôsobená ujma
takej intenzity, aby ju bolo dôvodné odškodňovať postupom podľa § 17 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z.
Ustanovenie § 17 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. predpokladá možnosť uspokojenia ujmy spôsobenej

nesprávnym úradným postupom vo forme zadosťučinenia (morálneho, resp. morálnej satisfakcie)
spočívajúceho v konštatovaní porušenia práva na správny úradný postup, teda aj na konanie bez
prieťahov pred konkrétne označeným orgánom verejnej moci. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
(peňažné zadosť učinenie, resp. peňažnú satisfakciu) predpokladá uvedené ustanovenie až vtedy, keď
morálne zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva nie je dostatočné. V danom prípade

súd dospel k záveru, že samotné konštatovanie, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave v trestnej veci č. k.
ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh,čím boliporušenéprávažalobcunaprerokovanievecibezprieťahov,je
vzhľadom na okolnosti prípadu postačujúce. Za rozhodujúcu skutočnosť v danom prípade súd považuje
to,žežalobcanepreukázalvzniknemajetkovejujmyvjehovážnosti,povesti,cti,alebovjehosúkromnom

živote či spoločenskom uplatnení, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou ujmou a
postupom vyšetrovateľa ÚJKP v období od 5.7.2009 do 30.6.2010, ako relevantné obdobie vymedzil
žalobca.

Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy predpokladá existenciu príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma
predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne
následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší
súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Avšak nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, nemožno dovodiť už zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez

zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby. So zreteľom
na uvedené žalobca nedôvodne viazal náhradu nemajetkovej ujmy jednak na následky v súkromnom
a profesionálnom živote, ktoré, ako už bolo vyššie uvedené v konaní riadne nepreukázal, pričom bolo
jeho povinnosťou preukázať vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to,
že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom

na vyváženie či zmiernenie prípadne vzniknutej ujmy. Hoci aj v dôsledku neprimerane dlhotrvajúceho
trestného konania možno určitú ujmu spočívajúcu v neistote poškodeného ohľadne výsledku konania
predpokladať, avšak je už na poškodenom, aby preukázal, či ide len o ujmu nepatrnú, alebo naopak
značnú, teda aby preukázal svoje tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú
hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú situáciu. Pretože žalobca vzhľadom na všetky

vyššie uvedené skutočnosti svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobením relevantných
následkov nepreukázal, súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume
10.000 eur spolu s požadovaným úrokom z omeškania 10 % ročne odo dňa podania žaloby, zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok, a to vzhľadom na výsledok tohto konania, keď
každý z účastníkov bol vo veci čiastočne úspešný. Žalobca bol čiastočne úspešný v časti, ktorou súd

konštatoval, že v predmetnom trestnom konaní došlo k neprávnemu úradnému postupu žalovanej a teda
vyslovil, že nesprávnym úradným postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave v trestnej veci ČVS:ORP-776/1-OVK-TT-09Kh boli porušené práva žalobcu
na prerokovanie veci bez prieťahov, avšak bol neúspešný v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
výške 10.000 eur. Žalovaná bola neúspešná, pokiaľ ide o konštatovanie jej nesprávneho úradného

postupu, naopak bola úspešná v časti, ktorou súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej
nemajetkovej ujmy. Úspech oboch účastníkov tak súd vyhodnotil na 50%, keď navyše z obsahu spisu
ani nezistil, že by žalobcovi nejaké trovy konania vznikli a žalovaná si náhradu trov konania ani
neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.