Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8C/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815203781
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815203781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, sídlom Bratislava, Metodova č. 8, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
IČO: 35 855 673, sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti odporcovi: C. R., O.. XX.XX.XXXX,
V. E., F. XXX/XX o zaplatenie 367,67 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 253,67 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 253,67 Eur od 27.12.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 41,75 Eur do 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 25.05.2015 na tunajšom súde proti odporcovi návrh na začatie konania, ktorým
sa domáhal zaplatenia sumy 367,67 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Časť dlžnej sumy
vo výške 253,67 Eur si navrhovateľ uplatnil z titulu nezaplateného hovorného zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a časť dlžnej sumy vo výške 114,- Eur si navrhovateľ uplatnil z titulu náhrady škody.

Keďže sa navrhovateľ v predmetnej veci domáhal zaplatenia sumy 367,67 Eur, čo je menej ako 1.000,-
Eur, tento spor možno považovať za drobný v súlade s § 29 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) a § 200ea ods. 1 O.s.p..
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže
v predmetnej veci ide o drobný spor, ktorý bolo možné rozhodnúť na základe preložených listinných
dôkazov, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p..

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných
dôkazov - zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7124526 zo dňa 09.08.2013, dodatku k
tejto zmluve zo dňa 09.08.2013, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete navrhovateľa (ďalej len všeobecné
podmienky), faktúr č. 2206526453, 2210198369 a č. 2213787046, pokusu o pokonávku zo dňa
12.12.2013, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 09.08.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7124526, ako aj
dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola odporcovi zapožičaná
mikroprocesorová karta - SIM karta a zároveň bol predaný mobilný telefón za akciovú cenu 1,- Euro,pričom predajná cena telefónu bola 115,- Eur. Odporca nezaplatil jednotlivé faktúry - cenu hovorného
za obdobie august 2013 - október 2013, čím mu vznikol dlh v celkovej výške 253,67 Eur. Navrhovateľ
vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy do 26.12.2013.

Podľa čl. 2, bodu 2.2, prvej vety všeobecných podmienok je zmluva dvojstranný právny úkon medzi
navrhovateľom a účastníkom, ktorým sa navrhovateľ zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jeho sieti a
sprístupniť účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a
poskytovanie dohodnutých služieb.

Odporca sa v zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazal platiť navrhovateľovi cenu poskytnutých
služieb. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca neuhradil cenu
hovorného za obdobie august 2013 - október 2013. Celková výška neuhradenej ceny hovorného za
uvedené obdobie je 253,67 Eur. Porušením vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti odporcom vznikol
navrhovateľovi nárok na úhradu ceny poskytnutých služieb v celkovej výške 253,67 Eur.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že návrh navrhovateľa ohľadne dlžnej sumy vo výške 253,67
Eur, čiže ohľadne dlžnej ceny hovorného, je dôvodný a zaviazal odporkyňu na zaplatenie tejto sumy
navrhovateľovi.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z.) ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Nakoľkodlžnásumanebolariadneavčasuhradená,vzniklonavrhovateľoviprávonaúrokzomeškaniav
súladescitovanýmzákonnýmustanovenímvovýškeurčenejpodľacitovanéhovykonávaciehopredpisu.
Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenia dlžných súm do 26.12.2013, teda od 27.12.2013 bola odporca
v omeškaní s ich úhradou. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania (27.12.2013) bola 0,25
% ročne, a teda úrok z omeškania v súlade s citovaným ustanovením nariadenia Vlády SR č. 87/1995

navrhovateľovi patrí vo výške 5,25 % (5 + 0,25) ročne. Úroky z omeškania boli uplatnené v správnej
výške a za obdobie omeškania odporcu. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi úroky z
omeškania z dlžnej sumy 253,67 Eur vo výške 5,25 % ročne od 27.12.2013 do zaplatenia.

Navrhovateľ sa okrem ceny hovorného domáhal aj náhrady škody vo výške 114,- Eur, pričom škoda

mu mala vzniknúť tým, že odporca získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
(predajnej). Podpisom dodatku k zmluve o pripojení sa odporca zaviazal používať služby a za tieto
služby platiť cenu po dobu viazanosti. Odporca si bol pri podpise zmluvy vedomý, že mobilný telefón
je mu predávaný za zníženú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby navrhovateľa po
dohodnutú dobu. Odporca porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a

platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a tak navrhovateľovi vznikla škoda. Škoda vo výške 114,-
Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu (115,- Eur - 1,- Euro =
114,-Eur).Nedodržaniezáväzkuzostranyodporcuspôsobilo,ženavrhovateľovivzniklauvedenáškoda.

Podľa § 420 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 O.z. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosti protiprávnym
konaním (alebo protiprávnym úkonom) a spôsobenie škody inej osobe. Môže ísť o porušeniezáväzkových povinností, ale aj porušenie iných zákonom uložených povinností. Ďalšou podmienkou
vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.
Ide o vzťah príčiny a následku, čiže škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho

konania. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu, pričom
občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, čiže zavinenie sa predpokladá, kým škodca
nepreukáže opak. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých
uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná. Dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (s

výnimkou zavinenia) nesie ten, kto tvrdí, že k takejto škode došlo a že za ňu škodca zodpovedá.

V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí, že odporca zodpovedá za škodu, preto vzhľadom na vyššie
uvedené nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že mu vznikla škoda a že sú splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu.

V predmetnej veci nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik
škody. Škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka je škoda skutočná (ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by
bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu) a ušlý zisk (škoda spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo

očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí).

Rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol telefón odpredaný
odporcovi, nie je škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou
cenou mobilného telefónu nie je škodou, pretože nie je následkom protiprávneho konania odporcu, ale

výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Navrhovateľ sa pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb rozhodol, že odporcovi odpredá mobilný telefón za akciovú cenu, jeho vôľa bola
slobodná a jeho rozhodnutie nebolo ničím podmienené. Táto kúpna cena bola zmluvnými stranami
dohodnutá a to bez ohľadu na to, či dôjde v budúcnosti k ukončeniu zmluvného vzťahu niektorým z
dohodnutých spôsobov, resp. k porušeniu zmluvných povinností.

Navrhovateľ tvrdil, že odporca si bol pri podpise zmluvy vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný
za zníženú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby navrhovateľa po dohodnutú dobu.
Táto skutočnosť zo zmluvy nevyplýva. V zmluve sa skutočne navrhovateľ zaviazal odpredať odporcovi
mobilný telefón za akciovú cenu a odporca sa skutočne zaviazal, že zotrvá s navrhovateľom v zmluvnom

vzťahu po dobu viazanosti, tieto dojednania však neboli žiadny spôsobom navzájom prepojené a
platnosť jednej nebola podmienená dodržaním druhej. Ide o samostatné zmluvné dojednania, ktoré
musia zmluvné strany dodržať bez ohľadu na to, či niektorá z nich je porušená. Navyše navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu počas doby viazanosti,
preukázané bolo len porušenie zmluvnej povinnosti platiť cenu poskytnutých služieb.

Akciová kúpna cena bola teda zmluvnými stranami riadne dojednaná a ani v prípade porušenia
zmluvných povinností niektorou zmluvnou stranou sa výška tejto kúpnej ceny nemení. Navrhovateľ si
s odporcom dohodol kúpnu cenu mobilného telefónu tak, že ide o cenu akciovú, nižšiu. Nemá preto
nárok na trhovú cenu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností odporcom

nedochádza k zníženiu majetku navrhovateľa, teda k vzniku škody.

Keďže v predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal splnenie základnej podmienky zodpovednosti za
škodu a neuniesol dôkazné bremeno, súd považuje návrh navrhovateľa ohľadne zaplatenia škody vo
výške 114,- Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy za nedôvodný, a preto návrh v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 109,86 Eur, čo predstavuje navrhovateľom
zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 22,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,86 Eur,
ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 28,22 Eur, 2x režijného paušálu po
8,39 Eur a z náhrady DPH vo výške 14,64 Eur. Súd zistil, že navrhovateľ uhradil súdny poplatok vo výške

22,- Eur a že trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol súd v predmetnej veci podľa citovaného § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko
navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný, pričom nešlo o časť nepatrnú, ani rozhodnutie o výške
plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Odporca je teda povinný znášať
pomernú časť trov konania navrhovateľa.

Navrhovateľ bol úspešný ohľadne náhrady sumy 253,67 Eur s príslušenstvom a odporca bol úspešný
v časti ohľadne zaplatenia sumy 114,- Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu účastníkov konania je
teda 253,67 : 114, čo je 68,99 : 31,01. Čistý úspech navrhovateľa je 37,98 %. Pomerná časť trov
konania navrhovateľa v súvislosti s jeho čiastočným úspechom predstavuje sumu 41,75 Eur. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
41,75 Eur.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.