Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/260/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108233369
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108233369.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SPORT REAL, s.r.o., Brnianska 2, Trenčín, IČO: 36
626 015 práv. zást. Mgr. Karol Vlasák advokát, Jilemnického 2, Trenčín proti žalovanému: SportReal
Nitra s.r.o., Pražská 2, Nitra, IČO: 36 782 041 práv. zást. JUDr. Eduard Jurovatý advokát, Nám. SNP 14,
Bratislava o prerušenie ustanovenia o nekalej súťaži a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34 Cb/257/2008-325 zo dňa 24. 5. 2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34 Cb/257/2008-325
zo dňa 24. 5. 2011 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému zmeniť obchodné meno žalovanej
spoločnosti tak, aby neobsahovalo slovné spojenie „SportReal“, podať návrh na zápis zmeny svojej
obchodnej spoločnosti do obchodného registra v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku,

zdržať sa pri užívaní obchodného mena slovného spojenia „SportReal“, vypustiť v spoločenskej zmluve
z obchodného mena označenie „SportReal“ a požiadať Obvodný úrad Nitra, odbor živnostenského
podnikania o zmenu svojho obchodného mena, toto v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu trov konania sumu 3 425,22 eur.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 21. 7. 2008 žalovaný
nezmenil svoje obchodné meno tak, aby nebolo zameniteľné s obchodným menom žalobcu a aby sa

zdržal parazitovania na povesti podniku a služieb žalobcu. V žalobe zdôraznil, že žalovaný používa
obchodné meno takmer identické s obchodným menom žalobcu. Odlíšenie spočíva iba v inom spôsobe
napísaní názvu SPORT REAL a v mieste podnikania. Pritom žalovaný podniká v rovnakom predmete
činnosti. Konanie žalovaného je cielené a má viesť ku klamaniu zákazníkov a získať tak zákazky na
úkor žalobcu. Textácia ponuky na webových stránkach sa nápadne podobá textácii žalobcu. Súčasné
sídlo žalovaného korešponduje so sídlom odštepného závodu žalobcu v Nitre. Konateľ žalovaného Ing.

Roman Moravčík vykonával od 28. 5. 2004 do 15. 2. 2005 funkciu konateľa u žalobcu a počas tohto
obdobia získal práve od žalobcu dostatok skúseností a kontakty na jeho obchodných partnerov. Tiež
na webe uvádza, že majiteľom spoločnosti je Ing. Roman Moravčík, hoci ním je Ing. Ľubomír Moravčík
a pod. Žalovaný svojím konaním tak parazituje na povesti žalobcu s cieľom získať prospech, ktorý by
inak nedosiahol.
Po vykonanom dokazovaní súd mal za preukázané, že žalobca bol zapísaný do obchodného registra

11. 5. 2005 a žalovaný 25. 5. 2007. Z osvedčenia o zápise ochrannej známky č. zápisu XXXXXX súd
zistil, že slovná ochranná známka SPORT REAL bola zapísaná 12. 10. 2007, prihláška bola podaná
19. 2. 2007 a ako majiteľ bol uvedený Ing. Roman Moravčík - SPORT REAL Nitra. Z rozhodnutia ÚPV
SR z 29. 9. 2009 považoval za preukázané, že predmetná ochranná známka bola vymazaná z registra
ochranných známok v plnom rozsahu na základe podaných námietok žalobcu. Z notárskej zápisnice
z 23. 7. 2008 zistil priebeh stavu webových stránok a zo ŽL zo dňa 6. 2. 2001, že obchodné meno

podnikateľa je Ing. Roman Moravčík SPORT REAL NITRA. Ďalšie dokazovanie súd nevykonal, pretože
výsluch svedkov žalovaný ponechal na úvahu súdu.Súd po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že slovné spojenie obchodného mena žalobcu
„SPORT REAL“ je dominantnou časťou základu obchodného mena žalovaného „SportReal Nitra s.r.o.“,
ktoré už právom používa iný súťažiaci - žalobca. Obchodné mená účastníkov sú zameniteľné pre

priemerného zákazníka a je nutné prihliadať k jeho dojmom. Súd prvého stupňa najmä s poukazom na
právo priority preto dospel k záveru, že obaja účastníci konania budú zamieňaný a bude vyvolaný dojem
určitého prepojenia účastníkov, aj keď tu takéto prepojenie nie je.
Právne vec posúdil podľa § 8-10, 44 ods. 1 a 47 Obch. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1. O.s.p.

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmeniť tak, že súd
žalobu zamietne. Vytýkal súdu prvého stupňa neúplne zistený skutkový stav, čo viedlo k nesprávnym
záverom pri hodnotení dôkazov a k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Namietal nevykonanie ním
navrhovaných dôkazov a to vypočutím svedkov Ing. Ľubomíra Moravčíka, Ing. Jána Ďurišina a Ing.

Vladimíra Včelku a taktiež nevyhodnotenie listinných dôkazov - zmlúv o dielo, predložených v konaní
pred súdom prvého stupňa. Taktiež nevyhodnotil tú časť výpovede samotného žalobcu, ktorú uviedol na
pojednávaníkonanom5.11.2009,kdeuviedol,žesIng.RomanomMoravčíkomdlhodobospolupracoval
v r. 1993-1994 a vedel, že tento podniká na základe živnostenského oprávnenia s dodatkom k
obchodnému menu SPORT REAL NITRA. Ako vyplýva zo živnostenského listu podnikal s týmto

dodatkom od 6. 2. 2001, pričom žalobca pod svojim obchodným menom začal podnikať až od 15. 5.
2004.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pôsobil na slovenskom trhu od r. 2001 do r. 2007 ako fyzická osoba
- živnostník a od toho času prakticky pod rovnakým obchodným menom ako spoločnosť.
Žalobca naviac v konaní pred súdom prvého stupňa nevedel predložiť ani relevantné dôkazy o tom,

akým spôsobom došlo k poškodeniu jeho obchodného mena resp. k nekalosúťažnému konaniu (viď
zápisnicu o pojednávaní z 5. 11. 2009).
Záverom zdôraznil, že rozhodnutie ÚPV SR z 29. 9. 2009 ktorým bola ochranná známka patriaca Ing.
Romanovi Moravčíkovi vymazaná z registra obchodných známok, nie je právoplatné (čo súd opomenul
v odôvodnení rozsudku), pretože v konečnom dôsledku bol návrh žalobcu na výmaz ochrannej známky

zamietnutý a na základe podaného rozkladu žalobcu bude rozhodovať odvolací orgán.
Právny záver súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa nešpecifikuje
konkrétne ustanovenie § 44 ods. 2 podľa ktorého možno kvalifikovať konanie žalovaného ako formu
nekalej súťaže a naviac žalobca v poslednom písomnom vyjadrení z 8. 3. 2011 uviedol, že ochrany sa
domáha podľa § 47 písm. a) Obch. zák. (vyvolanie nebezpečenstva zámeny) t. j. ochrany sa domáha

zrejme podľa § 44 ods. 1, 2 písm. c) v spojení s § 47 písm. a) Obch. zák.
Záverom poukázal na nesprávnosť výroku o trovách konania pretože žalobca niekoľkokrát menil a bral
späť rôzne petity svojho návrhu a preto nemožno dovodiť záver, že bol v konaní plne úspešný (§ 142
ods. 1 O.s.p. )

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zaoberal
sa argumentáciou žalovaného v odvolaní a poukázal na to, že nie je rozhodujúce pre posúdenie, že Ing.
R.MoravčíkakoprvýpoužívalslovnéspojenieSPORTREAL,pretožesanikdynevyjadrilvtomtozmysle,
že by toto slovné spojenie v obchodnom mene žalobcu mohlo naplniť zneužitie účasti na hospodárskej
súťaži vo forme nekalosúťažného konania. Spor sa týka iba žalobcu a žalovaného a žalobca preukázal,

že v štyroch prípadoch majú totožný predmet činnosti, ktorý realizujú na území celej SR a žalobca bol v
obchodnom registri zaregistrovaný o tri roky skôr. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného v odvolaní,
že súd prvého stupňa neopieral svoje rozhodnutie o správne ustanovenia Obch. zák., pretože na strane
9 napadnutého rozsudku uviedol, že konanie žalovaného nesie všetky znaky nekalej súťaže v zmysle
§ 41 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 47 písm. a) Obch. zák.

Doplňujúcim podaním zo 4. 12. 2012 žalovaný predložil súdu rozhodnutie ÚPV SR zo dňa 9. 7. 2012,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie úradu zo dňa 28. 2. 2011 a vec vrátená odboru sporových konaní na
nové prerokovanie a rozhodnutie a podaním zo dňa 10. 4. 2013 predložil rozhodnutie ÚPV SR z 13. 2.
2003 rozklad podaný majiteľom ochrannej známky v zákonnej lehote a oznámenie Úradu z 28. 3. 2003
o postúpení spisu odvolaciemu orgánu.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania
a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že predmetom sporu je
návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu zameniteľnosti obchodného mena a porušenia ustanovenío nekalej súťaži aby súd nariadil žalovanému zdržať sa užívania obchodného mena SportReal Nitra
s.r.o., používať v návrhu identifikovanú webovú adresu, odstrániť z webových stránok údaje, zverejniť
na webových stránkach rozsudok v predmetnej veci a zaplatiť primerané zadosťučinenie 1 mil. Sk.

Uznesením z 19. 7. 2010 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že zastavil konanie v
časti týkajúcej sa primeraného zadosťučinenia z dôvodu späťvzatia a v ostatných nárokoch namiesto v
pôvodnom návrhu požadovanej povinnosti „zdržať sa“, žalobca požadoval „uložiť povinnosť.“
Uznesením z 8. 4. 2011 súd prvého stupňa pripustil ďalšiu zmenu návrhu tak, že konanie v časti 3. a
4. výroku (odstrániť z webových stránok údaje a zverejniť na svoje náklady ospravedlnenie) zastavil a

predmetom sporu zostal návrh žalobcu, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zmeniť obchodné
meno tak, by neobsahovalo slovné spojenie „SportReal“, podať návrh na zápis zmeny do obchodného
registra, a zdržať sa pri užívaní obchodného mena slovného spojenia „SportReal“ a toto označenie
vypustiť v spoločenskej zmluve a požiadať Obvodný úrad Nitra, Odbor živnostenského podnikania
o zmenu obchodného mena. Uloženia tejto povinnosti sa domáhal na tom skutkovom základe, že
žalovaný ani po výzve neurobil žiadne opatrenia na to, aby jeho obchodné meno nebolo zameniteľné so

žalobcom, zdržal sa parazitovania na povesti podniku a služieb žalobcu a odstránil klamlivú informáciu
na webových stránkach, pretože takýmto konaním dochádza k nebezpečenstvu zámeny obchodného
mena žalobcu so žalovaným a pri zhodnej podnikateľskej činnosti vyvoláva dojem, že žalovaný je
spojený so spoločnosťou žalobcu. Žalovaný teda parazituje na povesti žalobcu s cieľom získať pre
výsledky vlastného podnikania prospech ktorý by inak nedosiahol. Pritom žalobca má právo priority,

keďže bol skôr zapísaný do obchodného registra.

Súd prvého stupňa nesprávne postupoval keď nárok žalobcu právne posudzoval ako vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku najmä podľa § 8 Obch. zák. a svoj právny záver založil na
ustanoveniach § 47 a 44 ods. 1 Obch. zák.

Návrh žalobcu ako vyplýva zo skutkových tvrdení je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 44 ods.
1 v spojení s ods. 2 písm. c a § 47 Obch. zák.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Obch. zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiacim.

Toto základné ustanovenie o nekalej súťaži (generálna klauzula) má všeobecnú povahu a jej úlohou
je stanoviť základné kritériá pre posudzovanie určitého konania ako nekalej súťaže. Ako vyplýva z
citovaného zákonného ustanovenia o nekalú súťaž ide ak sú kumulatívne splnené jej základné kritériá
a to: musí isť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a
konanie musí mať objektívnu schopnosť privodiť ujmu iným súťažiteľom.

Súd prvého stupňa na preukázanie týchto kritérií však nevykonal riadne dokazovanie keď sa nezaoberal
tým, že žalovaný bol síce zapísaný do obchodného registra neskôr ako žalobca, ale nie je preukázané,
že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Túto podmienku nezisťoval s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalovaný v konaní písomnými dokladmi (zmluvy o dielo) preukazoval, že obchodné meno
žalobcu (jeho obdobu) používal spoločník žalovaného od r. 2001 a žalobca sa zapísal do obchodného

registra až v r. 2004. Naviac nezisťoval ani to, prečo spoločník žalovaného bol konateľom žalobcu po
jeho založení a či táto okolnosť nesúvisí s tým, že žalobca si dal zapísať obchodné meno, ktoré foneticky
je úplne zhodné s dodatkom k obchodnému menu jeho bývalého konateľa (Ing. R. Moravčík.)
Taktiež v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa len všeobecne konštatoval, že konanie žalovaného
bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, ale nešpecifikoval akým spôsobom resp. v čom sa toto konkrétne

prejavilo. Rozhodné pre posúdenie či sú naplnené podmienky generálnej klauzuly je či tvrdené konanie
žalovaného je porušením dobrých mravov súťaže a či toto konanie je spôsobilé vyvolať ujmu inému
súťažiteľovi.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že existencia rozporu s dobrými mravmi je otázkou právnou,
ale pre to, aby súd dospel k takému záveru musí vyriešiť najprv skutkovú otázku a to i zisťovaním

či konkrétne konanie žalovaného i s poukazom na vyššie uvedené (dodatok k obchodnému menu)
okolnosti, ktoré predchádzali zápisu žalobcu do obchodného registra naplňujú podmienku „rozpor s
dobrýmimravmi.“Pokiaľsúdprvéhostupňapovykonanomdokazovanízistí,žekonaniežalovanéhobolo
v rozpore s dobrými mravmi súťaže, bude sa zaoberať tým, či objektívne mohlo privodiť ujmu žalobcovi
t. j. či objektívne takáto ujma hrozí.

Žalobca sa ochrany domáha najmä s poukazom na § 45 ods. 2 písm. c) Obch. zák., ktoré ustanovenie
za nekalú súťaž označuje vyvolávanie nebezpečenstva zámeny.Citovaný odsek, ktorý ako príklad uvádza niektoré skutkové podstaty konania zakladajúce nekalú súťaž
nie je vyčerpávajúcim výpočtom a následné ustanovenia (§ 44 a nasl.) nemajú ku generálnej klauzule
vzťah lex specialis, ale sú len upresnením niektorých typických konaní. Tieto skutkové podstaty je možné

rozdeliť do troch skupín z ktorých prvá sa týka zámeny s výrobkami či službami iného súťažiteľa (§ 45
a 47), ďalšia nesprávnych údajov o vlastnostiach výrobku či služieb (§ 46 a 48) a tretia nesprávnych
údajov pri prevádzke podniku, ktoré by mohli poškodiť jeho dobrú povesť (§ 50).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ochrany domáha s poukazom na možnosť zámeny v zmysle §
47 Obch. zák. a preto nie je právne relevantná skutočnosť či ochranná známka žalovaného bola alebo

nebola zrušená, pretože táto disponuje vlastnými podmienkami ochrany.
Citované ustanovenie chráni len to, čo individualizuje alebo charakterizuje určitý podnik v obchodnom
svete, ale len z hľadiska zameniteľnosti v hospodárskej súťaži. Súd prvého stupňa však pre záver,
že žalobcovi má byť poskytnutá ochrana nevykonal náležité dokazovania, pretože právo priority
vyvodené z dátumov zápisu v obchodnom registri je vzhľadom na konkrétny skutkový stav nenáležitým
argumentom. Aby použitie obchodného mena bolo možné kvalifikovať ako nekalú súťaž, musia byť

okrem nebezpečenstva zámeny dané i všetky predpoklady stanovené v generálnej klauzule.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3
O.s.p. o náhrade trov odvolacieho konania.
Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní,

že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s
prihliadnutím na plný úspech žalobcu v konaní. Žalobca v konaní viackrát menil petit žaloby a v časti
vzal návrh späť. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude brať do úvahy
i túto okolnosť s prihliadnutím na ustanovenie § 146 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.