Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010028
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616010028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného W. C. ,

nar. XXXX pre prečin ublíženia na zdravá podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.03.2016, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

W. C. , narodený XX. XX. XXXX v P., F. republika, trvale
bytom T., B. N. J. XXX/XXX, nezamestnaný,
ženatý, t.č. od 15.10.2015 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e :

dňa 14.10.2015 približne o 07.30 hodine v byte na Ulici Pod J. XXX/XX v T. napadol svoju manželku -
poškodenú W. C. tak, že ako stála poškodená pri posteli, obžalovaný ju udrel železnou tyčou o dĺžke asi

50 cm opakovane do oblasti stehna oboch nôh a členku pravej nohy, následne ju udrel päsťou do hlavy
- do oblasti pravej lícnej kosti a druhýkrát ju udrel päsťou do čeľuste na ľavej strane tváre, v dôsledku
čoho poškodená klesla k zemi, kde ju obžalovaný znovu udrel kovovou tyčou po pravom členku nohy
a kopol ju do ľavej strany brucha, hoci vedel, že poškodená bola v tom čase tehotná, čím jej spôsobil
zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre v oblasti pravej očnice, ľavej strany dolnej čeľuste,
pravého stehna s krvným výronom asi 15 x 6 cm pod sedacím svalstvom, ľavého predkolenia s krvným
výronom pod kolenom asi 15 x 5 cm, v oblasti vonkajšieho členka pravej dolnej končatiny s krvným
výronom 10 x 3 cm s možným pomliaždením prednej brušnej steny ľahšieho charakteru, vyžadujúce si

liečenie po dobu 2 týždňov ,

t e d a :

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin na chránenej osobe - tehotnej žene a blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, za zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, postupom podľa § 38

odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 6 (šesť) mesiacov .

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá i ochranný dohľad na dobu 1 (jeden)
rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala dna 25.01.2016 na W. C. (ďalej len obžalovaný) obžalobu
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139
ods. 1 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona na skutkovom základe popísanom v obžalobe.

Obžalovaný vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 16.03.2016 vyhlásenie v zmysle § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo
vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 ods.
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písmeno h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne,

po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s
dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konanie obžalovaného boli naplnené

všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a ) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona

Súd má teda zato, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinenie spáchal
obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne

právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 až ods. 4, ods.
6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol aj na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Podľa evidencie priestupkov od roku 2011 má 14 záznamov, z toho 6 priestupkov, ktorých sa
dopustil voči poškodenej. Z registra trestov vyplýva, že má 9 záznamov, v jednom prípade sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený.

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.08.1997 sp.zn. 1T/71/1997, podľa § 247 ods. 1 písm.
b/ Trestného zákona č. 140/1961Zb.z., § 182 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. a Trestného zákona č.
140/1961Zb.z., § 238 ods. 1 písm. a Trestného zákona č. 140/1961Zb.z.,, § 213 ods. 2 Trestného zákona
č. 140/1961Zb.z., mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 2 roky v I. NVS.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05.02.2001 sp.zn. 1T/1/2001 podľa § 247 ods.

2, 3 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z., mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
nepodmienečne.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.07.2001 sp.zn. 2T/93/1992 podľa § 247 ods.
1,4 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov
nepodmienečne, zrušený bol rozsudok OS Topoľčany zo dňa 05.02.2001 sp.zn. 1T/1/2001 a zo dňa

22.08.1997 sp.zn. 1T/71/1997.
Trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany doručeným obžalovanému dňa 21.10.2005 sp.zn.
1T/160/2005 podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený podmienečný rest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok 5 mesiacov, uznesením sp.zn. 1T/160/2005 zo dňa
29.11.2006 bolo rozhodnuté, že sa obžalovaný neosvedčil a trest vo výmere 8 mesiacov vykoná.Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.06.2006 sp.zn. 2T/88/2006 podľa § 212 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.01.2010 sp.zn. 1T/5/2010 podľa §360 ods. 1,2 písm.

a), b) Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.10.2012 sp.zn. 2T/113/2012 podľa § § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
nepodmienečne.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.04.2013 sp.zn. 2T/32/2013 podľa § 156 ods. 2

Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 2 mesiace nepodmienečne.
Posledných troch skutkov, za ktoré bol odsúdený, vo veci sp.zn. 1T/5/2010, sp.zn.2T/113/2012 a sp.zn.
2T/32/2013 sa dopustil voči poškodenej.

Pri úvahe o treste a jeho výmere súd vychádzal z ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona a po zvážení
všetkých okolností prípadu, stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, mu ukladal trest za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Z
priťažujúcich okolností uvedených v §37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú
pod písmenom m) citovaného ustanovenia - bol už za trestný čin odsúdený.
Obžalovanému nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmena n) Trestného zákona,

nakoľko touto poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Priznanie obžalovaného k spáchaniu trestného činu (výlučne len formou odpovedí
na kladené otázky uvedené v § 333 ods. 3 Trestného poriadku) a úprimné oľutovanie trestného činu
je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmena l) Trestného zákona. Nemožno
však považovať za správne, ak je takéto priznanie automaticky považované aj za napomáhanie pri

objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, ktorým je napr. podrobné
objasňovanie priebehu trestnej činnosti opisom ním páchanej trestnej činnosti a zavinenia ostatných
páchateľov, v odhaľovaní dovtedy nepoznaných spolupáchateľov alebo páchateľov inej trestnej činnosti
súvisiacej s meritom veci, v poukazovaní na konkrétne dôkazné prostriedky, ktoré by za iných okolností
bolo neprimerane časovo, alebo ekonomicky náročné získať postupom orgánov činných v trestnom

konaní, alebo súdu, pre účely dokazovania a objasňovania veci tak, aby bolo možné spravodlivo
rozhodnúť vo všetkých výrokoch rozhodnutia súdu.

Základná trestná sadzba u ust. § 156 ods. 2 Trestného zákona je vo výmere 1 rok až 3 roky. S
prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho register trestov a skutočnosť, že podsedné tri odsúdenia

boli za skutky, ktorých sa dopustil voči poškodenej, posledné odsúdenie vo veci sp.zn. 2T/32/2013
bolo za obdobný trestný čin, kedy fyzicky napadol poškodenú a bol mu uložený trest odňatia slobody
nepodmienečne 2 roky 2 mesiace, z výkonu trestu bol prepustený dňa 23.04.2015 a o 6 mesiacov dňa
14.10.2015 sa dopustil predmetného skutku, pričom podľa registra priestupkov sa dopúšťa i priestupkov
voči poškodenej, s poukazom na to, že posledný uložený trest sa minul účinku u obžalovaného, mu súd

uložil trest vo výmere 2 roky 6 mesiacov.
U obžalovaného neprichádzal do úvahy podmienečný trest odňatia slobody s poukazom na ust. § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život, ako i okolnosti prípadu, vzhľadom ku čomu mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa nie je postačujúci podmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia nakoľko obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá i ochranný dohľad na dobu 1(jeden)
rok, keďže bol obžalovaný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin,
pričom v minulosti už najmenej dva krát vykonával trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin a nie
je u neho predpoklad, že po výkone trestu povedie riadny život vzhľadom na jeho osobu a na povahu

spáchanej trestnej činnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto uložený trest dostatočne napĺňa
účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladnehodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbá na to, aby trest bol
uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj
dôraz na vytvorenie podmienok na prevýchovu obžalovaného, aby viedol riadny život. Trest uložený

obžalovanému plní takto zákonom požadovanú ochranu funkciu, pretože obmedzuje obžalovaného,
a zároveň mu vytvára podmienky na vedenie riadneho života a plní tak aj výchovnú funkciu a bude
postihovať najmä obžalovaného, a podľa presvedčenia súdu plní takto funkciu individuálnej a generálnej
prevencie, je zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.