Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9Er/1139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205508
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812205508.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. XXX,
o vymoženie zostatku zmenkového úroku vo výške XXX,XX eur, zákonného úroku vo výške XX,XX eur,
trov predchádzajúceho konania vo výške XXX,XX eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 31.07.2012 doručenú tunajšiemu súdu dňa 27.08.2012 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.07.2012 spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
v Exekútorskom úrade v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, sa oprávnený domáha
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zostatku zmenkového úroku vo výške 591,33 eur,

a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.543,10 eur od 13.11.2010 do 13.01.2011,
čo činí 239,18 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy l.293,10 eur od 14.01.2011 do
16.05.2011, čo činí 397,63 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.226,10 eur od
17.05.2011 do 31.05.201 1, čo činí 45,98 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne z dlžnej sumy 1.221,10 eur od 01.06.2011 do 13.06.2011, čo činí 39,69 eur, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.186 eur od 14.06.2011 do 21.06.2011, čo činí 23,72 eur. /t.j. suma

746,20 eur mínus čiastočná úhrada 154,87 eur/, zákonného úroku vo výške 49,20 eur, a to zákonný
úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.543,10 eur od 13.11.2010 do 13.01.2011, čo činí 15,77 eur,
zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.293,10 eur od 14.01.2011 do 16.05.2011, čo činí 26,22
eur, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.226,10 eur od 17.05.2011 do 31.05.2011, čo činí
3,03 eur, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.221,10 eur od 01.06.2011 do 13.06.2011,
čo činí 2,62 eur, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.186,10 eur od 14.06.2011 do

21.06.2011, čo činí 1,56 eur, trov konania vo výške 543,39 eur a trov exekúcie, na podklade exekučného
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 00306/11 zo
dňa 16.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2011 a vykonateľnosť dňa 29.04.2011.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 2.581,04 eur, spolu so

zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.543,10 eur od 13.11.2010 do zaplatenia,
zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.543,10 eur od 13.11.2010 do zaplatenia, trov
rozhodcovskéhokonaniavovýške543,39euratovšetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Z
odôvodnenia predmetného exekučného titulu súd zistil, že oprávnený (v základnom konaní navrhovateľ)
sa žalobou voči povinnému (v základnom konaní odporca) domáhal zaplatenia vyššie uvedenej istiny
s príslušenstvom. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou

zmenkou vystavenou dňa 15.10.2009, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.
Nakoľko si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa staldlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v plnom rozsahu dňa 01.06.2010, oprávnený v zmysle
Dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 30.08.2010 zmenku a táto bola povinnému predložená na
zaplatenie dňa 06.09.2010. Zmenka bola vyplnená na sumu 2.581,04 eur s dátumom začiatku úročenia

od 01.06.2010. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. ak

žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

Z obsahu spisu súd zistil, že zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi dňa
15.10.2009, vyplýva, že povinný vyhlásil okrem iného aj to, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok. Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru podrobnejšie upravovali uzavretú zmluvu o úvere a súčasne obsahovali

podbodom15ajrozhodcovskúdoložkuuzatvorenúpodľaZoRK,podľaktorejvšetkyspory,ktorévzniknú
z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takejto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so

sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu nasúde podľa príslušného právneho predpisu.

Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa
ktorého pokiaľ oprávnený z návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti so
zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011 uviedol, že

„Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť

vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu

rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma
rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle
ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov
doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie
existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná
forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe

VOP bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené VOP za rozhodcovskú doložku k zmluve.
Dovolací súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy
rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z
pripojených VOP nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k

podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami,
čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené avšak
ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný
prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP. Nie je obvykléprílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe
vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter
iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky

ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými
podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli
stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Zo spisu nevyplýva,
či práve predložené všeobecné obchodné podmienky boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere
nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. V prípade

sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná strana, ktorá sa
znalosti týchto podmienok dovoláva. Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania
rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako
jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí
sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky
neboli dodržané s poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK, a preto odvolací súd nesprávne vyvodil záver,

že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá.“

V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne
zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi
zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na

úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky s ktorými netransparentne
splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami podľa názoru súdu nepostačuje
na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd svoj názor
opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v obdobnej exekučnej oprávneného t.j. rozhodnutie
č. k. 12CoE/11/2011-28 zo dňa 10.5.2011 v zmysle odôvodnenia ktorého tzv. rozhodcovská doložka

vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred
Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na
všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb,
ktoré ju dohodli. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme
rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru za
rozhodcovskú doložku k zmluve. Súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní
o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 ZoRK je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Z obsahu zmluvy o úvere a
z pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré

vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných podmienok obidvoma sporovými
stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru boli síce technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných
podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s
ňou oboznámení a súhlasia so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná
rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V
prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na
konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s

poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK, a preto rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať tento
spor, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Existencia exekučného titulu je
podmienkou konania. Jej nedostatok znamená zastavenie exekučného konania, resp. aj možnosť súdu

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučný titul bol v rozpore so zákonom.Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré je
možno podať trojmo do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.