Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112211976
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112211976.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky E. W., W.. XX. XX. XXXX, F. Y., A. Y. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Alžbetou
Slobodníkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Sásovská cesta č. 41, proti
odporcoviR.I.,W..XX.XX.XXXX,F.Y.,W.X,vkonanízastúpenéhoJUDr.PetromVíznerom,advokátom
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého ulica č. 12, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 292,73 Eur, v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 10. 05. 2012 žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí určil
vlastníctvo a to pozemku parcely č. KN registra „C“ XXX/X, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Y.
I. U. XXX Y.X, druh pozemku orná pôda, evidovaného na liste vlastníctva č. XXX W. L. V. F. F. tak, že
tento patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas a žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že z výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXX T. V.. Ú.. Y. vyplýva,
že na jej právnu predchodkyňu jej matku Y. M., C.. R., bolo zapísané vlastnícke právo na parcelu č.
T. XXX. Takáto skutočnosť vyplýva jednak z dedičského rozhodnutia H. XXX/XX a tak isto na základe
kúpnych zmlúv, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj prehlásenie bývalého Y. W. U. U. Y. A. H. XX.
E. XXXX. Túto parcelu t. j. T. XXX právna predchodkyňa navrhovateľky od toho času riadne užíva na
poľnohospodárske účely, neskôr ju užíva navrhovateľka, ktorú túto užíva až doposiaľ.

Súd vo veci vykonal dokazovanie rozhodnutím H. XXX/XX T. W. M. F., C.. R., I. Y., z ktorej zistil, že
predmetom dedičstva je aj nehnuteľnosť a to pozemok zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici vložke č.
XXX T. Č.. T. XXX. Táto nehnuteľnosť je v neurčitom podiele prejednaná s tým, že vlastníctvo nadobudla
právna predchodkyňa navrhovateľky Y. M., C.. R.. Súd ďalej vykonal dokazovanie kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa XX. E. XXXX, z ktorej zistil, že predávajúca X. L. touto kúpnou zmluvou previedla
vlastnícke právo na R. S. E. E. S., I. I. Y., a to pozemok nachádzajúci sa v pozemnoknižnej zápisnici

vložka č. XXX E. T. T. XXX „. T. Q. v neurčitom podiele zapísanej tú čiastku, ktorá sa nachodí od obecnej
poľnej cesty nižšie a má plochu XXX,X m2“.Kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX L. Y. A. T., Ž. R. S. E. E. S. touto kúpnou zmluvou predali právnej
predchodkyni navrhovateľky, t. j. Y. M. C.. R. pozemok zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici vložka č.
XXX ako T. XXX v neurčitom pomere „v skutočnosti o ploche 178,5 m2 a síce tú čiastku uvedenej parcely,

ktorá sa nachodí od obecnej poľnej cesty nižšie“.

Z pozemnoknižnej zápisnice vložka č. XXX týkajúcej sa pozemku parcely T. XXX súd teda zistil, že
už neurčitý T. M. F., C.. R.Š. nadobudla právna predchodkyňa navrhovateľky Y. M., C.. R. na základe
dedičského rozhodnutia H. XXX/XX. Podobne neurčitý podiel nadobudli R. S. E. E. S. I. X. L. na základe

kúpnej zmluvy z roku 1956 a to v neurčitých čiastkach tak ako vyplýva z pozemnoknižnej zápisnice.
Takýto neurčitý podiel následne odkúpila podľa kúpnej zmluvy z roku XXXX právna predchodkyňa
navrhovateľky Y. M., C.. R..

Navrhovateľka ďalej tvrdila tú skutočnosť, že notárskou zápisnicou č. W. XXX/XX, W. XXX/XX A. H. XX.
XX. XXXX zapísanou na Notárskom úrade notárky Y.. A. F. bolo osvedčené, že odporca je oprávneným

držiteľom v celosti nehnuteľnosti a to parcely č. V. Z. XXX/X - C. I. U. XXX Y.X. Prílohou tejto notárskej
zápisnice je aj geometrický plán vypracovaný Geodéziou štátny podnik Žilina, overený dňa 07. 10. 1996
pod č. XXXX/XX, ktorým z bývalej parcely T. Č.. XXX U. V.. Ú.. Y. bola odčlenená časť s novovytvoreným
číslom V. Z. XXX/X - I. U. XXX Y.X. Na základe takýchto dokumentov bol zapísaný ako vlastník tejto
nehnuteľnosti odporca tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXX T. V.. Ú.. Y..

Súd vykonal dokazovanie notárskou zápisnicou W. XXX/XX, W. XXX/XX, z ktorej zistil, že odporca na
základe jeho žiadosti požiadal o vydanie osvedčenia o tom, že je oprávneným držiteľom nehnuteľností
vedených v katastri nehnuteľnosti pre kat. úz. Y., a to parcely V. XXX/X - C. I. U. XXX Y.X T. J. T. I. H. XX.
XX. XXXX, ktoré sú identické s časťami parciel T. XXX U. U. T. U. XXX T. V.. Ú.. Y.. Uvedená notárska

zápisnica bola spísaná dňa 01. 04. 1998.

Navrhovateľka teda tvrdila, že došlo k neoprávnenému odčleneniu tejto časti nehnuteľnosti z parcely č.
T. W. XXX U. V.. Ú.. Y., ktorú navrhovateľka vlastnila, dlhodobo užívala ako aj jej právna predchodkyňa,
pričom odporca ani jeho právny predchodca túto neužívali.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že právni predchodcovia
navrhovateľky boli spoluvlastníci parcely označenej ako XXX U. T. V. U. U. Č.. XXX T. V.. Ú.. Y., pričom
na základe týchto listín právna predchodkyňa navrhovateľky teda jej matka bola spoluvlastníčkou 10
spoluvlastníckych dielov, pričom päť takýchto spoluvlastníckych dielov patrilo iným osobám, avšak ani

jedna z týchto nie je taká, že by bol právnym predchodcom odporcu. Zároveň uviedla, že vzhľadom na
plynutie lehoty na vydržanie je potrebné túto počítať od 01. 01. 1992 s tým, že pozemok bol užívaný tým
spôsobom, ako bolo uvedené v návrhu.

Navrhovateľka osobne vo svojej výpovedi uviedla, že na tomto pozemku pestovala plodiny s tým, že ona

si túto časť rozdelila so svojím bratom po dĺžke s tým, že tá časť pozemku, ktorá bola bližšie k rodinnému
domu odporcu pestovala zemiaky a zvyšná časť bola trávnatá časť plocha, ktorú kosil jej brat Jozef
Turčan. Toto robila dlhý čas pravidelne až v minulom roku prestala, keďže vznikol takýto súdny spor.
Uviedla ďalej, že v minulosti proti takémuto jej obhospodarovaniu tohto pozemku nikto neprotestoval,
nenamietal jej ani jej rodičom. Odporca vo svojom vyjadrení a tak isto na pojednávaní prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedol, že z pozemnoknižnej zápisnice vložky č. XXX je zrejmé, že pri
všetkých zápisoch pozemnoknižných spoluvlastníkov nie je uvedená výška spoluvlastníckych podielov,
t. j. ani pri zápise právnej predchodkyne navrhovateľky Y. M. tak ako to vyplýva z F., XXa E. XX.
Pri týchto záznamoch nie je uvedený žiadny spoluvlastnícky podiel a výslovne je uvedené, že sa
jedná o neurčitý podiel alebo o neurčitú čiastku. Takáto skutočnosť vyplýva aj z prehlásenia bývalého

Miestneho národného výboru v Medzibrode, kedy ako vyplýva aj z kúpnej zmluvy z roku 1956 bolo
vložené vlastnícke právo pre Y. M., C.. R., R. S. E. E. S. v neurčitých čiastkach. Zároveň z textu
kúpnopredajnej zmluvy z roku 1957 vyplýva, že právna predchodkyňa kupovala len vyššie uvedené
neurčité čiastky parcely T. XXX I. R. S. E. E. S., pričom z celkovej výmery sa malo jednať o plochu
178,5 m2, čo je však 3,38 %, ktorá sa mala „nachodiť od obecnej poľnej cesty nižšie“, čo je pomerne

veľmi neurčité situovanie. Zo samotnej pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že právna predchodkyňa
navrhovateľky bola len jednou z viacerých spoluvlastníkov a to v neurčitom podiele, pričom odporcovi
nie je zrejmé, akým spôsobom a či vôbec sa právna predchodkyňa navrhovateľky vysporiadala s
ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, pokiaľ si navrhovateľka nárokuje výlučné vlastníctvo kspornej nehnuteľnosti. V pozemnoknižnej zápisnici vložka č. XXX ostali „nevyčiarknuté okrem právnej
predchodkyne navrhovateľky aj mená ďalších 7 spoluvlastníkov parcely T. XXX E. W. T. F. R. R., F. Y.
Q. C.. N., Y. N., X. V., C.. N., T. F. E. N., T. F. Š. Y., Y. Y., C.. I. E. M. E. Y. M. T. F., XXa E. XX. Odporca

ďalej teda uvádzal, že za takéhoto nevysporiadaného stavu pozemnoknižných zápisov nesvedčí, že
by právna predchodkyňa navrhovateľky si mala kúpiť predmetnú parcelu, ktorá je teraz označená ako
V. Z. XXX/X I. U. XXX Y.X, pretože v minulosti nebolo jednoznačné to, že by vznikli nejaké dohody
spoluvlastníkov, vlastnícky stav nebol nikdy vysporiadaný, pretože pri jednotlivých spoluvlastníkoch boli
zapisované len neurčité čiastky. Odporca ďalej uviedol, že parcela č. V. Z. XXX/X bola zahrnutá do

právneho usporiadania v rámci osvedčenia zo dňa XX. XX. XXXX notárskou zápisnicou W. XXX/XX,
W. XXX/XX W. W. Ú. W. Y.. A. F. U. F. F.. Uviedol, že súčasťou bol aj geometrický plán č. XXX/XX,
ktorým boli zamerané parcely KN XXX A. T. I. U. XXX Y.X, V. XXX - záhrada o výmere XX Y.X E. V.
XXX/X C. I. U. XXX m2, ktoré tvorili ucelený súvislý pozemok, ktorý pozostáva zo zastavenej plochy
pod rodinným domom a priľahlého dvora a nadväzujúce záhradky, pričom tento pozemok bol odjakživa
v rámci ich rodiny, kedy v tomto rodinnom dome bývali ešte starí rodičia odporcu R. I., A. XXXX, E. I.,

zomrela v roku XXXX a tak isto rodičia odporcu R. I., ktorý zomrel v roku XXXX E. A. I., V. A. U. C. XXXX.
Táto nehnuteľnosť bola vždy považovaná, že patrí v celosti rodine I., pričom otec odporcu si ho oplotil
z dôvodu, aby ho oddelil od dvora tento ich vonkajší pozemok tak, aby do neho nevybiehali domáce
zvieratá. Uviedol, že v minulosti sa stávalo, že matka navrhovateľka si svojvoľne robila nároky na časti
z tohto pozemku a vysádzala tam zemiaky. Z tohto dôvodu vznikali rôzne spory a nezhody a vzhľadom

k týmto skutočnostiam, pretože s právnou predchodkyňou navrhovateľky sa nedalo o týchto veciach
rozprávať, trval takýto napätý stav aj po jej smrti. Odporca ďalej uviedol, že definitívne vyporiadanie
užívania a vlastníctva v celej pozemnoknižnej parcele pôvodne označenej ako č. 626 bolo vykonané
až v rámci ROEP, ktorý bol schválený rozhodnutím OPÚ Banská Bystrica pod č. XXX/XXXX A. H. XX.
XX. XXXX. Odporca uviedol, že vlastníctvo zapísané tak ako je na liste vlastníctva č. XXX, je odporca

vedený v príslušnom katastri nehnuteľnosti ako riadny vlastník k tejto nehnuteľnosti už vyše 14 rokov.
Zároveň odporca na také nezrovnalosti, kedy z geometrického plánu XX/XXXX z výkazu výmer vyplýva,
že sporná parcela KN XXX/X o výmere XXX m2 je vytvorená z troch dielov, H. X XXX/X o výmere
108 m2 ja zameraný z parcely č. XXX T. A. U. Č.. XX8, na ktorú odkazuje navrhovateľka, diel 4 -
877/8 o výmer 16 m2 je ale zameraná z inej parcely a to č. XXX a inej pozemnoknižnej zápisnice

vložky 85. Ďalej je to diel X - XXX/X o výmere 4 m2, ktorý je zameraný tak isto z inej parcely XXX/X
a z ďalšej inej pozemnoknižnej zápisnice vložky č. XXX. Navrhovateľka sa však vôbec nezmieňuje o
pôvode, podstate a eventuálne ďalších pozemnoknižných vlastníkoch týchto nehnuteľností vedených
v pozemnoknižnej zápisnici vložka č. XX E. Č.. XXX. Je zrejmé, že z týchto pozemnoknižných zápisníc
je aj dotknutá majetková podstata a sú predmetom tohto konania dotknuté. Zároveň odporca uviedol,

že vydržanie v súčasnej právnej úprave bolo prijaté až novelou vykonanou v roku 1991 s účinnosťou od
01. 01. 1992. Nie je však zrejmé, či toto vydržanie malo nastať ešte za života navrhovateľky, resp. jej
matky a zároveň poukázal na to, že v danom prípade nemôže existovať kvalifikovaná dobromyseľnosť u
navrhovateľky, keďže k tejto nehnuteľnosti sú ďalší siedmi spoluvlastníci, pričom spoluvlastníctvo nebolo
nijakým spôsobom vysporiadané. Z tohto dôvodu žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom

určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k

veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal teda v
konaní za preukázané a konštatuje zistený skutkový a právny stav týmto spôsobom. Je zrejmé, že
právna predchodkyňa navrhovateľky nadobudla na základe dedičského rozhodnutia pod č. H. XXX/

XX vlastnícke právo k parcele, ktorá je zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici vložke č. 428 pod T.
XXX, avšak jedná sa o neurčitý podiel alebo neurčitú čiastku. Táto skutočnosť vyplýva aj z iného
právneho titulu, ktorý navrhovateľka odvíjala od kúpnych zmlúv, na základe ktorej takýto iný neurčitý
podiel nadobudli právni predchodcovia matky navrhovateľky od R. S. E. E. S., kedy títo neurčitý
podiel nadobudli na základe kúpnopredajnej zmluvy z roku 1956 od X. L.. Len z textu kúpnej zmluvy

vyplýva, že sa malo jednať o plochu o výmere 178,5 m2, ktorý sa mal „nachodiť od obecnej poľnej
cesty nižšie“. Tento pojem sa potom prezentoval aj v kúpnej zmluve z roku 1957, kedy právna
predchodkyňa navrhovateľky nadobudla kúpnou zmluvou túto časť od R. S. E. E. S.. Je zrejmé, že
navrhovateľka svoj právny titul odvodzovala od právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva svojej
právnej predchodkyne a to na základe dvoch právnych titulov jednak dedičského rozhodnutia po nebohej
M. F., C.. R., ktorá tak isto bola vlastníčkou časti spornej nehnuteľnosti v neurčitom podiele. Druhým

právnym titulom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva od R. S. E. E. S. v rozsahu 178,5 m2. Zo
žiadneho iného vykonaného dôkazu však nevyplýva okolnosť, na základe ktorého by bolo možné sa
domnievať, z akého titulu R. S. E. E. S. nadobudli práve časť nehnuteľnosti o výmere 178,5 m2, ktoré
následne postúpili kúpnou zmluvou na právnu predchodkyňu navrhovateľky. Súd uvádza, že takéto
vymedzenie predmetu je vyjadrené tak neurčitým spôsobom, že nie je možné reálne dôjsť k záveru,

o ktorú časť pozemku pod označením PKN XXX sa jedná. Z vykonaného dokazovania je potrebné
prisvedčiť odporcovi o tom, že navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, akým spôsobom sa
vyporiadala s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, pokiaľ si ona nárokuje výlučné vlastníctvo
k predmetnej parcele. Z pozemnoknižnej zápisnice vložky č. XXX ďalej vyplýva, že okrem právnej
predchodkyne navrhovateľky sú tu aj mená ďalších X spoluvlastníkov, o ktorých navrhovateľka nijakým

spôsobom nepredkladala dôkazy, ale ani tvrdenia o rozhodnutých skutkových okolnostiach. Sama
navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že právna predchodkyňa nadobudla
10 spoluvlastníckych podielov, pričom tu existovalo ďalších 5 spoluvlastníckych podielov osôb iných,
rozdielnych od právnych predchodcov odporcu.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva v tom zmysle, že je výlučná vlastníčka
parcely č. V. XXX/X I. U. XXX Y.X je potrebné prisvedčiť tvrdeniam odporcu o tom, že v zmysle
geometrického plánu tak, ako ho predložila v konaní navrhovateľka vyplýva, že táto nehnuteľnosť je
tvorená z troch dielov, pričom diel 3) - 877/1 o U. XXX Y.X R. A. A. T. XXX T.W. A. U. XXX, avšak diel 4)
je o výmere 16 m2 a je zameraný už z inej parcely, a to označenej ako číslo XXX z inej pozemnoknižnej

zápisnice vložky č. XX. Podobne je to aj pri diele č. 5) označenej ako XXX/X o výmere 4 m2, ktoré
je zamerané tak isto z inej parcely označenej ako XXX/X a z inej pozemnoknižnej zápisnice vložky
č. XXX. Je zrejmé, že navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, ale ani bremeno
tvrdenia o pôvode, podstate ďalších prípadných pozemnoknižných vlastníkov či spoluvlastníkov týchto
pozemnoknižných vložiek, a to č. XX E. XXX.

Zákonným predpokladom vydržania ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva patrí jednak to,
že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu. Zo zisteného skutkového stavu a
vykonaných dôkazov mal súd síce za preukázané tú skutočnosť, že navrhovateľka spornú nehnuteľnosť
užívala tým spôsobom, že na tejto pestovala rôzne poľnohospodárske plodiny, avšak súd musí

konštatovať, že v danom prípade nemohlo ísť o kvalifikovanú dobromyseľnosť v tom zmysle, že by
túto nehnuteľnosť užívala ako vlastnú s tým, že jej vlastnícke právo patrí, pretože muselo byť pre
navrhovateľku zrejmé, že tituly, na základe ktorých nadobudla vlastnícke právo jej právna predchodkyňa,
sa týka neurčitých častí spornej nehnuteľnosti, ku ktorým patrí spoluvlastnícke právo ďalších tretím
osobám tak, ako to vyplýva z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX T. T. T. XXX. Navrhovateľka v konaní

nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa ona resp. jej právna predchodkyňa nijakým spôsobom, teda
relevantným právnym titulom, na základe ktorého by mohla sama a tak isto súd v konaní konštatovať, že
právo vlastnícke vykonávala pre seba, resp. pre seba ho vykonávala jej právna predchodkyňa. Z tohto
dôvodu súd teda konštatuje, že navrhovateľka nemohla byť dobromyseľná v kvalifikovanom význame
slova.

Tak isto je sporné uplynutie vydržacej doby, keďže navrhovateľka tvrdila, že táto začala plynúť od 01. 01.
1992 a mala uplynúť po 10-tich rokoch. Významnou skutočnosťou, ktorá podľa názoru súdu spôsobila
pretrhnutie plynutia takejto vydržacej doby bolo osvedčenie odporcu o tom, že je oprávneným držiteľomnazákladeosvedčeniazodňa01.04.1998spísanéhovoformenotárskejzápisniceW.XXX/XX,W.XXX/
XX. Súd zároveň uvádza, že definitívnym vyporiadaním užívania vlastníctva k pôvodnej pozemnoknižnej
parcele č. XXX H. U. C. C., V. F. L. C. I. F. F. T. Č.. XXX/XXXX A. H. XX. XX. XXXX. Táto skutočnosť

potom ďalej svedčí o tom, že v zmysle § 2 ods.2 a 4 zákona č. 293/1992 Zb. je odporca vlastníkom
nehnuteľností a to parcely č. V. XXX/X I. U. XXX Y.X.

Na základe uvedených skutočností potom súd konštatuje, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a tento
zamietol v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľke
ako účastníčke v spore neúspešnej náhradu trov konania nepriznal, naopak náhradu trov konania priznal
odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému. Trovy konania odporcu predstavujú trovy právneho
zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods.1 písm.a) citovanej vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia

pozostávajú z týchto úkonov právnych služieb: 09. 10. 2012 príprava a prevzatie zastúpenia 58,69 Eur,
16. 10. 2012 vyjadrenie vo veci samej 58,69 Eur, 16. 10. 2012 účasť na pojednávaní bez prejednania
veci v rozsahu 1/4-iny vo výške 14,67 Eur, 21. 02. 2013 účasť na pojednávaní 60,07 Eur, 20. 11. 2014
účasť na pojednávaní 61,87 Eur, spolu 253,99 Eur. Zároveň trovy právneho zastúpenia predstavujú
režijný paušál a to za tri úkony v roku 2012 po 7,63 Eur, spolu 22,89 Eur, 1 x v roku 2013 po 7,81 Eur,

spolu 7,81 Eur a 1 x v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, spolu 8,04 Eur. Spolu teda režijné paušály vo výške
38,74 Eur. Trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú sumu 292,73 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.