Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1553/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210619
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413210619.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky I. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, J. E., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29,
Košice, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu
navrhovateľky na zaplatenie sumy 310,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10C/122/2013-71 zo dňa 10.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
310,- Eur s 5,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 310,- Eur od 30.07.2013 do zaplatenia, ako
aj trovy konania vo výške 479,07 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky, č. účtu: XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia
sumy 310,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že navrhovateľka bola zo strany odporcu uvedená do
omylu (predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatkov) a uhradila sumu podľa
zmluvy vo výške 660,- Eur, t. j. o 310,- Eur viac, došlo tak k bezdôvodnému obohateniu na strane
odporcu. Následne v odôvodnení rozhodnutia súd citoval ustanovenia § 39, § 41, § 52, § 53, § 54
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom uviedol, že súd na základe

vykonaného dokazovania v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení považoval uzavretú zmluvu
za spotrebiteľský úver, na základe ktorej mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny -
pôžičky vo výške 350,- Eur bez úrokov a poplatkov. Následne citoval ust. § 451 ods. 1, 2 a § 456
Občianskeho zákonníka a v odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že mal preukázané, že odporca
sa svojim konaním dopustil porušenia zmluvného záväzku, ako i zákonného záväzku v zmysle hore
citovaných zákonných ustanovení, súd teda pri zistenej výške uplatneného nároku kvalifikoval návrh

navrhovateľky ako dôvodný a tomuto vyhovel. Rovnako po citácii ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že i v časti príslušenstva považoval návrh za dôvodný.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. V odvolaní namietal,
že súd sa dostatočne nevysporiadal s postavením navrhovateľky. Navrhovateľke nemožno priznať

postavenie spotrebiteľa s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka predmetnú zmluvu o úvere
uzatvorila za účelom výkonu jej povolania, nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy. Poukázal
na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. G.. Navrhovateľka žiadnym spôsobom
nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Zmluva
o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti kogentne ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka,
pričom zmluvné strany si môžu dohodnúť odchýlky od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku, s

výnimkou ustanovení § 497 a § 499. Zdôraznil absolútnu obchodno-právnu povahu zmluvy o úvere
v zmysle § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka. Pri podpise zmluvy navrhovateľku riadneoboznámil so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom navrhovateľka pri podpise zmluvy
prehlásila, že sa s nimi oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy a všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, k týmto nemá žiadne výhrady a zaväzuje sa

ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere.
Z týchto dôvodov nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto je odporca toho názoru, že zmluva o úvere nemusí
obsahovať ani údaj o RPMN, a teda odporca má nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného
poplatku za poskytnutie úveru. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu namietal, že súd v prípade, keď

o bezdôvodnom obohatení rozhodoval, mal vo svojom rozhodnutí náležite zdôvodniť, prečo považuje
vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za vzťah bezdôvodného obohatenia a pritom aj uviesť, pod ktorý z
prípadov uvedených v § 451 ods. 2 a § 454 Obchodného zákonníka zahrňuje posudzovaný prípad (či ide
o plnenie bez právneho dôvodu, či o plnenie z neplatnej zmluvy, či o plnenie za toho, kto podľa práva mal
plniť sám a či napokon o prospech získaný z nepoctivých zdrojov). Odporca považuje za nedostatočné
odôvodnenie, keď súd cituje iba § 451 OZ. Má za to, že navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej

zmluvy o úvere, táto nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na
plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a
pod.) a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, písm. f) O.s.p.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že vychádzajúc z podmienok
uzavretej úverovej zmluvy je aj napriek účelovým tvrdeniam odporcu o tom, že peňažné prostriedky sú
určené na výkon povolania, resp. podnikania, preukázateľné, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, a teda má sa riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je bežnou praxou odporcu pri uzatváraní obdobných úverových
zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné, účelovo zaškrtnúť
políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby
došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ absolútne
nemá, ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje

(resp. má spôsobiť). Nemôže teda ani predpokladať ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto
je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska.
Poukázala na rozhodnutia iných súdov, ktoré sa síce netýkajú priamo prejednávanej veci, ale preukazujú
posúdenie právnych vzťahov založených obdobnými, prípadne rovnakými formulárovými zmluvami o
úvere ako spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ odporca v odvolaní zdôraznil, že zmluva má absolútnu

obchodno-právnu povahu, uviedla, že podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch platných
a účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere platí, že spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľským úverom je každý úver poskytnutý veriteľom
spotrebiteľovi, pričom vzhľadom na to, že ide o tak široko koncipované ustanovenie, ktoré nabáda k

aplikácii extenzívneho výkladu, je zrejmé, že pod pojem „inou právnou formou“ je jednoznačne potrebné
zaradiťajformuúverovejzmluvy.Keďžeodporcavpredmetepodnikaniamáod14.03.2001poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov a je jednou z najväčších, ak nie najväčšou spoločnosťou pôsobiacou na
slovenskom úverovom trhu a navrhovateľka si nebrala úver za účelom zamestnania, povolania alebo
podnikania, došlo uzavretím zmluvy o úvere k vzniku spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter

zmluvy o úvere je okrem iného daný aj tým, že predmetná zmluva bola jednoznačne spotrebiteľskou
zmluvou aj podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, ako i podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa, a
to vzhľadom na to, že navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojho
podnikania. Tým, že navrhovateľka poukázala na účet odporcu vyššiu sumu, než na akú mal odporca
nárok, vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie z dôvodu získania majetkového prospechu

bez právneho dôvodu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a uplatnila si
trovy právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 33,03 Eur.Krajský súd, ako súd odvolací, v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného
súdu v zmysle § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že námietka odporcu v odvolaní, že rozsudok okresného súdu je
nepreskúmateľný, je dôvodná. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žiadnym spôsobom
nemožno zistiť, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s námietkami odporcu uvedenými vo vyjadrení

k návrhu, pričom odporca už v priebehu prvostupňového konania namietal vznik bezdôvodného
obohatenia a že zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania nemožno považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukazoval na to, že účastníci
uzavreli zmluvu podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. ako nepomenovanú zmluvu a zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa ňu nevzťahuje. Poukazoval tiež na dojednanie účastníkov

v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Namietal, že nie je na
mieste uvažovať o akejkoľvek absencii podstatných náležitostí predpísaných v ustanoveniach zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktoré navrhovateľka poukazuje a neexistuje teda
dôvod, na základe ktorého by mal byť poskytnutý úver bezúročne a bez poplatkov. Odvolací súd

uvádza, že hoci rozsudok okresného súdu obsahuje všetky štyri časti, odvolací súd poukazuje na
to, že je nepreskúmateľný. Štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť vždy v priamej spojitosti so
základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní
rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k
tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale

aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie
rozhodnutia účastníkom konania dovoľuje posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozsudku
je veľmi významnou časťou rozsudku, a to z hľadiska jeho presvedčivosti logickej konzistentnosti a
preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Poradie obsiahnuté v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., to je poradie

skutočností a tvrdení uvádzaných v odôvodnení súdneho rozhodnutia, je pre súd záväzné, pričom
odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať všetky údaje v zmysle citovaného ustanovenia. Okresný súd
pri vypracovávaní rozhodnutia čo sa týka jeho odôvodnenia sa dôsledne ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neriadil
a podľa neho nepostupoval. Žiadnym spôsobom neuviedol skutočnosti, ktoré považuje za preukázané
a ktoré nie, nezhrnul vykonanú dôkaznú situáciu a odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje právne

posúdenie veci; pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia citoval viaceré ustanovenia zákonov, v odôvodnení
žiadnym spôsobom súd neuviedol, ako jednotlivé právne normy na daný stav aplikoval a ako ju v
intenciách súdenej veci súd interpretoval. Práve z týchto dôvodov rozhodnutie okresného súdu trpí
vadou nepreskúmateľnosti. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal ani s námietkami odporcu, že zmluva
o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 29.09.2010 nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy,

okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 10.09.2014
nevyplýva, aké dokazovanie vlastne súd vo veci vykonal. Odvolací súd na záver ešte zdôrazňuje, že
odôvodnenie súdneho rozhodnutia rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O.s.p. musí obsahovať skutočnosti,
ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu, a to základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď
dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne

pochopiteľné pre účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodňovalo záver uvedený
vo výrokovej časti rozhodnutia. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu súdu je povinnosť zaoberať
sa tými námietkami účastníkov, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté rozhodnutie súdu a uviesť
argumenty, ktoré súd viedli v súvislosti s uvedenými námietkami k právnemu vyjadreniu vo výroku
rozhodnutia. Napadnutý rozsudok okresného súdu takéto náležitosti nespĺňa. Vzhľadom na uvedené ani

odvolací súd nemôže posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a právneho
posúdenia veci dospel prvostupňový súd k rozhodnutiu tak, ako je toto uvedené vo výrokovej časti
rozsudkuprvostupňovéhosúdu.Odvolacísúdnemôžeposúdiť,čiprvostupňovýsúdpostupovalsprávne,
pretože nevie, z akých skutočností okresný súd vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil. Písomnévyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p.

V ďalšom konaní prvostupňový súd vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 129 O.s.p., vysporiada
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými podstatnými námietkami odporcu uvedenými už v
priebehu prvostupňového konania, s námietkou, že zmluvný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania
na základe zmluvy o úvere nemožno podriadiť ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z. z. a že táto zmluva
nemá spotrebiteľský charakter. Následne prvostupňový súd vo veci znova rozhodne.

Odvolací súd poukazuje na to, že odporca v konaní pred súdom prvého stupňa namietal spotrebiteľský
charakter zmluvy dôvodiac okrem iného aj tým, že na základe uzavretej zmluvy o úvere poskytol odporca
navrhovateľke úver na účel povolania, čo vylučuje záver o tom, že by navrhovateľka s odporcom
uzatvorilizmluvuospotrebiteľskomúvere.Hociprvostupňovýsúdnatútookolnosťvypočulvkonanípred
súdom navrhovateľku, žiadnym spôsobom sa s takto vykonaným dokazovaním v odôvodnení svojho

rozhodnutia nezaoberal, pričom sa nezaoberal ani vznesenou námietkou odporcu v tomto smere.

Okrem iného neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že písomný dôkaz, a to zmluva o úvere (v spise
na č. l. 6) je absolútne nečitateľná, teda je potrebné, aby v ďalšom konaní súdu bol predložený
buď originál zmluvy alebo čitateľná fotokópia zmluvy tak, aby bolo možné náležite zistiť obsah tohto

písomného dôkazu a takto čitateľným písomným dôkazom je potrebné vykonať následne v konaní pred
prvostupňovým súdom aj dokazovanie v súlade s ust. § 129 O.s.p.

V zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci.

Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.