Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215239
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614215239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia a.s., Karadžičova 8 , Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovaným: X/Kataríne Y., T.. X.X.XXXX, X/ D. Y.,
T.. X.X.XXXX, B. H. I., C. XXX/XX Z. X/ J. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX, právne zast. AK JUDr. Peter
Rybár, s.r.o. Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 9133,77 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaných 1-3 trovy konania pozostávajúce z

trov právneho zastúpenia 1375,11 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom tohto konania bolo zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu neuhradenia
finančných prostriedkov zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0523052985 uzavretej dňa 10.3.2006 medzi
SLSP a.s. Bratislava a žalovanými 1,2.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe predmetnej zmluvy bol poskytnutý žalovaným 1,2
úver vo výške 9958,17 Eur (300000,- Sk). Žalovaní sa zaviazali úver splácať v 119 mesačných
splátkach po 135,73 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.4.2006 a poslednej na

20.2.2016. RPMN činila 5,08%. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaní svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky, istiny a úrokov úveru neplnili riadne a včas, čím nastal prípad porušenia
podmienok úverovej zmluvy podľa ustanovenia 7.6 bod 7.6.1 písmena a Všeob. obchodných podmienok
úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaných s platením právny predchodca žalobcu
vyhlásil dňa 19.2.2013 mimoriadnu splatnosť úveru čím sa stala splatnou pohľadávka z úverovej zmluvy
v celom rozsahu. V dôsledku uvedeného žalobca eviduje ku dňu mimoriadneho vyhlásenia splatnosti
úveru, t.j. k 19.2.2013, voči žalovaným peňažný záväzok vo výške 9507,94 Eur. Tento pozostáva z istiny

7850,25 Eur, nesplatených úrokov vo výške 1232,69 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 50,83 Eur
a nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 370,10 Eur a nesplatených zákonných úrokov
z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu
v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyzval žalovaných na okamžitú úhradu
dlžnej sumy 9507,94 Eur s prísl. v lehote 10 dní odo dňa doručenia oznámenia. Toto im bolo doručené
dňa 1.3.2013. Pohľadávka bola zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v 3. rade v písomnej
dohode o ručení.

Tým, že žalovaní neuhradili svoj peňažný záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy riadne a včas dostali
sa do omeškania, takže žalobca uplatňuje i úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 7850,25 Eur,
počnúc od 12.3.2013.Vo veci bol vydaný dňa 17.9.2014 platobný rozkaz sp. zn. 11Ro 280/2014-33, proti ktorému však podal
v zákonnej lehote odpor právny zástupca žalovaných, čím sa tento v celom rozsahu zrušil.

V odpore právny zástupca žalovaných uviedol, že právny predchodca žalobcu podľa všeobecných
obchodných podmienok ustanovenie 7.6 bod 7.6.1 písmeno a/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
O tom kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť svedčí oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 20.2.2013, kde sa však neuvádza na základe nezaplatenia ktorej zo splátok došlo k mimoriadnej

splatnosti úveru. V uvedenej súvislosti uviedol, že v prípade pochybnosti v spotrebiteľských vzťahoch
je nutné ich vykladať v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Obč. zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda
je nutné prezumovať, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe nezaplatenia prvej
v poradí nezaplatenej splátky. Poukázal na ustanovenie § 103 Obč. zákonníka podľa ktorého začne
premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky v prípade, že sa pre nesplatenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh. Vzniesol preto námietku premlčania.

Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaní počas trvania úverového vzťahu zaplatili sumu 7839,09 Eur. V
dôsledku omeškania s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu
zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30.9.2011, pričom tento činil 7850,25 Eur. Vyšpecifikoval celú
uplatnenú pohľadávku vo výške 9111,77 Eur, tak ako to bolo uvedené už v žalobe. Poukázal na to,

že záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 10.3.2006 ma charakter absolútneho
obchodu, t.j. vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka. Záväzok žalovaných splatiť úver mal byť
splnený 20.2.2016 kedy by nastala konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom. Vzhľadom na
trvajúce omeškanie žalovaných s plnením povinností však bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
pričom žalovaní nesplnili svoj dlh v lehote poskytnutej im v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,

t.j. 11.3.2013. Od 12.3.2013 sú teda v omeškaní s úhradou svojho dlhu. Konštatoval, že vznesená
námietka premlčania nie je dôvodná ani len čiastočne, pretože § 103 Obč. zákonníka na uvedený právny
vzťah,kedyboložalovanýmposkytnutéplneniespevnedohodnutoulehotoujehosplatnostiniejemožné
použiť. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih splatnosti úveru, ktorá
nastala 11.3.2013. Pokiaľ teda v úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie v splátkach, nejedná sa

o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie. Poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo 54/2007, zo dňa 17.6.2008.

Žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaní 1-3 sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť riadne
ospravedlnili, preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Právny zástupca žalovaných 1-3 žiadal, aby sa súd prioritne vyporiadal ním vznesenou námietkou
premlčania. Konštatoval, že je bez právneho významu či bude premlčanie posudzované podľa
Obč. zákonníka alebo Obch. zákonníka pretože nárok je podľa ich názoru premlčaný. Poukázal na
ustanovenie § 103 Obč. zákonníka, druhá veta, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej splátok

stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Rovnaké
ustanovenie ma aj Obchodný zákonník a to § 392 ods. 2. Uviedol, že so žalobcom predloženého
rozpisu platieb - výpisu z úverového účtu, je evidentné, že žalovaní nezaplatili ako prvú splátku
splatnú 20.11.2008, takže od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba u žalobcom následne
zosplatneného úveru. Potom došlo k omeškaniu splácania ďalších splátok úveru a to tak, že posledná

splátka bola zaplatená 20.4.2010, táto je evidovaná pod položkou 291, v mesiaci 5,6/2010 splátky
uhradené neboli, načo boli žalovaní upomínaní, ďalšia splátka bola zaplatená až 19.7.2010.

Vzhľadom k tomu, že k podaniu žaloby došlo až 3.9.2014 mal za to, že nárok žalobcu sa v celom rozsahu
premlčal.

Poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach sa má uplatniť
výklad priaznivejší v prospech spotrebiteľa, a teda lehotu je potrebné počítať od momentu prvej
neuhradenej mesačnej splátky, čiže odo dňa 20.11.2008.

Ďalej poukázal na to, že v zmluve o splátkovom úvere je uvedená v čl. I., bod 1. RPMN 5,08%, pričom
táto reálne podľa ich prepočtu dosiahla viac ako dvojnásobok. Uvedená nesprávnosť ma v súlade s
ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy,
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a to z toho dôvodu, že nesprávne uvedenieRPMN ma rovnaké následky ako jeho neuvedenie. Preto je teda zrejme, že nárok uplatnený žalobcom
je uplatnený v nesprávnej výške a žalovaní by mali vrátiť iba istinu.

Súd sa oboznámil so žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č. 0523052985 zo dňa 10.3.2006,
dohodou o ručení zo dňa 10.3.2006, oznámeniami o postúpení pohľadávky, oznámeniami o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, výpisom obratov na úverovej zmluve, rozpisom platieb - výpisom z úverového
účtu, Sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP a.s. a Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s.,
ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0523052985 zo dňa 10.3.2006, súd zistil, že žalobca poskytol
žalovaným 1,2 úver vo výške 9958,17 Eur (300000,- Sk). Žalovaní sa zaviazali úver splácať v 119-tich

mesačných splátkach po 135,73 Eur s 10,10%-tným ročným úrokom v deň uzavretia zmluvy, pričom
splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.4.2006 a poslednej na 20.2.2016. RPMN činila 5,08%. Títo
možnosť čerpania úveru využili, avšak žalobcovi v lehote splatnosti jednotlivé splátky neplnili.

Z Dohody o ručení zo dňa 10.3.2006 súd zistil, že žalovaný v 3. rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávku

veriteľa za žalovaných 1,2 ak tak neučinia oni.

Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.2.2013 súd zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.2.2013, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu.
Zároveň boli dlžníci i ručiteľ vyzvaní na jej úhradu v sume 9507,94 Eur v lehote 10 dní.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 a špecifikácie odovzdanej pohľadávky SLSP súd
zistil, že SLSP a.s. Bratislava, ako postupca a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Bratislava, ako
postupník uzavreli predmetnú zmluvu a žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky dlžili veriteľovi sumu
9650,55 Eur, a to istinu 7850,25 Eur, úroky 1749,47 Eur a poplatky 50,83 Eur.

Z rozpisu platieb - výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaní sa dostali do omeškania tým, že
nezaplatili splátku úveru splatnú dňa 20.11.2008. Následne nesplácali splátky v máji a júni 2010 a
nepravidelne platili i ďalšie.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľom so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako
aj všetky iné ustanovujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorým obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčuje, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3- ročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi
účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobca, resp. jeho právny

predchodca, vystupuje ako podnikateľ a žalovaní ako spotrebitelia, ktorí nemajú postavenie podnikateľa.
Títo nemohli zásadne ovplyvniť obsah zmluvy a už vôbec nie obsah všeobecných podmienok. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa Zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to,
že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom

na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník,
je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo preto dôvodné naň
aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch") ako lex
specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom

a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, bola dňa 10.3.2006 uzavretá zmluva o splátkovom úvere,
ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná zmluvu pripravenú
vopred žalobcom, ktorej obsah nemali žalovaní možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu
uzavreli žalovaní ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Žalovaný v 3. rade podpísal dohodu o ručení
za úver žalovaných 1,2. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru

je otázne či žalovaní mali dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy vrátane
zmluvných dojednaní a pochopiť význam podmienok v nej uvedených, ako aj samostatne uvedených
vo Všeobecných obchodných podmienkach vydaných bankou, (ďalej len VOP) ktoré boli súčasťou
zmluvy a ktoré predstavujú mnohostránkový elaborát, písaný malými písmenami, navyše obsahujúci
množstvo odborných ekonomických a právnych termínov, ťažko pochopiteľný osobám bez príslušného

vzdelania. Práve všeobecné obchodné podmienky obsahujú i dojednania týkajúce sa sankcií pre prípad
porušenia rôznych povinností zo strany klientov (vrátane bodu 7.6.1. písm a VOP), kde je veriteľovi
jednostranne ponechaná možnosť rozhodnutia o zosplatnení úveru v neprospech spotrebiteľa. Je
teda na vôli veriteľa, či úver zosplatní a kedy sa tak stane, čím mu je daná možnosť jednostrannej
manipulácie s inštitútom premlčania dlhu , ako aj zaťaženia spotrebiteľa sankčnými úrokmi a poplatkami.

Tu teda možno konštatovať, že žalobca konal v rozpore s ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy,

Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalovaným 1, 2 poskytnutý
úver vo výške 9958,17 Eur, z ktorého, ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu i výpisu obratov, žalovaní

úver uhradili vo výške 7839,01 Eur. Dostali sa však do omeškania so splácaním jednotlivých splátok,
a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru a to ku dňu 19.2.2013. Túto skutočnosť žalovaným oznámil v Oznámeniach o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a vyzval ich k úhrade dlžnej sumy do 10 dní odo dňa doručenia
oznámenia. V predmetných oznámeniach absentuje údaj na základe nezaplatenia ktorej zo splátok

došlo k mimoriadnej splatnosti úveru. Je v ňom iba uvedené, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru došlo ku dňu 19.2.2013, pričom žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2014
konštatoval, že konečný zostatok úveru bol zúčtovaný ku dňu 30.9.2011 a tento činí 7850,25 Eur titulom
neuhradenejčastiúveru,pozostávajúcejznesplatenejistiny,nezaplatených riadnych úrokovzaobdobie
od uzavretia zmluvy do 30.9.2011 a tiež nezaplatených poplatkov za úver k tomuto dátumu. Ďalej

uplatňoval nesplatené riadne úroky vo výške 1232,69 Eur od 1.10.2011 do 19.2.2013 a nesplatené
poplatky za správu úveru.

V uvedenej súvislosti sa súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných, pretože z
Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je zrejmé, na základe omeškania so zaplatením ktorej

splátky došlo k zosplatneniu úveru. Vychádzajúc so zákonného ustanovenia, že v prípade pochybnosti
v spotrebiteľských vzťahoch je nutné ich vykladať v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Obč. zákonníka
v prospech spotrebiteľa, je teda nutné prezumovať, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo
na základe nezaplatenia prvej v poradí nezaplatenej splátky. Touto bola splátka splatná dňa 20.11.2008,takže od tohto momentu začala plynúť trojročná premlčacia doba u žalobcom následne zosplatneného
úveru. Keďže žaloba bola podaná až 3.9.2014 bol súd toho názoru, že nárok žalobcu sa po uplynutí
premlčacej doby premlčal. Ak žalobca, argumentuje, že na prípad je potrebné i čo sa týka premlčania

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, je nutné konštatovať, že i za aplikácie ustanovenia §
397 Obchodného zákonníka, (štvroročná premlčacia lehota) by bol nárok žalobcu premlčaný.

Na základe uvedeného teda súd konštatuje že nárok žalobcu je nedôvodný, a preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

V závere súd konštatuje, že RPMN úveru, ktorá je uvedená v zmluve o splátkovom úvere zo dňa
10.3.2006 ako 5,08%, je uvedená nesprávne, pretože pri jej prepočte súdom interaktívnou RPMN
kalkulačkou, RPMN pri tomto úvere činí 11,16%. Uvedená nesprávnosť ma rovnaké následky ako keby
tento údaj obligatórne požadovaný ust. § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzavretia zmluvy, absentoval úplne, čo má za následok, že úver je nutné považovať za bezúročný

a bez poplatkov, pretože nesprávne uvedenie RPMN ma rovnaké následky ako jej neuvedenie. Preto
je teda zrejme, že nárok uplatnený žalobcom je uplatnený v nesprávnej výške a žalovaní by mali vrátiť
časť nezaplatenej istiny.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia a ich náhradu v sume 1375,11 Eur priznal
žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby pri sadzbe zníženej o 50%, pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 2 Vyhl. č.

655/2004 Z. z. (príprava a prevzatie, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 11.12.2014) po 126,97
Eur, 3x režijný paušál po 8,04 Eur, t.j. spolu 1215,- Eur, cestovného Košice - Spišská Nová Ves a späť
dňa 11.12.2014, t.j. 52,82 Eur a náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 11.12.2014 za 8
začatých polhodín 8x13,40 Eur, t.j. 107,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.