Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708200897
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6708200897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci navrhovateľky N.. J. I., rod.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. D. N. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, so
sídlom Zvolen, Dukelských hrdinov č. 34, proti odporcovi Mesto Zvolen, IČO: 32 04 39, so sídlom
Zvolen, Námestie Slobody č. 22, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700 so sídlom Bratislava, Dostojevský rad 4, o náhradu škody 1.887,67
Eur spôsobenej úrazom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 05. 02.
2016, č. k. 12C/11/2008-388, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým rozhodol o trovách konania a v druhom výroku,
ktorým návrh v príslušenstve zamietol, p o t v r d z u j e.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľke 1.887,67 Eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 1.221,93 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľky Mgr. Ianka Troiaka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Druhým výrokom návrh navrhovateľky ohľadom príslušenstva zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 420, 441, 444, 446, 447, 449 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka a § 3 zákona č. 437/2004 Z. z., §54 ods. 1 - 6 zákona č. 461/2003, § 12 ods. 1- 6 vyhlášky
č. 35/1984, § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Z. z., § 12 ods. 2, 4 všeobecne záväzného nariadenia
č. 34/1996. Súd vzhľadom na to, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v ktorom je
konštatované, že nárok navrhovateľky je daný a že treba odôvodniť dostatočne len priznaný nárok,
zistiť, z akého titulu poisťovňa navrhovateľke plnila, zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke

sumu 1.887,67 Eur s poukazom na ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku. Plnenie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu nemohol súd odpočítať, nakoľko išlo o združené životné poistenie a z titulu
náhrady škody zo zodpovednosti odporcu za škody nebolo nič platené. V príslušenstve pohľadávky súd
návrh zamietol, nakoľko príslušenstvo pohľadávky bolo premlčané, samotný návrh bol zo dňa 23. 01.
2008. Zmena petitu návrhu bola až zo dňa 30. 06. 2015, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol
s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O. s. p. s tým, že navrhovateľka bola v podstatnej miere úspešná,

neúspešná v nepatrnej časti. Navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 1.221,93
Eur, ktoré je odporca povinný nahradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. Ianka Troiaka,
advokáta. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania tak, ako si ich uplatnila, a to aj vo výške
471,11 Eur, ktoré musela uhradiť pôvodnému odporcovi 2/ na účet právneho zástupcu. Súd mal za to,že odporcu 2/ nesprávne označila ako účastníka konania. To, že až ďalším dokazovaním vyplynulo, že
zodpovedný je odporca 1/, nemá vplyv na to, že žaloba voči odporcovi 2/ nebola dôvodná.

Proti tomuto rozhodnutia podala odvolanie navrhovateľka, a to čo do výroku, ktorým prvostupňový súd
rozhodol o trovách konania, ako aj voči druhému výroku, ktorým návrh navrhovateľky v príslušenstve
zamietol. S názorom navrhovateľa, ako aj prvostupňového súdu ohľadom premlčania úroku z omeškania
a trvá na tom, že mohlo dôjsť k premlčaniu úrokov z omeškania za obdobie predchádzajúce trom rokom
pred ich uplatnením na súde, ale nemalo dôjsť k premlčaniu úrokov z omeškania za obdobie od 29. 06.

2012 (t. j. 3 roky pred 29. 06. 2015 - podanie vyjadrenia na súd, kde navrhovateľka žiadala priznať aj
úroky z omeškania) do zaplatenia, keďže nárok na úroky z omeškania vzniká každý deň, keď je dlžník v
omeškaní, t. j. za posledné 3 roky pred ich uplatnením na súde, mal súd úroky z omeškania v uplatnenej
výške priznať. Ďalej žiadala priznať aj trovy konania, ktoré jej prvostupňový súd nepriznal vo výške
471,11 Eur, ktoré musela na základe uznesenia súdu č. k. 12C/11/2008-262 zo dňa 09. 11. 2012 nahradiť
ako trovy právneho zastúpenia pôvodného odporcu 2/ na účet jeho právneho zástupcu. Toto žiadala na

základe toho, že sám odporca 1/ Mesto Zvolen sa na začiatku voči žalobe bránil tým, že odporcom by
mal byť neskorší odporca 2/, pričom ako dôkaz predložil do spisu zmluvu o výkone zimnej služby, na
základe ktorej mal tento subjekt zodpovedný za úrazy vzniknuté z dôvodu zle vykonanej zimnej údržby
a údržby ciest a chodníkov a voči nemu mali smerovať aj žaloby občanov. Až neskorším podrobným
dokazovaním a skúmaním prvostupňového súdu bolo preukázané, že zodpovednosť za takéto úrazy aj

v zmysle VZN č. 34/1996 Mesta Zvolen nesie naďalej voči poškodeným odporca v prvom rade, a to až
po tom, ako tunajší súd, ako aj krajský súd skúmal mieru zodpovednosti oboch žalovaných subjektov.
S prihliadnutím na nejasnosť vzájomných vzťahov medzi odporcami 1/ a 2/ nebolo možné zo strany
navrhovateľkyajejpôvodnéhoprávnehozástupcunazačiatkukonaniabezpodrobnejšiehodokazovania
objektívne určiť okruh odporcov tak, aby tento bol jednoznačne od samého začiatku, a teda návrh voči

pôvodnému odporcovi 2/ nebol podaný bezúčelne. Nakoniec žaloba voči odporcovi 2/ bola rozšírená
zo strany navrhovateľky práve na základe tvrdení odporcu 1/. Navrhovateľka má za to, že tieto trovy
konania vznikli navrhovateľke zavinením odporcu.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Rozhodnutie prvostupňového súdu žiadal potvrdiť s

poukazom na ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne. Okrem iného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1Cdo 157/2009, podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká
samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v
omeškaní so splnením dlhu; týmto dňom začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba a jej
uplynutím sa právo premlčí ako celok. Začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý

raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova
„mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda, či oprávnený
vedel, alebo nevedel o svojom práve (R1/98). Týmto okamihom je zásadne deň, keď právo mohlo byť
prvýkrát dôvodne uplatnené podaním žaloby na súde, t. j. keď sa právo stalo nárokom (aktio nata).
Aktio nata zásadne nastáva splatnosťou dlhu (deň, kedy mohol dlžník dlh po prvý raz splniť). Ak

doba splnenia nebola dohodnutá ani inak stanovená (§563 OZ), naďalej platí R28/1984 (R91/2004),
podľa ktorého premlčacia doba začína v takomto prípade plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo dlh
vznikol. V kontexte s vyššie uvedeným má odporca za to, že v prípade, ak navrhovateľka tvrdí, že jej
vzniklo právo na úroky z omeškania od 15. 06. 2007, jej právo sa ako celok premlčalo vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe dňa 15. 06. 2010. Čo sa týka požiadavky navrhovateľky na náhradu trov

konania vo výške 471,11 Eur, ktoré musela uhradiť pôvodnému odporcovi 2/, podľa názoru odporcu
navrhovateľka mala možnosť voči uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 12C/11/2008-262 zo dňa
09. 11. 2012 podať odvolanie. Pokiaľ tak neurobila, rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť.
Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie upravuje končeným a záväzným spôsobom právne
pomery účastníkov konania. Rozhodnutie jedného z účastníkov konania nevyužiť svoje právo podať

odvolanie, nemôže byť pripisované na škodu inému účastníkovi konania. Priznanie trov konania v
tejto súvislosti považuje odporca za absurdné. Medzi konaním odporcu a škodou, ktorá navrhovateľke
mala vzniknúť z dôvodu zastavenia konania voči pôvodnému odporcovi 2/, neexistuje, žiadna príčinná
súvislosť. Navrhovateľka bola zastúpená advokátom a bolo na jeho odbornosti, aby v žalobe správne
označil pasívne legitimovaného. Pokiaľ tak neurobil, domnieva sa, že tento v plnom rozsahu zodpovedá

navrhovateľke za škodu, ktorá by jej z tohto titulu mohla vzniknúť.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci
a vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s
názorom prvostupňového súdu, že nárok navrhovateľky je premlčaný, pokiaľ sa týka úroku z omeškania.

Rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne a dostatočne odôvodnené.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať
za záväzkový vzťah (§ 489 Občianskeho zákonníka), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho 8. časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní.

Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne
treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ
požiadal o splnenie (k tomu porovnaj R27/1977). Právo poškodeného požadovať náhradu škody a
tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe
rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa omeškanie týka peňažného

dlhu, vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka
(škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. V prípade, ak bolo
súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za SSÚ podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O. s. p.), a teda k omeškaniu dlžníka
dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné z hľadiska

určenia času splnenia vychádzať z ust. § 563 Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci z výsledkov
vykonanéhodokazovanianepochybnevyplýva,ženavrhovateľkauplatňujeúrokyzomeškaniasplnením
peňažného dlhu z titulu náhrady škody na zdraví pozostávajúcej zo základného bolestného, straty na
zárobku počas PN, účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Nejde teda o prípad priznania
mimoriadneho odškodnenia za bolesť a za SSÚ podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/165 Zb. K omeškaniu

dlžníka v danom prípade dochádza uplynutím lehoty na splnenie povinnosti.

Z procesného hľadiska je významné, že úroky z omeškania majú charakter opakujúcej sa dávky, preto je
možné priznať ich v rozhodnutí aj do budúcna (R39/2006). Z hľadiska premlčania sa však nepremlčujú
jednotlivé dávky, ale úroky z omeškania sa v zásade premlčujú vo vzťahu k základu, teda ako celok

(21Cdo 681/2006, 21Cdo 761/2007 Najvyšší súd ČR).

Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý
deň omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku; to
sa týka rovnako sporového konania v komerčných vzťahoch, ako aj v konaní vykonávacieho konania

(20Cdo 1923/2013 Najvyšší súd ČR).

Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale
jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína
u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok

(20Cdo 4436/2009 NS ČR).

V prípade záväzku z náhrady škody nie je splatnosť stanovená právnym predpisom a ak nebola ani
dohodnutá, je dobou splatnosti náhrady škody prvý deň po tom, keď bol škodca poškodeným o splnenie
požiadaný, a od toho dňa môže poškodený požadovať úroky z omeškania (porovnaj RIII/1967).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom prvostupňový súd správne návrh navrhovateľky
zamietol, nakoľko nárok priznanie úrokov z omeškania je premlčaný ako celok vo všeobecnej trojročnejpremlčacej dobe dňom 15. 06. 2010 (navrhovateľka požaduje úrok z omeškania od 15. 06. 2007 na
základe výzvy zo dňa 15. 05. 2007 o mimosúdne vysporiadanie).

Pokiaľ sa týka odvolania navrhovateľky čo do náhrady trov konania vo výške 471,11 Eur, ani v tejto
časti odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné. Rozhodnutie prvostupňového
súdu potvrdil aj ohľadom priznaných trov konania, nakoľko prvostupňový súd vecne správne rozhodol,
keď tieto trovy konania navrhovateľke nepriznal. Uvedené trovy konania navrhovateľka bola zaviazaná
zaplatiť pôvodnému odporcovi v 2. rade na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade. Odvolací

súd dodáva, že navrhovateľka mala možnosť podať odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu vo
Zvolen č. k. 12C/11/2008-262 zo dňa 09. 11. 2012, ktorým bola zaviazaná uhradiť odporcovi v 2. rade
predmetné trovy konania. Pokiaľ tak neurobila, uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť. V tomto
smere odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky a plne
sa stotožňuje s argumentáciou, že nevyužitie svojho práva navrhovateľkou podať odvolanie voči vyššie
uvedenému uzneseniu nemôže byť pripisované na škodu inému účastníkovi konania. Navrhovateľka

sama svojím úkonom nesprávne označila ako účastníka konania odporcu v 2. rade.

Ani s ohľadom na námietky vznesené navrhovateľkou v odvolacom konaní, nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel prvostupňový súd. V odvolacom konaní navrhovateľka neuviedla žiadne
takéskutočnosti,ktorébybolivýznamnéaodôvodňovaliiné,resp.takérozhodnutie,akéhosadomáhala.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142
ods. § O. s. p. (zásady úspechu vo veci). V odvolacom konaní bol úspešný odporca a vedľajší účastník,
ktorí si však náhradu trov konania v odvolacom konaní neuplatnili, a preto odvolací súd im náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.