Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200353
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne A. J., bytom F. XX,
X., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a
štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHMSSD1/SOC/2015/1153/Hof zo dňa 02. februára 2015, na základe
žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č.UPS/US1/SSVOPHMSSD1/SOC/2015/1153/Hof zo dňa 02.
februára 2015 v spojení v prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 14. novembra 2014 číslo: PO2/OŠSD/

SOC/2014/12684-0006 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26.3.2015 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného,ktorýmbolozamietnutéodvolaniežalobcuapotvrdenérozhodnutieÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny Prešov, číslo PO2/OŠSD/SOC/2014/12684-0006 zo dňa 14.11.2014. Týmto rozhodnutím
prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 13 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z.

o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a žalobkyni odňal prídavok na dieťa v sume 23,52 eur. Žalobkyňa uviedla, že z
rozhodnutia a jeho odôvodnenia nevyplýva, z akého dôvodu správny orgán dospel k záveru, že rodinný
prídavok jej nepatrí. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala odvolanie, pretože
syn neštuduje formou externého štúdia, ale denného, kombinovanou metódou. K tomu doložila kartu
ISIC, čo je preukaz denného študenta, aký externí študenti nedostávajú. Poukázala na metódy štúdia,
tak denného, ako aj externého, ktorými sú prezenčná, dištančná, kombinovaná, a zdôraznila, že ide

o moderné vzdelávacie formy štúdia a syn študuje dennou formou. Po podaní odvolania predložila
žalovanému potvrdenie zo dňa 29.1.2015 o tom, že syn bol prijatý na denné štúdium. Toto potvrdenie
však žalovaný nezohľadnil. Napadnuté rozhodnutie tak považuje za vydané v rozpore so zákonom,
keďže syn spĺňa všetky podmienky pre priznanie a vyplácanie štátnej sociálnej dávky - prídavku na
dieťa. Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z potvrdenia o štúdiu vydaného oddelením R. A. v X.,

Fakulty sociálnych vied zo dňa 10.10.2014, ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa
29.10.2014 vyplýva, že syn žalobkyne študuje v druhom ročníku bakalárskeho štúdia v kombinovanej
forme štúdia. Poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý kombinovanú formu
štúdia nepovažoval za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č.600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, preto žalobkyňa nesplnila podmienku na nárok na prídavok na
dieťa. Po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k rovnakému záveru aj žalovaný. V súvislosti s
jednotlivými podmienkami stanovenými zákonom pre nárok na prídavok na dieťa citoval § 3 ods. 1

písm. a), § 4 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa, a v
súvislosti s formou predmetného štúdia § 44 ods. 1, 4 zákona ČNR č. 111/1998 Sb. o vysokých školách.
Z úpravy rozdielov medzi prezenčnou, dištančnou a kombinovanou formou štúdia podľa študijného
a skúšobného poriadku univerzity vyvodil, že kombinovaná forma nahrádza niekdajšiu diaľkovú
formu štúdia, výučba prebieha formou blokov prednášok organizovaných niekoľkokrát za semester v

určený deň v týždni, aj cez víkendy, pričom tieto bloky sú dopĺňané ďalšími formami, individuálnymi
konzultáciami, návštevou vybraných prednášok spolu s dennými študentmi. K žalobnej námietke
v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu uviedol
naopak, že z odôvodnenie obsahuje konštatovanie, že kombinovaná forma štúdia nie je považovaná za
sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, preto oprávnená osoba nespĺňa jednu z podmienok nároku na
prídavok na dieťa, k čomu je uvedená citácia ustanovení právneho predpisu. K žalobnému tvrdeniu, že

synžalobkyneneštudujeexternouformouštúdia,žalovanýuviedol,žepredloženépotvrdeniapreukazuje
kombinovanú formu štúdia, pričom aplikovaný právny predpis vyžaduje sústavnú prípravu na povolanie
štúdiou uskutočňovaným dennou formou, ktorou preukázaná forma syna žalobkyne nie je, preto jej
syn sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Žalobné tvrdenie ohľadom držby ISIC karty vydávanej len
študentomdennejformyštúdiažalovanýprenedostatokkompetencienekomentoval.Žalovanýoponoval

žalobnému tvrdeniu, že v zmysle vymenovaných metód štúdia je zrejmé, že kombinovaná forma je
denným štúdiom. Napokon k žalobnému tvrdeniu v súvislosti s potvrdením predloženým správnemu
orgánu prvého stupňa po vydaní napadnutého rozhodnutia, v ktorého časti C je údaj- prijatý na štúdium
denné - áno, uviedol len to, že túto skutočnosť už nemohol správny orgán prvého stupňa zohľadniť, no
napriek tomu dopytom študijného oddelenia R. A. v X. zo dňa 9.3.2015 žiadal vyjasniť tento existujúci

rozpor v obsahu žalobkyňou predkladaných potvrdení týkajúci sa formy štúdia (kombinovaná - denná).
Dňa 20.3.2015 bolo doručené potvrdenie R. A., podľa ktorého je syn žalobkyne od 4.9.2013 študentom
bakalárskeho odboru Mediálne štúdium v kombinovanej forme, teda ide o potvrdenie obsahovo totožné
s potvrdením zo dňa 10.10.2014, na základe ktorého prvostupňový správny orgán rozhodol. Záverom
vyjadril žalovaný názor, že správny orgán prvého stupňa rozhodol správne, žalobkyňa nebola ukrátená

na svojich právach.

Súd sa oboznámil so žalobou, vyjadrením žalovaného, s obsahom administratívneho spisu.

Zo zistení vyplýva, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy,

orgánom územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb,
ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako

aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov, pričom z ustanovení § 247 ods. 1 až 3 vyplýva, že ide o preskúmanie právoplatných
rozhodnutí.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov

rozhodnutím zo dňa 14.11.2014, číslo: PO2/OŠSD/SOC/2014/12684-0006 ako orgán príslušný podľa §
5 ods. 7 písm. a/ bod 1 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a rozhodujúc podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veci prídavku na dieťa rozhodolpodľa § 13 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že žalobkyni odňal prídavok na dieťa J. J. v sume
23,52 eur od 1.9.2014. Rozhodol tak na základe potvrdenia, že syn žalobkyne je v školskom roku

2014/2015 študentom kombinovanej formy bakalárskeho štúdia na R. A. v X.. Následne citoval § 3 ods.
1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. a skonštatoval,
že po posúdení dôkazov v súlade s ustanoveniami zákona rozhodol.

Na základe odvolania žalobkyne, v ktorom táto namietla, že z rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu

správny orgán dospel k záveru, že prídavok jej nepatrí (v tejto súvislosti poukázala na ust. zákona o
správnom konaní a tiež na metódy štúdia podľa právnej úpravy v ČR), žalovaný rozhodol rozhodnutím zo
dňa 2.2.2015 č. UPS/US1/SSVOPHMSSD1/SOC/2015/1153/Hof podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom
konaní tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov
potvrdil.
V rozhodnutí poukázal na to, že žalobkyni bol do 31.8.2014 vyplácaný prídavok na dieťa, pričom z

potvrdenia o štúdiu vydanom dňa 10.10.2014 a doručenom platiteľovi prídavku dňa 29.10.2014 vyplýva,
že syn žalobkyne študuje na univerzite v druhom ročníku bakalárskeho štúdia v kombinovanej forme,
na základe čoho platiteľ odňal od 1.9.2014 žalobkyni tento prídavok, keďže uvedená kombinovaná
forma štúdia nie je považovaná za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, preto žalobkyňa nesplnila
podmienku starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

Konštatoval, že žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie z dôvodu, že syn sa sústavne
pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou štúdia s poukazom na zákon č. 111/1998 Sb. o
vysokých školách a poukázala tiež na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia s odkazom na § 47 ods.
3 zákona o správnom konaní.

Žalovaný následne k definícii nezaopatreného dieťaťa, sústavnej prípravy na povolanie, nároku na
prídavok na dieťa citoval § 3, § 4, § 7, § 13 zákona č. 600/2003 Z.z., tiež § 44 ods. 1, 4 zákona
o vysokých školách. Komentoval metódy štúdia podľa študijného a skúšobného poriadku, pričom pri
kombinovanej metóde sa uplatňujú princípy prezenčného i dištančného štúdia a zjednodušene uviedol,
že kombinovaná metóda nahrádza niekdajšie diaľkové štúdium, opísal stručne organizáciu, priebeh

tohto štúdia. K námietke v odvolaní uviedol, že prídavok na dieťa sa poskytuje len na nezaopatrené
dieťa, ktoré definuje § 4 ods. 1 písm. a) zákona o prídavku na dieťa, pričom forma štúdia syna žalobkyne
v akademickom roku 2014/2015 nie je považovaná za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, preto
sa nepovažuje za nezaopatreného. Správne orgány súc viazané zákonom o prídavku nemajú možnosti
udeľovať výnimky. Napokon žalovaný považuje rozhodnutie platiteľa za súladné aj s § 47 ods. 3 zákona

o správnom konaní, v rozhodnutí presne uviedol všetky príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých
rozhodoval a prečo žalobkyňa nemá nárok na prídavok na dieťa od 1.9.2014. Záverom konštatoval, že
správny orgán prvého stupňa postupoval správne a žalovaný nenašiel dôvod na zmenu alebo zrušenie
jeho rozhodnutia.

Právny rámec v predmetnej veci tvoril zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podľa § 1 ods. 2 zákona prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na
výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej
školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie
štúdiom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium,
ktoré sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak sa stará o nezaopatrené
dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa

považuje za splnenú.

Podľa § 13 ods. 1 zákona ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok alebo ak
platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.Podľa § 16 ods. 1 tohto zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 19 ods. 1, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách študijný program sa môže uskutočňovať
v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.

Podľa § 60 ods. 2 tohto zákona denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného

študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci
študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej
tvorivej činnosti.

Podľa § 60 ods. 4 toto zákona vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať a)
prezenčnou metódou, b) dištančnou metódou alebo c) kombinovanou metódou.

Podľa § 60 ods. 7 veta prvá tohto zákona pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného
programu sa používajú rovnaké metódy.

Naproti tomu podľa § 44 ods. 1 zákona ČNR č. 111/1998 Sb. o vysokých školách „Vysokoškolské

vzdělání se získává studiem v rámci akreditovaného studijního programu podle studijního plánu
stanovenou formou studia.“

Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona „Studijní plán stanoví časovou a obsahovou posloupnost studijních
předmětů, formu jejich studia a způsob ověření studijních výsledků“ a podľa ods. 4 „Forma studia

vyjadřuje, zda jde o studium prezenční, distanční nebo o jejich kombinaci“.

Predložený administratívny spis obsahuje pre danú vec nasledujúce podstatné listinné materiály.

Potvrdenie Fakulty sociálnych vied R. A. v X. zo dňa 16.3.2015 o tom, že syn žalobkyne je zapísaný od

4.9.2013 do bakalárskeho študijného odboru Mediálne štúdiá v kombinovanej forme.

Potvrdenie o návšteve vysokej školy na účely prídavku na dieťa zo dňa 29.1.2015 (ide o tlačivo vydané
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a potvrdené R. A. v X.) o tom, že syn žalobkyne bol
prijatý na denné štúdium prvého stupňa.

Potvrdenie vydané R. A. v X. zo dňa 10.10.2014 o tom, že syn žalobkyne je študentom 2. ročníka
bakalárskeho štúdia kombinovanou formou.

Potvrdenie vydané R. A. v X. dňa 4.9.2014 o tom, že syn žalobkyne v akademickom roku 2013/2014

navštevuje 1. ročník bakalárskeho študijného programu dištančnou formou.

Na základe týchto získaných podkladov konajúce správne orgány dospeli k záveru, že vzhľadom na
skutočnosť, že syn žalobkyne študuje kombinovanou formou bakalárskeho štúdia, oprávnenej osobe
rodinný prídavok nepatrí.

Podľa názoru súdu však záver prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, bol
založený na nedostatočnom zistení skutkového stavu, pretože správne orgány sa nevyrovnali s otázkou,
akou formou uskutočňuje syn žalobkyne vysokoškolské štúdium.

Vzhľadom na zákonné definície pojmov nezaopatrené dieťa, sústavná príprava dieťaťa na povolanie
a denná forma vysokoškolského štúdia obsah spisu ani odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov
nevyjasňujú, akým spôsobom bolo preukázané, že štúdium syna žalobkyne sa neuskutočňuje dennou
formou, z čoho by potom vyplynulo, že sa sústavne nepripravuje na povolanie, a preto nie je
nezaopatreným dieťaťom.

Získané podklady (potvrdenia z R. A.) o forme, či metódy štúdia sú jednak zmätočné, pretože uvádzajú
rôzne formy (metódy) štúdia, jednak sú pre potrebný záver nepostačujúce, lebo z nich nie je možné
zistiť, či forma štúdia, ktorou uskutočňuje syn žalobkyne štúdium na vysokej škole v G. J., napĺňaznaky zákonnej definície vysokoškolského štúdia uskutočňovaného dennou formou podľa slovenského
právneho poriadku, ktorý sa v tejto veci aplikuje.

Základom zákonnej definície pojmu denná forma štúdia nie je okolnosť, či sa uskutočňuje prezenčnou,
dištančnou alebo kombinovanou metódou (§ 60 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách), keďže
tak denná ako aj externá forma štúdia sa môže realizovať nejakou z týchto metód.

Preto zistenie, že štúdium na vysokej škole uskutočňuje syn žalobkyne kombinovanou (resp. podľa

dokladu i dištančnou) metódou, nepostačuje pre kvalifikáciu formy štúdia ako dennej alebo externej.

Z toho je zrejmé, že správne orgány skutkový stav nezistili v dostatočnom rozsahu tak, aby poskytol
spoľahlivý podklad pre záver o splnení zákonných podmienok pre nárok na prídavok na dieťa, čím
porušili § 3 ods. 5 (rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci),
§ 32 ods. 1 (presné a úplné zistenie skutočného stavu veci) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(Správny poriadok).

Navyše rozhodnutie žalovaného, i správneho orgánu prvého stupňa nespĺňa požiadavku náležitého
odôvodneniavzmysle§47ods.3Správnehoporiadku,podľaktoréhovodôvodnenírozhodnutiasprávny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zrozhodnutítotižnevyplýva,žebysasprávneorgányvyporiadalizvyššieuvedenýmiprávnymiotázkami,
čo však ani nebolo možné, keďže nemali náležite zistený skutkový podklad pre rozhodujúce právne

úvahy.

Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne
zisteného stavu veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c),

d), O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné vykonať zistenie v rozsahu, ktorý poskytne spoľahlivý podklad pre
vyhodnotenie formy štúdia uskutočňovaného synom žalobkyne, čo je nevyhnutné pre záver o tom, či ide
u syna žalobkyne o sústavnú prípravu na povolanie, a či v nadväznosti na to ide o nezaopatrené dieťa.

Zistené skutočnosti potom bude potrebné vyhodnotiť v súvislosti s nárokom žalobkyne na prídavok na
toto dieťa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., a keďže úspešná žalobkyňa si trovy
konania neuplatnila a žalovaný nemá zo zákona právo na ich náhradu, nepriznal účastníkom náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.