Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309202213
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6309202213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľov 1/ S. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. R. W., J. XXX/XX, 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., N. X, D., H. XXX/XX,
3/ S. W., nar XX.XX.XXXX, bytom J. R. W., S. XX/XX, 4/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. W., J.
XXX/XX a 5/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. W., A. XXX, všetci právne zastúpení Mgr. Viktóriou
Hellenbart, advokátkou so sídlom AK Lučenec, M. Rázusa 32, proti odporkyni X. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. R. W., S. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov 1/
až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 2C/43/2009-231 zo dňa 29.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Navrhovateľom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy vo výške 16,48 Eur, do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Prvostupňový súd konal o návrhu navrhovateľov 1/ až 5/, ktorým sa domáhali, aby súd
určil, že EKN parcela č. XXXX o výmere XXXX m2, lesné pozemky v katastrálnom území a obci

Q. R. W. je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa 1/ v podiele 4106/6264-ín a odporkyne v
podiele 2158/6264-ín. Alternatívne sa domáhali toho, aby súd určil, že predmetný pozemok patrí do
dedičstva po nebohom C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a nebohej C. K.,
rod. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX v podiele 4106/6264-ín a do podielového
spoluvlastníctva odporkyne v podiele 2158/6264-ín. Vo vzťahu k alternatívnemu petitu navrhovatelia
svoju aktívnu legitimáciu zdôvodňovali tým, že navrhovateľ 1/ je synom S. K. a C. K., navrhovatelia 2/
až 5/ sú právnymi nástupcami po zomrelej dcére S. K. a C. K., a to O. J., rod. K.. Prvostupňový súd

mal za to, že v súdenej veci existuje naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby z dôvodu, že
navrhovatelia tvrdia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp. že spoluvlastnícky podiel
patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, pričom ku nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu,
ako vlastníčka je na liste vlastníctva zapísaná odporkyňa. Prvostupňový súd poukázal, že na to, aby
navrhovateľ 1/ v konaní bol úspešný, musel by nesporne preukázať právny titul, na základe ktorého mu
vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam; vo vzťahu k alternatívnemu petitu, by navrhovatelia museli
preukázať, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patril v čase smrti ich právnym predchodcom. Súd

vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že navrhovateľ 1/, ako aj odporkyňa pred notárom vyhlásili, že sa cítia byť vlastníkmi nehnuteľností
zapísaných v pozemnoknižnej vložke XXX pre k. ú. Q. R. W., a to titulom vydržania, pričom vo vzťahu
k parcele E-KN XXXX obaja vyhlásili, že sa cítia byť výlučnými vlastníkmi. Osvedčenie o vydržaní bolovydané v prospech oboch účastníkov konania, pričom vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ bolo následne
korigované, a to práve vo vzťahu k spornej parcele, dodatkom k osvedčeniu z dôvodu, že ako výlučný
vlastník predmetnej nehnuteľnosti bola na LV zapísaná už odporkyňa. Poukázal na to, že vec sa javí

právne sporná a zložitá z dôvodu veľkého množstva zápisov v pozemkovej knihe vo vzťahu k vlastníkom
nehnuteľností v nej uvedených, pričom v zmysle vykonaného dokazovania nie je možné konštatovať,
aký spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí jednotlivým vlastníkom uvedeným v pozemnoknižnej
vložke. Niektoré zápisy svedčia o vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov
navrhovateľa,inésvedčiaovlastníctve(podielovomspoluvlastníctve)právnychpredchodcovodporkyne.

Zložitosť veci je zvýraznená aj tým, že ako vlastníci (podieloví spoluvlastníci) sú v pozemkovej knihe
uvedené aj osoby odlišné od účastníkov konania, a to bez uvedenia výšky spoluvlastníckych podielov,
na ktoré osoby účastníci konania vôbec neprihliadali, a to ani v súdnom konaní, ani vo vyhlásení, v
rámci ktorého sa domáhali osvedčenia o vydržaní. Podľa vyjadrenia správy katastra a predložených
identifikácií, pozemnoknižným parcelám č. XXXX-XXXX zodpovedá veľké množstvo parciel KN-E, a
teda nielen parcely KN-E tak, ako ich vydržanie osvedčila odporkyňa. Ňou osvedčené parcely sú

len súčasťou pozemnoknižných parciel. Pozemnoknižné parcely sú zakreslené v jednom bloku, bez
rozlíšenia vzájomných hraníc. K zložitosti veci prispieva skutočnosť, ktorú účastníci konania potvrdili,
že medzi jednotlivými vlastníkmi podľa pozemkovej knihy dochádzalo k rôznym neformálnym kúpnym
a zámenným zmluvám; postupom času tak dochádzalo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností. Uvedené
kúpne a zámenné zmluvy v konaní predložené neboli, sú len tvrdené a nie preukázané, nie sú zapísané

v evidencii nehnuteľností. Súd poukázal na to, že navrhovateľ 1/ nepreukázal žiaden z titulov, na základe
ktorého by jemu vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Uvedená parcela nie je v rozhodnutiach, na
základe ktorých dedil po svojich právnych predchodcoch, predmetom dedenia boli pozemky uvedené v
zápisnici č. XXX poľnohospodárska pôda, a to polovica z podielov BXXX/b, XXX/b, XXX, XXX, vrátane
polovice neknihovaného domu č. XXX, resp. lúka a pastva s domom č. XXX na reálne vydelenej

časti ev. č. nem. XXXX, dľa B XXX/b v neurčitom pomere, k domu v jednej polovici. Aj keď zápis v
pozemkovej knihe pod B XXX/b svedčí právnym predchodcom navrhovateľa 1/, nie je z neho zrejmé,
ktorých parciel KN-E sa uvedený zápis týka a v akom spoluvlastníckom podiele právni predchodcovia
navrhovateľa 1/ (jeho rodičia S. K. a C. K.) uvedenú nehnuteľnosť v roku 1951 nadobudli. Rodičia
navrhovateľa 1/ zomreli v roku XXXX a XXXX, v rámci dedičského konania vlastnícke právo na

navrhovateľa 1/ neprešlo. Pokiaľ navrhovateľ 1/ v konaní tvrdí, že spornú parcelu vydržal, pričom do
oprávnenej držby zarátal aj držbu svojich právnych predchodcov, zápisy v pozemkovej knihe svedčiace
právnym predchodcom navrhovateľa 1/ nič nehovoria o tom, ktorých parciel KN-E sa zápisy týkajú, ako
aj rozsahu spoluvlastníckeho podielu právnych predchodcov, v ktorom podiely by títo nehnuteľnosti mali
nadobudnúť. Tvrdenia navrhovateľa 1/, že on nehnuteľnosti užíval, sú v rozpore s jeho výpoveďou pri

výsluchu v konaní pred súdom, keď vypovedal, že parcelu č. XXXX užívali V. C., V. J. a jeho rodičia. V
rozpore s tvrdením o vydržaní je aj tvrdenie navrhovateľky 3/, keď táto uvádzala, že pozemky jej otcovi
V. J. predala O. K., pričom ich dostala aj jej matka ako veno od svojich rodičov a pozemok jej otcovi
nebol predaný vcelku, 1/3 pozemku dala O. K. C.. Tvrdenia navrhovateľa 1/ nepodporujú ani svedkovia,
ktorí vypovedali, že nehnuteľnosť užíval V. J. v 2/3-nách a V. C. v 1/3-ine. V rozpore s konštatovaním o

vydržanínavrhovateľom1/súvšetkyvkonanívykonanédôkazy,vrátanelistinnýchdôkazov(identifikácia
o tom, že V. C. užíval len určitý podiel na nehnuteľnosti, rozhodnutia o prikázaní lesnej pôdy do užívania
štátnych lesov, a to z užívania V. J. a V. C.). Poukázal na svedectvo svedka S. K. (odlišného od
navrhovateľa 1/), ktorý vypovedal, že jeho matka O. K. predala alebo vymenila sporný pozemok V.
J., a to 2/3-iny, ako aj V. C. 1/3-inu, čo odporuje tvrdeniu navrhovateľa 1/, že spornú nehnuteľnosť

(jej podiel) vydržal. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ 1/
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, či už
kúpou, zámenou, darovaním, dedením a ani vydržaním, prípadne rozhodnutím. Nepreukázal žiadne
atribúty oprávnenej držby, on sám nehnuteľnosť nikdy neužíval, pričom uvádzal, že bola v užívaní jeho
rodiny. Súd akcentoval skutočnosť, že sám navrhovateľ 1/ vypovedal, že užívateľom spoluvlastníckeho

podielu bol V. J., ktorému bola pôda odňatá a z ktorej listiny (o odňatí lesnej pôdy) vyvodzuje aj výšku
spoluvlastníckeho podielu.

Vo vzťahu k alternatívnemu petitu, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že sporná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom S. K. a nebohej C. K. v podiele 4106/6264-ín, prvostupňový

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že zápis v pozemkovej knihe pod B XXX/b svedčí o
vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov S. K. a C. K. z dôvodu reálnej deľby bez toho, aby bolo
zrejmé, ktorých parciel KN-E sa zápis týka a bez toho, aby bolo zrejmé, v akom spoluvlastníckom podiele
právni predchodcovia nehnuteľnosti vlastnili. Súd mal za nesporné, že časť nehnuteľností zapísanýchv pozemnoknižnej vložke XXX navrhovateľ 1/ nadobudol dedením po svojich rodičoch a tiež mal za
nesporné, že vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k ich ďalšej časti bol úspešný v rámci konania pred
notárom - v konaní o osvedčenie vydržaním. Navrhovateľ 1/ vydržal nehnuteľnosti, ktorých vydržania

sa pred notárom odporkyňa nedomáhala a voči vydržaniu ktorých námietky zo strany obce vznesené
neboli. Tak navrhovateľ 1/, ako aj odporkyňa ani v súdnom konaní nemali námietky proti tomu, že
osvedčili vydržanie reálne vydelených pozemkov tak, ako boli zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX.
Námietky boli vznesené len voči vydržaniu parcely KN-E XXXX odporkyňou v celosti, pričom podľa
tvrdení navrhovateľov, odporkyni, resp. jej právnym predchodcom patril len spoluvlastnícky podiel vo

výške 2158/6264-ín. Argumentovali tým, že podľa identifikácie a evidenčného listu V. C., ako právny
predchodca odporkyne, užíval len časť parcely vo výmere XXXX m2 zodpovedajúcej podielu 2158/6264-
ín a zároveň poukázali na to, že podľa rozhodnutia ONV v Banskej Bystrici č. PLVH-XXX-XX/XX zo
dňa 28.04.1975 lesná pôda užívateľa V. J. nachádzajúca sa v k. ú. Q. R. W., okrem iného parc. č.
XXXX o výmere X,XXXX ha bola prikázaná do bezplatného užívania Štátnych lesov na dobu 30 rokov.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že uvedené dôkazy sami o sebe nepreukazujú, že nehnuteľnosť,

ktorá je predmetom sporu, patrila v čase smrti poručiteľom S. a C. K.. Naopak, tieto dôkazy evokujú
záver o tom, že nehnuteľnosť patrila aspoň v časti práve V. J., čo podporujú aj ďalšie dôkazy, a to
výpovedeúčastníkovkonania(navrhovateľa1/,navrhovateľky3/atiežsčastiodporkyne).Navrhovateľ1/
na pojednávaní vypovedal, že svoje dedičstvo odvodzuje od svojich rodičov, ako aj od V. J., pričom však
nepreukázal, prečo odvodzuje dedičstvo od V. J., keďže medzi zákonných dedičov po V. J. navrhovateľ

1/ nepatrí. Navrhovateľ 1/ tvrdil, že nehnuteľnosti spoločne užívali V. C. a V. J., čo podporujú aj svedecké
výpovede,podľaktorýchsvojpodielnalesochO.K.predalav1/3-ineV.C.av2/3-náchV.J..Tentopomer
zhodne tvrdia svedkovia, navrhovateľka 3/ a pripúšťa ho aj odporkyňa, pričom rovnaký pomer je možné
konštatovať z identifikácie; uvedený pomer vyplýva aj z rozhodnutí o prikázaní pôdy do bezplatného
užívania Štátnym lesom. Tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľov po vykonanom dokazovaní, že

O. K. svoj podiel predala S. a C. K., nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a nevyplýva ani z
pozemkovej knihy. V konaní nebolo preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov S. a C. K. svoje
vlastníctvo odvodzujú od kúpy pozemkov alebo od ich reálneho vydelenia od O. K.. V tomto smere súd
znova poukázal na svedeckú výpoveď S. K., ktorý vypovedal, že jeho matka pozemok predala alebo
vymenila, a to 2/3-iny V. J. a 1/3-inu V. C., tieto prevody boli v 60-tych rokoch; skutočnosti svedok sám

vnímal, bol pri tom, ako aj jeho matka mu tieto prevody potvrdila. O. K., rovnako ako S. a C. K. sú uvedení
medzi pozemnoknižnými vlastníkmi. Rozhodnutia o prikázaní pôdy do bezplatného užívania podporujú
skôr konštatovanie o vlastníctve V. J. s tým, že potvrdzujú odňatie lesnej pôdy okrem iného parcely č.
XXXX o výmere X,XXXX ha a jej prikázanie do bezplatného užívania Štátnych lesov. Z rozhodnutia je
zrejmé, že v čase odňatia lesnej pôdy v rozhodnutí uvedenom rozsahu bol aspoň v časti jej užívateľom

V. J.. Z rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici č. PLVH-XXX/
XXXX.X/XX zo dňa 01.12.1975 bolo preukázané, že V. C., právnemu predchodcovi odporkyni, bola tiež
odňatá pôda, okrem iného aj parcelné č. XXXX, pričom súd prepočtom výmery po odpočítaní výmery,
ktorá bola odňatá na túto parcelu V. J., zistil, že V. C. bol z parcely č. XXXX odňatý len podiel vo
výmere XXXX m2, z čoho súd mal za nesporné, že v čase odňatia lesných pozemkov V. C. a V. J.

obaja užívali pozemok KN-E XXXX, a to V. J. vo výmere XXXX m2 a V. C. vo výmere XXXX m2, čo
nasvedčuje tomu, že v čase odňatia lesných pozemkov boli obaja podielovými spoluvlastníkmi parcely
KN-E XXXX v podiele uvedenom v návrhu vo veci samej. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali, že S. a C. K. boli v čase smrti podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti,
naopak, vykonané dokazovanie preukázalo možné vlastníctvo tretej osoby k uvedenej nehnuteľnosti,

ktorá mala spoluvlastnícky podiel nadobudnúť od O. K. vo výške 2/3-iny (výška svedkami a dokazovaním
potvrdeného spoluvlastníckeho podielu). Uvedenej osobe lesná pôda bola odňatá v čase, keď C. K. žila
a vzhľadom k právnemu stavu tieto nehnuteľnosti nemala ako nadobudnúť, nie je k tomu preukázaný
žiadny právny titul. Súd v závere konštatoval, že sa mu javí za preukázané, že vo vzťahu k parcele KN-E
XXXXodporkyňavydržalaviac,akojejpatrilo,resp.jejprávnympredchodcom.Pokiaľvšaknavrhovatelia

žiadali určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po S. a C. K., súd viazaný návrhom navrhovateľov musel
takýto návrh zamietnuť, nakoľko ich vlastníctvo navrhovatelia v konaní nepreukázali.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyňa v konaní bola v celom rozsahu
úspešná, nárok na náhradu trov konania si však neuplatnila, navrhovatelia neboli úspešnými účastníkmi

konania.O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľov, v konaní ako neúspešných
účastníkov, zaviazal k zaplateniu trov štátu vo výške 16,48 Eur vzniknutých pri použití služobného
motorového vozidla Okresného súdu Brezno pri ohliadke na mieste samom dňa 21.09.2011.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie navrhovatelia 1/
až 5/. V odvolaní navrhovatelia uviedli, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel síce
k správnym skutkovým zisteniam, tieto však nesprávne, príliš formalisticky vyhodnotil, a teda dospel
aj k nesprávnym právnym záverom a nesprávnemu rozsudku. Majú za to, že vykonané dokazovanie,

ako aj hodnotenie dôkazov zo strany súdu mohli a mali viesť k záveru, že navrhovatelia dôkazné
bremeno uniesli a súd žalobe mal vyhovieť. Súd príliš formalisticky poňal a posúdil sporný prípad,
hoci sa stotožnil s tvrdením navrhovateľov, že parcela v celosti nepatrí odporkyni. Pokiaľ súd dospel
k záveru, že parcela by patrila V. J., poukázali na to, že jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia
2/ až 5/, v prospech koho by aj podľa záverov súdu spoluvlastnícke právo svedčilo, nebol dôvod
na jeho zamietnutie. Podľa ich názoru už v priebehu dokazovania, podľa vyjadrení strán v spore a

najmä odporkyne, akoby konanie prestalo byť konaním sporovým, nakoľko aj pod ťarchou svedeckej
výpovede svedka S. K. odporkyňa uznala existenciu podielového spoluvlastníctva s navrhovateľmi.
Nesporná zložitosť veci v tom, ktorá parcela v súčasnosti zodpovedá reálne odčlenenému podielu z
parcely uvedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcely XXXX-XXXX bola jednoznačne vyriešená
zhodným tvrdením oboch strán v spore, že sa jedná o spornú parcelu č. XXXX, pričom aj odporkyňa mala

informácieotom,žetátoparcelabolaspoločná(hocisijunotárskymosvedčenímdalaosvedčiťdosvojho
výlučného vlastníctva). Rovnako sa strany zhodli na existencii reálnej deľby pôvodnej pozemnoknižnej
parcely č. XXXX-XXXX, o čom svedčí skutočnosť, že obom stranám v spore bolo osvedčené vlastnícke
právokreálneodčlenenýmparcelámztejtospoločnejparcely,pričomvočivydanýmosvedčeniamžiaden
zo spoluvlastníkov (ostatných v pozemnoknižnej vložke č. XXX) námietky nevzniesol a nebola podaná

ani žaloba. Medzi stranami zostala spornou deľba parcely č. XXXX, ku ktorej obe strany najprv tvrdili
svoje výlučné vlastnícke práva, neskôr v priebehu pojednávania aj odporkyňa uznala, že sa jednalo
o vlastníctvo spoločné, čo uznal aj navrhovateľ v podanom návrhu. Poukázali na výsluch vypočutého
svedka S. K., ktorý potvrdil, že sporná parcela bola odpredaná do podielového spoluvlastníctva právnych
predchodcovnavrhovateľovaodporkyne-V.J.aV.C..Veľkosťspoluvlastníckychpodielovnavrhovatelia

preukázali listinnými dôkazmi, a to identifikáciou parciel. Odporkyňa bola ochotná uznať, že parcela bola
v spoluvlastníctve V. J. a jeho predkov. V. J. bol pritom oprávnený na užívanie parcely ako zať právnych
predchodcov navrhovateľov. Navrhovatelia správne a pravdivo tvrdili a preukazovali, že to boli práve
právni predchodcovia navrhovateľov C. a S. K., ktorí nadobudli spoluvlastnícky podiel k pozemnoknižnej
parcele č. XXXX-XXXX, zapísanej vo vložke č. XXX, k. ú. Q. R. W.. Právne sa jednalo pri nadobúdaní

o zápisy ideálneho podielového spoluvlastníctva, v prírode sa však jednalo o kúpu reálne odčlenených
častí pozemkov. Následne k svojmu ideálnemu podielu prikupovali ďalšie podiely, medzi iným aj podiel
od O. K., tu však absentujú riadne titulu nadobudnutia, ktoré by boli zapísané v pozemkovej knihe alebo
katastri nehnuteľností. Spornú parcelu kupovala C. K. a S. K. ako veno svojej dcére, ktorá bola vydatá
za V. J., preto bol tento pozemok daný do držby zaťovi V. J., ktorému do spoločného majetku manželov

pribudlo aj veno. Samotné svedecké výpovede, ako aj listinné dôkazy, ktoré svedčia o nadobudnutí
spoluvlastníctva skôr v prospech V. J., rovnako nie sú listinným dôkazom o nadobudnutím vlastníctva
(kúpnou, darovacou, zámennou zmluvou) sú len dôkazmi, ktoré dosť presvedčivo preukazujú, že k
takémuto úkonu muselo dôjsť, keďže V. J. ako voči susedom, tak voči úradom vystupoval ako oprávnený
držiteľ. Táto okolnosť nevyvracia pravdivosť tvrdení o kúpení nehnuteľnosti jeho svokrovcami a daním

do oprávnenej držby zaťovi a dcére. Ak by podľa názoru súdu mohlo svedčiť vlastnícke právo V.
J., ale navrhovatelia - priami nástupcovia V. J. zhodne žiadajú toto určiť svojim skorším právnym
predchodcom, nie je daný dôvod, aby súd ich návrhu nevyhovel. Argumentácia navrhovateľov nie
je v rozpore so závermi, ktoré z vykonaného dokazovania vyvodil okresný súd, naopak, je s nimi v
súlade, preto napadnutý rozsudok okresného súdu nemožno považovať za správny. Poznamenali, že

„postavenie" žaloby len na základe tvrdení o oprávnenom držiteľovi V. J., ktoré sa v súdnom konaní
preukázali ako pravdivé, bez poukázania na predchádzajúci, v pozemnoknižnej vložke zapísaný titul
nadobudnutia spoluvlastníctva v spoločnej veci zo strany C. a S. K., s ktorými nadobúdanie ďalších
ideálnych spoluvlastníckych podielov súvisí, by tiež nemuselo byť postačujúce a navyše by ani nebolo
pravdivé. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobe navrhovateľov

vyhovie alebo alternatívne, aby súd zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňového
súdu.Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že parcelu č. XXXX si dala
osvedčiť na základe toho, že ju zdedila po svojich predchodcoch V. C. a T. C., ktorí 1/3-inu mali vo
vlastníctve a 2/3-iny nadobudli odkúpením od O. K.. V. J. s manželkou O., rodenou K. odkúpili od O. K.

parcelu č. XXXX, ktorá sa nachádza nad cestou (nad parcelou č. XXXX). Parcelu č. XXXX navrhovatelia
nikdy nevlastnili a ani nikdy nevyužívali. Užíval ju V. C. a T. C..

Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuurčenomust.§212ods.1O.s.p.,beznariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Z dôvodu, že
odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľov viazaný (§ 213 ods. 1 O.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľov uvedených v odvolaní a procesným

postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo
k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací
súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľov, ako aj predchádzajúce konanie,
napadnutý rozsudok a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a v zmysle §

219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd na
základe návrhov účastníkov vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové
a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci, stotožňuje sa so záverom
prvostupňového súdu o tom, že navrhovatelia nepreukázali, že by navrhovateľ 1/ bol podielovým
spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti alebo, že by sporná nehnuteľnosť patrila do dedičstva po

nebohom C. K. a C. K. v podiele 4106/6264-ín, keď odvolacie námietky navrhovateľov nemohli privodiť
obsahovú zmenu napadnutého rozsudku. V žiadnom prípade nemožno prisvedčiť odvolacej námietke
navrhovateľov, že súd prvého stupňa príliš formalisticky vyhodnotil zistený skutkový stav a z toho
dôvodu dospel k nesprávnemu právnemu záveru a vo veci vydal nesprávny rozsudok. Súd náležite
po vykonanom dokazovaní vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd dôkazy

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
konania. Prvostupňový súd venoval náležitú pozornosť všetkým dôkazom, ktoré boli v priebehu súdneho
konania vykonané, pričom vyhodnocoval jednotlivé dôkazy osobitne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh navrhovateľov

nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd poukazuje, že navrhovatelia v
priebehu konania pred prvostupňovým súdom žiadnym spôsobom nepreukázali, že by navrhovateľ 1/ na
základe akéhokoľvek právneho titulu bol podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele
ako sa tohto domáhal. Rovnako žiadnym spôsobom v konaní pred prvostupňovým súdom navrhovatelia
nepreukázali, že by právni predchodcovia navrhovateľov 2/ až 5/ boli podielovými spoluvlastníkmi

predmetnej nehnuteľnosti a že tieto nehnuteľnosti tak, ako sa toho domáhali navrhovatelia podaným
návrhom, patrili do dedičstva po nebohom C. K. a nebohej C. K.. Tvrdenie navrhovateľov v odvolaní, že
manželia C. K. a S. K. kúpili spornú parcelu č. XXXX ako veno svojej dcére, ktorá bola vydatá za V. J.,
a preto tento pozemok bol daný do držby zaťovi V. J.. V žiadnom prípade nepreukazuje (práve naopak),
že by nehnuteľnosti v čase úmrtia C. K. a C. K. boli vo vlastníctve týchto osôb a že by teda patrili do

dedičstva po C. K. a C. K.. Treba prisvedčiť názoru prvostupňového súdu, že navrhovatelia neuniesli
dôkazné bremeno, a preto prvostupňový súd správne návrh navrhovateľov zamietol v celom rozsahu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu reagujúc na odvolacie dôvody
navrhovateľov odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil. Zo spisu vyplýva skutkový stav tak, ako ho uviedol prvostupňový súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods.2 O.s.p. S prihliadnutím už na hore uvedené odvolací súd preto z hore uvedených dôvodov rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. aplikujúc aj ust.
§ 151 ods. 1 O.s.p. Úspešnou účastníčkou v odvolacom konaní bola odporkyňa, táto si však žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnila a odvolací súd ani zo spisu nezistil, že by v súvislosti s odvolacím
konaním odporkyni boli vznikli nejaké trovy konania, preto rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.