Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja

Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcov: 1/ W. O., bytom W. X/XX, XX XXX O. - O., V.
republika, 2/ Complex HM, s.r.o., so sídlom Púchov, Dvory 581, IČO: 45 517 991, obaja právne zastúpení
Advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého 4, IČO: 36 858 820, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 52315-2/2013-BA zo dňa 19. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 52315-2/2013-BA zo dňa 19. decembra 2013
a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p..

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 340,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám ich advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2014, sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali preskúmania
rozhodnutia žalovanej č. 52315-2/2013-BA zo dňa 19. decembra 2013.

Napadnutýmrozhodnutímžalovanáakoodvolacíorgánzamietlaodvolaniežalobcu1/zodňa14.10.2013
a odvolanie žalobcu 2/ zo dňa 14.10.2013 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská

Bystrica, č. 23186-1/2013-PB zo dňa 13.09.2013 potvrdila.

Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím
č. 23186-1/2013-PB zo dňa 13.09.2013 rozhodla, že žalobcovi 1/ zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 31.07.2013 s odôvodnením, že dňa 08.03.2013 vykonal správny orgán I. stupňa
kontrolu u zamestnávateľa (žalobcu 2/), v rámci ktorej zistil, že zamestnanci uvedeného zamestnávateľa

vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť obchodných zástupcov. Zamestnávateľ
prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri stretnutiach v teréne, telefonicky, prípadne e-mailom podľa
aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa pracovných zmlúv je pracovný čas 5 hodín týždenne. Na základe
týchto zistení zamestnávateľ (žalobca 2/) vykazuje znaky „schránkovej firmy“ na základe čoho sa
dá predpokladať, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky
nedochádza. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané,
že žalobca 1/ reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže

podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11 (3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009.Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods.
1, § 7 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení. Uviedla, že účastník konania (žalobca 1/) je vedený v registri poistencov ako zamestnanec

zamestnávateľa Complex HM, s.r.o. od 01.08.2012. Zamestnávateľ (žalobca 2/) je právnická osoba
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín a do registra zamestnávateľov je prihlásený
od 01.06.2010. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie
sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia - Nariadenie
Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie

Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia -
Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“)
a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Žalovaná uviedla, že v súvislosti s posúdením uplatniteľnej
legislatívy, za účelom správneho vykonávania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho

zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie
uplatniteľnej legislatívy a súvsťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie
určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.
Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov
na území Slovenskej republiky v období od 01.06.2010 do 31.01.2013 vykonal správny orgán I.

stupňa dňa 08.03.2013. V rámci vykonanej kontroly správny orgán I. stupňa zistil, že zamestnanci
podľa popisu uvedeného zamestnávateľom vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť
obchodných zástupcov. Zamestnávateľ prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri
stretnutiach v teréne, telefonicky, prípadne e-mailom podľa aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa
pracovnýchzmlúvjepracovnýčas5hodíntýždenne.Včasevykonaniakontrolybolvregistrovanomsídle

zamestnávateľa prítomný zamestnanec X. Y. Q., konateľ spoločnosti. Personálnu a mzdovú agendu
vykonáva spoločnosť PROCTUM CONSULT, s.r.o., Kolárska 8, 811 06 Bratislava. Iní zamestnanci,
ani administratívni pracovníci sa v čase kontroly v registrovanom sídle zamestnávateľa nenachádzali.
Pohovory s uchádzačmi o zamestnanie prebiehajú v Bielsko-Biala, C. H. Sarni Stok, Poľská republika.
Podľa zmluvy o podnájme nebytových priestorov má zamestnávateľ prenajaté nebytové priestory s

celkovou výmerou len 13,00 m2, napriek tomu, že mal v mesiaci január 2013 zamestnaných 359
zamestnancov. Žalovaná konštatovala, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon
činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta
podnikania. Zamestnávateľ síce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva, mzdový list,
výplatné pásky a evidencia dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce

zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné
príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste. Registračný list
fyzickej osoby - prihláška, ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho
poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná
stotožnila s právnym názorom správneho orgánu I. stupňa, že žalobcovi 1/ zaniklo povinné nemocenské

poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 31.07.2013.

Žalobcovia 1/ , 2/ v podanej žalobe navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a
vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania vo výške 765,79 eur.

Namietali, že žalovaná v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistila skutkový
stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. Zastávali
názor, že výsledky kontroly ako relevantné zistenia neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s
poukazom na Priebežný protokol č. 22938-3/2013 neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky, a
nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných

zmlúv nedochádzalo. Uviedli, že predmetná kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho výkonu
činnosti všetkých zamestnancov žalobcu 2/ v období od 01.06.2010 do 31.01.2013, pričom žiadne
iné individuálne šetrenia týkajúce sa žalobcu 1/ uskutočnené neboli. Počas kontroly bola predložená
pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a evidencia dochádzky, v dôsledku čoho tak bola
predložená všetka dokumentácia zamestnanca, ktorú možno od žalobcu 1/ rozumne

požadovať, čím bolo logicky dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom jeho závislej činnosti
vyčerpané. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu táto skutočnosť absentuje, a teda uvedené
dokumenty a výsledky kontroly neboli podkladom rozhodnutia napriek tomu, že boli riadne predložené.
Namietali, že žalovaná neposudzovala celú vec individuálne, len sa formálne vysporiadala so zistenímskutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne poukázanie na ustanovenia
právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu 1/ je nedostatočné
a nezákonné, odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného stavu veci a na riadne odôvodnenie

rozhodnutia. Ďalej uviedli, že žalovaná sa len obmedzila na všeobecné konštatovanie, že žalobca
2/ je tzv. „schránkovou firmou“ a miestom jeho podnikania nie je Slovenská republika, pričom toto
svoje tvrdenie žalovaná dostatočne neodôvodnila a zároveň iné zistené skutočnosti v rámci kontroly pri
vyhodnotení registrovaného sídla žalobcu 2/ vo svojom rozhodnutí opomenula. Poukázali
na to, že povaha práce zamestnancov žalobcu 2/ si v zmysle pracovných zmlúv vyžaduje spravidla

prácu v teréne, na území Slovenskej republiky, kedy prenajaté priestory zamestnanci nevyužívajú.
Ďalej namietali aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia
a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania,
vrátane cezhraničných pracovníkov. Zastávali názor, že žalovaná svojim konaním porušuje vyššie
uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči
zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia.
Poukázala na to, že nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo
vo všetkých členských štátoch, pričom majú prednosť pred vnútroštátnou
legislatívou. Uviedla, že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej

republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe
podnetov Poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z dôvodu, že v posledných rokoch na
území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné
osoby úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon
zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu

odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v
Poľskej republike vykonávajú. Na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu
narastajúceho počtu registrovaných poľských zamestnávateľov, vzbudzujúceho podozrenie zo
zneužívania systému verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly

reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej
republike a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území Slovenskej republiky, pričom o zistených
skutočnostiachinformujepríslušnúinštitúciusociálnehozabezpečeniavPoľskejrepublike.Ďalejuviedla,
že splnenie kritérií registrovaného sídla je jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu
činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálna poisťovňa pri posudzovaní splnenia kritérií registrovaného sídla vychádza z
„Praktickej príručky Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii, Európskom
hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku“ a ktorá sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. K námietke
žalobcov 1/, 2/, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého zamestnanca na
území Slovenskej republiky individuálne uviedla, že Sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení

dospela k záveru, že žalobca 2/ (zamestnávateľ) vykazuje znaky tzv. „schránkovej firmy“ a preto je
nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Zároveň uviedla, že
vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia.
Prihláška do poistenia totiž nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať

vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Taktiež
tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje
diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, považovala žalovaná
za neopodstatnené. U osôb s bydliskom v Poľskej republike totiž existuje cudzí prvok a preto sa
uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym

predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá
osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p.

preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z týchto
dôvodov:Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.

Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje
spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.

Podľa § 250f ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Súdmápripreskúmavanírozhodnutiasprávnehoorgánunielenoprávnenie,alenajmäpovinnosťpoznať
všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 10.03.2014
vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila originál administratívneho

spisu súvisiaceho s prejednávanou vecou.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k
žalobe žalobcov 1/, 2/ a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci.

Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná
výzve súdu zo dňa 10.03.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný
administratívny spis žalovanej.

Krajský súd uvádza, že žalobca 1/ a žalobca 2/ boli účastníkmi správneho konania. Vzhľadom na

túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., bolo potrebné doručiť
rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo žalobcom 1/, 2/ do vlastných rúk. V spise
sa však originály doručeniek, ktoré by preukazovali doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa
č. 23186-1/2013-PB zo dňa 13.09.2013 žalobcom 1/, 2/ nenachádzajú (súčasťou spisového materiálu
predloženého tunajšiemu súdu sú iba fotokópie týchto doručeniek).

Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je
nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný,
žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení

rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny
spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či
správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade
chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za
takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá
obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho
spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho
spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na
zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre

nepreskúmateľnosť.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej
dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu,že žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originál rozhodnutia správneho
orgánu I. stupňa č. 23186-1/2013-PB zo dňa 13.09.2013 a originály všetkých
dokladov o doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa účastníkom konania aj napriek tomu,

že na jeho predloženie bola riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho
spisu žalovaná znemožnila súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu
predchádzal. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym
orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne rozhodnutia
a doklady o doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie

zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný
prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má
pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.
Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení

rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania.

Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 52315-2/2013-BA zo dňa 19.
decembra 2013 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou
administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia

žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby
v takejto situácii nie je viazaný.

V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať
administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov rozhodnutí a originálov

dokladov o ich doručení) a riadne doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom
správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom
žalovaná sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcov 1/, 2/ vznesenými
voči napadnutému rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako

aj správneho orgánu I. stupňa, nie je odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobcu 1/ posudzovali
ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských
štátoch. Následne žalovaná predmetné rozhodnutie riadne doručí žalobcom 1/, 2/ tak, aby súčasťou
spisového materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti.
Podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa

§ 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2014 suma

134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní
tam uvedených - nejde o dávkovú vec sociálneho poistenia, ale o konanie o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia). Žalobcovia 1/, 2/ boli v konaní úspešní, preto im súd podľa cit. ustanovenia §
250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € -
prevzatieaprípravaprávnehozastúpenia(§13aods.1písm.a)vyhl.č.655/2004Z.z.),podaniesprávnej

žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z.), 20 % DPH 56,82 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcom
náhradu trov konania v celkovej výške 340,90 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaná povinná zaplatiť k rukám advokáta žalobcov 1/, 2/. Na
povinnosť žalovanej zaplatiť náhradu trov konania k rukám advokáta nemá žiaden vplyv tá skutočnosť,

že žalobcovia 1/, 2/ už nie sú ku dňu vypracovania písomného vyhotovenia tohto rozsudku zastúpení
advokátom uvedeným v záhlaví tohto rozsudku. Pre súd, v časti výroku o trovách konania je totiž podľa
§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. a § 246c ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (deň
27.04.2016) a vtedy žalobcovia 1/, 2/ boli ešte stále zastúpení advokátom, keď ukončenie právneho
zastupovania bolo súdu oznámené až po vyhlásení rozsudku dňa 11.05.2016, ktorým dňom voči súdu

nastali účinky tohto oznámenia (§ 28 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).

Vyjadrenia zo dňa 25.03.2014 a zo dňa 30.07.2014 sa netýkali veci samej. Vyjadrenie zo dňa 25.03.2014
bololenvyjadrenímžalobcov1/,2/,ženesúhlasiasprejednanímveci beznariadeniapojednávaniaa vyjadrenie zo dňa 30.07.2014 bolo len vyjadrením žalobcu 1/, že žiada, aby sa pred Krajským súdom v
Trenčíne konalo v poľskom jazyku. Preto súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za úkony právnej služby
a teda si ich žalobcovia 1/, 2/ nemôžu uplatňovať v rámci náhrady trov konania.

Rovnako súd neakceptoval uplatnenie si náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok 70 euro.
Žalobcovia 1/, 2/, ani ich advokát v súdenej veci neplatili súdny poplatok za žalobu, pretože ide o
konanie vo veciach sociálneho poistenia a toto konanie je v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.
71/1992 Zb. oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Súd pri výpočte náhrady trov konania zohľadnil i ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb. V prípade zastupovania dvoch osôb je však výška náhrady trov konania v konečnom
dôsledku rovnaká ako pri zastupovaní jednej osoby nakoľko pre spoločný úkon pre dve osoby platí 2
x 0,5 (50 %), čo je 1.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja

ods. 1 O.s.p.).