Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/114/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217387
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217387.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: M.,
O..U..L.., S., M. XX, Y.L.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: O. U., A. B. I. I. B. O. O. U., Ž. C.
XX, S., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde žaloby, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP) alebo

Uznesením č. 11C/114/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na
návrh žalobcu pod sp. zn. 11C/114/2012, 11C/116/2012, 11C/154/2012, 11C/155/2012, 11C/163/2012,
11C/205/2012, 11C/208/2012, 11C/224/2012, 11C/236/2012, 11C/239/2012, 11C/245/2012,
11C/276/2012, 11C/299/2012, 11C/300/2012, a 11C/326/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod
sp. zn. 11C/114/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu

konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej, postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí
rozhodcovských súdov nie je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť.
Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a
dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na
strane druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského
rozsudku je založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.
Majetkovú škodu si žalobca v týchto žalobách uplatnil spravidla vo výške náhrady istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.
Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny
úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva
žalobcu. V tomto prípade išlo o žaloby 11C/116/2012, 11C/154/2012, 11C/155/2012, 11C/163/2012,
11C/224/2012, 11C/236/2012, 11C/239/2012 a 11C/245/2012.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- Eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Išlo o
žaloby 11C/114/2012, 11C/299/2012, 11C/300/2012 a 11C/326/2012.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- Eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobami označenými žalobcom ako NP boli
11C/205/2012, 11C/208/2012 a 11C/276/2012.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené
dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Uviedol síce časť dôkazov, najmä však poukazuje na exekučný
spis a teda v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov
v konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách
týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu
"žiadostí o informáciu o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a
teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 30.5.2013, pričom účastníci konania sa na pojednávanie
nedostavili. U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na
pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na
pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o
zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu
v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6NcC/43/2012-13 zo dňa 19.10.2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania
veci bolo rozhodnuté predmetným rozhodnutím Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie
je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na
uvedené, súd pojednávanie odročil a o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol uznesením č.
11C/114/2012-48 zo dňa 20.6.2013, a to tak že ho zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením 2Co/346/2013-70 zo dňa 12.12.2013
rozhodnutie súdu 1. stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. Následne súd
vytýčil termín pojednávania na 26.2.2014, pričom tento termín bol zrušený pre dovolanie žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach 2Co/595/2013-72 zo dňa 12.12.2013. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením 3Cdo/73/2014-88 zo dňa 27.3.2014 dovolanie odmietol. Ďalší termín pojednávania
bol vytýčený na deň 11.6.2014 kde žalobca opätovne žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do

rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci, pričom požiadal i
o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach uvedeného vyššie. Súd nepovažoval žalobcom uvedený dôvod
za dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah
spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých
prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/854/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/114/2012) súd
zistil, že dňa 27.10.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. I. pre vymoženie 326,75
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 12599/09 zo dňa 19.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 23.11.2009. Výzvou zo dňa 26.11.2009
bol súdny exekútor žiadaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere,
úverových podmienok, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky a na doloženie ďalších dokladov
potrebných pre rozhodnutie, tieto však súdu odmietol doložiť. Až po urgencii zo strany súdu, dňa
30.9.2010 požadované písomnosti predložil. Dňa 6.10.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením 15Er/854/2009-18 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý
priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej
lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolacie konanie bolo Krajským súdom v Košiciach z dôvodu
späťvzatia odvolania, uznesením 5CoE/37/2011-40 zo dňa 28.2.2011 zastavené.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/162/2009 zo dňa 8.2.2010 (pripojeného k sp. zn.
11C/116/2012) súd zistil, že dňa 6.4.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému X. W. pre vymoženie 606,81 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10080/08 zo
dňa 14.10.2008. Keďže podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal súd súdneho
exekútora a následne i priamo oprávneného o jej predloženie. Tento na výzvu pozitívne nereagoval,
preto bola uznesením 15Er/162/2009 zo dňa 8.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo
dňa 31.5.2010, uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/793/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/154/2012) súd
zistil, že dňa 15.10.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému A. M. pre vymoženie 486,16 Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 03080/09 zo dňa 3.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 4.11.2009. Výzvou zo dňa 6.11.2009 bol súdny
exekútor žiadaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere, úverových
podmienok, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky a na doloženie ďalších dokladov potrebných pre
rozhodnutie, tieto však súdu odmietol doložiť, preto bola dňa 15.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením 15Er/793/2009-11 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu,
ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal v
zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 23.12.2010, uznesenie
súdu 1. stupňa potvrdil.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/611/2009-18 zo dňa 21.10.2010 (pripojeného k sp. zn.
11C/155/2012) súd zistil, že dňa 25.9.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. I. pre vymoženie 920,79 Eur s príslušenstvom

a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02120/08
zo dňa 26.5.2009. Keďže podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal súd súdneho
exekútora a následne i priamo oprávneného o jej predloženie. Tento na výzvu pozitívne nereagoval,
preto bola uznesením 15Er/611/2009-18 zo dňa 21.10.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom
odvolacie konanie bolo Krajským súdom v Košiciach z dôvodu späťvzatia odvolania, uznesením zo dňa
28.1.2011 zastavené. Následne bolo exekučné konanie uznesením 15Er/611/2009-41 zo dňa 21.4.2011
zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/862/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/163/2012)
súd zistil, že dňa 6.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. H. pre vymoženie 2163,57
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 12583/09 zo dňa 20.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 26.11.2009. Výzvou zo dňa 26.11.2009
bol súdny exekútor žiadaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o
úvere, úverových podmienok, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky a na doloženie ďalších
dokladov potrebných pre rozhodnutie, tieto však súdu odmietol doložiť a urobil tak až na urgenciu
súdu. Po preskúmaní uvedených listín bola dňa 6.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením 15Er/862/2009-15 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával
nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 11.7.2011, uznesenie súdu 1. stupňa zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie. Uznesením 15Er/862/2009-51 zo dňa 19.7.2012 bola žiadosť o udelenie
poverenia opätovne zamietnutá, pričom na odvolanie oprávneného odvolací súd predmetné rozhodnutie
potvrdil.

Z uznesenia tunajšieho súdu 15Er/302/2010-52 zo dňa 8.3.2013 (pripojeného k sp. zn. 11C205/2012 )
a lustráciou v elektronickom spise súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 10.5.2010
žiadosť na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. S. pre vymoženie 420,67 Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Keďže
podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal súd dňa 21.5.2010 súdneho exekútora
a následne i priamo oprávneného o jej predloženie. Keďže zmluva nebola súdu doložená, bola
uznesením zo dňa 8.9.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietnutá a
v ten istý deň bolo vo veci vydané poverenie. Následne po doložení zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru bolo exekučné konanie uznesením 15Er/302/2010-52 zo dňa 8.3.2013
zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/117/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/208/2012)
súd zistil, že dňa 5.2.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému U. M. pre vymoženie 172,60
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 21070/09 zo dňa 11.12.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 19.2.2010. Dňa 8.9.2010 bola žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 15Er/117/2010-10 čiastočne čo do úrokov z
omeškania a trov exekúcie zamietnutá pre čiastočnú nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával
nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Vo zvyšku bolo v ten istý deň vydané poverenie.
Následne uznesením 15Er/117/2010-19 zo dňa 29.12.2010 bolo exekučné konanie čiastočne zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/612/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/224/2012) súd
zistil, že dňa 24.8.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému K. S. pre vymoženie 280,80 Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 06021/09 zo dňa 7.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 25.9.2009. Výzvou zo dňa 28.9.2009 bol súdny
exekútor žiadaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere, úverových
podmienok, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky a na doloženie ďalších dokladov potrebných pre
rozhodnutie, tieto však súdu odmietol doložiť, preto bola dňa 11.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením 15Er/612/2009-18 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu,

ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal v
zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2010, uznesenie
súdu 1. stupňa potvrdil. Následne uznesením 15Er/612/2009-40 zo dňa 12.10.2010 bolo exekučné
konanie zastavené.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.15Er/926/2009-13 zo dňa 12.2.2010 (pripojeného k sp. zn.
11C/236/2012) súd zistil, že dňa 14.12.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. N. pre vymoženie 449,39 Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15518/09 zo dňa
18.9.2009. Keďže podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal súd súdneho exekútora
a následne i priamo oprávneného o jej predloženie. Tento na výzvu pozitívne nereagoval, preto
bola uznesením 15Er/926/2009-13 zo dňa 12.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo
dňa 31.5.2010, uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.15Er/782/2010-9 zo dňa 15.12.2010 (pripojeného k sp. zn.
11C/239/2012) súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý podal žiadosť na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému B. N. pre vymoženie 182,26 Eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 6262/10 zo dňa
27.7.2010. Keďže podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal súd súdneho exekútora
a následne i priamo oprávneného o jej predloženie. Tento na výzvu pozitívne nereagoval, preto
bola uznesením 15Er/782/2010-9 zo dňa 15.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá a uznesením zo dňa 17.2.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/238/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/245/2012) súd
zistil, že dňa 15.3.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. I. pre vymoženie 551,01 Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
11287/08 zo dňa 20.11.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 29.4.2009. Výzvou zo dňa 6.5.2009 bol súdny
exekútor žiadaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere, úverových
podmienok, tieto však súdu odmietol doložiť, preto bola dňa 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením 15Er/238/2009-20 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu,
ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal v
zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2010, uznesenie
súdu 1. stupňa potvrdil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/13/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/276/2012) súd
zistil, že dňa 18.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému K. I. pre vymoženie 382,39
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 09924/08 zo dňa 7.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Dňa 15.1.2009 bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 15Er/13/2009-8 čiastočne čo do trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní zamietnutá. Vo zvyšku bolo dňa 16.1.2009 vydané poverenie.
Následne uznesením 15Er/13/2009-13 zo dňa 9.3.2009 bolo exekučné konanie čiastočne zastavené.
Po predložení úverovej a všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo následne uznesením
15Er/13/2009-22 zo dňa 15.2.2011 čiastočne zastavená, pre čiastočnú nezákonnosť exekučného titulu,
ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti uzneseniu bolo podané
oprávneným odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 25.5.2011 rozhodnutie súdu 1. stupňa
potvrdil.

Z uznesenia tunajšieho súdu 15Er/595/2009-21 zo dňa 11.11.2010 (pripojeného k sp. zn. 11C299/2012 )
a lustráciou v elektronickom spise súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 18.9.2009
žiadosť na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému T. I. pre vymoženie 207,11 Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
04651/2009 zo dňa 3.6.2009. Keďže podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal súd
dňa 23.9.2009 súdneho exekútora a následne i priamo oprávneného o jej predloženie. Po jej predložení

bola uznesením 15 Er/595/2009-21 zo dňa 11.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
čiastočne zamietnutá a v ten istý deň bolo vo veci vydané poverenie. Proti uzneseniu podal v zákonnej
lehote odvolanie oprávnený, ktoré však následne zobral v celom rozsahu späť, preto bolo odvolacie
konanie zastavené. Exekučné konanie bolo uznesením 15Er/595/2009-28 zo dňa 3.2.2011 čiastočne
zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/521/2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/300/2012) súd
zistil, že dňa 24.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. M. pre vymoženie 411,91 Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 13094/08 zo dňa 12.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011. Výzvou zo dňa 23.8.2011 bol súdny
exekútor žiadaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere, úverových
podmienok, ktoré súdu doložil dňa 1.11.2011. Následne bola dňa 7.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením 15Er/521/2011-12 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu,
ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Exekučné konanie bolo uznesením
zo dňa 13.12.2011 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/928/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/326/2012)
súd zistil, že dňa 7.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. Č. pre vymoženie 221,09 Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 15027/09 zo dňa 14.9.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 14.12.2009. Výzvou zo dňa 21.12.2009 bol súdny
exekútor žiadaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere, úverových
podmienok, tieto však súdu odmietol doložiť, preto bola dňa 11.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením 15Er/928/2009-13 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu,
ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal v
zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 28.5.2010, uznesenie
súdu 1. stupňa potvrdil. Exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 12.10.2010 zastavené.
Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 5.6.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 22.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom,
že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v

Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/43/2012 - 13 zo dňa
19.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku nedošlo s výnimkou konania 15Er/13/2009 (11C/276/2012) a teda
žalobný návrh bol v ostatných prípadoch podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaniach
vedených pôvodne pod č. 11C/116/2012, 11C/154/2012, 11C/155/2012, 11C/163/2012, 11C/224/2012,
11C/236/2012, 11C/239/2012 a 11C/245/2012 (ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup
spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach
vedených pôvodne pod č. 11C/114/2012, 11C/299/2012, 11C/300/2012 a 11C/326/2012 (NZP) v
nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.
V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu
zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo
dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k
uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj
boli rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na
tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby. V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 11C/205/2012, 11C/208/2012 a 11C/276/2012
(NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. V konaní 15Er/302/2010 (11C/205/2012), bolo rozhodnuté
uznesením zo dňa 8.9.2010, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne
zamietnutá a zároveň bolo vydané na zvyšok nároku v ten istý deň poverenie a v konaní 15Er/117/2010
(11C/208/2012) tomu tak bolo rovnako a že uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia a poverenie boli vydané taktiež dňa 8.9.2010 . V týchto konaniach premlčacia doba mohla
začať plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu právnemu zástupcovi oprávneného,
pretože z uvedeného uznesenia sa mohol oprávnený tieto skutočnosti dozvedieť resp. dňom doručenia
poverenia súdnemu exekútorov. Písomnosti boli v týchto prípadoch právnemu zástupcovi oprávneného
a exekútorovi doručené v roku 2010, teda ani v týchto prípadoch nie je možné konštatovať, že by
bol nárok žalobcu premlčaný. Premlčanie možno konštatovať u spisu 15Er/13/2009 (11C/276/2012),
pretože tu bolo vydané uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti dňa 15.1.2009 a poverenie bolo na
zvyšok nároku vydané následne 16.1.2009. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 6.2.2009 a lehota na podanie žaloby po troch rokoch od doručenia t.j. 6.2.2012, teda
ešte pred podaním žaloby dňa 27.9.2012 uplynula.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch
podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní. O príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú
vedené pod sp. zn. 11C/114/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/116/2012, 11C/154/2012, 11C/155/2012,
11C/163/2012, 11C/224/2012, 11C/236/2012, 11C/239/2012 a 11C/245/2012 žalobca namietal, že
exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
exekučné konanie ako nezákonné zastavil (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval
exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci
a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných
podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. V uvedených veciach boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých
prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých

už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto
exekučných konaní využil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov, pričom odvolania
boli odvolacím súdom potvrdené, v jednom prípade došlo k zastaveniu odvolacieho konania z dôvodu
späťvzatia odvolania oprávneným.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/114/2012, 11C/299/2012, 11C/300/2012
a 11C/326/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo
preukázané, že v prípade konania 11C/114/2012, 11C/300/2012 a 11C326/2012 boli žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
odôvodnenia rozhodcovských rozsudkov, čo spôsobilo ich nevykonateľnosť a to po márnom uplynutí
lehoty oprávnenému na predloženie dokladov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku. (úverovej zmluvy a všeob. podmienok poskytnutia úveru) Rozhodnutia exekučného súdu o
zamietnutí žiadostí o udelenia poverenia boli napadnuté odvolaním oprávneného v konaní 11C114/2012
a 11C326/2012, pričom odvolací súd v 1. prípade odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania
zastavil v 2. prípade uznesenie potvrdil. Vo vyššie uvedených konaniach súd žiadal súdneho exekútora
i oprávneného o predloženie listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu, avšak
bezvýsledne. Obdobná bola i situácia v spise 11C/299/2012, kde bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietnutá v časti úrokov z omeškania, napriek
nepredloženiu dokladov zo strany oprávneného. Vo zvyšku bolo vydané poverenie. Rozhodnutie o
čiastočnom zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie bolo napadnuté odvolaním, pričom odvolacím
súdom došlo k zastaveniu odvolacieho konania z dôvodu späťvzatia odvolania. V uvedených
exekučných konaniach po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady,
ktoré boli aj urgované a ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútora t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo
žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že
v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o
udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere
a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo
o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale
aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Okrem toho súd
má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v
prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011.

Na uvedené súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/205/2012, 11C/208/2012, a 11C/276/2012
žalobca v týchto veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámených exekučných
spisov mal súd preukázané, že v konaní sp. zn. 15Er/302/2010 (11C/205/2012), bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu doručená dňa 10.5.2010,
pričom dňa 21.5.2010 bol oprávnený žiadaný na predloženie dokladov, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Následne bola žiadosť o udelenie poverenia čiastočne zamietnutá
dňa 8.9.2010 a v ten istý deň bolo vo zvyšku vydané poverenie. Uznesením 15Er/302/2010-52 zo dňa
8.3.2013 bola exekúcia pre rozpor so zákonom zastavená. V konaní 11C/208/2012 (15Er117/2010 )
bola žiadosť tunajšiemu súdu doručená dňa 19.2.2010 a dňa 8.9.2010 bola čiastočne zamietnutá a vo
zvyšku bolo vydané poverenie. V konaní 11C276/2012 (15Er13/2009) bola žiadosť súdneho exekútora
súdu doručená dňa 9.1.2009 a 15.1.2009 bola čiastočne zamietnutá a 16.1.2009 bolo vo zvyšku bolo
v zákonnej lehote vydané poverenie. Navyše v uvedenom prípade je nutné konštatovať, vzhľadom na
žalovanou vznesenú námietku premlčania, že tu skutočne došlo k premlčaniu nároku žalobcu, tak ako
to bolo odôvodnené vyššie.

V súvislosti s týmito konaniami, súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu musí zaoberať aj zmluvami o úvere a všeobecnými
zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. V týchto exekučných konaniach
bolo postupované plynulo, bez zbytočných prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na predloženie
požadovaných dokladov plnil oprávnený.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C 112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom, odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku bolo zistené, že žalobcom bola ako zadávateľom znaleckému
ústavu zadaná úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä
v súvislosti s poručovaním zákonných lehôt, nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných
konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 30,76 Eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 31,68 Eur.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz citovaný znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú
si žalobca v konaní uplatnil.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 11.6.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.