Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228826
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112228826.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.

r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Q. P., K.
X.X.XXXX, K. O. K. P. X, S., I. Č. K. K. Q., G. R. P. P., G. Okresného W. S. H., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,
Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.
hrdinov 66, Svidník, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

O trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.10.2012 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 248,95 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35
763 469 a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod

pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému pod ref. Č..
X.XXXXXXXX. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom a.s.
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
žalobcu v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v cenníku.
Žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: E. Č.. XXXXXXXXXX splatnú dňa 27.1.2010 na sumu
248,95 eura. Žalovaný predmetnú dlžnú sumu neuhradil.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o pripojení a jej dodatkom,
s faktúrou č. 7000111094 zo dňa 8.1.2010, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 a s
ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 19.8.2009 súd zistil, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala zriadiť pre žalovaného telefónnu prípojku, pripojiť koncové
telekomunikačné zariadenie a poskytnúť jej s tým súvisiace služby za podmienok stanovených v zmluve.Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za zariadenie a užívanie telefónnej prípojky a za poskytované verejné
telekomunikačné služby podľa platnej tarify ST formou mesačných faktúr.

Podľa bodu 3. dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných
podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a - c všeobecných podmienok) a následne vypojenia SIM-karty
zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku
(v sume 248,95 eura).

Z faktúry č. 7000111094 zo dňa 8.1.2010 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému
zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura so splatnosťou do 27.1.2010.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi

pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pripojení vo výške 248,95 eura s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
platnom do 1.11.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom do 1.11.2011 účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
pripojeníapodľatarify,aaktopovahaslužbyumožňuje,ažnazákladepredloženiadokladuovyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

platnom do 1.11.2011 podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím
poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky a v tej istej lehote zverejniť ich zmeny.
Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä a) obchodné meno, sídlo alebo
miesto podnikania, b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu, c) zmluvné podmienky, d)
podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, e) primerané informácie o právach týkajúce

sa univerzálnej služby, f) výberové zablokovanie volaní, g) druhy servisných služieb, h) reklamačný
poriadok, i) mechanizmus na urovnanie sporov, j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane
jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112", k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie
čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení má súd za preukázané, že žalovaný

uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469 zmluvu o pripojení. Podľa bodu 3. dodatku k zmluve o pripojení v prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2
tejto zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a - c všeobecných
podmienok) a následne vypojenia SIM-karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu v sume 248,95 eura.

Predmetom konania je teda nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
248,95 eura spolu s príslušenstvom - s úrokmi z omeškania (keďže žaloba sa opiera o dlh žalovaného
titulom E. Č.. XXXXXXXXXX G. P.U. X.X.XXXX).

Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom

predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s
tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým,
že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a
môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje

o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (Y. W. P. A. G. P. XX. X. XXXX, R. F. A. U. W. A.,
D.-XXX/XX, U. D.-XXX/XX, U. U. G. XX. XX. XXXX Q. D., D.-XXX/XX G.. H.-XXXXX, O. XX, I. Č.. XX
T. W. P. B. B. D.-XX/XX V.).

Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na
ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná
bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvného
vzťahuindividuálnedojednaná.Podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je
bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia
na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (R. R.: G. V.,

H. A. XXXX).

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení
resp. jej dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ

ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd jenázoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že

žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na
jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať

vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery

spotrebiteľa k dodávateľom.

V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi
účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (bod 3 dodatku k zmluve o pripojení
predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť,

hoci tento dodatok podpísal) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Navyše z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí
spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť
určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v
prípade porušenia zmluvných povinností “ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník

povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa.
Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok
povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej
povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny
výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť

neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.

Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR vyššie uvedeným spôsobom
judikoval NS ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2 Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii dohody o
zmluvnej pokute spôsobom „ ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky,

neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené
zmluvnoupokutou.Zoslovporušeniezmluvnéhovzťahunemožnovyvodiť,ktorékonkrétnepovinnostizo
zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre
to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí
sp. zn. 28 Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho
nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou
pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí
byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola
účtovaná pre nezaplatenie faktúr resp. z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM - karta vypojená z prevádzky, čím žalovaný porušil
jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom
platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal

proti záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu,
nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a
výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone
to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnejpokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto
pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou
nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.

Ďalším nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné
priznať zaplatenie zmluvnej pokuty vidí súd v tom, že pre právo na jej zaplatenie bolo potrebné súčasné
splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti (pozn. súdu - za predpokladu jej
určitého vymedzenia) a 2. vypojenie SIM karty.

K tomu súd ďalej uvádza, že zo zmluvy a ani z obchodných podmienok nevyplýva, aké porušenie
zmluvnej povinnosti môže viesť k vypojeniu SIM karty a teda k vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.
Uvedené dokumenty zároveň neuvádzajú čo to vypojenie SIM - karty vôbec je.

Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami Krajského

súdu v Banskej Bystrice ako odvolacieho súdu (sp. zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008).

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § ustanovenia 544 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť.
Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo

úkon. V rozoberanom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon
žalobcu a to vypojenie SIM - karty. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (NS ČR
sp.zn.23Cdo/2575/2010-zmluvnúpokutu,ktorújenutnéviazaťvzmysle§544Občianskehozákonníka
vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno
vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak

na následné odstúpenie od zmluvy. Pozn. súdu na vypojenie SIM - karty) je dojednanie zmluvnej pokuty
v prejednávanom prípade neplatné.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 Občianskeho
zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute, aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti

vyššie uvedených, neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške
pri porušení povinnosti žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je
sankciou neprimeranou (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
- za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku).

Súd žalobu podľa ustanovenia § 53 ods. 5 a ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu
absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalovaný mal vo veci
plný úspech, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto
súd žalovanému ich náhradu nepriznal.

O trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd rozhodne samostatným uznesením.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).