Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615010173
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8615010173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2016, v
trestnej veci obž. Q. V. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v konaní o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/125/2015 zo dňa 20.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému Q. V., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom W. R. č. XXXX/XX, B.

u k l a d á:

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr.
zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obž. Q. V. za vinného z prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 31.07.2014 v bližšie nezistenom čase v predajni P. B., s.r.o., Svidník na ulici B. S.. XXX/X
vo Svidníku, uzatvoril so spoločnosťou E. B., a.s., W. X, A. zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo
XXXXXXXXXXXXXXX na nákup elektroniky zn. Panasonic, Led TX-L39B6E, Philips DVD2880/58,
Philips HC3410 a Philips MC151/12 v celkovej predajnej cene 518,90 eura pričom pri uzatváraní zmluvy
uviedol, že je zamestnancom firmy F. S.., s.r.o., B. a dosahuje čistý mesačný príjem 535 eur, hoci v
skutočnosti nikde nepracoval, uhradil akontáciu vo výške 50 eur a zaviazal sa úver splatiť v dvadsiatich
štyroch mesačných splátkach vo výške 26,13 eur počnúc dňom 15.9.2014, avšak následne neuhradil

žiadnu splátku, čím uvedenú spoločnosť poškodil o sumu najmenej 468,90 eura.

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr.
zák. obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E. B., a.s., W. X, A.,
škodu vo výške 489,42 eur.

Protitomutorozsudku,vzákonomstanovenejlehote,podalprostredníctvomsvojhoobhajcuobžalovaný,

avšak len čo do výroku o treste, odvolanie, v písomných dôvodoch ktorého namietal, že uložený trest je
neprimerane prísny. V súčasnej dobe sa stará o 13 deti a na jar 2016 s manželkou očakávajú prírastok
do rodiny. Vo výkone trestu pritom nebol už takmer 8 rokov. O svoju rodinu sa stará najlepšie ako vie a
ak by nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, jeho manželka sama starostlivosť o rodinu nezvládne.
Uložením trestu domáceho väzenia by aj naďalej dokázal zabezpečovať starostlivosť o svoju rodinu,
nedošlo by k narušeniu rodinných väzieb, dokázal by naďalej chodiť do práce a nahradiť poškodenému

škodu. Zároveň poukázal na to, že trestným rozkazom v prejednávanej veci mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní pätnásť mesiacov proti ktorému podal odpor, a hoci nedošlo k zmene skutkového
a právneho stavu, napadnutým rozsudkom mu bol uložený vyšší trest, čo ale nezodpovedá kritériám
zákonnosti a spravodlivosti. V podstate z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám obžalovanému uložil alternatívny trest domáceho väzenia.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316
ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por..

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len obžalovaným napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po

takomto preskúmaní zistil nasledovné skutočnosti.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na motív konania
obžalovaného, jeho doterajší život a pomery, stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti, skutočnosť, že obžalovaný spáchal prejednávaný majetkový trestný čin v čase
podmienečnéhoodsúdenia, ato10mesiacovpoprávoplatnostitrestnéhorozkazu.Pritombolvminulosti
viackrát vo výkone trestu odňatia slobody a vo všetkých prípadoch išlo o majetkové trestné činy. Ako
poľahčujúce okolnosti vyhodnotil zistenia, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a pri jeho
objasňovaní napomáhal. Naopak za priťažujúcu považoval okolnosť, že obžalovaný už v minulosti bol

odsúdený. Na základe uvedeného potom uzavrel, že u obžalovaného napriek jeho osobným pomerom
účel trestu možno dosiahnuť len trestom, ktorý obžalovanému uložil.

So závermi súdu prvého stupňa však nie je možné plne súhlasiť.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu, ktorý sa mu
kladie za vinu priznal a jeho spáchanie oľutoval, čím vznikla poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm.
l) Tr. zák.

Krajský súd síce nezistil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie poľahčujúcej

okolnosti uvedenej v § 36 písm. n) Tr. zák., t.j. napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, no nakoľko odvolanie nebolo podané prokurátorom v neprospech obžalovaného, nebolo
možné meniť výrok o treste v neprospech obžalovaného (§ 322 ods. 3 druhá veta Tr. por.). Je potrebné
zdôrazniť, že priznanie tejto okolnosti, podľa názoru krajského súdu, vyžaduje osobitnú aktivitu zo strany
obžalovaného presahujúcu rámec bežnej spolupráce spočívajúcu napr. v označení dôkazov, alebo

ďalších páchateľov trestného činu, ktoré by orgány činné v trestnom konaní bez pričinenia obžalovaného
nezistili, či neodhalili, pričom samotné priznanie spojené s prejavom ľútosti je zahrnuté pod ustanovenie
§ 36 písm. l) Tr. zák.Vychádzajúc z odpisu z registra trestov je nutné konštatovať, že obžalovaný spáchal prejednávaný
prečin v skúšobnej dobe štyroch rokov uloženej trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn.
2T/40/2013 zo dňa 25.04.2013, ktorým mu bol podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest

odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu, a ktorým bol zrušený výrok o treste
v trestnom rozkaze Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/17/2013 zo dňa 11.02.2013, právoplatnom
26.02.2013, ktorým bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Spáchaním úmyselného
prečinuvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniauloženejzaspáchanieinýchúmyselnýchtrestných
činov bolo v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. vylúčené ukladať trest odňatia slobody spojený s podmienečným

odkladom jeho výkonu. Toto odsúdenie teda krajský súd nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, pretože
by to znamenalo opätovné zohľadnenie (pričítanie) tej istej skutočnosti v neprospech obžalovaného.

Za priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. však krajský súd považoval nezahladené
odsúdenia obžalovaného, ku ktorým došlo pred začatím plynutia skúšobnej doby, počas plynutia ktorej
spáchal prejednávaný prečin. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že obžalovaný najprv vykonal

21.12.1996 trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine uložený mu
za trestný čin výtržníctvo podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. a ublíženie na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v
konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2T/170/1995. Trest odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/154/2005 zo dňa 15.06.2005 mimo
za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák. vykonal 13.12.2007. Za trestný čin výtržníctvo

podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. a ublíženie na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/165/2004 zo dňa 20.08.2004, za trestný čin krádeže podľa § 247
ods. 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu
Svidník sp. zn. 1T/360/2005 zo dňa 09.01.2006 a za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/205/2006 zo dňa

12.10.2006, bol odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody, no z ich výkonu bol podmienečne
prepustený 06.05.2008.

Výrazná trestná minulosť obžalovaného ho kvalifikuje ako špeciálneho recidivistu, ktorý doposiaľ
preukázal výraznú náchylnosť na páchanie najmä majetkovej trestnej činnosti. Tieto skutočnosti

presvedčili aj krajský súd o tom, že jediným zákonným a primeraným druhom trestu je v danom prípade
trest odňatia slobody, a to jeho nepodmienečný výkon. To vylučuje záver, že by účel trestu mohol byť
dosiahnutý miernejšími prostriedkami Trestného zákona, teda ukladaním a výkonom tzv. alternatívnych
trestov napr. trestu domáceho väzenia.

Pomer poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), n) Tr. zák. oproti priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zák. u obžalovaného prevažoval, a preto bolo nevyhnutné zákonom
stanovenú trestnú sadzbu uvedenú v § 222 ods. 1 Tr. zák. (1 rok až 5 rokov) upraviť postupom podľa §
38 ods. 3 Tr. zák., teda znížiť hornú hranicu uvedenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi
hornou a dolnou hranicou spomínanej trestnej sadzby (§ 38 ods. 8 Tr. zák.), t.j. na úroveň od 1 roka

až do 3 rokov a 8 mesiacov.

Zohľadňujúc účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák. v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zák. krajský súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho rodinné a osobné pomery a možnosť jeho nápravy a

tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za postačujúci považoval trest odňatia slobody
vo výmere 15 mesiacov, teda trest pri spodnej hranici trestnej sadzby. V tomto smere treba prisvedčiť
odvolateľovi, že oproti stavu v čase vydania trestného rozkazu skutočne nedošlo k zmene skutkového
stavu v neprospech obžalovaného, naopak v prospech by bolo snáď vhodne vyhodnotiť vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný v konaní pred súdom, pokiaľ ide o niektoré zo zákonných hľadísk určujúcich

výmeru trestu. Preto, ak súd prvého stupňa trestným rozkazom uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 15 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, nemal dôvod meniť toto svoje rozhodnutie.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo

výkone trestu pre úmyselný trestný čin, aj krajský súd ho, aplikujúc ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný