Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/261/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201207
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615201207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: D. P. Q., s.r.o., B., A. 8, IČO: 35
831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8 proti odporcovi: J. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., U.. Q. č. XXX/XX, o zaplatenie 2.461,26 eur istiny a prísl., na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 14. januára 2016 č. k. 3C/146/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené a
rozhodnuté o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia sumu 131,80 eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. P. V.,
advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom uložil odporcovi povinnosť aby zaplatil navrhovateľovi 1.135,87 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 31.03.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.325,39 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne z tejto sumy od 31.03.2012 do zaplatenia zastavil. O trovách rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že právny

predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 18.06.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola
odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 2.600 eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť formou 48 pravidelných
mesačných splátok vo výške 87,30 eur. Do dňa podania návrhu uhradil 1.463,13 eur. Vzhľadom na to,
že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas,
navrhovateľhodňa22.03.2012vyzvalnaokamžitúúhraduvšetkýchsplátokjednorazovo.Odporcadlžné
splátkyneuhradilacelkovýdlhkudňupodanianávrhupredstavoval2.461,26eurstým,ženavrhovateľsi
uplatnil náhradu zákonného úroku z omeškania. Pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ návrh späť

v časti o zaplatenie 1.325,39 eur s úrokom z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodu
bezúročnosti poskytnutého úveru. Ďalej citoval ust. § 2 a 9 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh je po čiastočnom späťvzatí
dôvodný. Konštatoval, že zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 18.06.2010 je spotrebiteľskou zmluvou
podľa Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje
rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a taktiež úverové podmienky a text je
voľným okom nečitateľný, čo znamená, že priemerný spotrebiteľ sa nemohol oboznámiť s textom

a porozumieť mu. Táto spotrebiteľská zmluva neobsahovala ani poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účel jeho splatenia, a preto považoval poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ Zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvereneobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zák. č. 129/2010 Z. z.. Konštatoval, že odporcovi bol
poskytnutý úver vo výške 2.600 eur, pričom dosiaľ uhradil 1.464,13 eur, teda má zaplatiť ešte 1.135,87
eur titulom úhrady spotrebiteľského úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. V závere konštatoval, že

nárok navrhovateľa v tejto časti nebol premlčaný, pretože právny predchodca navrhovateľa neodstúpil
od úverovej zmluvy, len predčasne zosplatnil úver a vyzval odporcu na okamžitú úhradu zosplatnenej
sumy úveru do troch dní od doručenia výzvy, t. j. od 27.03.2012. Keďže dlh nezaplatil bol od 31.03.2012 v
omeškaní, avšak návrh na začatie konania bol na súd podaný 12.03.2015, t. j. pred uplynutím trojročnej
všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to jeho výroku, ktorým bolo návrhu na
začatiekonaniačiastočnevyhovenéarozhodnutéotrováchkonania.Uplatnildôvodynaodvolaniepodľa
§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Súdu prvého stupňa vyčítal, že rozhodnutie je v rozpore s Európskymi
normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv
Európskej únie. Súdu prvého stupňa vyčítal, jeho konštatovanie, že uplatnený nárok nie je premlčaný.

Citoval ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ďalej uviedol, že právny predchodca navrhovateľa vyzval listom
zo dňa 22.03.2012 odporcu na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo, najneskôr však do
troch dní od doručenia upomienky. Z prehľadu splátok a úhrad zo dňa 24.01.2012 vyplýva, že právny

predchodca navrhovateľa odstúpil od predmetnej zmluvy, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý
z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. „Vypovedaním“ od zmluvy nastúpil
medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Pre posudzovanie účinkov vypovedania
zmluvy je potrebné použiť ust. Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Keďže v danej veci je nepochybné, že došlo k vypovedaniu zmluvy, zmluva od počiatku

stratila platnosť a nárok predchodcu navrhovateľa na vydanie sumy, ktorú odporcovi poskytol je nárokom
z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvoch rokoch. Keďže k vypovedaniu zmluvy došlo
22.03.2012, dvojročná premlčacia doba začala plynúť 23.03. a uplynula 22.03.2014. Nárok navrhovateľa
z bezdôvodného obohatenia sa premlčal 23.03.2014 a keď návrh na vydanie platobného rozkazu bol
podaný na súd až 12.03.2005 stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby.

Navrhovateľ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že v danom prípade nedošlo
k odstúpeniu od úverovej zmluvy, ale v dôsledku riadneho a včasného neplnenia úverových splátok.
Právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k okamžitej úhrade zosplatnenej sumy úveru v lehote

troch dní od doručenia výzvy, ktorá bola odporcovi doručená 27.03.2012.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku, ktorým
bolo návrhu na začatie konania čiastočne vyhovené a v súvisiacom výroku o náhrade trov a zistil, že v
tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože

je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Odporca uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ a taktiež aj poukazom na rozpor
s Európskymi normami na ochranu spotrebiteľa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na
skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,

zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa cit.ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.Nesprávnehodnoteniedôkazovbybolomožnévytknúťprvostupňovémusúduvprípade,akby

zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani
inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje

ustanoveniam § 133 - 135 O.s.p..

V danom prípade odporca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový
súd a robí z listinných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa skutočnosti, či v danom prípade
právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 22.03.2012 odstúpil od úverovej zmluvy, prípadne, či
táto skutočnosť vyplýva z prehľadu splátok a úhrad zo dňa 24.01.2012.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa tieto listiny vyhodnotil správne, v súlade s ich
gramatickým a logickým obsahom.

V prehľade splátok a úhrad týkajúcich sa odporcu, ktorý bol vypracovaný v januári 2012 je len zrejmý

dátum a výška jednotlivých splátok a následný zostatok. Nie je tam uvedené žiadne stanovisko, prípadne
názor právneho predchodcu navrhovateľa, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa jedná o odstúpenie
od úverovej zmluvy. Rovnako takýto záver súd prvého stupňa opodstatnene nevyvodil z predžalobnej
upomienky zo dňa 22.03.2012, ktorou odporcu len právny predchodca navrhovateľa dôrazne vyzval k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade so všetkými obchodnými podmienkami zmluvy,

a to najneskôr do troch dní od doručenia výzvy.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nie je preto daný, keďže súdu prvého stupňa
nemožno vyčítať nesprávne hodnotenie dôkazov, na ktoré poukazuje odporca v odvolaní.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

V prejednávanej veci odporca odvolaní považuje zrejme za nesprávne právne posúdenie aplikáciu

všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty upravenej v ust. § 101 Občianskeho zákonníka na daný vzťah s
tým, že podľa jeho názoru navrhovateľ sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, v ktorom prípade
platí subjektívna dvojročná premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd preskúmaním zistil - tak ako je vyššie uvedené, že súd prvého stupňa vec správne

posúdil ako vrátenie úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.06.2010,
pričom úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. k/ Zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho potom sa spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/
cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nič to nemení na skutočnosti, že dlžník je povinný
vrátiť predmet úverovej zmluvy, t. j. to čo mu bolo poskytnuté navrhovateľom, ale bez príslušenstva.

Túto zásadu zrejme akceptoval aj navrhovateľ, keď vzal čiastočne návrh späť a podľa konečného
návrhu žiadal, aby bolo odporcovi uložené zaplatiť len rozdiel medzi tým, čo mu bolo poskytnuté titulom
pôžičky a tým, čo medzičasom zaplatil. Uplatnený nárok súd prvého stupňa správne neposudzoval
ako bezdôvodné obohatenie, a preto aj správne aplikoval všeobecnú premlčaciu lehotu podľa § 101
Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť od lehoty, ktorú navrhovateľ v predčasnom zosplatnení

úveru a výzve stanovil, t. j. od 31.03.2012.

Uvedené právne posúdenie nemení nič na povinnosti odporcu zaplatiť úrok z omeškania v súlade s ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to od doby, kedy sa dostal do omeškania, t. j. od 31.03.2012.

Odvolaním nenapadnutej časti, t. j. pokiaľ bolo konanie zastavené ohľadne sumy 1.325,39 eur s úrokom
z omeškania sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nebolo podané a tak
nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.).V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu podľa § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. 101,25 eur + režijný paušál 8,58 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .