Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sd/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200695
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200695.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky S.. S. G. Q.
A. O. M. J. Q. I. N. H. D. Z. , G. Č. XX, K. H., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta
8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j rozhodnutie odporkyne zo dňa 03.03.2015 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 03.03.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 71
ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 03.02.2015 z dôvodu, že navrhovateľka nie je invalidná,
pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice
zo dňa 03.02.2015 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala,

že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite zo
dňa 03.02.2015, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktorý obsahuje všetky rozhodujúce
skutočnosti pre prijatie posudkového záveru.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti

označeného rozhodnutia odporkyne. Žiadala o znovu posúdenie zdravotného stavu, pretože jej
zdravotný stav sa naďalej zhoršuje, a to aj napriek značnému vynaloženiu úsilia po medikamentóznej
liečbe, rehabilitáciách a odporúčaniach lekárov. Ďalej v odvolaní uviedla, že nevie fungovať bez liekov
od bolesti, pravidelne absolvuje rôzne lekárske kontroly, rehabilitácie ako aj infúznu liečbu, no naďalej
u nej pretrvávajú migrujúce bolesti kĺbov, najmä v ramenách, driekovej časti a v kolenách. Tŕpnutie
rúk ako aj ďalšie zdravotné problémy jej neumožňujú plnohodnotne vykonávať prácu a ani oddych a
spánok na lôžku. Pri vstávaní má problémy pre závrate a únavu. Nevydrží vykonávať žiadnu prácu v

sede a aj základné nákupy do domácnosti si si zabezpečuje iba s ťažkosťami. Zdôraznila, že celú dobu
od skončenia strednej školy pracovala a v prípade nepriaznivého zdravotného stavu si brala dovolenku
až do doby, kedy to už dovolenkou nevedela riešiť. Aj keď sa jej zdravotný stav neustále zhoršuje,
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej stále rovnaká, a to v rozsahu 35 %.
Žiadala preto z týchto dôvodov o opätovné preskúmanie podanej žiadosti o invalidný dôchodok a o
jeho priznanie.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte: „zákona o sociálnom poistení“)zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 03.02.2015, pretože podľa posudkového
záveru lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach zo dňa 03.02.2015
navrhovateľka nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odborného
posudku o invalidite z toto istého dňa vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky
posudkový lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV. oddiel
E, položka 3, písm.b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, následkom ktorých u navrhovateľky
bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v

rozsahu 35 % (na hornej hranici rozpätia), s tým, že za iné zdravotné postihnutia, a to cervikobrachiálny
syndróm, syndróm karpálneho tunelu vpravo, astmu a osteopéniu zvýšenie percentuálnej miery
postihnutia navrhovateľke nebolo priznané. Z posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľka bola v minulosti
preliečená antibiotikami na boreliózu, viac rokov je liečená neurológom pre vertebrogénne obtiaže,
dorzalgiu, cervikobrachiálny syndróm , v roku 2011 operácia karpálneho tunela vpravo. Realizované
EMG vyšetrenie dolných končatín v norme, vyšetrená reumatológom pre polyaltragie kĺbov bez

laboratórnej aktivity. Osteopénia kompenzovaná liečbou, prítomná artróza kolenného kĺbu vpravo, v
počiatočnom štádiu , klinicky pretrváva porucha dynamiky krčnej, hrudnej a driekovej oblasti chrbtice,
bez prejavov koreňového dráždenia, bez motorického deficitu. Navrhovateľka je sledovaná pľúcnym
lekárom od roku 2013 pre bronchiálnu astmu, ktorá pri liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov
je plne kompenzovaná, spirometrické vyšetrenie bez ventilačnej poruchy, diagnosticky je posudkovo

nevýznamná. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je tak ochorenie pohybového
aparátu.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa
s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky

doručený odporkyni dňa 10.04.2015 nie je dôvodný.

V priebehu konania o opravnom prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posudzovaný
posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky v Košiciach prostredníctvom MUDr. Nataši
Fedorovej, ktorá v lekárskej správe, súčasťou ktorej je posudok zo dňa 05.05.2015 skonštatovala, že

navrhovateľka k opravnému prostriedku nedoložila nové lekárske správy. Napriek tomu bol opätovne
prehodnotený zdravotný stav navrhovateľky a neboli zistené žiadne nové okolnosti, ktoré by viedli
k zmene posudku zo dňa 03.02.2015. Konštatovala, že navrhovateľka nie je invalidná podľa §
71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je naďalej v rozsahu 35
%. Na tomto závere, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj
rozhodujúce zdravotné postihnutie zotrval aj druhostupňový posudkový orgán Sociálnej poisťovne,
ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach, ktorý prostredníctvom posudkového lekára sociálneho
poistenia MUDr. Jozefa Kendrovského v posudku zo dňa 08.06.2015 za rozhodujúce zdravotné

postihnutie u navrhovateľky považoval choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do
kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm.b/ prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení so stanovením miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici percentuálneho rozpätia pri danej
položke (od 20 do 35 %), a to 35 %. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že navrhovateľka trpí
bolesťami chrbta, cevikobrachiálnym syndrómom, syndrómom karpálneho tunelu vpravo, prieduškovou

astmou, osteopéniou a artrózou pravého kolena I. št.. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár
u navrhovateľky zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nepriznal. Z posudku ďalej vyplýva, že u navrhovateľky bol opakovane zhodnocovaný zdravotný stav,
pričom doložené odborné lekárske nálezy dokumentujú u posudzovanej funkčné postihnutie, ktoré z
posudkového hľadiska naďalej nezdôvodňujú invaliditu (ponechaná 35 % miere poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť) a postihnutia vyplývajúce z ostatných chorobných zmien sú posudkovo
málo významné a nezdôvodňujú u posudzovanej vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

V písomnom vyjadrení zo dňa 15.06.2015 k opravnému prostriedku navrhovateľky odporkyňa

žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože posudkoví lekári sociálneho
poistenia v konaní prechádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom
prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili,
že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v
konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi)
nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Keďže navrhovateľke sa nepodarilo v

priebehu konania spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok,
žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.03.2015 ako vecne správne potvrdil, pretože toto
rozhodnutie bolo vydané na základe príslušných právnych predpisov a v súlade s objektívne zisteným
skutkovým stavom.

Navrhovateľka sa pojednávania vo veci nariadeného na deň 07.09.2015 nezúčastnila, svoju
neprítomnosť ospravedlnila listom zo dňa 02.09.2015 z dôvodu práceneschopnosti, preto pojednávanie
bolo odročené na deň 05.10.2015. Neprítomnosť na tomto pojednávaní navrhovateľka ospravedlnila
listom zo dňa 28.09.2015, opätovne z dôvodu práceneschopnosti. Navrhovateľka sa nezúčastnila ani
ďalšieho pojednávania nariadeného na deň 02.11.2015, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnila
listom zo dňa 27.10.2015, ako dôvod neprítomnosti uviedla práceneschopnosť. Toto pojednávanie bolo

odročené na deň 07.12.2015, s tým, že navrhovateľka sa nezúčastnila ani tohto pojednávania a neúčasť
ospravedlnila listom zo dňa 25.11.2015, neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti.
Pojednávanie bolo odročené na deň 18.01.2016, s tým, aby navrhovateľka oznámila súdu, kedy
je predpoklad ukončenia jej práceneschopnosti a z dôvodu, že predchádzajúcim ospravedlnením
neprítomnosti na pojednávaní nedoložila lekárske potvrdenia o zdravotnom stave prípadne o

práceneschopnosti, jej neprítomnosť na pojednávaniach je považovaná za neospravedlnenú. Zároveň
bola upozornená, že v prípade ak sa pojednávania nezúčastní bez náležitého ospravedlnenia, súd bude
konať a rozhodne aj v jej neprítomnosti. Navrhovateľka listom zo dňa 06.01.2016 doručeným súdu dňa
11.01.2016 oznámila, že jej práceneschopnosť pretrváva, a preto ospravedlňuje svoju neprítomnosť na
pojednávaní dňa 18.01.2016. Zároveň z obsahu jej listu vyplýva, že podľa vyjadrenia lekárov nie je

možné určiť predpokladané ukončenie pracovnej neschopnosti, a v prílohe pripojila posledné lekárske
správy odborných lekárov. Na pojednávaní dňa 18.01.2016, na ktorom neprítomnosť navrhovateľky
bola ospravedlnená z dôvodu jej práceneschopnosti, pričom k vyššie označenému listu navrhovateľka
pripojila ja fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 30.06.2015 MUDr. Marianny
Krupšovej, všeobecnej lekárky pre dospelých, súd vzhľadom na navrhovateľkou predložené nové

lekárske správy pojednávanie odročil s tým, že bude požiadaná Sociálna poisťovňa, ústredie, vysunuté
pracoviskovKošiciachozaujatiestanoviskakzáveromztýchtolekárskychspráv,akoajto,čitietozávery
môžu alebo nemôžu zmeniť posudkový záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u navrhovateľky. Dožiadanie v tomto smere bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie, vysunuté
pracovisko v Košiciach spolu s predlženými lekárskymi správami z algeziologickej ambulancie MUDr.

Daniely Ogurčákovej zo dňa 10.12.2015 a reumatologickej ambulancie MUDr. Magdalény Bruňákovej
zo dňa 10.12.2015 dňa 03.02.2016.

Navrhovateľka sa pojednávania vo veci nariadeného na deň 16.05.2016 nezúčastnila, svoju
neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila, preto súd konal a rozhodol v

neprítomnosti navrhovateľky ( § 250g ods. 2 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.).

Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.04.2016 vypracovanej na základe
dožiadania Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.01.2016 vo vzťahu k navrhovateľkou predloženým
novým lekárskym správam a nálezom vyplýva, že aktuálne doložené kontrolné odborné vyšetrenia

nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky oproti predchádzajúcim posudkom.
Kontrolné reumatologické a algeziologické vyšetrenia naďalej dokumentujú chronické bolesti chrbtice
s občasným dráždením nervov a svalov, bez známok zápalového a systémového ochorenia. U
navrhovateľky preto bolo posudzované rozhodujúce zdravotné postihnutie - chronické recidivujúce
bolesti chrbtice zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm.b/ so stanovením miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %.

Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec
má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia
uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu

nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a

zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a/ lekárskych správ a údajov so zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu

a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery
poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťsanesčítavajú(§71ods.4,5,6a7zákonač.461/2003
Z.z.).

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru,

že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich
posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení.
K zmene záverov posudkových lekárov o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí u navrhovateľky ako aj
v rozsahu stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedošlo ani po tom,

čo navrhovateľka predložila aktuálne lekárske správy z algeziologickej ambulancie a reumatologickej
ambulancie. Navrhovateľka v konaní pred súdom tak neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli
známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní lekárskych posudkov a ktoré by prípadne
mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi
lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia neznižujú

pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí choroby podporného a pohybového
aparátu zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm.b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení
má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %
(t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia pri danej skupine chorôb - od 25 % do 35 %) oproti zdravej

fyzickej osobe. Navrhovateľka teda nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení,
pretože nesplnila jednu zo základných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70
ods.1 označeného zákona. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti v opravnom prostriedku teda nie sú
spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia, ktoré závery súd hodnotí
ako jednoznačné a zároveň objektívne preukazujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť u navrhovateľky vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 03.03.2015, ktorým
zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 03.02.2015 ako vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p.
navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní nebola úspešná a odporkyni podľa tohto ustanovenia
právo na ich náhradu neprislúcha.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.