Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7Er/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206664
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Nociarová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414206664.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598,
Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Y. Z.,
XXX XX Š. O. Č.. XX, Y..Č.. XXXXXX/XXXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, vedenej pod sp.zn. EX 17672/14, súdnym exekútorom:
JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre peňažnú

pohľadávku, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

II. Odkladá exekúciu do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 25.05.2012,
sp. zn. SR 00892/12, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 3 727,05 Eur spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 3 230,72 Eur od 14.01.2012 do 28.02.2012, zo sumy 3 190,72
Eur od 29.02.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 3 230,72 Eur od

14.01.2012 do 28.02.2012, zo sumy 3 190,72 Eur od 29.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 761,40 Eur. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poverením č.5613 075191, zo dňa
31.07.2014 vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD..

Povinný podaním zo dňa 30.10.2014 požiadal o odklad exekúcie vzhľadom na to, že
exekúcia bude pre neprípustnosť a rozpor zo zákonom zastavená. Podanie odôvodnil tým, že

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložke/zmluve, ktorá bola
dohodnutá v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.

Dňa 31.10.2014 bolo súdu doručené podanie povinného, v ktorom navrhuje exekúciu vyhlásiť za
neprípustnú a zastaviť. Ako dôvod uviedol povinný, že exekúcia prebieha na základe ničotného
právneho aktu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky je odôvodnená hlavne tým, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Neprijateľnosť rozhodcovskej
doložkyjedanátým,žerozhodcovskádoložkavyžadujeodspotrebiteľa,abyvšetkysporysdodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a na jej základe došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa.Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) aj bez
návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“),
sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“)
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský

rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje definované nedostatky, t.j. zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1
písm. b) alebo c) ZRK.

Medzi účastníkmi bola dňa 30.11.2010 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 2 700 Eur. Oprávnený sa domáhal svojich práv z úverovej zmluvy pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s. v Bratislave. Rozhodcovský súd
vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej zmluvy. V článku II. Rozhodcovskej

zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným dňa 30.11.2010 je uzavretá nasledovná rozhodcovská
doložka:
,,1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 606100861 uzavretej dňa 30.11.2010 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenkyzabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom

Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
2.Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Právny vzťah medzi oprávneným v právnom postavení veriteľa a povinným v právnom postavení

dlžníka je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 OZ, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ (podľa výpisu z obchodného registra predmetom
jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a povinný vystupoval pri
uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Na uvedenom nemení nič
to, že povinný si zobral úver na výkon povolania, keď ustanovenie § 52 ods. 1 OZ sa vzťahuje na

všetky zmluvné vzťahy. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, čí označenie zmluvy, ako zmluvy
o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
Vzhľadom k tomu, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, súd
pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom zakazuje používať
v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vychádzajú z

toho, že v spotrebiteľských zmluvách má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že
spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzatvárajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok,
ktorých obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je,
že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. OZ v § 53 ods. 4
demonštratívnym spôsobom vymenúva, ktoré podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné s tým,

že v písm. r) je uvedené ako neprijateľná podmienka také dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. V našom prípade rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že dáva na výber žalobcovi s
tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu
k rozhodcovskej doložke. Napriek tomu, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka dáva možnosť
na výber, kde podá žalobca žalobu, súd je toho názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská

doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v
rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť
prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak,
že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom.

Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr
teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou
zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno
zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež
rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko,

že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku
výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi
spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako
stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú

možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor
(teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného
partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej
veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej doložky druhou stranou vzťahu, nesúce so
sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe). Súd musí konštatovať, že ustanovenia

zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme
zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola
koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne)
dojednaná. Síce rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná s tým však, že bola vytlačená
na formulári a odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky

dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na
skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej
rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou

rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

Na záver súd konštatuje, že formulácia rozhodcovskej doložky uvedená vyššie a teda rozhodcovská
doložka poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo
zmluvyataktoispôsobuvyriešeniaprípadnéhosporu(spoukazomnamožnévystupovanievprípadnom

spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) nemožno považovať za
také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany
spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto
úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu

na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie alebo tiež exekučným titulom).Keďžerozhodcovskádoložka,nazákladektorejrozhodcovskýsúdzaložilsvojupríslušnosť,aktorámala
založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky

nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Súd preto v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, resp. § 45 ods. 2 ZoRK exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

V súlade s vykonaným dokazovaním a už uvedenými závermi, súd povolil odklad exekúcie v zmysle
citovaného ustanovenia §56 ods. 2 EP, keďže existuje predpoklad, že na základe zákonom stanovených

skutočností dôjde k právoplatnému zastaveniu exekúcie.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie / § 200 ods. 2 EP / ako aj o trovách
právneho zastúpenia povinného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.