Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/449/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112216360
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112216360.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa L. Q., štátneho
občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad Z., W. XX/XXX, zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom
so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti odporcovi Slovenskej republike, v mene
ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie
2 166,79 €, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 166,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia 342,74 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 21.06.2012 domáha, aby súd uložil odporcovi - Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, povinnosť zaplatiť mu náhradu

škody v peniazoch 2 166,79 € a náhradu trov konania. K zdôvodneniu žalobného návrhu uviedol,
že uznesením vyšetrovateľa ÚJaKP PZ Trenčín, Odbor všeobecnej kriminality ČVS: ORP-331/1-OVK-
TN-04zodňa01.03.2004mubolovznesenéobvineniezapokustrestnéhočinuublíženianazdravípodľa
§ 8 ods. 1, § 22 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona,
pričom sťažnosť proti tomuto uzneseniu prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Dňa 02.07.2004 podala
na neho prokurátorka Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou obžalobu pod sp. zn. PV

569/03, o ktorej rozhodol Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. BN-1T/61/2004 zo dňa 27.10.2009,
právoplatným dňa 17.12.2009, tak, že ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý bol stíhaný. V príčinnej súvislosti s trestným stíhaním mu vznikla škoda, predstavujúca
trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 2 166,79 €, ktoré vyplatil advokátovi. Nárok na
náhradu škody uplatnil listom zo dňa 15.11.2011, odoslaným na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktorý orgán na jeho žiadosť reagoval listom zo dňa 16.05.2012 odmietavo a oznámil mu, že
jeho žiadosti o náhradu škody nie je možné vyhovieť.

Dňa 27.02.2013 bolo na súd doručené vyjadrenie odporcu - Slovenskej republiky, za ktorú konalo
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorého je žaloba nedôvodná. Každé vznesenie
obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok, nie je možné automaticky pokladať za
nezákonné rozhodnutie. To, či v okamihu vznesenia obvinenia boli splnené podmienky na vznesenie
obvinenia, nemožno posudzovať len s ohľadom na výsledok konania. Meritórne rozhodnutie trestného

súdu v prospech obvineného bez ďalšieho ešte neznamená nezákonnosť vedeného trestného stíhania
a nie je dôkazom toho, že trestné konanie nemalo byť vôbec začaté. Zatiaľ čo pre vznesenie obvinenia
stačí dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a kto je jeho páchateľom, istota bez všetkýchpochybností je podmienkou až pre vynesenie rozsudku. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS ČR 165/02. Poukázal na to, že dvaja svedkovia
zmenili svoje výpovede na hlavnom pojednávaní tak, že uviedli, že sa na mieste skutku v danej

dobe nenachádzali a o skutku sa dozvedeli od poškodeného. Táto skutočnosť mala zásadný vplyv na
rozhodnutie súdu o vine navrhovateľa. V tomto prípade potom nie je možné uznesenie o vznesení
obvinenia pokladať za nezákonné rozhodnutie, nakoľko v tom čase svedkovia vypovedali inak a z ich
výpovedí vychádzali orgány činné v trestnom konaní pri vznesení obvinenia. To, že došlo k zmene
výpovede svedkov v konaní pred súdom, a tým k zmene dôkaznej situácie, čo malo za následok

oslobodzujúci rozsudok, je dôvodom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči svedkom pre
trestný čin krivej výpovede. Občianskoprávny súd nie je oprávnený ustáliť a posúdiť, či v trestnom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože súd nemá oprávnenie v občianskom súdnom
konaní zasahovať do trestného konania tým, že by napríklad aproboval postup orgánov činných v
trestnom konaní z hľadiska správnosti a účelnosti konania. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ
vynaložil v predmetnom konaní finančné prostriedky na svoju obhajobu neznamená, že si náhradu

môže automaticky uplatňovať ako svoju škodu. Treba skúmať aj to, či vynaložené finančné prostriedky
boli vynaložené nutne a účelne. V danom prípade nešlo o prípad nutnej obhajoby, a preto výdavky
navrhovateľa na obhajobu nemožno posúdiť ako nevyhnutné. Pokiaľ ide o príjmové pokladničné doklady
a výpis z účtu zástupcu navrhovateľa, nie je možné ich považovať za dostatočný dôkaz o skutočnej
úhrade predmetnej čiastky, nakoľko na príjmových dokladoch chýba potvrdenie o zaúčtovaní dokladu v

peňažnom denníku v pokladničnej knihe právneho zástupcu a podpisový záznam osoby zodpovednej
za jeho zaúčtovanie, teda tieto nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu podľa zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve. Nebola tiež dostatočne preukázaná súvislosť predmetným trestným stíhaním. Bez
predloženia riadnej faktúry a dokladu o zaevidovaní v peňažnom denníku a v pokladničnej knihe
právneho zástupcu nie je možné dospieť k záveru o reálnej úhrade peňažnej sumy. Prípadná škoda,

ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť v dôsledku trestného stíhania, bola dôsledkom trestného činu
krivej výpovede svedkov, pre ktorý mal možnosť podať na svedkov trestného oznámenia a v tomto
trestnom konaní si mohol ako poškodený uplatniť náhradu škody, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie s tým, že účastníkom oznámil, že vzhľadom na novelu

z.č. 514/2003 Z.z. (z.č. 412/2012 Z.z.), účinnú od 01.01.2013, bude ďalej vo veci konať s odporcom -
Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

Navrhovateľ ani odporca s uvedeným nevyslovili nesúhlas.

Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti navrhovateľa a jeho zástupcu a zástupcu odporcu -
Generálnej prokuratúry SR výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, oboznámením sa s návrhom,
potvrdením o vyúčtovaní odmeny zo dňa 22.08.2011, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
zo dňa 15.11.2011, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 12.03.2004, 24.05.2004, 21.07.2004,
05.08.2004, 03.09.2004, 15.10.2004, 05.11.2004, 08.12.2004, 09.06.2005, 20.06.2005, 18.09.2008,

17.09.2009, výpisom z účtu zástupcu navrhovateľa, výpisom z poštovej knihy, listom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2012, podstatným obsahom spisu Okresného súdu
Trenčín BN-1T/61/2004 a následne oboznámením sa s jednotlivými listinami v tomto
spise, konkrétne uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 15.11.2003, uznesenie o začatí trestného
stíhania zo dňa 01.03.2004, zaslanie zo dňa 12.03.2004, odôvodnenie sťažnosti zo dňa 17.03.2004,

uznesenie zo dňa 31.03.2004, zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 27.04.2004, plnomocenstvo zo
dňa 12.03.2004, substitučná plná moc zo dňa 16.03.2004, zápisnica o konfrontácii zo dňa 15.06.2004,
zápisnicaovýsluchusvedka-poškodenéhoW.zodňa15.06.2004,zápisnicaovýsluchusvedkaB.W.zo
dňa 01.04.2004, zápisnica o výsluchu svedka V. W. zo dňa 01.04.2004, zápisnica o výsluchu svedka B.
Z.zodňa01.04.2004,zápisnicaovýsluchusvedkaV.Z.zodňa22.06.2004,zápisnicaovýsluchusvedka

W. Z. zo dňa 22.06.2004, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 25.05.2004, záznam o preštudovaní
vyšetrovaciehospisuzodňa22.06.2004,obžalobazodňa02.07.2004,zápisnicaohlavnompojednávaní
zo dňa 23.03.2005, zo dňa 13.04.2005, zo dňa 02.06.2009, zo dňa 07.07.2009, zo dňa 08.09.2009, zo
dňa 27.10.2009, rozsudok OS TN č.k. BN-1T/61/2004-185 zo dňa 27.10.2009, a zistil nasledovné:

Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS: ORP-527/
BN-2003 zo dňa 15.11.2003 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
221 ods. 1 Tr. zákona a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 14.11.2003 okolo 22,00 hod páchateľ po predchádzajúcej hádke na mieste verejneprístupnom pred barom U. na ul. G. H. v Z. nad Z. fyzicky napadol W. M. tak, že ho nezisteným
predmetom trikrát udrel do hlavy, čím mu podľa predbežnej lekárskej správy spôsobil zranenia: dve
tržné rany, z toho jednu na čele vpravo asi 3 cm dlhú hlbokú ranu, druhú na temene hlavy asi 5 cm

dlhú povrchovú ranu s možnou prasklinou temennej kosti, s predpokladanou dobou liečenia a PN 10 až
14 dní. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, Odbor všeobecnej kriminality ČVS: ORP-331/1-OVK-TN-04 zo dňa 01.04.2003 bolo vznesené
obvinenie proti navrhovateľovi z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona k
§ 222 ods. 1 Tr. zákona a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom

základe, že dňa 14.11.2003 okolo 22,00 hod po predchádzajúcej hádke na mieste verejne prístupnom
pred barom U. na ul. G. H. v Z. nad Z. fyzicky napadol W. M. tak, že ho nezisteným predmetom trikrát
udrel do hlavy, čím mu spôsobil dve tržné rany, z toho jednu v čelovej oblasti vpravo asi 3 cm dlhú
hlbokú ranu, druhú asi 5 cm dlhú povrchovú ranu v strednej časti temennej oblasti s možnou prasklinou
temennej kosti, s dobou liečenia a PN v trvaní 7 dní.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu dňa 12.03.2004 sťažnosť, doplnenú dňa 17.03.2004, ktorá
bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. Pv 569/2003-28
zo dňa 31.03.2004 zamietnutá ako nedôvodná.

Navrhovateľ v trestnom konaní dňa 12.03.2004 splnomocnil na zastupovanie advokáta Pavla Trnku,

ktorú skutočnosť oznámil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR v Trenčíne dňa 12.03.2004.
Advokát poskytoval navrhovateľovi úkony právnej služby počas celého trvania trestného konania.
Konkrétne vykonal nasledujúce úkony: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 12.03.2004; odôvodnenie
sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 17.03.2004, nazretie do vyšetrovacieho spisu
dňa 17.03.2004, dňa 01.04.2004 účasť na výsluchoch svedkov W. (od 08,50 hod do 9,20 hod), W. (od

9,25 hod do 9,50 hod), Z. (od 9,55 hod do 10,15 hod); účasť na výsluchu obvineného navrhovateľa dňa
27.04.2004,účasťnavýsluchupoškodenéhoM.dňa15.06.2004(od09,35hoddo 09,55hod),účasť
na konfrontácií obvineného navrhovateľa a poškodeného M. dňa 15.06.2004 (09,00 hod do 9,25 hod);
dňa 22.06.2004 účasť na výsluchu svedkov Z. (09,00 hod do 09,40 hod), Z. (09,50 hod do 10,15 hod),
preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 22.06.2004, účasť na hlavnom pojednávaní súdu 22.03.2015

od 08,30 hod do 10,45 hod, účasť na hlavnom pojednávaní súdu, na ktorom došlo k odročeniu veci bez
jej prejednania dňa 13.04.2005, účasť na hlavnom pojednávaní súdu, na ktorom došlo k odročeniu veci
bez jej prejednania dňa 02.06.2009, účasť na hlavnom pojednávaní súdu dňa 07.07.2009, 08.09.2009
a 27.10.2009.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podala dňa 02.07.2004 na navrhovateľa
pod sp. zn. Pv/569/2003 obžalobu na tom skutkovom základe, že obvinený navrhovateľ dňa 14.11.2003
okolo 22,00 hod pred barom U. na ul. G. H. v Z. nad Z. fyzicky napadol W. M. tak, že ho kovovým
predmetom trikrát udrel do hlavy, čím mu spôsobil zranenie, a to tržné rany na hlave (2x) - v čelovej
oblasti vpravo a v strednej časti temennej oblasti, chirurgicky ošetrené ide revíziou a so šitím, s dobou

PN v trvaní 7 - 10 dní, teda konaním nebezpečným pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa §8 ods. 1
Tr. zákona k § 222 ods. 1 Tr. zákona, trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona.

Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. BN-1T/61/2004-185 zo dňa 27.10.2009, právoplatným dňa
17.12.2009, rozhodol, že obžalovaný navrhovateľ sa oslobodzuje spod skutku právne posúdeného
obžalobou ako pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 30.11.2003 v znení z.č. 171/03 k § 222 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným

činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 14.11.2003 okolo
22,00 hod pred barom U. na ul. G. v Z. nad Z. fyzicky napadol W. M. tak, že ho kovovým predmetom
trikrát udrel do hlavy, čím mu spôsobil zranenie, a to tržné rany na hlave (2x) - v čelovej oblasti vpravo
a v strednej časti temennej oblasti, chirurgicky ošetrené ide revíziou a so šitím, s dobou PN v trvaní
7 - 10 dní. Súd obžalovaného navrhovateľa oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre

ktorý je obžalovaný stíhaný.
Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že žiada preplatiť len sumu, ktorú uhradil svojmu zástupcovi.Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že uznesenie o vznesení obvinenia zrušené nebolo, sťažnosť proti
nemu bola zamietnutá. Poukázal ale na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, keď pri zamietnutí
takejto sťažnosti následne došlo k zastaveniu trestného konania alebo k oslobodeniu spod obžaloby.

Zodpovednosť za škodu v danej veci je objektívna bez ohľadu na zavinenie, pričom Najvyšší súd SR
opakovane judikoval, že ak bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, bolo akoby zrušené rozhodnutie
o vznesení obvinenia. Obvinenému potom vzniklo právo na náhradu trov trestného konania od štátu,
pretože má právo na obhajobu. Napriek tomu, že odporca nenamietal rozsah poskytnutej právnej
pomoci, ani vyúčtovanie, v prípravnom konaní do 01.01.2005 bolo vyúčtovaných viac úkonov, ktoré

nasledovali po sebe do dvoch hodín trvania, a to na základe § 16 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 163/2002 v
spojení s § 20 vyhl. č. 655/2004 Zb. z.. Pokiaľ ide o úkony 01.04.2004, išlo tam len o výsluch svedkov
W., W., Z., nie aj o výsluch navrhovateľa, ale vyúčtovanie v tomto smere je správne. Je pravdou, že úkon
nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 17.03.2004 by mohol byť súčasťou prevzatia veci a prípravy, to
ponecháva na úvahu súdu.

Odporca, konajúci prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR, uviedol, že v súvisiacom trestnom
konaní nebolo vydané nezákonné rozhodnutie. Pokiaľ v rámci trestného konania nie sú zistené dôkazy
pre zastavenie konania, prokurátor je povinný podať obžalobný návrh, čo aj v danej veci urobil. Dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní potom súd vyhodnotil inak, čo je jeho zákonná možnosť. Z tohto
hľadiska sa potom nedá hovoriť o nezákonnom rozhodnutí prokuratúry. V súdnom konaní obžaloba

nebola odmietnutá, ani trestné stíhanie nebolo zastavené. Prokurátor potom nemal inú možnosť,
ako podať obžalobný návrh, pričom v tom čase neexistovalo žiadne nezákonné rozhodnutie. Po
právoplatnom skončení trestnej veci navrhovateľ v novembri 2011 podal na Ministerstvo spravodlivosti
SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a následne v júni 2012 podal žalobu. Štátny orgán, ktorý v
konaní vystupuje ako odporca, teda Generálna prokuratúra SR, nemal možnosť prerokovať túto žiadosť,

pretože ministerstvo ju nepostúpilo bez ohľadu na § 15 ods. 2 z. č. 514/2003, a to ani na základe
výzvy súdu. Odporca - Generálna prokuratúra SR - teda nemal možnosť predbežne prerokovať nárok
navrhovateľa s tým, že ministerstvo sa v tomto smere mohlo dopustiť nesprávneho úradného postupu.
Na základe uvedeného mal za to, že neboli splnené podmienky, aby mohla byť žalovaná Generálna
prokuratúra SR, lebo na nej nebola predbežne prerokovaná žiadosť navrhovateľa o náhradu škody.

Takýto štátny orgán - Generálnu prokuratúru SR - nemožno potom zaviazať na plnenie. Žiadal, aby súd
žalobu zamietol, trovy konania pre prípad úspechu si neuplatnil.

Podľa príjmových pokladničných dokladov zo dňa 12.03.2004, 24.05.2004, 21.07.2004, 05.08.2004,
03.09.2004, 15.10.2004, 05.11.2004, 08.12.2004, 09.06.2005, 20.06.2005, 18.09.2008, 17.09.2009

navrhovateľ zaplatil svojmu právnemu zástupcovi za obhajobu v trestnom konaní sp. zn. AK 25/2004
sumu spolu 1 987,44 €. Podľa výpisu z účtu zástupcu navrhovateľa mu navrhovateľ ešte dňa 10.07.2009
uhradil sumu 300,- €.

Navrhovateľlistomzodňa15.11.2011uplatnilnávrhnapredbežnéprejednanienárokunanáhraduškody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu vo výške zodpovedajúcej trovám obhajoby v
trestnom konaní 2 166,79 € na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý list odoslal podľa
výpisu z poštovej knihy dňa 22.11.2011.

Ministerstvo navrhovateľovi listom zo dňa 16.05.2012 oznámilo, že vo veci nebol zistený nesprávny

úradný postup ani nezákonné rozhodnutie, vznik škody ani príčinná súvislosť medzi nimi, teda nebolo
preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci v zmysle z.č. 58/1969 Zb..

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu
ani náboženstvo.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinného od 01.07.2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3)
a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu

prokurátora.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov

1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o
tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 1 ods. 1, 2 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhraduškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným

orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.

Podľa § 10 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 12.03.2004,
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní a

zastupovaní v konaní o priestupkoch je jedna pätina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov.

Podľa § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 12.03.2004 odmena patrí

zakaždýztýchtoúkonovprávnejslužby:a)prevzatieaprípravazastúpeniaaleboobhajobyvrátaneprvej
porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné
podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacom
úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie pred súdom alebo iným
orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne, e) vypracovanie právneho rozboru

veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú aj začatú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie,
ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na
obnovukonania,odvolanie,dovolanie,prípadnesťažnosťprotirozhodnutiuonávrhunaobnovukonania,
podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej
podstatné prepracovanie.

Podľa § 18 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 12.03.2004, advokát
má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne
vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky,

cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu
za stratu času (§ 20).

Podľa § 19 ods. 3,4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 12.03.2004,

od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, 3) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 12.03.2004 pri
úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do
tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej dvadsaťštvrtiny výpočtového
základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.01.2005 pri obhajobe v trestnom konaní okrem
vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestnýčin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna
dvanástina výpočtového základu.

Podľa§14ods.1vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej
porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné
podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacích

úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom
alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté
dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny, g)
návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť

proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, h)
vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom od 01.01.2005 advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na

náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3, 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.01.2005 od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa
na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov
sa vzťahujú osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa§17ods.1vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb v znení účinnom od 01.01.2005 pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy podľa § 132 O.s.p a po právnom posúdení veci
súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím

štátu o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané vyšetrovateľom dňa 01.03.2004, teda za účinnosti z.č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, hoci k jeho oslobodeniu spod obžaloby došlo rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. BN-1T/61/2004 zo dňa 27.10.2009, teda za účinnosti z.č. 514/2003 Z.z.. Súd preto z hľadiska
hmotnoprávneho, za použitia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci účinného od 01.07.2004, vec posudzoval podľa ustanovení z.č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

Z hľadiska procesnoprávneho však súd - pokiaľ ide o orgán, konajúci v tomto konaní za odporcu -

Slovenskú republiku, vychádzal z aktuálnej procesnoprávnej úpravy, obsiahnutej v z.č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú je potrebné aplikovať.

Zákon č. 58/1969 Zb. i zákon č. 514/2003 Z.z. (či už v znení účinnom do 31.12.2012 alebo v aktuálnom
znení) za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia označuje štát - Slovenskú republiku. Právna

úprava zodpovednosti obsiahnutá v oboch zákonoch je tak založená na princípe jediného výlučného
nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorými je štát.V tomto smere sú potom neopodstatnené námietky odporcu ohľadne nemožnosti zaviazať na plnenie
odporcu - Generálnu prokuratúru SR, pretože v danej veci navrhovateľ správne smeruje žalobný
návrh proti odporcovi - Slovenskej republike, nie proti samotnej Generálnej prokuratúre SR ako pasívne

legitimovanému subjektu.

Štát ako zodpovedný subjekt pritom nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú
ujmu zapríčinil. Takýmto subjektom je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú
sa preniesli úlohy štátneho orgánu. V dôsledku novely - zákona č. 412/2012

Z.z., ktorým bol novelizovaný z.č. 514/2003 Z.z., v danom prípade s účinnosťou od 01.01.2013 v
mene Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy koná Generálna prokuratúra SR. Podľa
§ 4 ods. 1 písm. b/ vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v
mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
PolicajnéhozborualebopoverenýpríslušníkPolicajnéhozboru,a1.prokurátornezamietolsťažnosťproti
uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal

v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený
príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa § 4 ods. 1
písm. f/ novelizovaného znenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 koná v mene
štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že ak prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa v prípravnom konaní a podal v trestnej veci
obžalobu, tak v občiansko-súdnom konaní o náhradu škody v zmysle uvedenej novely v mene štátu
koná Generálna prokuratúra SR.

Keďže uvedenou novelou neboli dané prechodné a záverečné ustanovenia, pričom sčasti ide o

procesnoprávny predpis, ktorého procesnoprávne ust. § 4 upravuje zastupovanie Slovenskej republiky,
potom v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori pre akékoľvek ďalšie konanie od 01.01.2013, sa
aplikuje znenie dané novelou (z.č. 412/2012 Z.z.), a to aj pre určenie orgánu konajúceho v mene štátu
po 01.01.2013 (resp. po 30.06.2004).

Na základe uvedeného súd konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene
Slovenskej republiky podľa aktuálneho znenia procesnoprávnej normy § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného od 01.01.2013.
Cieľom zákonodarcu bolo v zmysle dôvodovej správy k uvedenej novele potvrdiť a zvýrazniť doterajšiu
rozhodovaciu prax súdov precizovaním dovtedy platnej právnej úpravy. V zmysle novely orgánom, ktorý

koná v mene Slovenskej republiky v danej veci je Generálna prokuratúra SR. Ministerstvo vnútra SR by
bolo v zmysle novely povolané konať v mene štátu len v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a súčasne prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka
policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. V prejednávanej veci však

prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a v
trestnej veci obžalobu príslušnému súdu podal. Podľa § 180 ods. 1 z.č. 141/1960 Zb. Trestného poriadku
účinného do 31.12.2005 rovnako ako podľa § 231 písm. a/ z.č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku
účinného od 01.01.2006 len prokurátor je oprávnený podať obžalobu. Až po podaní obžaloby povinnosť
rozhodovať samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním prechádza na štát. Ministerstvo

vnútra SR nie je orgánom oprávnený konať za štát vo veciach náhrady škody v prípadoch, ak trestné
konanie skončilo oslobodením spod obžaloby. Takýmto orgánom už vôbec nie je odporcom namietané
Ministerstvo spravodlivosti, ktoré v zmysle § 4 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. koná len v prípade, že nemožno
príslušný orgán určiť podľa odseku 1 § 4 zákona, čo sa netýka daného prípadu.

Na veci nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody štátom na Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa § 4 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z., ak nie
je nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať, je tento orgán
povinný bezodkladne postúpiť žiadosť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa s tým, že
účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované. Ministerstvo spravodlivosti SR takto nepostupovalo,

nárok navrhovateľa nesporne vecne prejednalo a jeho žiadosť zamietlo. Otázka, či Ministerstvo
spravodlivosti SR takýmto spôsobom postupovalo správne alebo nie, je pre rozhodnutie v danej veci
právne irelevantná, pretože i keby postupovalo nesprávne, túto skutočnosť by nebolo možné pričítať naťarchu navrhovateľa, ale na ťarchu zodpovedného subjektu, ktorým je štát (nie Generálna prokuratúra
SR).

I podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co/258/2012 zo dňa 10.02.2015 „pokiaľ ide
o argumentáciu odvolateľa, podľa ktorej odvolateľ nebol oprávnený konať za štát v prejednávanom
prípade, podľa názoru odvolacieho súdu je táto argumentácia vo vzťahu k navrhovateľovi a jeho
uplatnenému nároku irelevantná. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil proti štátu v čl. 46 ods.
3 Ústavy SR výslovne garantované právo, pričom povinným subjektom je štát. Hoci ustanovenie § 4

zákona č. 514/2003 Z.z. určuje, kto má konať v mene štátu, z hľadiska navrhovateľa to nie je pre
uplatnenie takéhoto nároku rozhodné s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 uvedeného zákona, v
zmysle ktorého orgány štátu sú „ex offo“ povinné zabezpečiť, aby za štát konal príslušný orgán, teda
aby si orgány štátu „ex offo“ vyriešili medzi sebou aj prípadných kompetenčný spor a konečné vyriešenie
tohto kompetenčného sporu oznámili tomu, kto uplatnil nárok. Okolnosť, že si orgány štátu nevedia
vyriešiť svoj kompetenčný spor, nemôže byť na ujmu osoby, uplatňujúcej nárok na náhradu škody.“

Navrhovateľ síce v návrhu označil ako zástupcu štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
avšak súd postupoval v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, podľa ktorého označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý
koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s

pasívnou legitimáciou štátu nesúvisí. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje
v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním.
Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť
so správnym procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Riadne označenie

štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je
ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý
bude za štát konať (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok
neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom
podľa § 43 O. s. p.. V prípade, že žalovaná strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať,

označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý
štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok
podmienky konania. Z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p. vyplýva, že súd je povinný - bez
zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa

osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom.

Na základe uvedeného, súd konal ďalej so zástupcom odporcu - Generálnou prokuratúrou SR.

V tomto smere súd poukazuje i na rozhodnutia vyšších súdov v obdobných veciach, napr. rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/48/2013 zo dňa 04.07.2013, rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 5Co/702/2014 zo dňa 25.03.2015.

Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
jej výkone, ak sú splnené podmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Vznik zodpovednosti štátu

predpokladá: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b/ existenciu škody, c/ príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou škody.
Predpokladom zodpovednosti štátu je príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného, ako i následkom a
rozhodnutím,ktorébolozrušenéprenezákonnosť,niemedziujmouaskutočnosťou,ktoráboladôvodom
zrušenia rozhodnutia. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu

objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny
liberačný dôvod, na základe ktorého by bolo možné tejto zodpovednosti sa zbaviť.

Základnoupodmienkouzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímjeokolnosť,
že toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. Aj v tomto prípade však treba

maťnazreteli,žezmysluprávnejúpravyzodpovednostištátuzaškoduzodpovedá,abykaždámajetková
ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu bola odčinená.V danej veci uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Úrad justičnej a
kriminálnej polície, Odbor všeobecnej kriminality ČVS: ORP-331/1-OVK-TN-04 zo dňa 01.04.2003 bolo
vznesené obvinenie proti navrhovateľovi z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods.

1 Tr. zákona k § 222 ods. 1 Tr. zákona a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona. Proti
tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas sťažnosť, ktorá ale bola uznesením prokurátorky Okresnej
prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. Pv 569/2003-28 zo dňa 31.03.2004 zamietnutá ako
nedôvodná. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podala dňa 02.07.2004 na
navrhovateľa pod sp. zn. Pv/569/2003 obžalobu pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví

podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona k § 222 ods. 1 Tr. zákona, trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr.
zákona. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. BN-1T/61/2004-185 zo dňa 27.10.2009, právoplatným
dňa17.12.2009,obžalovanéhonavrhovateľaspodobžalobyprepokustrestnéhočinuublíženianazdraví
podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2003 v znení z.č. 171/03 k § 222 ods. 1
Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. oslobodil.

Zákonč.58/1969Zb.výslovneneupravujenároknanáhraduškodyvprípadeoslobodeniaobžalovaného
spod obžaloby.

V zmysle právnych záverov súdnej judikatúry je pravdou, že oslobodenie spod obžaloby v trestnom
konaní má rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre

nezákonnosť. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím
(vedením)trestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodsudzujúcimrozhodnutímtrestnéhosúdu.
Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré
sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len

„zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo
trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod žaloby má zásadne právo na náhradu
škodyspôsobenejuznesenímovzneseníobvinenia(viďrozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.
zn. 1CZ/6/1990, publikovaný ako Rc/35/1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo 53/ 1993 zo dňa 08.06.1993, aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované

pod číslom R 35/1991). Judikatúra tak jednoznačne dospela k záveru, že rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má
tiež oslobodenie spod obžaloby. Na to nadviazal záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že
ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo

na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v
súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil
náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie rozhodnutie publikované pod č. R 70/1994). Rovnaký
význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto
zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo

k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na
náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Uvedený právny názor
kontinuálne nadväzuje na predchádzajúcu súdnu prax, keď napríklad v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.08.2010 bolo zaujaté stanovisko, že za ústavne

konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného
stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia pre nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)

trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

V danom prípade navrhovateľovi vznikla skutočná škoda tým, že zaplatil svojmu právnemu zástupcovi,
ktorý ho zastupoval počas celého trestného konania trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
2 166,79 €. Čo do príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou je potrebné

uviesť, že navrhovateľ využil svoje ústavné právo, garantované v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR na
kvalifikovanúobhajobu,nakoľkosámnemáprávnickévzdelanie.Podľanázorusúdujenespochybniteľná
nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou skutočnosťou, ako je
vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania a je irelevantné, či ide o prípady nutnej obhajoby, alebozvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia a následné pokračovanie v trestnom
konaní po podaní obžaloby súdom, boli výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná
súvislosť je tým nepochybná. Po preskúmaní veci všetky uskutočnené úkony obhajoby súd považoval

za účelné, podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli
vznikli. Navrhovateľ advokátovi vyplatenú odmenu špecifikoval, pričom z vykonaného dokazovania súd
zistil, že všetky úkony boli vykonané tak, ako ich rozpísal v návrhu.

Trovy právneho zastúpenia boli určené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 163/2002 Z.z., resp. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom ku dňu vykonania toho-ktorého úkonu.

Podľa § 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje 10 rokov, jedna pätina výpočtového základu, t.j. za rok 2004 suma 90,29 €/2 720,-

Sk. Podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri obhajobe v trestnom konaní je základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového
základu, čo za rok 2005 predstavuje sumu 62,27 €/1 876,- Sk a za rok 2009 sumu 86,93 €.

Navrhovateľ si za rok 2004 uplatnil odmenu advokáta za 12 úkonov právnej služby á 90,29 €/2 720,-
Sk: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 12.03.2004 /§ 16 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z./,
podanie sťažnosti zo dňa 17.03.2004 /§ 16 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z./, nahliadnutie do
vyšetrovacieho spisu dňa 17.03.2004 /§ 16 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z./, dňa 01.04.2004
účasť na výsluchoch svedkov W. (od 08,50 hod do 9,20 hod), W. (od 9,25 hod do 9,50 hod), Z. (od

9,55 hod do 10,15 hod) /§ 16 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z./; účasť na výsluchu
obvineného navrhovateľa dňa 27.04.2004 /§ 16 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z./, účasť na
výsluchu poškodeného M. dňa 15.06.2004 (od 09,35 hod do 09,55 hod) /§ 16 ods. 1 písm. d/ vyhlášky
č. 163/2002 Z.z./, účasť na konfrontácii obvineného navrhovateľa a poškodeného M. dňa 15.06.2004
(09,00 hod do 9,25 hod) /§ 16 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z./; dňa 22.06.2004 účasť na

výsluchu svedkov Z. (09,00 hod do 09,40 hod), Z. (09,50 hod do 10,15 hod) /§ 16 ods. 1 písm.
d/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z./, preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 22.06.2004 /§ 16 ods. 1 písm. d/
vyhlášky č. 163/2002 Z.z./ á 90,29 €, t.j. spolu suma 1 083,45 €. Súd v súlade s dikciou
vtedajšieho § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. konštatoval, že advokátovi patrí tarifná odmena
za každý z uvedených úkonov, bez ohľadu na to, že niektoré nasledovali bezprostredne po sebe. Za rok

2005 si uplatnil tarifnú odmenu za 2 úkony á 62,72 €/1 876,- Sk za účasť na hlavnom pojednávaní súdu
22.03.2015 od 08,30 hod do 10,45 hod /§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z./ a 1
úkon á 15,57 €/469,- Sk (1/4-ina z tarifnej odmeny) za účasť na hlavnom pojednávaní súdu, na ktorom
došlo k odročeniu veci bez jej prejednania dňa 13.04.2005 /§ 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z./, spolu
odmena za úkony v roku 2005 140,11 €. V roku 2009 vykonal zástupca navrhovateľa 3 úkony právnej

služby á 86,93 € - účasť na hlavnom pojednávaní súdu dňa 07.07.2009, 08.09.2009 a 27.10.2009 /§ 14
ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z./ a 1 úkon á 21,73 € (1/4-ina z tarifnej odmeny) za účasť
na hlavnom pojednávaní súdu, na ktorom došlo k odročeniu veci bez jej prejednania dňa 02.06.2009 /§
14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z./; spolu odmena za úkony v roku 2009 suma 282,52 €. V súvislosti s
tým patrí zástupcovi navrhovateľa podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 7 x režijný paušál á

4,51 €/136,- Sk za rok 2004, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 2 x režijný paušál á 4,98 €/150,-
Sk rok 2005 a 4 x 6,95 € za rok 2009, spolu režijný paušál 69,36 €. Ďalej si advokát navrhovateľa uplatnil
cestovné motorovým vozidlom na úkony v roku 2004 a 2005 (dňa 17.03.2004, 01.04.2004, 27.04.2004,
15.06.2004, 22.06.2004, 23.03.2005, 13.04.2005) 7 x trasa Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť,
t.j. 7 x 62 km tak, že mu patrí jednak paušálna náhrada 22,23 € (2 x 62 km x 0,17 €/5,20 Sk za 2 cesty

vykonané do 07.04.2004), paušálna náhrada 63,80 € (5 x 62 km x 0,21 €/6,20 Sk za 5 ciest vykonaných
od 08.04.2004) a jednak náhrada PHM za 7 ciest x 62 km x spotreba 8,2 l/100 km x cena PHM 1,16
€/35,- Sk vo výške 41,35 €; spolu cestovné náhrady za rok 2004 2005 v sume 127,38 €. Advokátovi
patria aj cestovné náhrady za rok 2009 za 4 cesty Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť, t.j. 4 x 62
km tak, že mu patrí jednak paušálna náhrada 16,19 € (4 x 62 km x 0,183 €) a jednak náhrada PHM

za 4 cesty x 62 km x spotreba 6,6 l/100 km x cena PHM 0,989 € vo výške 45,38 €; spolu
cestovné náhrady za rok 2009 v sume 61,57 €. Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času podľa § 20 ods. 1
vyhlášky č. 163/2002 Z.z. za úkony v roku 2004 za 5 ciest Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť dňa
17.03.2004, 01.04.2004, 27.04.2004, 15.06.2004, 22.06.2004, t.j. 10 polhodín a 18,82 €/567,- Sk, podľa§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 cesty v roku 2005 (23.03.2005, 13.04.2005) Bánovce nad
Bebravou - Trenčín a späť, t.j. 4 polhodiny á 8,30 €/250,- Sk, spolu za rok 2004 a 2005 vo výške 221,40
€. Uplatnil si aj náhradu za stratu času za 4 cesty v roku 2009 (02.06.2009, 07.07.2009, 08.09.2009,

27.10.2009) Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť, t.j. 8 polhodín á 11,59 €, spolu 92,72 €.

Taktiež zástupcovi navrhovateľa ako platiteľovi DPH patrí odo dňa 01.07.2005 i DPH v sadzbe 19 %.
Tarifná odmena a náhrady advokáta navrhovateľa do dňa 30.06.2005 predstavovali sumu 1 613,90 €,
od 01.07.2005 sumu 464,61 €, DPH potom sumu 88,28 €. Spolu uplatnené trovy obhajoby navrhovateľa

2 166,79 €, ktorých výšku však odporca ani nerozporoval.

V konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľ advokátovi trovy právneho zastúpenia uhradil, a to
príjmovými pokladničnými dokladmi a výpisom z účtu zástupcu navrhovateľa. Skutočnosť, či príjmové
pokladničné doklady spĺňajú alebo nespĺňajú náležitosti podľa z.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, nemá na
posúdenie veci vplyv, pričom navrhovateľ - keďže ide o účtovné doklady jeho zástupcu - ani na uvedené

nemal dosah. Taktiež nie je pre priznanie nároku navrhovateľovi, ktorý je jediným aktívne legitimovaným
subjektom v danej veci, potrebné skúmať, či príjmové pokladničné doklady následne jeho zástupca
zaevidoval vo svojom peňažnom denníku alebo nie.

Súd sa zaoberal i otázkou, či si navrhovateľ trestné stíhanie neprivodil sám. Podľa rozsudku Najvyššieho

súdu ČSR sp. zn. 1Cz/6/90, publikovaného pod R 35/1991 totiž ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené alebo kto bol oslobodený spod obžaloby právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia nemá, ak si vznesenie obvinenia zavinil sám a bol oslobodený spod obžaloby
alebo proti nemu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne
zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

V tejto veci nebolo vykonaným dokazovaním zistené, že by si navrhovateľ privodil vznesenia obvinenia
sám, svojim konaním. Navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané,
že by sa stal skutok, z ktorého bol obvinený a neskôr i obžalovaný. Navrhovateľ v trestnom konaní
v plnom rozsahu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, trestného konania sa

riadne zúčastňoval, od počiatku až dokonca zotrval na svojom tvrdení, že je v danej veci nevinný a
riadne využíval všetky dostupné právne prostriedky svojej obrany. Podľa názoru súdu si navrhovateľ
svoje trestné stíhanie a vznesenia obvinenia nezavinil.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalobný návrh je dôvodný v celom

rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je
ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V konaní bol navrhovateľ plne úspešný, a preto má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
celého konania. Trovy konania navrhovateľa spočívali v trovách právneho zastúpenia vo výške 342,74 €
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za 3 úkony právnej služby á 91,29 €, a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 22.08.2011
(§ 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. a/, cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013), podanie žalobného

návrhu (§ 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013), účasť na
pojednávaní dňa 01.03.2016 (§ 10 ods. 1, 8, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. d/, vyhlášky v znení účinnom
od 01.07.2013), náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§
16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 1 x 7,41 € (rok 2011) 1 x 7,63 € (rok 2012), 1 x 8,58 € (rok
2015). Advokátovi patria aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 01.03.2016 Bánovce nad

Bebravou - Trenčín a späť, t.j. 62 km tak, že mu patrí jednak paušálna náhrada 11,35 € (62 km x 0,183
€) a jednak náhrada PHM za 62 km x spotreba 6,6 l/100 km x cena PHM 1,294 € vo výške 5,30 €; spolu
cestovné náhrady v sume 16,65 €. Advokátovi patrí aj náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie
dňa 01.03.2016 Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť, podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, t.j. 4 polhodinyá 14,30 €, spolu 57,20 €, z ktorej si uplatnil len sumu 28,60 €. Súd viazaný jeho návrhom, nemohol
prekročiť jeho rámec a priznať mu v tomto smere viac.

Odporcu súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.