Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203036
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114203036.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou
JUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlom81104Bratislava,Kubániho16,IČO:47233516,protiodporkyni:
B. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom 811

02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr.
Bohdanom Jakubisom, so sídlom Advokátska kancelária LEGAL ONE Law firm, 811 09 Bratislava,
Dobrovičova 13, o zaplatenie 1056,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 16C/26/2014-40 zo dňa 30.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1056,86 eur s
príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval,
že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal svojho nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že mal byť odporkyni
poskytnutý úver, resp. úverový limit vo výške 1200 eur, ktorý sa odporkyňa, ako úverová dlžníčka,
zaviazala splácať v dohodnutých splátkach a za dohodnutých podmienok. Súd zmluvný vzťah medzi

navrhovateľom a odporkyňou právne posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa ustanovení § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka a vyhodnotil poskytnutý úver ako spotrebiteľský úver, pričom súd aplikoval
právnu úpravu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne citoval ustanovenia § 2
ods. 1 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, ods. 2 a § 4 ods. 3 tejto osobitnej právnej normy. Následne potom súd
v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dňa 03.09.2010 odporkyňa podpísala formulárovú žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú súd posúdil s poukazom na

uvedené ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere chýbajú obligatórne náležitosti, alebo údaje o týchto podstatných náležitostiach, ktoré vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch, sú zavádzajúce, nepresné a spôsobujú pochybnosti o ich pravdivosti.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom je uvedená
len predpokladaná výšky RPMN, ktorá nespĺňa podmienku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j/
Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o

všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo
nie. Údaj označený len ako predpokladaný tak spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa. Okrem
toho súd konštatoval, že chýba údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru vyžadovaný podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože údaje o splatnosti sú v
oznámení veriteľa uvedené, ale pre úver a nie pre revolvingový úver. V dôsledku absencie obligatórnych
údajov v zmluve o revolvingovom úvere potom súd považoval revolvingový úver za bezúročný a bez

poplatkov. Rovnako súdu nebola známa celková výška poskytnutého revolvingového úveru (§ 4 ods.
2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma722,37 eur ako schválená výška revolvingu a tiež schválená výška úveru 1200 eur. Zmluva si v danom
údaji odporuje. Okrem toho súd konštatoval, že poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi a to
v časti zmluvnej pokuty za omeškanie, pretože v predmetnej veci ide o cenu úveru vo výške 76,20

% p.a., pričom súd túto neprimeranú až úžernícku odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej
neplatnosti už bez ďalšieho. Súd poznamenal, že tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä
sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné
podrobiť moderácii. Súd zistil, že v čase poskytnutia úveru boli spotrebiteľské úvery poskytované za
úrok vo výške okolo 8 % (ak išlo o domácnosť). Ročná úroková sadzba v predmetnom konaní vo výške

76,20 % je niekoľkonásobne vyššia, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a táto časť
zmluvy v zmysle ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. V závere potom súd
v odôvodnení rozsudku zhrnul, že pokiaľ dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje
obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje súd
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd potom po zistení, že vyplatená čiastka úveru bola
1027,21 eur a splatená suma bola vo výške 1643,32 eur, návrh v celom rozsahu zamietol, keďže

odporkyňačerpanéfinančnéprostriedkysplatilaanavyšezostranyodporkynenedošlokbezdôvodnému
obohateniu, nakoľko zaplatila navrhovateľovi viac, ako jej bolo vyplatené. Následne súd rozhodol o
trovách prvostupňového konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ako v
konaní úspešnej účastníčke, nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, nakoľko sa
domnieva, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k zjavnej nezákonnosti napadnutého
rozsudku, pretože súd k svojim záverom dospel na základe aplikácie právnej normy, ktorá v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nebola ani platnou ani účinnou. Zákon č. 258/2001 Z.z. bol
účinný len do 9. 6. 2010. Navrhovateľovi nie je známy dôvod, na základe, ktorého by sa daný zákon mal

aplikovať aj na neskôr vykonaný právny úkon, v tomto prípade na konkrétnu zmluvu o revolvingovom
úvere. Zmluva o revolvingovom úvere podlieha pôsobnosť zákona č. 129/2010 Z.z. a z hľadiska
jeho aplikácie nie je možný záver, že by úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu sa
navrhovateľ nestotožňuje so záverom súdu o neuvedení údaju o RPMN, neuvedenia konečnej splatnosti
úveru poskytnutého na základe zmluvy a tiež záverov ohľadom neplatnosti dohody o výške odplaty za

úver. Tvrdí, že zmluva obsahuje výšku RPMN a to presným údajom v zmysle zákonom stanoveného
postupu pre jej výpočet. Tvrdenie o neistote spotrebiteľa o výške RPMN je nesprávne, keďže daný
údaj pri schválenom úvere nebude vyšší ako ten, ktorý sa uvádza v žiadosti ako predpokladaný,
pričom navrhovateľ poukázal na výslovné znenie článku 2., ods. 2. 1 zmluvných dojednaní. Okrem
toho je nutné konštatovať, že presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 zmluvy o schválenom úvere.

Ohľadom údajnej absencie konečnej splatnosti úveru poukazuje navrhovateľ na skutočnosť, že údaje o
konečnej splatnosti úveru vyjadruje dátum splatnosti poslednej splátky a je uvedený v oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, tvoriacom súčasť zmluvy. Tieto údaje navyše vyplývajú aj zo zmluvných
dojednaní v článku 4., ods. 4. 5. Oznámenia veriteľa po schválení úveru dlžníkovi a predstavuje z
právnehohľadiskapotvrdenieoakceptáciipredloženéhonávrhunauzavretiezmluvy.Ohľadomkonečnej

splatnosti úveru navrhovateľ uvádza, že táto plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc
z počtu splátok a ich splatnosti je len logickým záverom, že údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný
s dátumom splatnosti poslednej splátky. Navrhovateľ taktiež namietal záver súdu spočívajúci v tom,
že dohoda o odplate by mala byť neplatnou. Súd pritom vôbec neaplikoval zákonné ustanovenie § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka upravujúceho otázku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na

základe spotrebiteľskej zmluvy. Výška odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bola ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere - teda dňa 3. 9. 2010 -
upravená osobitnými ustanoveniami, pričom ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere má právnu povahu lex specialis. Ak teda
súd konštatoval neprimeranosť výšky odplaty na základe porovnávania s úrokovými sadzbami bánk,

potom jeho postup nemal legálny základ. Zákon výslovne určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty
obvyklej na finančnom trhu. Porovnávanie odplaty bánk a nebankového subjektu je nesprávne aj z
toho hľadiska, kedy úrok nepredstavuje jedinú odplatu inkasovanú bankou v súvislosti s požičaním
peňažných prostriedkov. Odplatou pre banku sú totiž aj poplatky za vedenie účtu, správu úveru a
podobne. Uvedené skutočnosti súd 1. stupňa nerešpektoval. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu

je potom možné považovať priemernú hodnotu, ktorá vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaní
spotrebiteľskýchúverov.Vobdobí,kedydošlokuzavretiuzmluvyorevolvingovomúvere,bolapriemerná
odplata na úrovni 44,57 %, ohľadom čoho ako listinný dôkaz navrhovateľ predložil Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010. Hodnota odplatydohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala (60,48 %). Záver súdu je
preto nesprávny a nezákonný. Na základe uvedeného potom navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a uloží odporkyni povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi aj trovy konania, alternatívne napadnutý rozsudok zruší v celom rozsahu a vec vráti súdu
1. stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil aj trovy konania.

Odporkyňa, ani vedľajší účastník na strane odporkyne, sa k podanému odvolaniu navrhovateľa
nevyjadrili.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa
ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 24.11.2013 domáhal voči odporkyni
zaplateniasumy1056,86eur,spolusozmluvnoupokutouvovýške0,065%denneaúrokomzomeškania
vyčísleným za jednotlivé obdobia omeškania a z jednotlivých dlžných súm a náhrady trov konania.
HmotnoprávnyzákladuplatnenéhonárokuvyplynulzprávnehovzťahuzaloženéhonazákladeŽiadostio
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010,

uzatvorenou medzi navrhovateľom, ako veriteľom a odporkyňou, ako úverovou dlžníčku.

Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom spisu, sa stotožňuje s odvolacími
argumentmi navrhovateľa, že súd prvého stupňa na daný právny vzťah aplikoval právnu úpravu, ktorá
v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, z ktorého nárok uplatnený v danom súdnom konaní vyvstal,

už nebola v platnosti ani v účinnosti a naopak, neaplikoval, ani sa v dôvodoch odôvodnenia rozsudku
nevysporiadal s prípadnými dôvodmi, pre ktoré nepovažoval za možné aplikovať aktuálnu právnu úpravu
platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou.

V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením
základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré je zaručené Ústavou a ostatnými právnymi
normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko sa tým účastníkovi konania odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

opravných prostriedkov a odníma sa mu tým možnosť riadne konať pred súdom. Za najzávažnejší
nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je však nutné považovať nesprávnu právnu
aplikáciu právnych noriem, ktoré súd pri svojich úvahách použil, a tým logicky aj neprávne právne
posúdenie veci. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť a zákonnosť
uplatneného nároku v danej veci konštatuje, že na daný skutkový stav súd prvého stupňa použil
nesprávnu právnu úpravu, resp. aplikoval právnu úpravu, ktorá už nebola v čase uzatvorenia
posudzovaného právneho vzťahu v platnosti a účinnosti. Zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010 je nutné právne posúdiť a aplikovať naň

právnu úpravu hmotného práva platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (zákaz retroaktivity).
Aplikácia novšej - respektíve retroaktivita staršej právnej úpravy hmotného práva na zmluvný vzťah
uzatvorený v čase pred alebo po nadobudnutím platnosti a účinnosti, resp. len účinnosti neskoršej
právnej úpravy je v zásade možná len výnimočne, a to za predpokladu, ak právna úprava vo svojich
prechodných ustanoveniach na takéto posúdenie priamo odkazuje.

Súd prvého stupňa právne posúdil zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vyplývajúci zo
zmluvy, resp. návrhu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010 podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol zrušený neskorším zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s poukazom a s citáciou ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/, b/, §

4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 tohto v dobe uzatvorenia zmluvného vzťahu už zrušeného zákona. Zákon č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochnadobudolúčinnosťdňomjehovyhlásenia,t.j.dňa02.04.2010,
s výnimkou konkretizovaných článkov zákona, ktoré nadobudli účinnosť neskoršími dátumami. Daná
osobitná právna norma v prechodných ustanovení § 25 ods. 1 upravuje, že právne vzťahy, ktorévznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. V odseku 2 zákon precizuje konkrétne
ustanovenia, ktoré sa použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Vychádzajúc
z citovanej právnej úpravy je tak zrejmé, že súd nemohol na právny vzťah založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.09.2010, teda uzatvoreného už v čase po nadobudnutí účinnosti novšej
právnej úpravy, aplikovať ustanovenia v čase vzniku právneho vzťahu už neúčinnej a neplatnej právnej

normy - zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a správne mal súd aplikovať a svoje úvahy
zdôvodniť s poukazom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu (zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Súd prvého stupňa okrem osobitnej právnej úpravy, ktorá nebola platná a účinná v čase uzatvorenia
danej zmluvy o úvere, na daný vzťah navyše nesprávne aplikoval aj právnu úpravu lex generalis -

Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa neaplikoval, resp. sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal
s tým, prečo v danej veci neaplikoval aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka, dotýkajúcu
sa spotrebiteľských zmlúv- konkrétne napr. v rozsahu, ktorý namieta odvolateľ- § 53 ods. 6 a § 53b
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovaného právneho vzťahu.
Komplexne tak je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa celkom zjavne posúdil konkrétny právny

vzťah podľa neplatnej právnej úpravy lex specialis a súčasne neaplikoval aktuálnu neskoršiu právnu
úpravu lex generalis a to bez zákonného zmocnenia na takýto postup, čo predstavuje neprípustnú
retroaktivitu práva. Podstatné z hľadiska nutnosti zrušenia rozsudku je konštatovanie, že súd prvého
stupňa na základe nesprávnej aplikácie zákona aj vyvodil právny záver a rozhodol práve s poukazom
na neaktuálnu právnu úpravu a následne aj vo veci meritórne rozhodol.

Z dôvodu nesprávnej aplikácie právnej úpravy potom je nutné konštatovať aj nesprávne právne
posúdenie veci, v dôsledku čoho odvolací súd po preskúmaní veci odvolaním napadnutý rozsudok podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V závere svojho rozhodnutia považuje za potrebné odvolací súd pre úplnosť poznamenať, že pokiaľ
v štádiu odvolacieho konania ohlásilo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu
okrem občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom 811 02
Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, aj Združenie spotrebiteľov Slovenska, občianske

združenie so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, v zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom od 01. 01. 2015 na vstup tohto subjektu do konania ako v
poradí druhého vedľajšieho účastníka na strane odporcu odvolací súd neprihliadal, pretože oznámenie
o vstupe do konania bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08. 01. 2015 a to bez súhlasu
odporcu (č.l.65 spisu). Na tvrdené skutočnosti, obsiahnuté v prípise zo dňa 07.01.2015 (č. l. 67 spisu),

v zmysle ktorých oznámenie o vstupe doručoval tento subjekt omylom Okresnému súdu Košice 1,
ktorý ich mal postúpiť mieste príslušnému súdu, nebolo možné prihliadať, nakoľko tvrdené skutočnosti
neboli odvolaciemu súdu hodnoverne nepreukázané. Z priložených fotokópií podacích lístkov možno
bez akýchkoľvek pochýb vyvodiť len skutočnosť, že advokát Mgr. Henrich Schindler, so sídlom 974
01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 adresoval dňa 23. 12. 2014 doporučenú zásielku Okresnému súdu

Košice I. a Okresnému súdu Banská Bystrica, avšak nie je zrejmé, čo bolo obsahom týchto zásielok
adresovaných Okresnému súdu Košice I. a Okresnému súdu Banská Bystrica.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.