Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Fujerik

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9Cb/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415207280
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415207280.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : Rozhlas a
televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému : FEGA FROST,
s.r.o., so sídlom Tehelňa 675/2, Kežmarok, IČO: 36 475 939, právne zastúpenému JUDr. Peter
Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 47 240 369, zaplatenie 6.477,40 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 3.905,74 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.571,66 Eur v lehote do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 169,83 Eur, a to na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015 domáhal zaplatenia istiny vo výške
6.477,40 Eur, poštovných výdavkov vo výške 1,15 Eur ako aj trov konania, to všetko titulom neuhradenia
koncesionárskych poplatkov a s tým súvisiacich nákladov na ich vymáhanie. Žalobca v odôvodnení
svojej žaloby uviedol, že žalovaný je v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľom úhrady za služby
verejnosti. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania tejto žaloby nezaplatil úhrady

v zmysle tohto zákona, čo vyplýva z prehľadu predpisov databázy žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu
úhrady nezaplatil ani na základe výzvy, ktorá mu bola doručená, čím mu v zmysle tohto zákona vznikla
povinnosť zaplatiť pokutu.

Žalovaný v odpore zo dňa 19.11.2015 podanom proti platobnému rozkazu vydanom na podklade žaloby
žalobcu, vzniesol námietku premlčania. Zdôraznil, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úhrad za
službu verejnosti za obdobie od 01.04.2008 do 30.09.2015, pričom podľa neho je tento nárok minimálne

za obdobie od 01.04.2008 do 30.09.2012 premlčaný, nakoľko bol uplatnený žalobou podanou na súde
až dňa 07.10.2015, t.j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Preto žiadal, aby súd žalobu
minimálne v premlčanom rozsahu zamietol.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 14.01.2016 uviedol, že na podanej žalobe v
celom rozsahu trvá a zároveň žiada, aby súd rozhodol o námietke premlčania vznesenej žalovaným.

Na pojednávanie konané dňa 18.05.2016 sa nedostavil žalobca, žalovaný a právny zástupca
žalovaného, pričom obaja predvolaní účastníci konania a právny zástupca žalovaného svoju neúčasťospravedlnili, avšak nepožiadali o odročenie pojednávania. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby
verejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenskazodňa15.04.2015,listuč.140/431podacieho
hárku Slovenskej pošty č. N. XXXXXXXXX, prehľadu predpisov a platieb, odporu žalovaného proti
platobnému rozkazu zo dňa 18.11.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.01.2016, čiastočného späťvzatia
časti žaloby zo dňa 24.03.2016, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.05.2016, ostatného

spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:

Žalobca súdu predložil prehľad predpisov a platieb za obdobie od 30.04.2008 do 01.09.2015, z ktorého
vyplýva, že žalovanému boli predpísané platby úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom vo
výške 79,66 Eur mesačne, čo spolu s pokutou vo výške 100,- Eur a poštovnými výdavkami predstavuje
predpis platieb vo výške 7.275,97 Eur. Žalovaný za uvedené obdobie realizoval v prospech žalobcu iba

tri platby v celkovej výške 399,12 Eur, a teda v zmysle uvedeného predpisu predstavujú neuhradené
platby výšku 6.876,85 Eur.

Žalobca výzvou zo dňa 15.04.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby
verejnosti poskytované žalobcom, pričom dlžnú čiastku vyčíslil na sumu 6.378,55 Eur. Táto v zmysle

výzvy pozostáva z mesačného poplatku 79,66 Eur vychádzajúceho z počtu zamestnancov žalovaného
50 až 249. Táto výzva bola žalobcovi odoslaná na poštovú prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty,
čo vyplýva z podacieho hárku č. 140/431 predloženého žalobcom.

Žalobca elektronickým podaním zo dňa 23.03.2016 doplneným písomne zo dňa 24.03.2016 vzal svoju

žalobu v časti nároku uplatneného za obdobie od 01.04.2008 do 30.09.2012 späť z dôvodu námietky
premlčania vznesenej žalovaným. Naďalej však požadoval zaplatenie istiny vo výške 2.471,66 Eur,
poštových nákladov vo výške 1,15 Eur a pokuty vo výške 100,- Eur.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá,
informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového
vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie").

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov Rozhlas a televízia Slovenska je právnická osoba so sídlom v Bratislave
zapísaná v obchodnom registri, ktorá vykonáva svoju činnosť najmä prostredníctvom organizačných
zložiek, ktorými sú
a) Slovenský rozhlas, prostredníctvom ktorého sa poskytuje služba verejnosti v oblasti rozhlasového

vysielania,
b) Slovenská televízia, prostredníctvom ktorej sa poskytuje služba verejnosti v oblasti televízneho
vysielania.

Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a

televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je
zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň
troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a

televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady
je Rozhlas a televízia Slovenska.

Podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu

za každý aj začatý kalendárny mesiac 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť platiť úhradu vzniká od prvéhodňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa §
7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v

omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na
zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie
úhrady.

Podľa § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak platiteľ podľa § 3 písm.
b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c).

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a

televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou
je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady
uplatniť na súde.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej

prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán,

b) obec,

c) vyšší územný celok,

d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).

Podľa § 261 ods. 4 písm. c) Obchodného zákonníka právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba

založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo
obchodný charakter, a subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac
ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie,

alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.905,74 Eur predstavujúcej úhrady
za služby verejnosti poskytované žalobcom za obdobie od 01.04.2008 do 30.09.2012, a to ešte pred

prvým pojednávaním, súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 96 O.s.p. konanie v časti nároku na
zaplatenie sumy 3.905,74 Eur zastavil. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej
časti tohto rozsudku.

V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti

poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je žalobca
vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Z ustanovenia § 3
písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. je žalovaný platiteľom úhrady, pretože ako zamestnávateľ zamestnáva
v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu 50 až 249 zamestnancov, pričom žalovaný
v priebehu konania uvedenú skutočnosť nevyvrátil.

Žalovanému tak v zmysle § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 340/2012 Z.z. vznikla povinnosť platiť úhrady
za služby verejnosti vo výške 79,66 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, a to v zmysle § 7 ods. 1
tohto zákona od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
sa žalovaný stal platiteľom. Žalovaný bol v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. povinný platiť tieto

úhrady mesačne s tým, že platbu za príslušný kalendárny mesiac bol povinný zaplatiť do posledného
dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Zo žalobcom predloženého prehľadu predpisov a platieb, ktorého správnosť korešponduje s vyššie
citovanými ustanoveniami zákona a nebola žalovaným v priebehu tohto konania spochybnená vyplýva,

že žalovaný za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2015 (ktoré nebolo predmetom čiastočného zastavenia
konania) nezaplatil žalobcovi úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v celkovej výške
2.471,66 Eur. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi, ako príjemcovi úhrady v zmysle
§ 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. sumu 2.471,66 Eur, nakoľko žalobu považuje v tejto časti za dôvodnú.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom
neuhradil v lehotách v zmysle § 7 zákona č. 340/2012 Z.z., čo žalovaný v priebehu konania ani nepoprel.
Tým sa však žalovaný v zmysle § 10 ods. 1 tohto zákona dostal do omeškania s ich zaplatením. Napriek
tomu, že žalobca ho v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. na túto úhradu vyzval, žalovaný
dlžnú sumu neuhradil a žalobcovi tak v zmysle § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 340/2012 Z.z. vzniklo

právo na zaplatenie pokuty vo výške 100,- Eur. Uvedená pokuta predstavuje zákonnú sankciu, ktorá
bola žalobcom uplatnená pri dodržaní všetkých zákonných ustanovení. Preto súd aj napriek nesúhlasu
žalovaného s jej zaplatením, priznal žalobcovi právo na zaplatenie pokuty vo výške 100,- Eur, pretože
žalobca splnil všetky zákonné podmienky na priznanie tohto nároku.

Preto súd na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 2.571,66
Eur predstavujúcej nezaplatené úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom vo výške 2.471,66
Eur a pokutu za omeškanie žalovaného so zaplatením úhrad vo výške 100,- Eur. Preto rozhodol tak,
ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uzatvára, že v zmysle §
261 ods. 2 v spojení s ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka sa záväzkový vzťah, ktorý vznikol zo
zákona medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovaným, ako podnikateľom spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca má postavenie subjektu verejného práva ako právnická

osoba v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, pretože bola založená a zriadená na
účely plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter a štátny
orgán, ako subjekt verejného práva v zmysle ods. 3 písm. a) zákona volí viac ako polovicu členov jej
kontrolného orgánu /ods. 4 písm. c)/. Splnenie tejto podmienky vyplýva z ustanovení §§ 8 a 9 zákonač. 532/2010 Z.z, v zmysle ktorých členov rady žalobcu, ako jej orgánu dohľadu volí a odvoláva Národná
rada Slovenskej republiky, ktorá je štátnym orgánom. Preto sa v zmysle § 397 Obchodného zákonníka
na tento právny vzťah aplikuje štvorročná premlčacia lehota. Nakoľko nárok žalobcu po čiastočnom

späťvzatí predstavuje nezaplatené úhrady za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2015, súd dospel k
záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený žalobou zo dňa 07.10.2015 včas a teda súdom priznaný nárok
nie je premlčaný. Nepremlčanie nároku sa vzťahuje aj na zaplatenie pokuty, pretože táto je uplatnená
paušálne aj za úhrady nezaplatené žalovaným v uvedenom - nepremlčanom období.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca, využijúc svoje procesné právo, vzal svoju žalobu čiastočne späť, pričom dôvodom späťvzatia

žaloby bola námietka premlčania vznesená žalovaným v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca týmto čiastočným späťvzatím žaloby akceptoval argumentáciu
žalovaného o čiastočnom premlčaní nároku, čo však z hľadiska zodpovednosti za zastavenie konania
predstavuje zavinenie žalobcu. Preto v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., právo na náhradu trov
konania v zastavujúcej časti vzniklo žalovanému. Z hľadiska výsledku konania možno rozhodnutie súdu

o zastavení konania v časti o zaplatenie 3.905,74 Eur považovať pri rozhodovaní o trovách celého
konania za úspech žalovaného. V zostávajúcej časti bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vo veci samej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Nakoľko úspech žalobcu vyjadrený druhým výrokom rozsudku a jeho neúspech vyjadrený v prvom
výroku rozsudku, celkovo bol žalobca úspešný iba čiastočne. Preto súd o trovách celého konania

rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.sp. a trovy konania pomerne rozdelil.

Úspech žalobcu je reprezentovaný sumou 2.571,66 Eur predstavuje 39,70 % z celkovo uplatneného
nároku vo výške 6.477,40. Naopak, žalobca bol neúspešný v rozsahu 60,30 %, ktorý predstavuje sumu
3.905,74 Eur, teda časť žalobného nároku, ktorá bola predmetom zastavenia konania. Pretože žalobca

mal úspech len čiastočný, súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. priznal prevažne úspešnému žalovanému
právo na náhradu pomerných trov konania v rozsahu 20,60 % z celkových trov konania (pomer úspechu
žalovaného 60,30 % po odpočítaní jeho neúspechu v rozsahu 39,70 %).

V tejto súvislosti súd nepriznal žalobcovi náhradu ním uplatnených poštových výdavkov vo výške 1,15

Eur, nakoľko tieto sú súčasťou trov konania (náklady spojené s vymáhaní pohľadávky), na náhradu
ktorých žalobca, ako prevažne neúspešný účastník konania, nemá právo.

Preto súd priznal žalovanému v zmysle jeho vyúčtovania doručeného súdu faxovým podaním zo dňa
17.05.2016 doplneného písomným podaním zo dňa 19.05.2015 náhradu trov konania pozostávajúcich z

trovprávnehozastúpeniavzmyslevyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za tri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 07.01.2013, podanie odporu proti platobnému rozkazu
dňa 19.11.2015 a podanie vyjadrenia k späťvzatiu žaloby zo dňa 17.05.2016) po 220,74 Eur vychádzajúc
z tarifnej hodnoty sporu vo výške 6.477,40 Eur, čo spolu predstavuje sumu 662,22 Eur. Ďalej súd

žalovanému priznal režijný paušál 1 x 7,81 Eur, 1 x 8,39 Eur a 1 x 8,58 Eur za úkony právnej služby
vykonané v rokoch 2013, 2015 a 2016, čo spolu predstavuje sumu 24,78 Eur. Tarifná odmena a režijný
paušál spolu predstavujú sumu 687,- Eur, čo po zvýšení o 20 % daň z pridanej hodnoty, ktorej platcom je
právnyzástupcažalovanéhopredstavujetrovyprávnehozastúpeniavovýške824,40Eur.Súdvzhľadom
na vyššie spomenutý pomerný úspech uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho

zastúpenia vo výške 169,83 Eur (20,60 % z trov právneho zastúpenia vo výške 824,40 Eur). Tieto trovy
konania je žalobca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.Súd okrem trov právneho zastúpenia nerozhodoval o iných trovách konania, pretože žalovanému iné
trovy konania nevznikli. Uznesenie zo dňa 07.12.2015, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 388,50 Eur bude po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle

§ 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. v celom rozsahu zrušené.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.