Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223570
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113223570.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: C. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXX/
XX, M., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová
3, Bratislava, proti odporcovi: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, R. L., t.č. C. R., U.. E.. G. X,
zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom, Námestie Matice Slovenskej 4262/23, Dubnica
nad Váhom, o určenie príspevku na rozvedenú manželku, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku

Okresného súdu Trnava, zo dňa 13. januára 2015, č.k. 8C/529/2013-569, v časti náhrady trov konania
účastníkov, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania účastníkov r u
š í, vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh navrhovateľky o určenie príspevku na

výživu rozvedenej manželky zamietol, konanie v časti sumy 2.700 eur mesačne od 02.09.2013 zastavil
a o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania vo výške 7.991,70 eur do rúk právneho zástupcu odporcu Mgr. Mgr. Pavla Sojku do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala na
odporcovi určenia príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky a to sumou 3.000 eur mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 13.01.2015, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok zobrala navrhovateľka

prostredníctvom svojej splnomocnenkyne návrh v časti sumy 2.700 eur mesačne od 02.09.2013 späť
a v tejto časti navrhla konanie zastaviť. Súd následne podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti návrh
aj zastavil. Zamietnutie návrhu súd odôvodnil tým, že súd vykonaným dokazovaním považoval
skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. Skutkové zistenia považoval
súd za dostatočné, súd vychádzal zo zákonného ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine a mal
za to, že navrhovateľka nepreukázala zákonný nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedeného

manžela, keď jej jediným príjmom je starobný dôchodok. Súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že
účastníci konania nemajú vyporiadané BSM, pričom v konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka má
pohľadávku voči svojim deťom v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorou spoločne s odporcom previedli na
svojedetinehnuteľnosť,ktorúnavrhovateľkavsúčasnostiobýva.Neschopnosťsámsaživiťznamená,že
podľa okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dosahuje príjmy,
ktoré mu neumožňujú poprieť základné životné potreby. Navrhovateľka sama uviedla, že je zdravá,

neuviedla žiadne hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného
manželstva. Súd neposudzoval ani súlad s dobrými mravmi, keď v tejto súvislosti konštatuje, že obaja
účastníci konania sú už starobní dôchodcovia. Z týchto dôvodov považoval návrh na určenie príspevku
na rozvedenú manželku ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Os..p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. S

prihliadnutím k okolnostiam predmetnej veci a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala návrh
na určenie výživného rozvedenej manželky z vlastného rozhodnutia, s tým, že sama určila predmetkonania a to vo výške 3.000 eur mesačne. Navrhovateľku v konaní tak ako aj odporcu zastupoval právny
zástupca a až na poslednom pojednávaní zobrala návrh v podstatnej časti predmetu konania späť.
Výška náhrady trov konania vyplýva z výšky predmetu konania, ktorú určila samotná navrhovateľka. Pri

určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia sa súd prvého stupňa nestotožnil s vyčíslením hodnoty
úkonu právnej pomoci vyčísleného právnym zástupcom odporcu vo výške 785,09 eur (3.000 eur x 12
x 5, čo je 180.000 eur). V zmysle zákona o rodine možno priznať príspevok na výživu rozvedeného
manžela najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, t.j. v tejto veci do
20.10.2016, avšak navrhovateľka podala návrh na súd dňa 02.09.2013. S ohľadom na to súd vyčíslil

hodnotu úkonu právnej pomoci vo výške 579,25 eur vypočítanej zo sumy 78.000 eur (26 mesiacov x
3.000 eur). Súd tiež nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon právnej pomoci písomné podanie
na súd zo dňa 03.12.2014, keď mal za to, že uvedené bolo doplnením podania zo dňa 17.06.2014.
Takisto súd nepriznal pri cestovných náhradách cenu pohonných hmôt uvedenú vo vyúčtovaní trov
právneho zastúpenia ale priznal cenu pohonných hmôt zverejnených na X. <. za jednotlivé dni, kedy
bola vykonaná cesta, keďže navrhovateľ nepredložil doklad o kúpe pohonných hmôt v ten deň. Súd

tiež nepovažoval za dôvodnú náhradu trov právneho zastúpenia a to v časti cestovného za použitie
motorového vozidla zn. Toyota Avensis EČ IL503BX, v časti priemernej spotreby paliva 9,6 1/100 km
(benzín 95), keď súdu bolo predložené osvedčenie o evidencii motorového vozidla zn. Mercedes Benz
EČ IL619CD s priemernou spotrebou paliva 6,5 l/100 km. Súd priznal a považoval za odôvodnené
použitie motorového vozidla zn. Mercedes Benz a vychádzal z priemernej spotreby 6,5 l/100 km. Po

takejto úprave trov právneho zastúpenia priznal súd prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 7.991,70 eur a určil povinnosť navrhovateľke uvedenú sumu zaplatiť odporcovi a to do rúk
jeho právneho zástupcu.

Proti časti rozsudku o náhrade trov konania účastníkov podali v zákonom určenej lehote odvolanie

obaja účastníci. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa sa nestotožnil s vyčíslením
hodnoty úkonu právnej pomoci právnym zástupcom odporcu vo výške 785,09 eur za úkon. Súd prvého
stupňa priznal odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 579,25 eur vypočítanej zo sumy 78.000
eur (26 mesiacov x 3.000 eur). Odporca má za to, že súd prvého stupňa v tejto časti dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenie vyplýva zo zjavnej chyby v počítaní mesiacov do
20.10.2016, keďže žaloba bola podaná dňa 02.09.2013, počet mesiacov do 20.10.2016 je 38 mesiacov
x 3.000 eur t.j. 114.000 eur, ako základ pre výpočet výšky odmeny za jeden úkon právnej služby.
Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa vyplýva z viazania výšky náhrady trov konania
nie na navrhovateľkou uplatnený nárok na opakujúce sa plnenie ale na to, čo by podľa práva mohlo byť

navrhovateľkevôbecpriznané.Nesprávnyprávnynázorsúduprvéhostupňaspočívavzamieňanívecnej
legitimácie s rozsahom žalobou uplatneného nároku, t.j. so zamieňaním si toho, čo podľa hmotného
práva môže navrhovateľ požadovať a toho, čoho sa v žalobe skutočne domáha. Navrhovateľka počas
celého konania neuviedla, že požaduje prispievať na výživu len do času piatich rokov od rozvodu.
Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nesprávne určil náhradu za cestovné a to za použitie motorového

vozidla zn. Toyota Avensis. Ako preukázateľne vyplýva z osvedčenia o evidencii motorového vozidla zn.
Mercedes Benz na právneho zástupcu bolo predmetné vozidlo na príslušnom dopravnom inšpektoráte
zapísané dňa 16.06.2014, keďže právny zástupca odporcu uvedené vozidlo nadobudol dňa 10.06.2014.
Motorové vozidlo Toyota Avensis predal dňa 20.06.2014. Takže trovy vyčísľoval pri hotových výdavkoch
spočívajúcich v cestovnom vždy vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktorým jediným v čase poskytnutia

právnej služby disponoval. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať odporcovi
náhradu trov predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 11.511 eur s tým, že si uplatňuje aj
trovy odvolacieho konania vo výške 962,26 eur.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že bola zaviazaná na úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 7.991,70 eur. S výškou priznaných trov právneho zastúpenia nesúhlasí. Považuje ju za
neprimeranú vzhľadom na podstatu sporu. Navrhovateľka je bez príjmu a finančných prostriedkov, preto
žiadala aj výživné na seba. Uvedená suma je pre navrhovateľku likvidačná. Navrhla rozsudok súdu
prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka je od začiatku
konania zastúpená právnym zástupcom. Požadovala od odporcu prispievať na svoju výživu ako
rozvedená manželka 3.000 eur mesačne, bez stanovenia času ukončenia takejto povinnosti odporcu.
Navrhovateľka pri podaní svojho návrhu neuviedla všetky skutočnosti a neoznačila všetky dôkazy aletietopredkladalaaoznačovalapostupnevpríčinnejsúvislostisčímbolopotrebnéopakovanenariaďovať
pojednávania v tejto právnej veci. Navrhovateľka svoj nedôvodný nárok zobrala späť v rozhodujúcej
časti až na poslednom pojednávaní. Výška trov konania závisela od navrhovateľkou vymedzeného

rozsahu nároku. Odporca nepovažuje za spravodlivé, aby trovy konania, ktoré mu vznikli bránením
svojich oprávnených záujmov proti zjavne bezdôvodnému nároku navrhovateľky musel znášať sám.
Neexistujú tu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník

konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania účastníkov
nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 8C/529/2013 je určenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela, ktorého sa navrhovateľka domáhala od odporcu.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti náhrady trov konania, kde súd určil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov

konania vo výške 7.991,70 eur do rúk právneho zástupcu odporcu potom, ako návrh navrhovateľky
zamietol a konanie v časti o zaplatenie príspevku vo výške 2.700 eur mesačne od 02.09.2013 zastavil.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je dôvodné aplikovať
ustanovenie§150O.s.p.anáhradutrovposúdilpodľaustanovenia§142ods.1O.s.p.,kdepovažovalza

úspešného účastníka odporcu, nakoľko návrh navrhovateľky bol zamietnutý. Trovy konania predstavujú
trovy právneho zastúpenia úspešného odporcu. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporná
výška odmeny za jeden úkon právnej služby a sporná je náhrada cestovných nákladov za cesty, ktoré
boli vyúčtované za použitie vozidla zn. Toyota Avensis EČ IL503BX. Priznanie náhrady za pohonné
hmotysúdomprvéhostupňaneboliodporcomrozporovanéaodvolacísúdpovažovalvrámcicestovných

náhrad priznanú cenu pohonných hmôt súdom prvého stupňa za priznanú správne. Súd prvého stupňa
správne určil aj jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré náhradu priznal.

Pokiaľ sa týka spornej výšky odmeny za jeden úkon právnej služby tak súd prvého stupňa určil hodnotu
sporu sumou 78.000 eur, keď uviedol, že v zmysle ustanovenia §72 ods. 3 Zákona o rodine možno

priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode t.j. do 20.10.2016. Avšak navrhovateľka podala návrh na súd dňa 02.09.2013.
Súd preto vyčíslil hodnotu úkonu právnej pomoci vo výške 579,28 eur, vypočítanej zo sumy 78.000 eur
(26 mesiacov x 3.000 eur). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvého stupňa
dopracoval pri tomto zdôvodnení k počtu mesiacov 26.

Podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom
hodnôt týchto plnení, ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou
hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

Odvolací súd mal za to, že z tohto znenia vyplýva, že predmetom konania bolo opakujúce sa plnenie,
takže tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení v prípade, ak sa nejedná o plnenie na čas dlhší
ako päť rokov. Ak sa jedná o plnenie na čas dlhší alebo neurčitý, tak je tarifnou hodnotou päťnásobok
ročného plnenia. V predmetnej veci v zmysle ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine možno

priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode. V danej veci bol rozvod účastníkov právoplatný dňom 20.10.2011. Návrh na
určenie príspevku na rozvedenú manželku bol podaný dňa 02.09.2013, takže určiť príspevok na výživu
rozvedeného manžela najdlhšie na dobu päť rokov na čas od rozvodu je za obdobie od 02.09.2013 do
20.10.2016 čo je bez pár dní 38 mesiacov. Takže výška úkonu právnej služby sa bude počítať z tarifnej

hodnoty 38 mesiacov po 3.000 eur, čo je 114.000 eur a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľka neuviedla
v návrhu dokedy chce, aby jej bolo výživné platené, z toho dôvodu zo zákona má nárok na platenie
príspevku na dobu najdlhšie päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.Keďže súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnej tarifnej hodnoty veci, v dôsledku toho nesprávne určil
základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon, v dôsledku čoho dospel k nesprávnej výške náhrady trov
právneho zastúpenia.

Pokiaľ sa týka rozporovaných cestovných nákladov za použitie motorového vozidla zn. Toyota Avensis,
taktuodvolacísúdmázato,žesúdprvéhostupňanerozhodolvecnesprávne,pretožecestovnénáhrady
patria právnemu zástupcovi za cestu vykonanú motorovým vozidlom, ktoré má vo svojej držbe resp.
ktorého je vlastníkom. Odporca preukázal svoje vlastníctvo k motorovým vozidlám a cestovné náhrady

si vyúčtoval v súlade s tým, aké motorové vozidlo vlastnil v čase výkonu cesty na pojednávanie, takže
v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol o cestovných náhradách nesprávne.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa takisto nesprávne skonštatoval, že v danej veci nie je
možná aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p.. Z ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia ako aj to, v čom súd videl že išlo o prípad hodný osobitného
zreteľa musí súd náležite odôvodniť. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom a aby neodporovalo dobrým mravom.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia
ustanovenia § 150 O.s.p. a to vzhľadom na predmet konania, ktorým je určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, ktorým príspevkom si chcela navrhovateľka riešiť svoju výživu a náklady s

ňou spojené. Ďalším dôvodom je skutočnosť, posúdenia osobných majetkových pomerov obidvoch
účastníkov konania, kde obaja sú starobní dôchodcovia a v neposlednom rade aj výška priznanej
náhrady trov konania.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa nie je správne, súd prvého stupňa nesprávne vypočítal výšku náhrady trov konania,
pričom navyše odvolací súd nevedel posúdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa
nedostatočne odôvodnil výpočet výšky tarifnej hodnoty sporu. Vzhľadom k tomu odvolací súd má za to,
že bude potrebné, aby súd prvého stupňa opätovne vyčíslil výšku náhrady trov právneho zastúpenia a to
v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a potom ako zistí výšku náhrady trov právneho zastúpenia,

na ktorú pri aplikácii § 142 ods. 1O.s.p. by mal odporca právo, bude vhodné aplikovať ustanovenie §
150 O.s.p. a primerane resp. čiastočne náhradu nepriznať.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na

ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa opätovne vyčísli výšku náhrady trov právneho zastúpenia a
rozhodne o priznaní náhrady trov konania navrhovateľke a to s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené
skutočnosti. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní a zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania.

Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.