Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/5/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109200524
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2011:3109200524.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľky H. Q., rod.

H., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom J. G. XXX/XX, D., práv. zast. JUDr. Vladimírom Fraňom,
advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova 18 proti odporcovi K. Q., štátnemu občanovi
Macedónskej republiky, trvale bytom E., XXX R., Br. XX, G. republika, prechodne bytom H. XX, F., o
rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov H. Q., rod. H. a K. Q. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R. - E., G. republika, zapísané
v knihe manželstiev osobitnej matriky G. vnútra E. republiky v R., vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XXX s a r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 50,48 Eur na účet Okresného súdu
Trenčín, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva s odporcom, ktorý odôvodnila tým,
že manželstvo s odporcom uzatvorila po krátkej známosti. Po uzavretí manželstva sa správanie odporcu
k nej diametrálne zmenilo, začal sa ku nej správať hrubo, násilne, časté boli jeho verbálne aj fyzické

útoky. Z manželovho správania mala veľký strach,

nakoľko sa jej vyhrážal smrťou, finančne ju obmedzoval tým, že všetky peniaze čo mala, mu musela
odovzdať, nikde ju nepúšťal samú, všade musela chodiť len v jeho sprievode. Ďalej uviedla, že odporca
sa násilne správal aj k ľuďom v jej okolí, na ktorých zaútočil sekerou, za čo bolo voči nemu vedené
trestné konanie. Zaútočil aj na jej rodičov po tom, ako od neho dňa 02.07.2007 ušla. Otcovi kladivom
spôsobil ťažké zranenie, na základe čoho bol vzatý do väzby a následne odsúdený na nepodmienečný

trest odňatia slobody. Zdôraznila, že hlavnou príčinou rozvratu ich vzájomných vzťahov bolo násilné
správanie odporcu, ktoré spôsobilo ich vzájomné odcudzenie a jej odpor k odporcovi. Dodala, že z útrap
ktoré jej odporca spôsobil musela navštevovať psychologickú ambulanciu.

Odporca sa písomne vyjadril k návrhu na rozvod manželstva podaním zo dňa 21.04.2010, v ktorom
uviedol, že sa nestotožňuje s návrhom na rozvod, nakoľko navrhovateľka má jeho majetky a nechce
mu ich vrátiť. Poprel tvrdenie navrhovateľky z návrhu, že jej žiadne peniaze nebral, nakoľko on mal

vlastných peňazí dosť. Ďalej poprel, že navrhovateľku kontroloval, nakoľko on bol stále na cestách. Za
zdroj problémov ich vzťahu označil manželskú neveru navrhovateľky a skutočnosť, že navrhovateľka
predáva svoje telo za peniaze. Záverom namietol príslušnosť slovenských súdov pre toto konanie s
tvrdením, že ho môže rozviesť len macedónsky súd.Pred tým než súd začal vo veci konať, skúmal svoju právomoc na konanie vo veci. Právomoc Okresného
súdu Trenčín na konanie vo veci je daná podľa § 26 ods. 1, 2 Vyhlášky ministra zahraničných vecí

z 19. novembra 1964 č. 207/1964 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a
Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných
a trestných veciach podľa ktorej, ak sú obaja manželia v čase podania návrhu občanmi jednej zmluvnej
strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd tejto zmluvnej strany, ktorý použije právny poriadok svojho
štátu. Ak títo manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je pre

konanie o rozvod príslušný aj súd tejto zmluvnej strany. V tomto prípade možno manželstvo zrušiť
rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch
zmluvných strán. Ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý
občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej
majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a
druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko

manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z
príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

Na základe citovanej vyhlášky súd konštatoval, že má právomoc a príslušnosť na konanie vo veci,
a že vec je treba súčasne právne posúdiť podľa právneho poriadku SR ako aj právneho poriadku

upravujúceho rozvod manželstva v Macedónskej republike, nakoľko navrhovateľka je štátnou občiankou
Slovenskej republiky a odporca je štátnym občanom Macedónskej republiky a ich posledným spoločným
bydliskom je F., H. XX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, výsluchom svedkýň L. H. a M. K.,

oboznámením rozsudkov Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/22/2008-475 zo dňa 03.09.2008 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/111/2008-552 zo dňa 20.11.2008, sobášneho listu
účastníkov konania, písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 21.04.2010 a zo dňa 12.01.2011 a zistil tento
skutkový stav:

Zo sobášneho listu vyplynulo, že účastníci sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v
R. - E. v G. republike, manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky G. vnútra
E. republiky v R., vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Z
manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti. Navrhovateľka je štátnou občiankou SR, jedná sa u
nej v poradí prvé manželstvo, odporca je štátnym občanom Macedónskej republiky, jedná sa u neho o

druhé manželstvo. Posledným spoločným bydliskom účastníkov je F., H. XX, preto je na konanie podľa
§ 88 ods. 1 písm. a/ O. s. p. príslušný tunajší súd.

Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala zhodne s podaným návrhom na rozvod manželstva a dodala,
že nemá záujem o obnovenie spolužitia s odporcom, pretože má z neho strach, s odporcom nežije v

spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa s ním nestýka 2 roky, t.j. od kedy bol vzatý do
väzby.

Odporca k veci uviedol, že toto je jeho druhé manželstvo, jeho prvé manželstvo bolo rozvedené v roku
2001, tu bola dôvodom rozchodu skutočnosť, že bol v U. vo väzbe a manželka N. G. dala návrh na

rozvod a on s tým súhlasil. Poprel tvrdenia navrhovateľky, že by ju niekedy fyzicky napadol, taktiež
poprel, že by sa jej vyhrážal smrťou. Uviedol, že ako moslim chcel uzavrieť manželstvo podľa ich
tradícii, a preto toto uzavreli v G.. Potom odcestoval do F. a s navrhovateľkou nebol 3 mesiace, tá
počas tohto obdobia pracovala ako F.. Za problém v manželstve označil to, že zakazoval navrhovateľke
robiť E. ako aj skutočnosť, že sa domnieva, že navrhovateľka ho podvádzala s A. H.. Zdôraznil, že

s rozvodom nesúhlasí hlavne kvôli majetku, čo mu zobrali. Dodal, že navrhovateľku má stále rád,
nikdy ju nepodviedol. Z dôvodu nevery navrhovateľky nevidí však budúcnosť tohto vzťahu. Dodal, že s
navrhovateľku nenadobudli žiadny majetok do bezpodielového spoluvlastníctva.

Svedkyňa L. H., matka navrhovateľky vypovedala, že spolužitie účastníkov považujem za nesystémové.

Dcéra sa s odporcom zoznámila v čase, keď študovala na E. zdravotníckej škole. L. odporcovi prestala
chodiť do školy a strednú školu neukončila. S odporcom po uzatvorení manželstva nemali kde bývať,
preto jedno obdobie žili aj v ich dvojizbovom byte. Neskôr účastníci začali žiť v F. po podnájmoch. Dva
- tri mesiace žili v F.. Od dcéry vie, že v F. boli zadržaní, nakoľko odporca bol aj tam trestne stíhaný.Dva - tri mesiace žili v U.. Zo zahraničia sa navrhovateľka vrátila vychudnutá a vystresovaná, po celom
tele mala modriny. Navrhovateľka jej povedala, že niekedy ju odporca bije, aj dva dni nejedla, odporca
ju neustále prenasledoval a obmedzoval, zamykal ju v byte. Stále ju kontroloval, keď bola niekde vonku.

Keď bola navrhovateľka u nej, musela sa do telefónu ohlásiť, aby odporca vedel, že je navrhovateľka
s ňou. Odporca navrhovateľku zbil tak, že jej spôsobil ťažké zranenie. Navrhovateľka jej rozprávala,
že odporca ju znásilňoval. Následne musela v rukách prať plachtu, keď toto nerobila, zbil ju. Odporca
navrhovateľku púšťal k rodičom, keď uznal sám za vhodné, inak nemohla nikde chodiť. Navrhovateľka
spolužitie s odporcom zle psychicky znášala, keď mu oznámila, že ho chce opustiť, zbil a obmedzoval

ju ešte viac. Fyzicky napádal ju a aj jej manžela kladivom. Záverom dodala, že z odporcu má strach,
nakoľko sa jej tento vyhrážal, že ich zlikviduje, vystrieľa kalašnikovom.

Svedkyňa M. K., kamarátka navrhovateľky, vypovedala, že podľa nej manželstvo účastníkov bolo len
omylom, nakoľko odporca zmanipuloval navrhovateľku, ktorú pozval na dovolenku, kde sa zobrali.
Navrhovateľka jej často volávala, plakávala do telefónu, že odporca ju zamkol v byte, kde sa cítila ako

vo väzení. Pri jej návštevách na tele navrhovateľky videla veľké množstvo modrín. Navrhovateľka sa jej
priznala, že odporca ju bije, správa sa agresívne, že si vynucuje sex, bojí sa ho, tento sa jej vyhrážal, že
jej odreže nohy, aby nemohla nikam chodiť, že jej znetvorí tvár kyselinou, aby sa nikomu nepáčila, chcel,
aby bola len jeho. Keď niekedy boli spolu s navrhovateľkou, odporca ju neustále obťažoval telefonátmi,
kontroloval ju. Odporca sa správal k navrhovateľke ako k majetku. Navrhovateľka bola neslobodná,

odporcom veľmi obmedzovaná. Odporca navrhovateľku sledoval, lebo na ňu žiarlil. Sledovaním si chcel
potvrdiť, či ho navrhovateľka neklame. Dodala, že navrhovateľka považovala spolužitie s odporcom za
veľmi neznesiteľné, mala z neho strach.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/22/2008-475 zo dňa 03.09.2008 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/111/2008-552 zo dňa 20.11.2008 vyplynulo, že odporca bol
právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za spáchané prečiny v bode 1/ Z. podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona a vK. podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 2/ D.í
podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona a D. podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, v bode 3/ a 4/ D. podľa § 348 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona a v bode 5/ prečin U. podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1písm. c) Trestného zákona. Z vyššie uvedených rozsudkov vyplynulo, že bol odporca
právoplatne uznaný za vinného za to, že v mesiaci apríl 2007 bezdôvodne fyzicky napadol A. H. sekerou
ataktiežsvojumanželkuH.Q.,dôsledkomčohoA.H.utrpelpohmoždeniemäkkýchtkanívtváreľahšieho

charakteru, perforáciu bubienka ľavého ucha s celkovou dobou liečby 2 týždne a H. Q. pohmoždenie
mäkkých tkanív ľavej strany hlavy, tváre s dobou liečby 1 týždeň. Z bodu 2/ predmetného rozsudku
vyplynulo, že dňa 02.08.2007 odporca fyzicky napadol rodičov navrhovateľky C. a L. H. s kladivom,
následkomčohootecnavrhovateľkyutrpelotrasmozgu,tržnúranutemenahlavy,pohmoždenieskrvným
výronomnachrbticisdobouliečby3týždneamatkanavrhovateľkyutrpelapohmoždeniemäkkýchtkanív

ľavej strany hlavy a tváre s dobou liečby 2 týždne. Z bodu 5/ rozsudku vyplynulo, že v mesiaci október
2006 a naposledy dňa 02.08.2007 sa odporca vyhrážal zabitím a podrezaním svojej manželke H. Q. a
svojím konaním vzbudil u nej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon
povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd prirozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa čl. 43 macedónskeho právneho poriadku pre úpravu manželského a rodinného práva manželstvo
možno rozviesť na žiadosť manželov, ak je manželský vzťah rozvrátený natoľko, že ich súžitie sa stalo
neznesiteľným.

Podľa čl. 44 macedónskeho právneho poriadku pre úpravu manželského a rodinného práva jeden z

manželov môže požiadať o rozvod manželstva, ak je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov fakticky
dlhšie než jeden rok ukončené.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý
možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaných zákonných ustanovení slovenského
právneho poriadku upravujúceho rozvod manželstva ako aj macedónskeho právneho poriadku

upravujúcu túto problematiku sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne rozvrátené,
nakoľko ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel s poukazom na skutočnosť, že zo strany
navrhovateľky sa podľa čl. 43 macedónskej právnej úpravy rozvodu manželstvo stalo neznesiteľným
s dôvodu fyzických útokov a násilného konania odporcu aj k navrhovateľke, čo bolo potvrdené a
preukázané jednak samotnou výpoveďou navrhovateľky ako ja oboch svedkýň vypočutých v konaní,

ktoré vypovedali zhodne o dôvodoch rozvodu manželstva účastníkov a hlavne o konaní odporcu
voči navrhovateľke počas trvania ich manželstva. Ich výpovede boli podporené uvedenými trestnými
rozsudkami, z ktorých vyplynulo, že odporca sa v minulosti násilne správal voči navrhovateľke ako
aj k jej rodičom ako aj k osobe A. H., ktorého označil sám odporca ako jeden z dôvodov rozporov,
ktoré v manželstve s navrhovateľkou mal. Obranu odporcu a jeho nesúhlas s rozvodom súd vyhodnotil

ako nedôvodný, nakoľko z uvedených dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že manželstvo
účastníkovjevhlbokomrozvratebezmožnostinápravydobudúcnaspoukazomnazásadnúskutočnosť,
že navrhovateľka má z odporcu strach. Teda hlavnú príčinu rozvratu manželstva videl súd v agresívnom
správaní sa odporcu k navrhovateľke a z toho prameniace vzťahové problémy, kvôli ktorým došlo
citovému odcudzeniu navrhovateľky k odporcovi. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé,

že manželstvo neplní svoju funkciou v žiadnej svojej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto
manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, je nefunkčné a
je možné konštatovať, že manželstvo je bez perspektívy jeho obnovenia. Z uvedených dôvodov súd
manželstvo rozviedol. Súd v danom smere konštatuje, že manželstvo bolo rozvedené za dodržania
čl. XX macedónskej právnej úpravy rozvodu manželstva, nakoľko obaja účastníci zhodne počas

konania vyhlásili, že nenadobudli žiadny majetok do bezpodielového spoluvlastníctva. Konštatuje sa, že
manželstvo bolo rozvedené z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami
oboch zmluvných strán, t.j. slovenského i macedónskeho právneho poriadku upravujúceho rozvod
manželstva.Súdnevykovaldôkazvýsluchomnavrhovanejsvedkynezostranyodporcumal.M.Q.,dcéry
odporcu z prvého manželstva s poukazom na dostatok iných dôkazov o hlbokom a trvalom rozvrate

manželstva účastníkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod manželstva, avšak súd môže priznať i náhradu týchto trov alebo
ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V predmetnej veci súd takéto

okolnosti alebo pomery nezistil, preto rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na základe vyššie cit. zák. ust. O.s.p. súd uložil neúspešnému odporcovi povinnosť zaplatiť štátu
náhradu trov konania vo výške 50,48 Eur na účet Okresného súdu Trenčín, nakoľko tieto trovy konania
preukázateľne vznikli štátu na základe uznesenia tunajšieho súdu vydaného v tomto konaní a to č.k.
26C/5/2010-85 zo dňa 28.12.2010.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je
potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak navrhovateľ nebude dobrovoľne plniť uloženú vyživovaciu povinnosť, môže sa oprávnený domáhať
jej splnenia prostredníctvom exekúcie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma svoje
predošlé priezvisko.