Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200451
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., o
zaplatenie 315,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 183,45 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 4,93
eur za obdobie od 26.12.2012 do 21.10.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 124,88
eurod26.1.2013dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške8,78%ročnezosumy61,99eurod26.2.2013
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 11,56 eur od 16.3.2013 do zaplatenia,

trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 3 eurá a trovy právneho zastúpenia vo výške
12,94 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie do sumy 16,97 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 14,98 eur od 22.10.2015
do zaplatenia zastavuje.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 19.01.2015 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie

sumy 315,79 eur, úroku z omeškania v sume 4,93 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 134,87 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 86,78
eur od 26.02.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 31,36 eur od
26.03.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,98 eur od 22.10.2015 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
Bratislava, IČO: 35 763 469 vyfakturoval odporcovi faktúrami za poskytnuté služby spolu sumu 225,01
eur, ďalej poplatky za prerušenie/obmedzenie služby 33 eur, poplatky za upomienku 9,98 eur. Tieto
sumy odporca neuhradil, preto mu súčasne bola vyfakturovaná aj zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok bol dlh postúpený na navrhovateľa, ktorý podal na súd návrh.

Žalovaná suma 315,79 eur teda pozostáva zo sumy 225,01 eur za poskytnuté služby, zo sumy 33 eur

titulom poplatkov za prerušenie/obmedzenie služby, 9,98 eur titulom poplatkov za upomienky a zo sumy
47,80 eur titulom zmluvnej pokuty.Pred prvým pojednávaním dňa 17.02.2016 došlo na súd podanie navrhovateľa, ktorý prostredníctvom
právneho zástupcu, zobral návrh späť v časti o zaplatenie sumy 16,97 eur, ktorá pozostávala z
požadovanej zmluvnej pokuty a to vo výške 1,99 eur a v časti o zaplatenie 14,98 eur, ktorú bližšie

nešpecifikoval a to aj spolu s úrokom z omeškania zo sumy . Teda namiesto zmluvnej pokuty vo výške
47,80 eur, navrhovateľ požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 45,81 eur spolu s úrokom z
omeškania z tejto sumy. Ako dôvod uviedol, že túto zmluvnú pokutu si uplatňuje ako paušalizovanú
náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie sumy 16,97 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto
sumy a to pred prvým pojednávaním, preto súd konanie v súlade s citovanými ustanoveniami v tejto
časti zastavil, pričom súhlas odporcu ani nežiadal, pretože jej prípadný nesúhlas by nebol účinný.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet
konaniasumu1.000,-eur,odtohookamihuideodrobnýspor;akjepredmetomkonaniaibapríslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo vyvesené
dňa 06.05.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, všeobecnými podmienkami na poskytovanie

verejnej telefónnej služby (VTS), cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,
cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby, faktúrami,
zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto zmluve, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a odporca

dňa 09.11.2012 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej odporcovi
bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM karta. Predmetom uvedenej zmluvy boli v zmluve
špecifikované programy a služby.

Toho istého dňa právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili aj Dodatok k uvedenej zmluve,

na základe ktorého sa odporca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľom po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka
(hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 alebo v bode 2 dodatku) a následného vypojenia SIM karty

zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto
dodatku (47,80 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2
tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o
vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

Podmienky zmluvného vzťahu boli bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach na poskytovanie
verejnej telefónnej služby (VTS) a Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. -
cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby,Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469, boli odporcovi vyfakturované poplatky spolu vo výške eur. Jedná sa o
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2012 splatnou dňa 25.12.2012 na sumu 19,92 eur, za

využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové
služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.01.2013 splatnou dňa 25.01.2013 na sumu 134,87 eur, pričom z
tejto sumy je 4,99 eur je vyfakturovaných titulom poplatku za upomienku oneskorenej platby a zvyšok za
využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové

služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2013 splatnou dňa 25.02.2013 na sumu 86,78 eur, pričom z
tejto sumy je 16,50 eur je vyfakturovaných titulom poplatku za obmedzenie služby neplatenie, 4,99 eur
je vyfakturovaných titulom poplatku za upomienku oneskorenej platby a zvyšok za využívanie služieb
verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013 splatnou dňa 25.03.2013 na sumu 31,36 eur, pričom z

tejto sumy je 16,50 eur je vyfakturovaných titulom poplatku za obmedzenie služby neplatenie a zvyšok za
využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové
služby;

Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č.

XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2013 splatná dňa 25.12.2014 na sumu 47,80 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca
navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, postúpila svoju pohľadávku voči
odporcovi, na navrhovateľa.

Pokusom o zmier zo dňa 07.12.2015 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanému návrhu je potrebné vyhovieť len
čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola
uzatvorená dňa 09.11.2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny
predchodca navrhovateľ dodal odporcovi služby a odporca je povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Dňa 21.10.2015 odporca uhradil sumu 5 eur a podaním doručeným súdu dňa 17.02.2016 navrhovateľzobral návrh v časti o zaplatenie sumy 14,98 eur späť a súd túto sumu započítal na cenu za poskytnuté
služby vo výške 14,98 eur, zvyšná časť v sume 183,45 eur uhradená doposiaľ nebola, preto súd v
tejto časti návrhu vyhovel v prospech navrhovateľa, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou. Z

jednotlivých faktúr súd priznal navrhovateľovi poplatky za služby takto, ktoré ponížil o sumu19,98 eur,
nakoľko už bola uhradená :
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.01.2013 splatnou dňa 25.01.2013 sumu 129,88 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2013 splatnou dňa 25.02.2013 na sumu 61,99 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013 splatnou dňa 25.03.2013 na sumu 11,56 eur.

Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Navrhovateľ žiadal priznať nárok z faktúry splatnej dňa
25.12.2012. Nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz a navrhovateľovi už týmto dňom
vznikla možnosť podať návrh na súd. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej

skutočnosti. Navrhovateľ už teda dňa 26.12.2012 mohol podať návrh na súd a zároveň od toho dňa
začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Súd aplikoval pre plynutie premlčacej doby ustanovenie
občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy. Návrh bol
podaný až dňa 19.01.2016, teda nárok na zaplatenie hovorného v sume 19,98 eur s príslušenstvom, bol
v čase podania návrhu už premlčaný a preto súd v tejto časti návrh zamietol. Zmena v osobe veriteľa

nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty, preto premlčacia lehota u faktúry č. XXXXXXXXXX uplynula
dňa 26.12.2015.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 188,45
eur a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi

podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade
s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,

i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur, po čiastočnom späťvzatí návrhu
vo výške 45,81 eur, pričom táto zmluvná pokuta mala byť dohodnutá v zmluve o pripojení, resp. v jej
dodatku. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej

pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd návrh v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať
kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu
musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu
musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí
preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Navrhovateľ v danej veci súdu

nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom bol ukončený z dôvodov na strane odporcu. Pri nepreukázaní
tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok navrhovateľa v časti súm uplatnených
ako zmluvné pokuty, za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že navrhovateľ dôkazné bremeno
neuniesol.

Súčasne súd tu udáva, že navrhovateľ svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve
o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľ
ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom

obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú

pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to

spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty
dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného

účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná

cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

Z obdobných dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za prerušenie
služby - neplatenie 16,50 eur +20% DPH, t.j. 19,80 eur a za obmedzenie služby - neplatenie 16,50

eur + 20% DPH, t.j. 19,80 eur, za poplatok za upomienku v sume 4,99 eur. Výzvou zo dňa 21.01.2016
č.k. 10C/13/2016-54 súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu, na základe ktorých článkov zmluvy,
resp. jej Dodatku, si uvedené poplatky uplatňuje. Navrhovateľ na túto výzvu súdu reagoval podaním
doručeným súdu dňa 17.02.2016, v ktorom uviedol, že poplatok za upomienku oneskorenej platby bol
odporcovi účtovaný na základe neuhradených faktúr za využívanie verejných služieb, a to v zmysle bodu

1.b) Dodatku k Zmluve o pripojení. Poplatok za upomienku bol stanovený v zmysle Cenníka.

Súd má však za to, že navrhovateľ nepreukázal individuálnu dohodu s odporcom o týchto poplatkoch
a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie odporca mal by dostať za úhradu
uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných

podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
Krajinského súdu v G. z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod

sp. zn. XX X. 1XX/XX. Zmluvné podmienky oprávňujúce navrhovateľa požadovať (a odporcu v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len navrhovaterľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd H. v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/
XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením §146
ods. 2 O.s.p..

V danej veci súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 16,97 eur (5,37% žalovanej sumy), pretože v tejto
časti navrhovateľ zobral návrh späť, čo nemožno pripočítať na ujmu odporcu. V časti o zaplatenie 69,56

eur (poplatky a premlčané hovorné) a 45,81 eur (zmluvná pokuta), t.j. v časti o zaplatenie 115,37 eur
( 36,53% žalovanej sumy) súd návrh navrhovateľa zamietol, čo na jednej strane predstavuje neúspech
navrhovateľa a na druhej strane úspech odporcu. Návrhu súd vyhovel len v časti o zaplatenie 183,45
eur (58,10% žalovanej sumy), teda len v tejto časti bol navrhovateľ v konaní úspešný. Podľa výsledku
konania by náhrada trov konania patrila žalovanej. Táto si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy
konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Pri plnom úspechu by navrhovateľovi patrila náhrada trov konania vo výške 18,50 eur a táto suma
predstavuje zaplatený súdny poplatok a suma 79,90 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia

- za / úkon by súd pri plnom úspechu priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa 24,90 eur,

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 24,90 eur
- podanie návrhu 24,90 eur
- režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eur x 2 16,78 eur
+ 20% DPH 13,32 eur

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,20 % podľa jeho úspechu v konaní zo sumy
18,50 eur (súdny poplatok), čo predstavuje 3 eurá a zo sumy 79,90 eur (trovy právneho zastúpenia)
predstavuje čiastku 12,94 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.