Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cbi/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200292
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3014200292.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa

so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanej JUDr. Barbore
Hudekovej, Páričkova 18, Bratislava, správkyni konkurznej podstaty úpadcu KANAPA spol. s r.o. v
konkurze, Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom, IČO: 18 049 753, o určenie pohľadávky proti podstate
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe proti žalovanej domáhal určenia, že jeho pohľadávky, prihlásené v konkurze

vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/23/2013 zo dňa 07.10.2013 na majetok
úpadcu KANAPA spol. s r.o. v konkurze, Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom, IČO: 18 049 753,
vzniknuté z titulu vyplatených dávok garančného poistenia bývalých zamestnancov úpadcu popretej
časti 146 545,- EUR, sú pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Uviedol, že uznesením Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 38K/23/2013 zo dňa 07.10.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 198/2013
zo dňa 14.10.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu KANAPA spol. s r.o. v konkurze,

Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom, IČO: 18 049 753. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo
dňa 20.01.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 17/2014 zo dňa 27.01.2014, bola do funkcie
správcu ustanovená žalovaná. Podaním zo dňa 20.01.2014, doručeným správcovi dňa 24.01.2014,
si žalobca podľa § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov prihlásil u správcu pohľadávku proti podstate z titulu vyplatených dávok
garančného poistenia 164 bývalým zamestnanom úpadcu 274 238,66 EUR. Prihlásená pohľadávka
v sume 274 238,66 EUR predstavovala alikvótnu časť peňažných náhrad vyplatených z garančného

fondu za pracovnoprávne nároky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom
bol konkurz vyhlásený, t.j. za mesiac október 2013. Správca úpadcu listom zo dňa 04.03.2014,
doručeným žalobcovi dňa 10.03.2014, čiastočne poprel prihlásené pohľadávky z titulu vyplatených
dávok z garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate čo do výšky v časti 146 545,- EUR.
Správca uznal ako pohľadávku proti podstate len časť prihlásenej pohľadávky v sume 127 693,66
EUR. Správca odôvodnil popretie tým, že ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov považuje za pohľadávky proti podstate

pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, a ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. V zmysle § 87
ods. 2 písm. j) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, vktorom bol konkurz vyhlásený, sú pohľadávkami proti podstate najviac vo výške 4-násobku životného
minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu,
vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz vyhlásený a kalendárneho mesiaca, v ktorom

bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa
písmen g), h). Žalobca nesúhlasil s popretím časti prihlásenej výšky pohľadávky proti podstate a
nestotožnil sa s dôvodmi popretia uvedenými správcom. Uviedol, že v čase vyhlásenia konkurzu v
mesiaci október 2013 a rovnako aj ku dňu podania žaloby evidoval úpadcu ako ekonomicky aktívneho
odvádzateľa poistného. Úpadca ako zamestnávateľ nebol ku dňu podania žaloby odhlásený z registra

odvádzateľov poistného, t.j. je aj naďalej evidovaný ako aktívny zamestnávateľ. Práca bývalých
zamestnancov úpadcu, ktorí si uplatňovali náhradu za pracovnoprávne nároky za mesiac október 2013,
teda súvisela s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, resp. so správou konkurznej podstaty. Tieto
skutočnosti neboli správcom vo výzve zo dňa 04.03.2014 namietané, žalobca ich teda nepovažoval za
sporné. Z vyjadrenia správcu podľa výzvy veriteľovi zo dňa 04.03.2014 vyplýva, že medzi žalobcom a
žalovanou nie je sporné, že dávky garančného poistenia vyplatené za pracovnoprávne nároky bývalých

zamestnancov úpadcu za október 2013 boli vyplatené za pracovnoprávne nároky, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený.
Spornou skutočnosťou je, že žalovaná nad rámec zákonného ustanovenia § 87 ods. 2 písm. l zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ohraničuje výšku pohľadávky
proti podstate z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia na sumu vo výške najviac 4-násobku

životného minima. Žalobca poukazoval na to, že v prípade pohľadávok z titulu vyplatených dávok
garančného poistenia nejde o nárok zamestnanca totožný s pracovnoprávnym nárokom na mzdu,
odmenu. Ide o náhradu za pracovnoprávny nárok. Povinnosť vyplácať dávky garančného poistenia
vyplýva Sociálnej poisťovni priamo zo zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov. Zákon o sociálnom poistení presne ustanovuje v akej maximálnej výške je možné poskytnúť

dávky garančného poistenia (§ 103), pričom táto výška vôbec nemusí zodpovedať nároku zamestnanca
na mzdu a inému pracovnoprávnemu nároku. Vyplatené náhrady z garančného fondu sa stávajú
pohľadávkou žalobcu voči úpadcovi a nie pohľadávkou zamestnancov z pracovnoprávneho pomeru voči
zamestnávateľovi. Žalobca poukazoval na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR 9Sžso/7/2011
zo dňa 31.01.2012 podľa ktorého „Z ustanovenia § 102 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného
zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom
na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistené nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na
mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej
neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom na vznik nároku na dávku garančného poistenia.

Je teda rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou sociálnej
poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia
nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať.“ Žalobca tiež poukazoval na rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 16Cbi/3/2010-90 zo dňa 18.10.2010. Žalobca trval na tom, že ustanovenie § 87
ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov

je špeciálnym ustanovením upravujúcim charakter konkurznej pohľadávky Sociálnej poisťovne ako
inštitúcie vyplácajúcej na základe zákona č. 461/2003 Z.z. dávky garančného poistenia, pričom toto
ustanovenie nijakým spôsobom neohraničuje výšku pohľadávky proti podstate. Ustanovenie § 87 ods.
2 písm. j) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov upravuje
prihlasovanie pohľadávok zamestnancov z pracovnoprávnych nárokov voči úpadcovi, ktorí si priamo

môžu uplatniť svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplatu dávky z
garančného fondu, resp. v prípadoch, keď by im zo zákonných obmedzení vyplývajúcich zo zákona o
sociálnom poistení bola vyplatená nižšia dávka garančného poistenia, ako bola uplatnená. Uvedené
vyplýva aj z § 87 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov. Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať a vysvetľovať v spojitosti s § 87 ods. 2 písm. l)

zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, a teda ukracovať na
uspokojeníveriteľa,ktorýplnízaúpadcu.Nazákladeuvedenéhomalžalobcazato,žeohraničenievýšky
pohľadávky proti podstate na 4-násobok životného minima v zmysle § 87 ods. 2 písm. j Zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa týka výlučne pohľadávok z nárokov
zamestnancov na mzdu a ďalších nárokov z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru, ak nedôjde k vyplateniu dávok garančného poistenia. Ustanovenie § 87 ods. 2
písm. j) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa netýka
ohraničenia výšky pohľadávky z titulu vyplatených peňažných náhrad z garančného fondu v zmysle §
87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.Aplikovaním § 87 ods. 2 písm. j) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov v spojitosti s § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov žalovaná ukracuje žalobcu, ktorý plnil za úpadcu a ktorý má právo v zmysle §

87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
požadovať plnenie v celom rozsahu vyplatenej dávky.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.08.2014 poukazovala na to, že v
zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sú pohľadávkami
proti podstate iba také pohľadávky, ktoré uvedený zákon za pohľadávky proti podstate označuje.

Veriteľ si prihlásil do konkurzného konania úpadcu pohľadávku s právnym dôvodom vzniku - vyplatenie
peňažných náhrad z garančného fondu za pracovnoprávne nároky 164 bývalých zamestnancov úpadcu,
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v celkovej
výške 274 238,66 € ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov („pohľadávky na peňažných náhradách
vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne

nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate). Správca úpadcu prihlásenú pohľadávku proti podstate
poprelčodočastivýškypohľadávkyprotipodstate,atopoukázanímna§87ods.2písm.j)zák.č.7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ktorý za pracovnoprávne nároky, ktoré
sú pohľadávkou proti podstate, považuje pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku

životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení
konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v
ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté
podľa písmen g), h)“. Podľa § 87 ods. 2 písmen g) a h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov sú pohľadávkami proti podstate pracovnoprávne nároky zamestnanca,

ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume
určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca
prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty alebo v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu. Podľa § 87 ods. 2 písm. g) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov sa uspokojujú pohľadávky proti podstate v siedmom poradí. V siedmom poradí

sa teda uspokojujú mzdové nároky zamestnancov a ďalšie ich nároky z pracovnej zmluvy alebo dohôd
o práci vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o zamestnancov, ktorým správca prideľuje
prácuvsúvislostisosprávoukonkurznejpodstaty.Pracovnoprávnenárokyzamestnancovsúvsiedmom,
ôsmom a desiatom poradí. V siedmom poradí (§ 87 ods. 2 písm. g) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) sú pohľadávky vymedzené tak časovo ako aj druhovo.

V tejto skupine sa uspokojujú len tie mzdové a ďalšie nároky zamestnancov, ktoré vznikli v tom istom
mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a počas konkurzu (po jeho vyhlásení), a vo výške, ktoré určil
správca, alebo ktorú dohodol so zamestnancom. Pôjde však iba o tých zamestnancov, ktorí vykonávajú
správu majetku. Uvedené ustanovenie predpokladá, že správca po vyhlásení konkurzu zhodnotí potrebu
zamestnancov na správu majetku a upraví im príslušnú pracovnú náplň a dohodne tomu zodpovedajúcu

mzdu. V ôsmom poradí (§ 87 ods. 2 písm. h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov) sa uspokojujú pracovnoprávne nároky zamestnancov, ktorí vykonávajú práce
súvisiace s prevádzkovaním podniku. Ide teda o pohľadávky tých zamestnancov, ktorí zabezpečujú
prevádzkovanie podniku, ak správca bude po vyhlásení konkurzu prevádzkovať podnik alebo jeho časť.
Z uvedeného vyplýva, že o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. g) a h) zák. č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ide iba v prípade, ak je splnená aj
podmienka, že ide o správu majetku alebo prevádzkovanie podniku. Žalovaná dala do pozornosti, že
v žiadnom prípade nejde o prevádzkovanie podniku, nakoľko vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu
došlo k ukončeniu prevádzkovania podniku a správca nepostupoval v súlade s § 88 ods. 1 zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, a taktiež nejde o pracovnoprávne

nároky zamestnancov, ktorí vykonávajú správu majetku. K tvrdeniu žalobcu, že v čase vyhlásenia
konkurzu v mesiaci október 2013 a rovnako aj ku dňu podania žaloby evidoval úpadcu ako ekonomicky
aktívneho odvádzateľa poistného, žalovaná uviedla, že nakoľko ku dňu vyhlásenia konkurzu neboli
úpadcom ukončené pracovné pomery zamestnancov, bolo potrebné zo strany správcu ukončiť pracovné
pomery s tými zamestnancami, ktorým správca neprideľoval prácu v súvislosti so správou majetku,

keďže v prevádzkovaní podniku správca nepokračoval. Správca teda ukončil pracovné pomery s týmito
zamestnancami, avšak v pracovnom pomere, prípadne na základe dohôd o vykonaní práce (dohody
o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru) ostali k 08.08.2014 zamestnancami tí, ktorým správca
prideľoval a prideľuje prácu v súvislosti so správou majetku. Na základe uvedeného teda úpadca muselbyť v mesiaci október 2013 a musí byť aj k dnešnému dňu evidovaný žalobcom ako aktívny odvádzateľ
poistného. Poistné za zamestnancov, ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej
podstaty je riadnou pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g) zák. č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a bude uspokojované v rámci poradia
pohľadávok proti podstate. Žalovaná taktiež uviedla, že aj v prípade, ak by zamestnávala zamestnancov,
je povinná v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odvádzať
za zamestnancov poistné, a teda podávať mesačné výkazy. Neznamená to však, že správca v októbri
2013 prevádzkoval podnik úpadcu alebo zamestnával zamestnancov na správu majetku úpadcu. V

zmysle § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku proti podstate do konkurzného konania, sú však
pohľadávkami proti podstate „pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu,
ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti
podstate“. Z uvedeného, podľa žalovanej, jednoznačne vyplýva, že na to, aby si veriteľ mohol prihlásiť
pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších predpisov, musia byť splnené kumulatívne nasledujúce podmienky, a tomusí ísť o
pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, musí ísť o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky a tieto pracovnoprávne nároky musia byť pohľadávkou
proti podstate. Sám žalobca sa však v žalobe stotožnil s názorom, že v prípade dávok garančného
poistenia nejde o pracovnoprávne nároky. V takomto prípade by však nešlo ani o pohľadávku proti

podstate v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ale o
pohľadávku, ktorú si je veriteľ povinný riadne prihlásiť do konkurzu prihláškou v zmysle § 28 a nasl. zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť,
že na základe uvedeného by vôbec nebolo možné zaradiť vyplatené dávky garančného poistenia medzi
pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení

neskorších predpisov, žalovaná bola toho názoru, že dávku garančného poistenia možno zaradiť pod
pracovnoprávne nároky zamestnanca. Z uvedených dôvodov bola žalovaná toho názoru, že čiastočné
priznanie výšky dávky garančného poistenia do výšky štvornásobku životného minima mesačne za
každý kalendárny mesiac trvania pracovného vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah

ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa § 87 ods. 2 písm. g) a h)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, je v súlade s právnou
úpravou upravujúcou poradie pohľadávok proti podstate. Vzhľadom na to, že správca nezamestnával
týchto zamestnancov ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku ani v súvislosti so správou majetku
tak, ako je uvedené v § 87 ods. 2 písm. g) a h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v

znení neskorších predpisov, zvyšok pracovnoprávnych nárokov, ktoré neboli uspokojené v siedmom (§
87 ods. 2 písm. g) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) a
ôsmom poradí (§ 87 ods. 2 písm. h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov), sa uspokojujú v desiatom poradí (§ 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Nakoľko sa však v siedmom a ôsmom poradí tieto

pohľadávky neuspokojovali a ich výška je teda0, tieto prihlásené pohľadávky proti podstate možno
uspokojiť iba v desiatom poradí. Výška pracovnoprávnych nárokov je teda limitovaná štvornásobkom
životného minima za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalobcu, žalovanej, oboznámením sa

so žalobou, prihlásením pohľadávky proti podstate zo dňa 20.01.2014, vrátane doručenky, výzvou
veriteľovi zo dňa 04.03.2014, rekapituláciou vyplatených dávok k dátumu splatnosti 20.12.2013,
kontrolnými zostavami k žiadosti o dávku garančného poistenia a písomným vyjadrením žalovanej zo
dňa 08.08.2014.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/23/2013 zo
dňa 07.10.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu KANAPA spol. s r.o. v konkurze so sídlom
Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom,IČO: 18 049 753.

Žalobca si v predmetnom konkurze listom zo dňa 20.01.2014 uplatnil pohľadávku proti podstate v

zmysle § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov v celkovej výške 274 238,66 €, ktorá vznikla z titulu vyplatených dávok garančného poistenia
bývalým zamestnancom úpadcu na podklade Rekapitulácie vyplatených dávok garančného poistenia k
dátumu splatnosti 20.12.2013 a kontrolných zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia. Prihlásenápohľadávka proti podstate predstavovala alikvótnu časť peňažných náhrad vyplatených z garančného
fondu za pracovnoprávne nároky 164 bývalých zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, t.j. október 2013.

Listom zo dňa 04.03.2014 žalovaná vyzvala žalobcu ako veriteľa, aby v stanovenej lehote podal žalobu o
určenie pohľadávky proti podstate, nakoľko dňa 28.02.2014 uvedenú pohľadávku proti podstate poprela,
a to do výšky 146 545,- €.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu,

b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s

prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,
f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci

vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo
vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,

v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah

ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú

zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

Podľa § 87 ods. 7 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva

právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

Podľa § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ak
správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve
veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal,

aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania
tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju
správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky protipodstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie
je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
sociálne poistenie podľa tohto zákona je garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej
neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie,

Podľa§102ods.1zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovzamestnanec
zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal
platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného

predpisu,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

Podľa § 109 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok

na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v
nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom,
ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností
zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie,
poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné

na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného
v § 7 ods. 2.

Podľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na
výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku,

splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd žalobu o určenie,
že pohľadávky žalobcu, prihlásené v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
38K/23/2013 zo dňa 07.10.2013 na majetok úpadcu KANAPA spol. s r.o. v konkurze, Staničná 267/21,

Brezová pod Bradlom, IČO: 18 049 753, vzniknuté z titulu vyplatených dávok garančného poistenia
bývalých zamestnancov úpadcu popretej časti 146 545,- EUR, sú pohľadávky proti podstate podľa § 87
ods.2písm.lzákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníneskoršíchpredpisov,zamietol
ako nedôvodnú. Žalobca si v predmetnom konkurze prihlásil pohľadávku proti podstate v zmysle § 87
ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v celkovej

výške 274 238,66 € ako pohľadávku na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ktorú
žalovanávovýške146 545,-€poprela.Pohľadávkynapeňažnýchnáhradáchvyplatenýchzgarančného
fondu sú podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov pohľadávkami proti podstate vtedy, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho
pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Podmienky, za ktorých sú pracovnoprávne

nároky zamestnanca pohľadávkou proti podstate upravuje § 87 ods. 2 písm. g), h), j) zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. V konaní nebolo preukázané, že by
zamestnancom, ktorým boli predmetné peňažné náhrady v sume 274 238,66 € vyplatené z garančného
fondu, žalovaná ako správca prideľovala prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty aleboprevádzkovaním podniku počas konkurzu. Dôkazom toho nie je ani skutočnosť, že úpadca bol v danom
čase evidovaný žalobcom ako aktívny odvádzateľ poistného a ako zamestnávateľ nebol odhlásený
z registra odvádzateľov poistného. Vzhľadom k tomu nebolo preukázané, že žalovaná pohľadávka

predstavuje dávky poskytnuté zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, ktoré by boli pohľadávkou
proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g), h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov. Medzi účastníkmi konania však nebolo sporné, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu. Z rekapitulácie vyplatených dávok garančného poistenia k dátumu splatnosti
20.12.2013 a kontrolných zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia je zrejmé, že žalobcom

prihlásená pohľadávka v sume 274 238,66 € predstavovala v zmysle § 102 ods. 1 a § 109 ods. 1, 2
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov peňažné náhrady vyplatené z
garančného fondu, pričom ide o dávky poskytnuté zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, ktoré
vznikli za mesiac október 2013, v ktorom bol vyhlásený konkurz a ktoré teda podľa § 87 ods. 2 písm. j)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov predstavujú pohľadávku
proti podstate, avšak najviac do výšky štvornásobku životného minima mesačne, v tomto prípade za

október 2013. Vzhľadom k tomu žalovaná poprela žalovanú pohľadávku proti podstate v časti 146
545,- € dôvodne, keďže v tejto časti nešlo o dávky poskytnuté zamestnancom za také pracovnoprávne
nároky, ktoré by boli podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov pohľadávkou proti podstate, nakoľko pracovnoprávne nároky vymedzené v
§ 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sú

pohľadávkamiprotipodstatelendovýškyštvornásobkuživotnéhominimamesačnezakaždýkalendárny
mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v
ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený.
Pracovnoprávne nároky v rozsahu prevyšujúcom takto určenú výšku nie sú pohľadávkami proti podstate
podľa § § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná mal vo veci plný úspech, preto jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
konania. Žalovaná si toto právo v konaní neuplatnil, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)