Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/292/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709201346
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Vaščák
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2709201346.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, 905 01 Senica, proti povinnému: P. Y., nar. XX.XX.XXXX
naposledy bytom M. A. XX, XXX XX M., zom. XX.XX.XXXX, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Viera
Kučerová, v zastúpení JUDr. Jana Dobiašová, Exekútorský úrad Holíč, so sídlom Námestie sv. Martina
9, 908 51 Holíč, pre vymoženie 318,66 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 41,82 eur, a to do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 006353 zo dňa 09.06.2009 bola súdna exekútorka JUDr.

Viera Kučerová, Exekútorský úrad so sídlom Námestie sv. Martina 6, 908 51 Holíč poverená podľa
§ 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodnutie vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici č. MD03 08/14521/51/08 KRN
zo dňa 19.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2008 a vykonateľnosť dňa 25.06.2008.
Exekučné konanie sa začalo dňa 05.03.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

súdnej exekútorke.

Dňa 14.03.2016 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súdna exekútorka si
zároveň uplatnila náhradu trov exekúcie v celkovej sume 41,82 eur, na úhradu ktorých žiadala zaviazať
oprávneného.

Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú
by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že
počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to
zánik účastníka konania - povinného smrťou.

Súd má z uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 3D/108/2013 - 28, D not 153/2013 zo dňa 27.05.2014
preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko
poručiteľ nezanechal žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.Podľa§37ods.3Exekučnéhoporiadku,protiinémunežtomu,ktojevrozhodnutíoznačenýakopovinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,

len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť

v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení
v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak

len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby

mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 6MCdo/11/2011 vyslovil
právny názor, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok
(§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy
exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí
uzavrel, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný
zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia

exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich
žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však

poručiteľ (povinný) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne
zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa,
nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie
exekúcie nie je správne (obdobne sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo
dňa 30.01.2014)

Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel
ako nemajetný a do jej práv a povinností nevstúpil žiadny dedič pre nemajetnosť povinného, súd v súlade
s aktuálnou judikatúrou rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 41,82 eur, trovy exekúcie

vyčíslila v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať minimálnu paušálnu odmenu za vykonanie
úkonov exekučnej činnosti v sume 33,19 eur, v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, kde žiadala priznať náhradu
hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,66 eur a v zmysle § 196 Exekučného poriadku 20 % DPH.
Súd preskúmal trovy exekúcie vyčíslené súdnou exekútorkou a súdnej exekútorke priznal minimálnu
paušálnu odmenu za vykonanie úkonov exekučnej činnosti v sume 33,19 eur a poštovné vo výške

1,66 eur nakoľko súdna exekútorka preukázala poštovné jednou nedoručenou zásielkou v priloženom
exekučnom spise. Súdna exekútorka si zvýšila svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z
pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnej exekútorke zvýšenie priznanej odmeny a náhrad
hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 6,97 eur.

Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 41,82 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).