Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/277/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219376
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614219376.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcov 1/ R. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom V. Q., Z. XXX/XX, 2/ X. H., nar. X.X.XXXX, bytom V. S. W., F. XX, 3/ L. M., nar.
X.X.XXXX,bytomM.Xa4/L.M.,nar.XX.X.XXXX,bytomM.X,protižalovaným:1/L.V.,nar.XX.X.XXXX,
bytom Z., Č.E. X a 2/ E.. W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, právne zastúpenému JUDr. Jánom
Burocim, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17,o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 23.11.2011, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. 23,87,95,96 a 100, nachádzajúce sa
v katastrálnom území Bugľovce, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Levoča dňa 29.12.2011

pod číslom V 1833/1, je neplatná.

Žalobunavyslovenieneplatnostiuvedenejzmluvyvčastitýkajúcejsaprevodunehnuteľnostízapísaných
na LV č. 326, katastrálne územie Bugľovce súd zamieta.

Žalovaná v l. rade je povinná zaplatiť žalobcovi v l. rade trovy konania pozostávajúce z polovice
zaplateného súdneho poplatku z návrhu 49,75 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v l. rade trovy konania pozostávajúce z polovice
zaplateného súdneho poplatku z návrhu 49,75 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.11.2014 podali žalobcovia 1-4 na tunajší súd návrh, v ktorom žiadali, aby súd určil, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 23.11.2011 medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2. rade je neplatná a zároveň,
že kúpna zmluva uzavretá dňa 19.6.2014 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná.

Pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa 23.3.2015 vzali svoj návrh v časti určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.6.2014 späť a žiadali, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

Uznesením 11C/277/2014-83 zo dňa 26.3.2015 tunajší súd konanie v tejto časti zastavil a zároveň
rozhodol o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku v prospech žalobcov.

Žalobcovia vo zvyšnej časti na žalobe zotrvali. Konštatovali, že sú podielovým spoluvlastníkmi
nehnuteľností v katastrálnom území Bugľovce, pričom žalovaný v 2. rade je taktiež podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností v tomto katastrálnom území, pričom vlastníctvom k nim získal povolením
vkladu Katastrálneho úradu, Správy katastra Levoča V1833/11. Titulom nadobudnutia podielu bola
napádaná kúpna zmluva zo dňa 23.11.2011, ktorú žalovaný v 2. rade uzavrel so žalovaným v 1. rade.
Uzavretím predmetnej zmluvy došlo k porušeniu zákonného predkupného práva vyplývajúceho z ust.§ 140 Občianskeho zákonníka, čo malo za následok odňatie možnosti realizovať toto predkupné právo
ostatným oprávneným spoluvlastníkom. Keďže týmto postupom došlo k porušeniu resp. odňatiu ich práv
vyplývajúcich z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, je tu naliehavý právny záujem na

ochrane ich zákonom priznaných práv.

Žalobca v 1. rade uviedol, že žalobu podali z toho dôvodu, že sa dozvedeli od iných osôb, že jeho
sestra, L. V., ktorá je v tomto konaní žalovanou v 1. rade kúpnou zmluvou previedla nehnuteľnosti v k.
ú. Bugľovce na žalovaného v 2. rade. Chcel, aby sa všetko vrátilo do pôvodného stavu s tým, že oni sú

ochotní vyplatiť žalovanému v 2. rade celú kúpnu cenu. Sestra L. V. mu povedala, že ona bola žalovaným
v 2. rade uvedená do omylu, že nevedela čo predáva, čo je vlastne premetom kúpnej zmluvy. Raz za
ňou prišiel žalovaný v 2. rade, tento jej povedal, že ma ešte nejaké pozemky a že jej dá za nich 350,-
Eur a tak mu sestra zmluvu podpísala.

Žalobca v 2. rade uviedol, že čo sa týka žaloby, priklonil sa k súrodencom, pretože sa to týka aj jeho,

ale o situácii v Bugľovciach nie je veľmi informovaný.

Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že je nástupkyňou po matke, N. D., ktorá je sestrou žalobcov 1,2 a žalovanej
1. Matka jej za života darovala nehnuteľnosti v k. ú. Bugľovce. Niekedy v roku 2013 prišli na to, že
žalovaná v l. rade predala pozemky v k. ú. Bugľovce a to svoju štvrtinu žalovanému v 2. rade. Nikomu

zo spoluvlastníkov neponúkla predmetné pozemky na odpredaj, neexistuje žiadna písomná ani ústna
ponuka. Keď sa to oni dozvedeli, rozhodli sa, že nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade zoberú. Na všetko
prišla tak, že od súrodencov jej matky chcela kúpiť časť ich pozemkov na stavebné práce pre svojho
syna, ktorý je žalobcom v 4. rade. Žalovaný v 2. rade ich pripravil i o podiely v urbariáte, to jej bolo
povedané pracovníčkou z urbariátu, preto sa rozhodli podať túto žalobu.

Žalobca v 4. rade uviedol, že je taktiež spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. Bugľovce a to tých, ktoré
chceli získať na stavebné účely. Súhlasil s tým, čo bolo povedané ostatnými žalobcami.

Žalovanáv1.rade vosvojomprehlásenízodňa26.11.2014uviedla,žečestneprehlasuje,že23.11.2011

svoj spoluvlastnícky podiel zdedený po nebohom otcovi predala žalovanému v 2. rade. Keď mu
nehnuteľnosti ponúkla na predaj, dohodli sa na cene, tento pripravil kúpnu zmluvu a poslal jej ju na
podpis. Ona sa domnievala, že je všetko v poriadku. Má po sedemdesiatke, takže nevedela, že ak chcela
svoj spoluvlastnícky podiel na ornej pôde predať, má ho ponúknuť najprv jej súrodencom, pretože majú
predkupné právo na jej podiel a až potom žalovanému v 2. rade. Následne mu podpísala v roku 2014

ďalšiu kúpnu zmluvu bez overenia veci. Dôverovala žalovanému v 2. rade a tak nevedome predala svoje
nehnuteľnosti, bola uvedená do omylu. Žiadala aby súd vyhlásil kúpne zmluvy za neplatné.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že čo sa týka uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2011 nešlo o nejakú krátkodobú
záležitosť. Prvýkrát ho žalovaná v l. rade oslovila za účelom odkúpenia predmetných pozemkov v

roku 2009 a následne to bolo v roku 2010 a 2011. Bolo to vždy v novembri toho ktorého roku kedy
chodila na všetkých svätých na cintorín a pre nájomné. On jej už vtedy povedal, aby ponúkla predmetné
nehnuteľnosti najprv na odpredaj svojim súrodencom. Až v roku 2011 sa rozhodli, že predmetnú
zmluvu uzavrú s tým, že žalovaná v l. rade pri podpise zmluvy uviedla, že ponúkla spoluvlastníkom
predmetné nehnuteľnosti na odpredaj, ale že nikto zo spoluvlastníkov neprejavil záujem. Žalobkyňa

v 3. rade to odmietla, pretože nemala finančné prostriedky. Konštatoval, že vníma žalobu ako nejaký
osobný problém so žalobkyňou v 3. rade. Žaloba bola podaná skutočne za päť minút dvanásť, presne
pred uplynutím zákonnej lehoty. Od roku 2011 s odkúpenou pôdou žiadne problémy nemal, tieto nastali
až v roku 2013 a boli iniciované zo strany žalobkyne v 3. rade. Jej syn chcel vykonávať poľ. výrobu,
takže toto bolo príčinou. Žalobkyňa v 3. rade bola iniciátorkou toho, aby spoluvlastníctvo rozdelili, s

tým, že potrebuje pozemky pre syna. Až následne keď toto prebehlo, dostala čo chcela, prišla táto
žaloba. Počas rozhovorov, ktoré viedli so žalobkyňou v 3. rade táto sama potvrdila, že jej predmetné
pozemky ponúknuté na kúpu boli, avšak ona to z nejakých dôvodov odmietla. Domnieval sa, že zo
strany žalobkyne v 3. rade dochádza k nátlaku na ostatných žalobcov i na žalovanú v l. rade, ktorá
údajne sama poskytla finančné prostriedky na podanie žaloby. Žalobcovia 3. a 4. ani nemajú dôvod vec

žalovať, ich predkupné právo nebolo porušené, pretože v roku 2011 neboli spoluvlastníkmi. Poukázal na
to, že nikdy nebol oslovený na mimosúdne riešenie veci, je ochotný nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou
zmluvou zo dňa 19.6.2014 vrátiť. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania, resp. medzi žalobcami
navzájom došlo v roku 2013 k vzájomným výmenám pozemkov, teda už v tom čase už museli vedieť, žeich predkupné právo nebolo dodržané a týmto svojim konaním to v podstate akceptovali, čím im padla
možnosť na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Vyhovením žalobe nedôjde k obnoveniu
pôvodného stavu vzhľadom k tomu, že už je teraz úplne iný stav.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1 až 4, žalovaného v 2. rade, prehlásením
žalovanej v 1. rade zo dňa 26.11.2014, kúpnou zmluvou zo dňa 23.11.2011, rozhodnutím Správy
katastra Levoča pod V 1833/11 dňa 29.12.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 19.6.2014, rozhodnutím
Správy katastra Levoča pod V 641/14 dňa 15.7.2014, listom vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú.

Bugľovce č. 87, 95, 96, 100,326,23,349, 347, 346,348, 351, 350, zámennou zmluvou uzavretou medzi
žalobcom v 4. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
Levoča, katastrálneho odboru pod V 1145/13 dňa 3.1.2014, darovacou zmluvou zo dňa 28.5.2013,
rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 382/13 dňa 18.6.2013, darovacou zmluvou zo dňa
28.5.2013, rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 383/13 dňa 18.6.2013, darovacou zmluvou
zo dňa 18.7.2013, rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 547/13 dňa 2.8.2013, Osvedčením

vyhlásenia o vydržaní N 365/2012, NZ 30468/2012, NCRIs 31116/2012 zo dňa 27.8.2012 spolu s
opravnými doložkami i obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

Z kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2011 súd zistil, že medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a
žalovaným v 2. rade ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol odpredaj

spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch v katastrálnom území Bugľovce, zapísaných na LV č. 23, 87,
95, 96, 100 a 326 za dohodnutú kúpnu cenu 1500,- Eur. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 1833/11 dňa 29.12.2011.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.6.2014 súd zistil, že medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a
žalovaným v 2. rade ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol odpredaj
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch v katastrálnom území Bugľovce, zapísaných na LV č. 344 a
326 za dohodnutú kúpnu cenu 350,- Eur. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím
Správy katastra Levoča pod V 641/14 dňa 15.7.2014.

Z LV č. 87, 95, 96, 100, 23, 349, 346, 347, 348, súd zistil, že žalovaný v 2. rade nadobudol
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na týchto listoch vlastníctva na základe kúpnej
zmluvy uzavretej so žalovanou v 1. rade zo dňa 23.11.2011. Na každom z uvedených listov vlastníctva
figuruje aspoň jeden zo žalobcov ako spoluvlastník nehnuteľností.

Z LV č. 326 súd zistil, že žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na parcele č. 375 - orná
pôda o výmere 5027m2 na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou v 1. rade zo dňa 23.11.2011.
Na predmetnom liste vlastníctva nefiguruje ani jeden so žalobcov ako spoluvlastník nehnuteľností.

Zo zámennej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 4. rade a žalovaným v 2. rade súd zistil, že obaja boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. Bugľovce a to parcela č. 402, orná pôda o výmere
4482 m2, parcela č. 403 orná pôda o výmere 1066 m2 a parcela č. 531/7 orná pôda o výmere 161 m2
pôvodne zapísaných na LV č. 348. Geometrickým plánom č. 77/2013 zo dňa 9.11.2013 boli z týchto
parciel vytvorené parcely a to č. 364/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, č. 310/10 orná

pôda o výmere 3 m2, č. 364/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, č. 344/22 orná pôda o
výmere 1426 m2 a č. 344/21 orná pôda o výmere 4200 m2. Po vzájomnej zmene sa žalobca v 4. rade
stal podielovým vlastníkom parcely C KN č. 364/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, č.
310/10 orná pôda o výmere 3 m2 a č. 344/21 orná pôda o výmere 4200 m2 v spoluvlastníckom podiele
5/6 a žalovaný v 2. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom parcely C KN č. 364/8 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 1 m2 a č. 344/22 orná pôda o výmere 1426 m2 v spoluvlastníckom podiele 5/6. Vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru
pod V 1145/13 dňa 3.1.2014.

Z LV č. 350 súd zistil, že zámennou zmluvou V 1145/13 sa žalobca v 4. rade stal spoluvlastníkom

nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva .
Z LV č. 351 súd zistil, že zámennou zmluvou V 1145/13 sa žalovaný v 2. rade stal spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva .Darovacou zmluvou zo dňa 28.5.2013, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Levoča
pod V 382/13 dňa 18.6.2013, darovala N.C. D. žalobcom v 1 a 2. rade spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. Bugľovce na LV č. 23,87,95,103.

Darovacou zmluvou zo dňa 28.5.2013, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Levoča pod V 383/13 dňa 18.6.2013, darovali žalobcovia v 1 a 2. rade spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. Bugľovce na LV č. 23,100 N. D. .

Darovacou zmluvou zo dňa 18.7.2013, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Levoča
pod V 547/13 dňa 2.8.2013, darovala N. D.Á. žalobcom v 1., 3. a 4. rade spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. Bugľovce na LV č. 347,348,23,100, 326 a 342.

Z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 365/2012, NZ 30468/2012, NCRIs 31116/2012 zo dňa 27.8.2012
spolu s opravnými doložkami súd zistil, že žalovaný v 2. rade a F. Š. si osvedčili vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam zapísaným v k.ú. Bugľovce na LV č. 63, 1, 148 a 326.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 136 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, prvá a druhá veta, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľaustanovení§49a,140,§145ods.1,§479,§589,§701ods.1a§741bods.2,považujesaprávny

úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil

Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.11.2011 medzi
žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Vzhľadom k tomu že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle

citovaného ustanovenia zákona, povinnosť preukázať naliehavosť právneho záujmu spočíva na strane
žalobcov. Súd v súlade s argumentáciou žalobcov naliehavosť právneho záujmu považoval súd za
preukázanú, pretože bez tohto určenia by bolo právo žalobcov ohrozené a ich právne postavenie ako
spoluvlastníkov neistým.

Následne sa súd zaoberal vecnou legitimáciou v prejednávanej veci, z dôvodu žalovaným v 2. rade
vznesenej námietky aktívnej legitimácie žalobcov 3,4 v spore . Okruh účastníkov konania vymedzuje
procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje právo hmotné.
Poučenie účastníka o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd v zmysle § 5 O.s.p.
má povinnosť poučovať účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach. Poučenie o hmotnom

práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť. Procesnoprávne poučenie žalobcom i žalovaným
poskytnuté súdom bolo a to i napriek skutočnosti, že podľa odseku 2 citovaného ustanovenia O.s.p.,
túto povinnosť súd minimálne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, keďže tento bol v konaní zastúpený
advokátom, nemal.

Žalovaný v 2. rade argumentoval, že žalobcovia 3 a 4 nemajú dôvod vec žalovať, ich predkupné
právo porušené nebolo, pretože v roku 2011 neboli spoluvlastníkmi nehnuteľností.. Súd sa však s jeho
argumentáciou nestotožnil a bol toho názoru, že aktívna legitimácia žalobcov v 3.a 4. rade je daná
prostredníctvom ich právnej predchodkyne N. D., (matky žalobkyne v 3. rade a starej matky žalobcu
v 4. rade), ktorá previedla svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú okrem iných

predmetom sporu, zákonným spôsobom - darovacou zmluvou zo dňa 18.7.2013 na osoby blízke, teda
na nich. Určením neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, by sa teda nemohla domáhať predkupného práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli kúpnou zmluvou zo dňa 23.11.2011 odpredané, pretože spoluvlastníckypodiel už nevlastní. Súhlas súdu s argumentáciou žalovaného v 2. rade by tak spôsobil stav, kedy by
bolo toto právo rovnako odňaté i žalobcom 3,4.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovanou v 1. rade, ako
predávajúcou a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim došlo dňa 23.11.2011 k uzavretiu kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v k.ú. Bugľovce, zapísaných na LV č. č. 23, 87,95,96,100
a 326. Nehnuteľnosti však neboli výlučným vlastníctvom žalovanej v 1. rade, táto bola iba ich
spoluvlastníčkou. Mala síce zákonné dispozičné oprávnenie k svojmu spoluvlastníckemu podielu,

avšak toto oprávnenie bolo obmedzené predkupným právom ostatných spoluvlastníkov, zakotveným v
ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka. Predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s
jeho podielom v tom zmysle, že tento je povinný, pokiaľ nejde o prevod blízkej osobe, podiel prednostne
ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom a to bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov.
V prípade prevodu nehnuteľností musí mať ponuka písomnú formu. V danom sporovom prípade
bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade neponúkla zákonným spôsobom prednostne svoj podiel na

nehnuteľnostiach na predaj ostatným spoluvlastníkom, čím porušila svoju povinnosť, čo však nemá za
následok absolútnu neplatnosť zmluvy, ale oprávneným, teda žalobcom 1-4 tak vzniklo právo dovolať
sa relatívnej neplatnosti spornej zmluvy v súlade s ust. § 40a Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k tomu že zo strany žalovanej v 1. rade došlo skutočne vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom

k porušeniu zákonnej povinnosti zakotvenej v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka je teda súd
nútený konštatovať že žaloba bola podaná dôvodne a kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v
1. a v 2. rade dňa 23.11.2011, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č.
23,87,95,96 a 100, nachádzajúce sa v katastrálnom území Bugľovce je neplatnou.

Výnimkou ostáva iba spoluvlastnícky podiel k parcele č. 375 orná pôda zapísaná na LV č. 326,
katastrálne územie Bugľovce, kde vzhľadom k tomu, že na predmetnom liste vlastníctva nefiguroval ani
jeden zo žalobcov ako spoluvlastník nehnuteľnosti bolo nutné žalobu zamietnuť, z dôvodu nedostatku
ich aktívnej legitimácie na podanie žaloby v tejto časti.

Čo sa týka argumentácie žalovaného v 2. rade, že medzi účastníkmi konania, resp. medzi žalobcami
navzájom došlo v roku 2013 k vzájomným výmenám pozemkov, teda už v tom čase už museli vedieť, že
ich predkupné právo nebolo dodržané a týmto svojim konaním to v podstate akceptovali, čím im padla
možnosť na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy súd túto neakceptoval poukazujúc na rímsku
zásadu uplatňujúcu sa aj v súčasnom platnom práve " Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipse habet" ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.

Žalobca v 1. rade síce navrhol v konaní vypočutie svedka Š. H., ktorý mal vypovedať o tom, že i on
bol žalovaným v 2. rade v súvislosti s inými pozemkami podvedený, čo však súd zamietol, pretože jeho
výpoveď by bola v konaní bezpredmetná a v konečnom dôsledku by nemala význam pre konečné

rozhodnutie vo veci.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobcovia mali neúspech iba
v pomerne nepatrnej časti, priznal žalobcovi v 1. rade ich náhradu vo výške polovice zaplateného
súdneho poplatku z návrhu 49,75 Eur od žalovanej v 1. rade a polovicu zaplateného súdneho poplatku

z návrhu 49,75 Eur od žalovaného v 2. rade a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V konaní
bolo preukázané, že poplatok z návrhu za prvý výrok žaloby bol zaplatený žalobcom v 1. rade a ostatný
žalobcovia trovy konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného