Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230004
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114230004.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: B. M., E.. XX.X.XXXX, I. I. XX, XXX
XX Z., o zaplatenie 136,77 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie nad sumu 120,59 eura a úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 120,59 eura od 4.12.2011
do zaplatenia zastavuje.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 14.11.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 136,77 eura s 9,25%
úrokmi z omeškania ročne od 4.12.2011 do zaplatenia z titulu uzavretej úverovej zmluvy č. 63602656
zo dňa 11.6.2010, z ktorej povinnosti žalovaná nesplnila.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.9.2015 č.k. 19C/284/2014-21 súd pripustil zmenu

žalobcu zo spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. na Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

Pred začatím konania vo veci samej podaním doručeným súdu dňa 26.11.2015 žalobca vo vyjadrení a
doplnení žaloby učinil aj čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov
vo výške 16,18 eura.

Žalovanej bola žaloba doručená na vyjadrenie, avšak sa k nej nevyjadrila.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

PrávnypredchodcažalobcujevedenývObchodnomregistriOkresnéhosúduPrešovvoddieliSa,vložka
10315/P v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.

Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka.

Dňa 11.6.2010 uzavreli účastníci na formulárovom tlačive žalobcu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej pôžičku na financovanie kúpnej ceny práčky - Beko VVML 15086. Z kúpnej
ceny 238,80 eura žalovaná zaplatila 10 eur, pôžička - finančné plenie predstavovalo 228,80 eur, celkovásuma pôžičky bola dohodnutá na 300 eur bez poistenia - s poistením 308,41 eur. Mesačná splátka bola
dohodnutá vo výške 10,29 s poistením a počet splátok 29., ročná úroková sadzba bola stanovená na
21,79 % pričom priemerná ročná úroková sadzba poskytovaná v zmysle údajov poskytnutých Národnou

bankou Slovenska v tom čase predstavovala 10,86%. Vo formulárovej zmluve je uvedená RPMN vo
výške 21,79 % a celkové náklady spotrebiteľa 61,20 eur s tým, že termín konečnej splatnosti je 12/2012.

Žalovaná na túto zmluvu podľa prehľadu o splácaní úveru zaplatila celkom 164,64 eur.
Listom zo dňa 25.11.2011 žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru do 3 dní od odoslania tejto

výzvy v dlžnej čiastke 167,73 eur.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS 523/2007,
uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom,

že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to,
či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej
zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek.

V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 21,79
%, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v júni 2010 bola priemerná úroková
sadzbauspotrebiteľskýchúverovod1rokado5rokov10,86%.Jeevidentné,žesajednáodvojnásobné

prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v
rozpore s dobrými mravmi.
Preto v danom prípade žalobcovi patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi výškou poskytnutého úveru t.j. 228 eur a sumou
164,64 eur, ktorú zaplatila, teda 64,16 eur.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčízatriroky,akideoúmyselné

bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.

V časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť súd konanie zastavil podľa § 96 O.sp.
V časti, v ktorej by prichádzalo do úvahy vydať bezdôvodné obohatenie súd poukazuje na to, že to
bol právny predchodca žalobcu, ktorý uzavrel absolútne neplatnú zmluvu so žalovanou pre úžernícku
úrokovú sadzbu, pričom táto skutočnosť mu od uzavretia tejto zmluvy musela byť známa, keďže

informácieovýškeúrokovýchsadziebsúprenehoakoposkytovateľaúverovznámouskutočnosťouamá
povinnosť postupovať pri uzatváraní úverových zmlúv tak, aby tieto informácie zapracoval do úverových
zmlúv. Právny predchodca žalobcu navyše nekonal ani s odbornou starostlivosťou, keď sa uspokojil prizisťovaní bonity dlžníčky len s informáciami, ktoré mu sama poskytla. Na to, aby poskytol žalovanej
pôžičku mu stačilo iba vyplnenie údajov vo formulári, teda jediný úkon žalovanej.
Aj samotná zmluva nespĺňa obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení §

9 ods. 2 písm. k/ vyššieuvedeného zákona č. 129/2010 Z.z.
Preto súd považuje za začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty najneskôr deň, kedy právny
predchodca žalobcu úver zosplatnil a vyzval žalovanú na plnenie, pretože už vtedy vedel o tom, že
žalovaná má voči nemu dlh a mal ho vymáhať súdnou cestou. Nič nebránilo právnemu predchodcovi
žalobcu ako primerane starostlivému hospodárovi svojich financií, aby žalobu podal v primeranej dobe

od tejto výzvy a nie až skoro pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby, kedy samotné úroky z omeškania
predstavujú skoro tretinu z vymáhanej istiny, pritom právny predchodca žalobcu neuspel s vymáhaním
nároku pred podaním žaloby a takúto pohľadávku postúpil žalobcovi, ktorý si toho musel byť vedomý.
Také správanie veriteľa, ktoré nevedie k priamemu a včasnému uplatneniu svojho nároku zákonom
konformným spôsobom rešpektujúcim ochranu spotrebiteľa, je len ďalšou skutočnosťou svedčiacou o
jeho konaní v rozpore s dobrými mravmi, pretože takto zodpovedný finančník nekoná.

Keďže teda súd jeho nárok v prevyšujúcej časti považuje za premlčaný, žalobu v tejto zvyšnej časti
zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešná žalovaná náhradu trov
konania nepožadovala a ani jej nevznikli, tak jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.