Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/144/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1208223770.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa:

Pilsberg, s.r.o., Murgašova 1, Poprad, IČO: 36 471 453, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska
kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská
cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, zast.: ECKER-KÁN & PARTNERS, advokátska kancelária,
Námestie M. Benku 9, Bratislava, o zaplatenie 16.456,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 5.617,01 eur spolu s 14,25 % ročným úrokom z

omeškania od 25.07.2008 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 495.782,20 Sk (16.456,95 eur) s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr za dodanie
tovaru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,

prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ na základe objednávky odporcu dodal odporcovi tovar dohodnutého druhu a v dohodnutom
množstve, za čo mu vystavil 16 faktúr spolu vo výške 660.029,- Sk a zároveň mu vystavil 5 dobropisov
spolu vo výške 26.594,50 Sk. Z celkovej dlžnej sumy odporca čiastočne zaplatil sumu 137.652,30 Sk
prostredníctvom dvoch platieb v roku 2008. Do dnešného dňa však nezaplatil zvyšok dlhu - sumu
495.782,20 Sk.

Odporca v podanom odpore doručenom súdu dňa 11.05.2009 uviedol, že so spoločnosťou Pivovar
Tatran, a.s., mal uzatvorený dodávateľsko-odberateľský vzťah, na základe ktorého dochádzalo k
dodávkam tovaru do hypermarketov odporcu. V dôsledku tejto spolupráce mala uvedená spoločnosť
záväzok voči odporcovi vo výške 22.959,63 eur titulom neuhradených faktúr vystavených ako dobropisy
nazákladeDohodyorámcovýchpodmienkachzodňa01.01.2004a01.07.2004aDohodyošpecifických
cenách tovaru a tovarových rabatoch zo dňa 23.01.2004. Podľa týchto dohôd bol odporca oprávnený

na rastové bonusy z dosiahnutého obratu. Odporcovi ako zmluvnému partnerovi spoločnosti Pivovar
Tatran, a.s., bola dňa 05.05.2004 oznámená skutočnosť, na základe ktorej Pivovar TATRAN 1812,
s.r.o., vstupuje do všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu na základe zmluvy
uzatvorenej medzi oboma spoločnosťami. Dňa 31.05.2004 bolo odporcovi oznámené, že odo dňa01.05.2004 Pivovar TATRAN 1812, s.r.o., preberá všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Dohody o
rámcových podmienkach platnej od 01.01.2004. Dňa 14.03.2005 bol odporca upovedomený o zmene
obchodného mena spoločnosti z pôvodného Pivovar TATRAN 1812, s.r.o., na nové meno Pilsberg,

s.r.o. Odporca sa snažil vymáhať uvedenú pohľadávku u navrhovateľa, avšak tento ju nebol schopný
uhradiť. Preto došlo medzi stranami k dohode, na základe ktorej mal byť dlh uhradený prostredníctvom
Image inzercie, čím sa odporca snažil vyjsť v ústrety navrhovateľovi v schopnosti plniť jeho záväzky
vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu odporcu so spoločnosťou Pivovar Tatran, a.s. Dňa 19.09.2007
bola uzatvorená Dohoda o cenovej image inzercii v týždenníku Kaufland 2007/2008, kde navrhovateľ

ako zadávateľ inzercie objednal inzerát za účelom marketingovej podpory na zalistované výrobky zo
sortimentu nápojov za dohodnutých podmienok, pričom výška platby za požadovanú inzerciu 665.000,-
Sk mala byť približne rovnaká výške pohľadávky, ktorú odporca evidoval voči niekdajšej spoločnosti
Pivovar Tatran, a.s. Navrhovateľ v zmysle uvedenej dohody mal odporcovi uhradiť cenu v dvoch
častiach splatných dňa 01.03.2008 a 19.07.2008. Uzatvorením tejto dohody došlo k novácii (zmene
záväzku) spočívajúcej v zániku predchádzajúceho záväzku zriadením nového záväzku, čím zanikli

dovtedajšie záväzky navrhovateľa vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu odporcu so spoločnosťou
Pivovar Tatran, a.s. a vznikol záväzok nový, vyplývajúci z uvedenej dohody. Dňa 31.01.2008 bolo
odporcovi oznámené, že pri podpísaní Dohody o cenovej image inzercii J.. Q. R. došlo k prekročeniu
jeho oprávnenia konať, ktoré získal na základe plnomocenstva, a preto navrhovateľ žiadal o upustenie
od akejkoľvek realizácie uvedenej dohody zo strany odporcu. Odporca však uzavrel uvedenú dohodu

s vedomím, že predstaviteľ navrhovateľa bol plne oprávnený konať za spoločnosť, preto považoval
odstúpenie navrhovateľa od dohody za neprípustné. Navrhovateľ si však povinnosti z dohody odmietol
plniť, preto odporcovi vzniklo právo účtovať navrhovateľovi dohodnutú cenu. Odporca vzniknutú
situáciu riešil pozastavením platieb za tovar dodaný navrhovateľom ako kompenzáciu, a to v súlade s
ustanovením bodu 2.7 Všeobecných nákupných a obchodných podmienok uzavretých dňa 14.12.2004

medzi navrhovateľom a odporcom, podľa ktorého objednávateľ je oprávnený vykonávať zápočty a
zadržanieplatiebajsnárokmi,ktorédodávateľpopiera.Zuvedenýchdôvodovsiodporcauplatňujesvoje
práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom a žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie
sumy 22.073,96 eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 16.10.2009 uviedol, že odporcom špecifikované záväzky,
ktoré mala voči nemu spoločnosť Pivovar Tatran, a.s., neboli súčasťou Dohody o pristúpení k záväzkom
zo dňa 30.06.2004, t.j. navrhovateľ k týmto záväzkom nikdy nepristúpil, čo vyplýva z Dohody o pristúpení
k záväzkom zo dňa 30.06.2004 a zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.07.2004, ktoré boli
uzatvorené medzi navrhovateľom a spoločnosťou UniComTrade Poprad, a.s. (pôvodne Pivovar Tatran,

a.s.). Navrhovateľ považuje oznámenia spoločnosti Pivovar Tatran, a.s. zo dňa 05.05.2004 a spoločnosti
Pivovar TATRAN 1812, s.r.o. zo dňa 31.05.2004 adresované odporcovi o tom, že navrhovateľ vstupuje
do všetkých práv a povinností vyplývajúcich ich zmluvného vzťahu od 01.05.2004, resp. že preberá
všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Dohody o rámcových podmienkach platnej od 01.01.2004
so spoločnosťou Pivovar Tatran, a.s. v celom rozsahu, za irelevantné, nakoľko boli odoslané ešte

predtým ako došlo k uzatvoreniu Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 30.06.2004. Namietal aj
nezrozumiteľnosť uvedeného oznámenia zo dňa 05.05.2004 z dôvodu, že v hlavičke je uvedený Pivovar
Tatran, a.s., avšak pri podpise je pečiatka spoločnosti Pivovar TATRAN 1812, s.r.o. Zároveň poukázal aj
na skutočnosť, že podpisy na oboch oznámeniach nepatria J.. R. R.. Z uvedených argumentov vyplýva,
že na strane navrhovateľa nikdy nevznikol žiaden záväzok voči odporcovi z titulu prevzatia záväzkov

spoločnosti Pivovar Tatran, a.s., nakoľko nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu medzi
navrhovateľom a spoločnosťou Pivovar Tatran, a.s., ktorá má zo zákona obligatórne písomnú formu.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že Dohoda o cenovej image inzercii zo dňa 19.09.2007 bola za navrhovateľa
podpísaná J.. Q. R., napriek nepresnosti v záhlaví, kde je uvedený ako zástupca navrhovateľa J.. R.
R.. Ku dňu podpisu dohody bol konateľom navrhovateľa J.. N. E., pričom J.. Q. R. nebol oprávnený

za navrhovateľa predmetnú dohodu podpísať, keďže v zmysle udeleného plnomocenstva zo dňa
31.01.2007 bol oprávnený na úkony zabezpečenia marketingovej podpory len do výšky 4.979,09 eur.
Podľa jeho názoru bolo nepravdepodobné, že odporca o prekročení právomoci J.. Q. R. nevedel, resp.
že konal dobromyseľne. Dňa 21.01.2008 bola navrhovateľovi doručená faktúra za propagáciu tovaru
v rámci špeciálnej akcie v termíne 15.12.2007 vo výške 3.357,56 eur. Túto faktúru navrhovateľ nikdy

nerozporoval. Spolu s touto faktúrou však bola navrhovateľovi doručená aj faktúra za inzerciu plánovanú
na deň 01.03.2008 vo výške 13.134,- eur, z ktorej sa navrhovateľ dozvedel, že jeho zamestnancom
J.. Q. R. bola uzavretá predmetná dohoda, pri ktorej tento prekročil svoje právomoci, preto dňa
31.01.2008 navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie, že konateľ navrhovateľa neschvaľuje prekročenieudeleného plnomocenstva svojím zamestnancom a požiadal ho o upustenie od plnenia dohody. V
dôsledku tohto úkonu nie je navrhovateľ z dohody viazaný, keďže odporcu upozornil o prekročení
oprávnenia splnomocnencom bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel. Navrhovateľ

poukázal aj na cenu za uvedenú inzerciu, ktorá bola podľa jeho názoru neprimerane vysoká. Dodal,
že zo strany odporcu bola dohoda uzatvorená účelovo v snahe o kompenzáciu, na základe ktorej si
odporca zabezpečí finančné prostriedky, ktoré eviduje ako neuhradené zo strany spoločnosti Pivovar
Tatran, a.s., ktorá už zanikla, a preto už nemôže túto pohľadávku vymáhať od skutočného dlžníka.

Odporca v podaní doručenom súdu dňa 20.05.2011 uviedol, že v oznámení zo dňa 31.05.2004
navrhovateľ jasne, zrozumiteľne a určite vyhlásil, že od 01.05.2004 preberá všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z dohody o rámcových podmienkach platnej od 01.01.2004 so spoločnosťou Pivovar Tatran,
a.s. v celom rozsahu a taktiež že k uvedenému dňu preberá saldo konto obalov za Pivovar Tatran, a.s.
a všetky záväzky vyplývajúce z dohody o rámcových podmienkach ako nastupujúci zmluvný partner.
Uvedené oznámenie je ponukou na prijatie dohody o pristúpení k záväzku, ktorú odporca akceptoval

prostredníctvom Dohody o rámcových podmienkach zo dňa 01.06.2004, čím na základe týchto dvoch
úkonov vznikla písomná dohoda o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o rámcových podmienkach zo dňa 04.06.2004 nadväzovala na právny vzťah uzatvorený medzi
odporcom a Pivovar Tatran, a.s., čoho dôkazom je zápočet dosiahnutého obratu s Pivovarom Tatran, a.s.
v roku 2004 do obratu dosiahnutého s navrhovateľom ako dodávateľom. Dôkazom sú aj články 14 a 16

uvedenej dohody, ktoré sa odvolávajú na dohodu z 18.07.2000 s dodávateľom Pivovar Tatran, a.s. Táto
dohodazodňa04.06.2004bolariadnepodpísanázostranynavrhovateľaajJ..N.E.,ktorýbolvtomčase
oprávnený konať za navrhovateľa samostatne. Uvedenou dohodou navrhovateľ pristúpil k záväzku, čo
znamená, že sa stal zaviazaným popri pôvodnom dlžníkovi Pivovar Tatran, a.s., v dôsledku čoho bol
odporca oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Nakoľko strany po uzatvorení dohody

zo dňa 04.06.2004 naďalej plnili svoje povinnosti v nadväznosti na právny vzťah uzatvorený medzi
odporcom a Pivovarom Tatran, a.s. (čoho dôkazom je aj nasledujúca dohoda o rámcových podmienkach
zo dňa 14.12.2004, kde bol započítaný obrat dosiahnutý s Pivovarom Tatran, a.s. v roku 2004 do obratu
dosiahnutého s navrhovateľom ako dodávateľom), je nepochybné a zo správania strán vyplývajúce, že
strany akceptovali pristúpenie k záväzku Pivovaru Tatran, a.s. navrhovateľom a svoj obchodnoprávny

vzťah nadväzovali na vzťah odporcu s Pivovarom Tatran, a.s. Navrhovateľ do dnešného dňa nenamietal
platnosť uvedených právnych úkonov v občianskom súdnom konaní.

Na pojednávaní dňa 30.01.2012 svedok J.. T. A., konateľ spoločnosti Kaufland Management SK s.r.o.,
uviedol, že dohodu o rámcových podmienkach zo dňa 04.06.2004 podpísal na základe oznámenia

Pivovaru TATRAN 1812, s.r.o. zo dňa 31.05.2004. V zmysle týchto dvoch dokumentov odporca
akceptoval ako dodávateľa spoločnosť Pivovar TATRAN 1812, s.r.o. namiesto Pivovaru Tatran, a.s.
Podpisom týchto dokumentov odporca chcel dosiahnuť právnu istotu, že záväzky, ktoré mal s pôvodným
dodávateľom prejdú v rovnakom rozsahu aj na jeho nástupcu. Dodal, že nemal žiadnu pochybnosť o
nástupníctve pri dodávaní tovaru medzi uvedenými spoločnosťami.

Svedok J.. V. X., ktorý u odporcu pracuje ako vedúci oblasti nákupu, na uvedenom pojednávaní potvrdil,
že v roku 2007 odporca rokoval s navrhovateľom ohľadom predmetnej pohľadávky s tým, že navrhovateľ
túto pohľadávku uhradí. O tomto rokovaní existuje emailová komunikácia. Uviedol, že počas vzájomných
rokovaní p. Q. a potom aj p. R. potvrdili svoj záväzok voči odporcovi, pričom odporca nemal žiadne

pochybnosti o ich kompetencii tento krok urobiť. Navrhovateľ nikdy počas rokovaní nepoprel, že prevzal
záväzky po spoločnosti Pivovar Tatran, a.s.

Na pojednávaní dňa 16.04.2012 svedok J.. R. R., ktorý u navrhovateľa pôsobil ako štatutárny zástupca,
vyjadril predpoklad, že bonus spoločnosti Pivovar Tatran, a.s. sa započítaval do obratu spoločnosti

Pivovar TATRAN 1812, s.r.o. z dôvodu, že išlo o tú istú obchodnú značku, ktorej práva Pivovar TATRAN
1812, s.r.o. odkúpil od Pivovaru Tatran, a.s., o čom je aj zápis na Úrade priemyselného vlastníctva
SR. Potvrdil, že podpis na Dohode o cenovej image inzercii zo dňa 19.09.2007 mu nepatrí. Uviedol,
že podľa jeho názoru je Dohoda o rámcových podmienkach len potvrdením o prevzatí tovaru a nie
potvrdením o prevzatí práv a povinností. Zároveň poukázal na skutočnosť, že všetky doklady na podpis

navrhovateľovi predkladal odporca a vzťah medzi účastníkmi bol ukončený z dôvodu vytvárania strát.
Tvrdil, že navrhovateľ si nikdy neobjednal služby od odporcu, preto ho žiadal, aby upustil od konania v
súvislosti s dohodou o cenovej image inzercii. Podpisy na oznámeniach zo dňa 05.05.2004 a 31.05.2004
nie sú jeho.Svedok J.. W. A., ktorý v Pivovare Tatran, a.s. pracoval ako riaditeľ, potvrdil, že na Dohode o rámcových
podmienkach zo dňa 14.12.2004 je jeho podpis a že takéto dohody boli štandardné v obchodnej praxi.

Svedkyňa P. A., ktorá u odporcu pracovala ako vedúca nákupu, na pojednávaní dňa 22.05.2013 uviedla,
že na Dohode o rámcových podmienkach zo dňa 14.12.2004 je jej podpis, pričom touto dohodou bola
zmenená, resp. aktualizovaná dohoda o rámcových podmienkach z júna 2004, t.j. rámcová dohoda,
ktorú podpísala, nahradila tú skoršiu. Táto dohoda bola podpísaná osobami, ktoré mali oprávnenie

ju podpísať a skutočnosť, kto podpisuje dohody za obchodných partnerov odporcu, nikdy neskúmali.
Ak však došlo k fúzii firiem obchodných partnerov odporcu, vyžadovali vtedy pristúpenie k záväzku.
Nevyžadovalo sa to, ak došlo iba k zmene obchodného mena.

Odporca v podaní doručenom súdu dňa 22.11.2013 uviedol, že sporná dohoda o cenovej inzercii bola
podpísaná v prevádzkarni navrhovateľa, nakoľko je z dohody zrejmé, že bola zasielaná taktiež faxom, čo

by v prípade jej podpísania v prevádzkarni odporcu nemalo opodstatnenie. Stretnutia o spornej dohode
sa osobne zúčastnili p. X. a A. za odporcu a Q. R. a p. Q. za navrhovateľa, pričom na stretnutí k podpisu
dohody nedošlo. O tejto skutočnosti svedčí faxový záznam, t.j. že dňa 19.09.2007 bola podpísaná
dohodazasielanáfaxom.Podľajehonázoruzemailovejdokumentáciezodňa14.09.2007jasnevyplýva,
že p. Q. ako marketingový riaditeľ navrhovateľa po prerokovaní návrhu zo strany odporcu s "majiteľom"

spoločnosti navrhovateľa plne súhlasí s návrhom, v ktorom je jasne definovaný obsah podpísanej
dohody o cenovej inzercii zo dňa 19.09.2007. Už samotnú emailovú komunikáciu možno v zmysle §43a
a nasl. Občianskeho zákonníka považovať za uzavretie zmluvy, nakoľko z nej jasne vyplýva návrh na
uzavretie dohody zo strany odporcu, ktorý bol určený navrhovateľovi, bol dostatočne určitý a vyplývala
z neho vôľa odporcu, aby ním bol v prípade jeho akceptovania viazaný. Tento návrh bol adresovaný na

emailové adresy [email protected] a [email protected]. Nakoľko p. Q. v emailovej správe určenej p. X.
uviedol, že "s daným návrhom po prerokovaní s majiteľom v plnej miere súhlasíme", odporca má za to,
že v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo uvedeným spôsobom k uzavretiu zmluvy a to
okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť, t.j. v súlade s § 43c ods. 2
Občianskeho zákonníka v momente, keď včasné vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo odporcovi.

Vzhľadom na to, že sporná dohoda bola podpísaná v prevádzkarni navrhovateľa, toto konanie v zmysle
§ 16 Obchodného zákonníka zaväzuje podnikateľa, aj keď bolo vykonané osobou, ktorá na to prípadne
nie je oprávnená, nakoľko o tejto skutočnosti odporca nemohol vedieť, najmä z dôvodu, že na dohode
je ako zástupca uvedený p. R. R.. Odporca nikdy nemal k dispozícii plnú moc pre Q. R., t.j. jeho konanie
navrhovateľa zaväzuje a dohoda je platná. Ak takýmto konaním navrhovateľovi vznikla škoda, môže si

ju uplatňovať voči osobe, ktorá takto vzniknutú škodu spôsobila.

Na pojednávaní dňa 17.02.2014 svedok J.. Q. R., ktorý u navrhovateľa pôsobil ako generálny riaditeľ od
januára do novembra 2007, uviedol, že dohodu o cenovej inzercii podpísal, avšak jeho podpis vyjadruje
len parafu, t.j. že dokument videl a poslal ho ďalej navrhovateľovi. Jeho podpis nie je podpisom dohody

za navrhovateľa a nie je ani na mieste, kde sa podpisuje zadávateľ inzercie. P. Q. bol jeho podriadeným,
pričom na rokovania svedok nechodil s plnou mocou, ani ju nikdy nepredkladal. Nebolo praxou, že by
na osobných stretnutiach niečo podpisoval. Vždy nechal problematiku prejsť právnym oddelením, aby to
posúdili a keď to prešlo, tak to podpísal. Zmluvy za navrhovateľa bol oprávnený podpisovať on sám do
určitej výšky, nad túto výšku to mohol urobiť napríklad p. E.. Emailovú komunikáciu zo dňa 14.09.2007

nemožno podľa jeho názoru vykladať ako akceptáciu dohody, nakoľko p. Q. nemal plnú moc na uzavretie
spornej dohody.

Z výsluchu svedka J.. W. Q. dňa 10.07.2014 súd zistil, že na dohode o cenovej inzercii je jeho podpis
a že bola pravdepodobne podpísaná v jeho kancelárii v Poprade, aj keď na túto skutočnosť si svedok

nevedel spomenúť presne. Svedok ďalej potvrdil, že s odporcom komunikoval elektronickou poštou.
Jeho náplň práce bolo riadenie zamestnancov na úseku marketingu, plánovanie a kontrola daného
úseku. Posudzoval aj cenové ponuky zmlúv a nové možnosti obchodovania. Ak niečo považoval za
prospešné pre spoločnosť, posunul to svojim nadriadeným, ktorí o tom v konečnom dôsledku rozhodli.
Vyjadril predpoklad, že oprávnenie podpisovať a uzatvárať zmluvy malo rozdelené vedenie firmy, on

takéto oprávnenie nemal. Prax bola taká, že na úrovniach riaditeľov jednotlivých úsekov sa posúdili
predložené materiály alebo zmluvy a tieto sa s vyjadrením predkladali generálnemu riaditeľovi, ktorý
potom rozhodol, či sa zmluva uzatvorí (prípadne o tom rozhodli konatelia spoločnosti). Jeho podpisna dohode znamenal, že s ňou oboznámil a že ju postúpil vedeniu spoločnosti. Čo znamená podpis
generálneho riaditeľa J.. Q.na R. na dohode, ktorému bol svedok podriadený, sa nevedel vyjadriť.

V podaní doručenom súdu dňa 02.12.2014 odporca uviedol, že bolo bežnou praxou podpisovanie
dohôd spôsobom, akým bola podpísaná aj dohoda o cenovej inzercii. Ako príklad uviedol dohodu medzi
účastníkmi o príspevkoch v rámci špeciálnej akcie nápoje 15.12.2007 zo dňa 19.09.2007, ktorá bola
podpísaná absolútne a nespochybniteľne rovnakým spôsobom ako údajne len parafovaná dohoda o
cenovej inzercii, pričom v tomto prípade navrhovateľ nikdy nerozporoval jej platnosť. Na základe tejto

dohody bola vystavená faktúra č. 3200022986, ktorá tiež nebola nikdy rozporovaná, pričom dohodnutá
a vyfakturovaná suma bola takisto ako image inzercia predmetom odsúhlasenia kompenzačného dlhu
navrhovateľa voči odporcovi prostredníctvom spomínaného emailu marketingového riaditeľa zo dňa
14.09.2007. Ďalším príkladom totožného uzavretia dohody medzi účastníkmi bola dohoda upravujúca
mimoriadne ceny/rabaty pre pivo Ambrosius zo dňa 04.04.2007, na základe ktorej sám navrhovateľ
vyzýval odporcu na plnenie z tejto dohody. Uvedená dohoda bola podpísaná totožnými osobami a

rovnakom mieste ako sporná dohoda o cenovej inzercii. Odporca poukázal aj na skutočnosť, že uvedené
dohody sa taktiež dostali do dispozície odporcu prostredníctvom faxu, o čom svedčia faxové záznamy
na jednotlivých dohodách. Uvedené skutočnosti len zdôrazňujú skutočnosť, že odporca nemal dôvod
domnievaťsaprípadnéhoprekročeniaprávomocípodpisujúcichosôb,nakoľkosabežnézmluvnévzťahy
medzi účastníkmi zakladali na identickom postupe.

Na pojednávaní dňa 26.01.2015 navrhovateľ súdu predložil dohodu o špecifických cenách tovaru a
tovarových rabatoch, ktorá podľa jeho názoru preukazuje, že dohody s odporcom boli podpisované aj
priamo na mieste na to určenom a že tu neexistovala nejaka obchodná zvyklosť v tomto zmysle. K
podpisu dohody došlo v septembri 2007 a k oznámeniu o neschválení prekročenia právomoci došlo

31.01.2008. Túto skutočnosť sa dozvedel p. E. až doručením faktúry. Odporca uviedol, že v zmysle
všeobecných podmienok mal navrhovateľ povinnosť predložiť vizualizáciu do jedného mesiaca pred
dátumom uverejnenia inzercie, t.j. v marci 2008. Faktúra, ktorá bola vystavená k predmetu tohto sporu
nemohla byť doručená navrhovateľovi v januári 2008 ako to tvrdí, ale až v marci. V januári 2008 mohla
byť navrhovateľovi doručená faktúra z iného právneho vzťahu. Odporca dodal, že z výpovede p. R. by

malo vyplývať, že v momente, keď podpísal dohodu uvedomujúc si, že prekračuje svoju právomoc, mal
okamžite túto dohodu posunúť p. E. na schválenie. To znamená, že p. E. sa mal dozvedieť o podpise
takejto dohody už v septembri.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 30.03.2015 argumentoval, že ak by súd vyhodnotil odstúpenie

navrhovateľa od zmluvy ako neplatné, je treba bod 18 dohody o cenovej inzercii považovať za zmluvnú
pokutu a vzhľadom na skutočnosť, že z dohody nebolo plnené, treba uplatniť ustanovenie § 301
Obchodného zákonníka a to, že súd môže znížiť neprimerane vysokú pokutu. Z rozhodovacej praxe
súdov je zrejmé, že zmluvnú pokutu je potrebné znížiť do výšky škody, avšak v tomto prípade žiadna
škoda odporcovi nevznikla. Odporca poukázal na fakt, že odstúpenie od zmluvy bolo vyhotovené 134

dní po skončení zmluvného vzťahu a jeden deň predtým ako bol navrhovateľ povinný doručiť vizualizáciu
inzercie. Preto je odporca názoru, že nejde o relevantné odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu.

Podľa bodu 18 Podmienok "Image inzercie" v týždenníku Kaufland na obdobie 01.08.2007 - 31.07.2008,
v prípade, že inzerát nemohol byť vydaný z dôvodov nedodržania hore uvedených podmienok zo strany

zadávateľa inzercie (predovšetkým termínu predania predlôh - bod 11, technického spracovania predlôh
- bod 9 a obsahu inzerátu - body 14 a 16), má spoločnosť Kaufland Slovenská republika, v.o.s. právo
vyúčtovať zadávateľovi cenu podľa "Dohody o inzercii v týždenníku Kaufland".

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 14.01.2009, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 14.01.2009, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň

kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Základná úroková sadzba NBS (p. a.) v období od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola vo výške 4,25 %.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia

tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to

vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce

z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,

alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na

základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar dohodnutého druhu a v dohodnutom množstve,
za čo mu vystavil 16 faktúr v celkovej výške 660.029,- Sk a zároveň mu vystavil 5 dobropisov
spolu v sume 26.594,50 Sk. Z celkovej dlžnej sumy odporca čiastočne zaplatil sumu 137.652,30 Sk
prostredníctvom dvoch platieb v roku 2008. Do dnešného dňa však nezaplatil zvyšok dlhu - sumu495.782,20 Sk (16.456,95 eur). Uvedený nárok navrhovateľa v konaní nebol sporný, odporca jeho výšku
ani dôvodnosť nenamietal. Odporca si však spolu s odporom uplatnil voči navrhovateľovi vzájomný
návrh vo výške 22.073,96 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny vyplývajúcej z Dohody

o cenovej image inzercii zo dňa 19.09.2007, pričom uzatvorením uvedenej dohody došlo k novácii
pôvodného záväzku spoločnosti Pivovar Tatran, a.s. voči odporcovi, ku ktorému navrhovateľ pristúpil.
Súd dospel k záveru, že vzájomný návrh odporcu je v celom rozsahu dôvodný, a vzhľadom na
to, že odporca nenamietal výšku záväzku navrhovateľa voči odporcovi v sume 16.456,95 eur, súd
žalobný návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy, ktorá prevyšuje

jeho žalobný návrh po započítaní uplatneného vzájomného návrhu odporcu, t.j. vo výške 5.617,01
eur, a to spolu s uplatneným príslušenstvom - úrokom z omeškania v zákonnej výške 14,25 % ročne
od 25.07.2008 do zaplatenia. Súd mal na základe doložených listinných dôkazov za preukázané, že
navrhovateľ (používajúci vtedy obchodné meno Pivovar TATRAN 1812, s.r.o.) listom zo dňa 31.05.2004
adresovaným odporcovi oznámil, že odo dňa 01.05.2004 prebral všetky práva a povinnosti vyplývajúce
z Dohody o rámcových podmienkach platnej od 01.01.2004 so spoločnosťou Pivovar Tatran, a.s. v

celom rozsahu. List bol podpísaný J.. R. R., ktorý v tom čase bol štatutárnym zástupcom navrhovateľa.
"Dohoda o rámcových podmienkach platná od 01.01.2004" bola uzavretá medzi odporcom ako
objednávateľom a Pivovarom Tatran, a.s. ako dodávateľom dňa 30.01.2004. Uvedený list navrhovateľa
zo dňa 31.05.2004 je jasnou a zreteľnou ponukou navrhovateľa na prijatie dohody o pristúpení k
záväzku Pivovaru Tatran, a.s. voči odporcovi, ktorá bola odporcom akceptovaná v zmysle § 533

Občianskeho zákonníka prostredníctvom "Dohody o rámcových podmienkach platnej od 01.07.2004"
uzatvorenej medzi odporcom ako objednávateľom a navrhovateľom ako dodávateľom dňa 04.06.2004.
Z tejto dohody okrem iného vyplýva, že do celkového obratu sa započítava aj dosiahnutý obrat s
dodávateľom Pivovar Tatran, a.s. v roku 2004, dozor a starostlivosť v obchodnom dome, rovnako ako
aj záručné a opravné plnenie sa bude vykonávať podľa dohody odporcu s Pivovarom Tatran, a.s. zo

dňa 18.07.2000, čo podčiarkuje fakt, že uvedená dohoda je akceptáciou dohody o pristúpení k záväzku
Pivovaru Tatran, a.s. zo strany odporcu. Svedok J.. T. A., konateľ spoločnosti Kaufland Management SK
s.r.o. potvrdil, že dohodu o rámcových podmienkach zo dňa 04.06.2004 podpísal na základe oznámenia
navrhovateľa zo dňa 31.05.2004. Odporca akceptoval navrhovateľa ako dodávateľa namiesto Pivovaru
Tatran, a.s. pričom nemal žiadnu pochybnosť o nástupníctve pri dodávaní tovaru medzi uvedenými

spoločnosťami. Z uvedených skutočností (ako aj z ďalšej dohody o rámcových podmienkach zo dňa
14.12.2004) je zrejmé, že účastníci konania mienili ďalej pokračovať vo obchodných vzťahoch, ktoré
pôvodne existovali a fungovali medzi odporcom a spoločnosťou Pivovar Tatran, a.s., čo potvrdil svedok
J.. W. A., ktorý v Pivovare Tatran, a.s. pracoval ako riaditeľ. Svedok uviedol, že na Dohode o rámcových
podmienkach zo dňa 14.12.2004 je jeho podpis, pričom takéto dohody boli štandardné v obchodnej

praxi. Aj svedkyňa P. A., vtedajšia vedúca nákupu u odporcu potvrdila, že na Dohode o rámcových
podmienkach zo dňa 14.12.2004 je jej podpis a že touto dohodou bola zmenená dohoda o rámcových
podmienkachzjúna2004,t.j.rámcovádohoda,ktorúpodpísala,nahradilatúskoršiu.Súdpretopovažuje
za irelevantné tvrdenie navrhovateľa, že odporcom špecifikované záväzky, ktoré mala voči nemu
spoločnosť Pivovar Tatran, a.s., neboli súčasťou Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 30.06.2004,

či Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.07.2004, ktoré boli uzatvorené medzi navrhovateľom
a spoločnosťou UniComTrade Poprad, a.s. (pôvodne Pivovar Tatran, a.s.). Právne irelevantné je aj
jeho tvrdenie o tom, že na oznámení zo dňa 31.05.2004 nie je podpis J.. R. R., nakoľko odporca v
rámci bežného obchodného styku (a popísaného skutkového stavu medzi účastníkmi) nemal dôvod
pochybovať o oprávnenosti osoby, ktorá predmetné oznámenie podpísala za navrhovateľa.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nárok odporcu voči navrhovateľovi uplatňovaný v tomto konaní
vzájomným návrhom je daný predovšetkým na základe Dohody o cenovej image inzercii v týždenníku
Kaufland 2007/2008 zo dňa 19.09.2007, kde navrhovateľ ako zadávateľ inzercie objednal inzerát
za účelom marketingovej podpory na zalistované výrobky zo sortimentu nápojov za dohodnutých

podmienok za cenu 665.000,- Sk, pričom na jej platnosť nemá vplyv, že jej výška mala byť približne
rovnaká výške pohľadávky, ktorú odporca evidoval voči niekdajšej spoločnosti Pivovar Tatran, a.s. a
že sa odporca touto formou sa snažil vyjsť navrhovateľovi v ústrety v súvislosti so splatením dlhu
Pivovaru Tatran, a.s. Uvedená dohoda má charakter nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka a podľa názoru súdu bola uzavretá spôsobom, ktorý nepochybne zaväzuje

obidve zmluvné strany. Uzavretiu tejto dohody predchádzala emailová komunikácia medzi J.. V. X.
(vedúcim oblasti nákupu u odporcu) a J.. W. Q. (marketingovým riaditeľom navrhovateľa), v rámci ktorej
J.. X. zaslal dňa 14.09.2007 na emailové adresy navrhovateľa ponuku, ktorú možno podľa obsahu
považovať za návrh na uzavretie zmluvy, týkajúcu sa uverejnenia (okrem iného) 2 x image inzercie vhodnote 665.000,- Sk dňa 01.03.2008 a 19.07.2008. Na uvedenú emailovú správu J.. Q. odpovedal v ten
istý deň tak, že s daným návrhom po prerokovaní s majiteľom v plnej miere súhlasil. Podľa názoru súdu
k uzavretiu zmluvy došlo v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka okamihom, keď prijatie návrhu na

uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť, t.j. okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo
strane, ktorá návrh predložila, teda už dňa 14.09.2007. Z dôvodu právnej istoty však účastníci uzatvorili
dňa 19.09.2007 aj dohodu o cenovej image inzercii, kde podrobnejšie špecifikovali vzájomné práva a
povinnosti. Svedok J.. X. na pojednávaní potvrdil, že v roku 2007 odporca rokoval s navrhovateľom
ohľadom predmetnej pohľadávky odporcu s tým, že navrhovateľ túto pohľadávku uhradí. Doplnil, že

počas vzájomných rokovaní W.. Q. a potom aj W.. R. potvrdili svoj záväzok voči odporcovi, pričom
odporca nemal žiadne pochybnosti o ich kompetencii tento krok urobiť. Zároveň navrhovateľ nikdy počas
rokovaní nepoprel, že prevzal záväzky po spoločnosti Pivovar Tatran, a.s. Dohoda o cenovej image
inzercii zo dňa 19.09.2007 má podľa názoru súdu všetky zákonné náležitosti a z toho dôvodu je platná
a účinná. Dohoda je na strane odporcu podpísaná J.. V. X. a na strane navrhovateľa J.. Q. R. (vtedajším
generálnym riaditeľom) napriek tomu, že v dohode je ako zástupca navrhovateľa uvedený J.. R. R.

(vtedajší štatutárny zástupca navrhovateľa) a tiež J.. W. Q.. Ako z dokazovania vyplynulo, J.. Q. R.
(vtedajší generálny riaditeľ navrhovateľa) pri podpisovaní predmetnej dohody prekročil oprávnenia, ktoré
mu vyplývali z plnomocenstva zo dňa 31.01.2007 udeleného navrhovateľom (bol oprávnený na úkony
zabezpečenia marketingovej podpory len do výšky 4.979,09 eur). Keďže sám na pojednávaní súdu
potvrdil, že plnomocenstvo pri výkone svojej pracovnej činnosti obchodným partnerom navrhovateľa

nikdy nepredkladal, odporca nemohol mať vedomosť, že J.. Q. R. nebol oprávnený spornú dohodu za
navrhovateľa podpísať. Odporca uvedenou plnou mocou nikdy nedisponoval. Súd dospel k záveru, že
konanie J.. Q. R. v súvislosti s podpisom dohody o image inzercii v zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho
zákonníka navrhovateľa v plnom rozsahu zaväzuje, nakoľko navrhovateľ súdu nepredložil žiaden
relevantný dôkaz, ktorý by preukázal, že odporca o takomto prekročení plnej moci mohol vedieť. Súd

sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že dohodou nie je viazaný z dôvodu, že odporcu upozornil
o prekročení oprávnenia splnomocnencom bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel,
resp. že prekročenie udeleného plnomocenstva svojím zamestnancom neschválil a požiadal odporcu
o upustenie od plnenia dohody. Na pojednávaní totiž J.. Q. R. uviedol, že jeho podpis na predmetnej
dohode je len parafa a znamenal len to, že dokument videl a poslal ho ďalej navrhovateľovi, keďže

vedel, že nie je oprávnený podpísať túto dohodu za navrhovateľa. Tvrdil, že vždy nechal návrhy zmlúv
na posúdenie právnemu oddeleniu navrhovateľa; ak boli v poriadku a zaväzovali by navrhovateľa len do
určitej peňažnej sumy, tak ich aj podpísal. Ostatné mohol podpísať len napr. J.. N. E. (vtedajší konateľ
navrhovateľa). Aj svedok IN.. Q. na pojednávaní potvrdil, že jeho podpis na dohode znamenal, že sa
s ňou oboznámil a že ju postúpil vedeniu spoločnosti. Súd preto nepovažuje konanie navrhovateľa -

oznámenie zo dňa 31.01.2008 adresované odporcovi o tom, že neschvaľuje prekročenie plnomocenstva
udeleného J.. Q. R., za konanie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia
dozvedel v zmysle § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko J.. Q. R. s poukazom na jeho
svedeckú výpoveď na pojednávaní mal s predmetnou dohodou obsahujúcou jeho podpis (uvedomujúc
si prekročenie oprávnenia) oboznámiť osoby kompetentné ju podpísať v prípade záujmu navrhovateľa,

t.j. mal o existencii dohody okamžite upovedomiť J.. E.. To isté mal urobiť aj J.. Q., keďže dohodu
ako marketingový riaditeľ navrhovateľa podpísal. V prípade, že J.. E. nemal záujem dohodu podpísať,
mal túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť odporcovi. To sa však nestalo a preto odporca
nevedel o prekročení plnomocenstva až do januára 2008, kedy mu J.. E. oznámil neschválenie
prekročenia oprávnenia (t.j. po viac ako štyroch mesiacoch). Súd popísané konanie navrhovateľa v

žiadnom prípade nemôže považovať za konanie bez zbytočného odkladu, napriek tvrdeniu J.. E., že o
prekročení oprávnenia J.. Q. R. sa dozvedel až z doručenej faktúry odporcu v januári 2008. Zlyhávajúca
komunikácia v manažmente navrhovateľa predsa nemôže byť v konečnom dôsledku na ujmu odporcu
v rámci bežných obchodných vzťahov prihliadajúc predovšetkým na skutočnosť, že odporca nemal
dôvodpochybovaťoplatnostiuzavretiadohodynastranenavrhovateľa,keďbolapodpísanágenerálnym

riaditeľom a marketingovým riaditeľom navrhovateľa. Odporca nemal dôvod pochybovať o platnosti
uzavretia dohody na strane navrhovateľa aj preto, že účastníci konania už predtým rovnakým spôsobom
podpísali obdobné dohody, napr. dohodu o príspevkoch v rámci špeciálnej akcie nápoje 15.12.2007 zo
dňa 19.09.2007 (tiež ju podpísali za navrhovateľa J.. R. a J.. Q., a to nie na mieste pod označením
dodávateľa, ale v spodnej časti dohody), pričom ani v tomto prípade podpisy nepredstavovali parafu a

navrhovateľ nikdy nerozporoval platnosť dohody. Na jej základe bola vystavená faktúra č. 3200022986,
ktorá tiež nebola rozporovaná, pričom vyfakturovaná suma bola takisto ako image inzercia predmetom
odsúhlasenia kompenzačného dlhu navrhovateľa voči odporcovi prostredníctvom spomínaného emailu
marketingového riaditeľa zo dňa 14.09.2007. Ďalším príkladom totožného uzavretia dohody medziúčastníkmi bola dohoda upravujúca mimoriadne ceny/rabaty pre pivo Ambrosius zo dňa 04.04.2007, na
základe ktorej sám navrhovateľ vyzýval odporcu na plnenie z tejto dohody.

Navrhovateľ v konaní taktiež dostatočne nepreukázal, kedy presne sa o prekročení oprávnenia svojho
zamestnanca dozvedel, nakoľko skutkovo neobstojí jeho tvrdenie, že sa tak stalo dňa 21.01.2008, a
to doručením faktúry č. 3200022986 (vystavenej odporcom za propagáciu tovaru v rámci špeciálnej
akcie v termíne 15.12.2007), spolu s ktorou bola navrhovateľovi doručená aj faktúra č. 3200024081 za
inzerciu plánovanú podľa dohody na deň 01.03.2008. Z dôkazov založených v spise je totiž zrejmé, že

faktúra č. 3200024081 bola vystavená odporcom až dňa 01.03.2008 a navrhovateľovi doručená dňa
07.03.2008 - to znamená, že J.. E. sa o prekročení právomoci J.. R. nemohol dozvedieť na základe tejto
faktúry už dňa 21.01.2008. Na uvedený fakt nemá žiaden vplyv ani emailová správa z februára 2008 od
J.. X. navrhovateľovi s návrhom na priateľské riešenie situácie a akceptáciu nových nákupných cien s
novými obchodnými podmienkami, ktorá podľa názoru súdu ani nijak nenasvedčuje tomu, že by odporca
spornú dohodu o cenovej image inzercii sám považoval za neplatnú. Z dôvodov uvedených vyššie súd

považuje právny úkon navrhovateľa, ktorým neschválil prekročenie udeleného plnomocenstva J.. Q.
R. za právne irelevantný vo vzťahu k platnosti dohody o cenovej image inzercii. Navrhovateľ nesplnil
zmluvné podmienky image inzercie v týždenníku Kaufland, konkrétne bod 18, podľa ktorého v prípade,
že inzerát nemohol byť vydaný z dôvodov nedodržania podmienok zo strany zadávateľa inzercie
(predovšetkým termínu predania predlôh, technického spracovania predlôh a obsahu inzerátu), odporca

máprávovyúčtovaťzadávateľovi(navrhovateľovi)cenupodľa"DohodyoinzerciivtýždenníkuKaufland".
Odporca teda svoj nárok neodvodzuje z bodu 19 uvedených podmienok týkajúceho sa zmluvnej pokuty,
ale zo samotného porušenia zmluvy navrhovateľom (podľa bodu 18 - neodovzdanie potrebných predlôh
potrebných na uverejnenie inzerátu), čo odporcu oprávňuje požadovať od navrhovateľa zaplatenie ceny
inzercie v dohodnutej výške. Právo požadovať zaplatenie ceny v zmysle bodu 18 má odporca napriek

tomu, že plniť zo zmluvy sám nezačal (z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia pre neplnenie zmluvnej
povinnostizostranynavrhovateľa).Keďžeodporcanežiadaodnavrhovateľazaplateniezmluvnejpokuty,
nie je ani povinnosťou súdu ju znížiť, ak je neprimerane vysoká, preto ani tvrdenie navrhovateľa o
neprimeranosti výšky dohodnutej ceny nemá právny význam. Súd sa z uvedeného dôvodu nestotožnil
ani s tvrdením navrhovateľa, že bod 18 podmienok image inzercie je nutné vykladať ako nárok zo

zmluvnej pokuty. Zmluvné strany dohody o cenovej image inzercii si dobrovoľne a slobodne upravili
podmienkyapostupvprípadeporušeniazmluvy(bod18)atiežpodmienky,kedymožnoúčtovaťzmluvnú
pokutu (bod 19), pričom keby mali v úmysle požadovať za porušenie zmluvy podľa bodu 18 zmluvnú
pokutu, výslovne by si to v zmluve uviedli, rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na zložitosť veci súd o trovách konania v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.