Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208467
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615208467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Bruna N.,
nar. XX.XX.XXXX a F. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/
XX, F., zastúpená splnomocnencom Martin Džačovský, s.r.o., Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 47 250
143, a V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, F., zastúpený JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, J.
Kráľa 738/12, Senica, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa 29. októbra

2015, č.k. 2P/92/2015-27, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného m e n í tak, že
otec je povinný platiť na výživu maloletého V. sumou 140 eur mesačne a maloletého F. sumou 140 eur
mesačne, s účinnosťou od 01.10.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk matky maloletých.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 13.07.2016 na maloletého V. v sume

510 eur a maloletého F. v sume 510 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne
na každého maloletého spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého V. a maloletého F., obaja
narodení XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať
ich majetok, počnúc 01.10.2015. Zároveň určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého V.

sumou 200 eur mesačne a maloletého F. sumou 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2015 a určil
nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.10.2015 do 31.10.2015 na maloletého V. v sume 200 eur
a na maloletého F. v sume 150 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Stykotcasmaloletýmideťmisúdneupravilaonáhradetrovkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkov
nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa návrhom podaným na súde
prvej inštancie domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z
manželstva účastníkov, ktoré je momentálne v rozvodovom konaní. Nakoľko rodičia maloletých detí od

01.10.2015 spolu nežijú, žiadala deti zveriť do svojej výchovy a otcovi určiť výživné na F. 200 eur a V.
300 eur mesačne, nakoľko maloletý V. trpí autizmom, čo bráni matke nájsť si lepšie platenú prácu. Na
pojednávaní dňa 29.10.2015 matka v časti výživného upravila návrh a žiadala, aby súd určil výživné
v sumách 250 eur na V. a 170 eur na F.. Otec s návrhom súhlasil v časti zverenia maloletých detí, včasti výživného nesúhlasil. Konanie sa viedlo za účasti okresnej prokuratúry, ktorá navrhla deti zveriť
matke a neupravovať styk otca s maloletými. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal
preukázané, že maloletý V. a F. sú deti narodené počas manželstva rodičov, od septembra 2015 žije

matka v rodinnom dome v obci P., časť P. XXX, ktorý je v jej vlastníctve. Maloletý F. navštevuje druhý
ročník II. Základnej školy F., má výdavky mesačne na stravné 20 eur, školský klub 8 eur. Je zdravý,
pravidelne neužíva žiadne lieky. Maloletý V. navštevuje prvý ročník Špeciálnej školy v F., je autista.
Stravu mu denne pripravuje matka. Maloletý pravidelne raz za štvrťrok navštevuje detskú psychiatrickú
ambulanciu v Senici a raz za polrok neurologickú ambulanciu v Trenčíne. Pravidelne užíva lieky a

výživové doplnky. Matka hradí obom deťom životné poistenie v sume 18,50 eur mesačne. Vzhľadom
k zdravotnému stavu maloletého V. má zvýšené náklady na stravu a oblečenie. Matka je konateľkou
firmy V. Z. s.r.o. F., jej príjem je 350 eur mesačne, pracuje ako účtovníčka vo firme F. s.r.o. F.. Podľa
jej vyjadrenia styk otca s deťmi sa realizuje pravidelne po dohode. Otec je zamestnaný ako hasič, býva
v trojizbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Maloletým deťom odkedy nežijú v spoločnej domácnosti
sa pravidelne venuje, zakúpil im oblečenie, korčule, uhradil školu v prírode. Súd prvej inštancie vec

právne posúdil podľa § 24 ods. 4, § 25 ods. 2, § 36, § 62, § 65, § 75, § 76, § 77 Zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom bol podaný dôvodne. Rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti,
keďže súd v starostlivosti matky o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky, zveril maloletého V. a
maloletéhoF.dojejosobnejstarostlivosti.Pokiaľideovýživnésúdpopreskúmaníodôvodnenýchpotrieb

detí ako aj schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov dospel k záveru, že otcovi
je možné v súčasnosti uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého F. v sume 150 eur mesačne
a maloletého V. 200 eur mesačne. Takto určená výška zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ich
veku, ale aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. V prípade výšky výživného pre
maloletého V. bral súd do úvahy jeho zdravotný stav, nakoľko trpí autizmom, v dôsledku čoho má matka

zvýšené výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti oňho. Tiež zohľadnil skutočnosť, že otec sa
s maloletými deťmi často stretáva a uhrádza im niektoré výdavky. Súd mal preukázané, že matka detí je
zamestnaná s príjmom vo výške 380 eur mesačne a zároveň začala aj podnikať, pričom z podnikania
predpokladá príjem vo výške približne 300 eur mesačne. Od septembra 2015 žije sama s deťmi v
rodinnom dome v P., pričom náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 100 eur mesačne. Tiež spláca

úvervsume180eurmesačne.Otecdetípracujeakohasič,kdedosahujepriemernúčistúmzdu1.014,76
eur mesačne. Zároveň má príjem z príležitostných brigád vo výške 500 eur mesačne. Býva v trojizbovom
byte v F., ktorý má vo vlastníctve s nákladmi vo výške 300 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti
rodičia nemajú. S poukazom na mesačný príjem a výdavky otca je jeho životná úroveň stále vyššia ako
životná úroveň matky, preto by nebolo spravodlivé, aby matka, ktorá zároveň zabezpečuje aj osobnú

starostlivosť o maloleté deti mala na ich výživu prispievať rovnakou alebo prípadne ešte vyššou sumou.
Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Keďže
od podania návrhu matky na súd vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za mesiac október v
sume 200 eur na V. a 150 eur na F., súd mu povolil tento dlh zaplatiť do 30 od právoplatnosti rozsudku.
Keďže rodičia nežiadali upraviť styk otca s deťmi, súd tento neupravil. O náhrade trov konania rozhodol

podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal v časti určenia výživného
odvolanie otec maloletých. Uviedol, že s matkou detí sú manželia, od septembra 2015 žijú oddelene. O
maloleté deti sa starajú tak, že tri dni v týždni sú deti uňho, t.j. v byte, v ktorom žili aj doposiaľ a štyri

dni v týždni sú deti u matky, teda v rodinnom dome. Počas tohto času on alebo matka zabezpečujú
plnohodnotne všetku starostlivosť o deti, pripravia ich do školy, zavezú ich do školy, pripravia im jedlo,
nakúpia oblečenie, idú k lekárovi a zabezpečujú voľnočasové aktivity. Výdavky ktoré pritom vznikajú
platia každý sám. Dosiaľ mu matka deti dáva, hoci s istou mierou nevôle, no on vždy trvá na tom, aby
išli k nemu, nakoľko je ich otec a chce sa o ne starať. Keď žili všetci spoločne navštevovali odborných

lekárov ohľadom V. spoločne. Striedali sa, keď boli deti choré a potrebovali ošetrovanie. Niektoré aktivity
odjakživa podniká s deťmi iba on a to napr. šport, lyžovanie, korčuľovanie, plávanie, nakoľko matka sa
týmto športom nevenuje. Deťom bežne nakupuje oblečenie, ktoré potrebujú. Vzhľadom k tomu si myslí,
že súd mal zohľadniť to, ako sa o deti stará, nielen mechanicky určiť výživné. Naviac takéto rozhodnutie
ho degraduje iba na platcu výživného. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že jeho životná úroveň je

stále vyššia ako úroveň matky. Nesúhlasí s tým. Majetok jeho a matky po vyporiadaní je čo do hodnoty
rovnaký, s tým že on naviac prevzal dlhy, ktoré mesačne platí v splátkach 170 eur a 160 eur. Čo sa týka
potrieb maloletých detí, súd dospel ku skreslenej predstave o vyšších potrebách maloletého V., avšak
k tomu neboli a ani nemohli byť vykonané žiadne dôkazy. Maloletý V. je autista, vo viacerých smerochmá mentálne funkcie dieťaťa omnoho nižšieho veku. V súčasnosti raz za štvrťroka navštevuje detskú
psychiatričku v Senici, užíva liek Risperidon, ktoré balenie mu vystačí na tri mesiace a mesačné náklady
na liek sú minimálne. Žiaden iný liek neužíva. Nemá žiadne špeciálne pomôcky, nepotrebuje žiadne

špeciálne oblečenie, nepoužíva plienky, je samostatný, obriadi sa, zájde na WC. Starostlivosť oňho je
náročnejšia v osobnom prístupe, v trpezlivosti, vo zvládaní jeho správania, nie však vo financiách. Nemá
žiadnu diétu, ktorá by zvyšovala jeho náklady na stravovanie. Nie je žiaden dôvod na to, aby výživné
na maloletého V. bolo určené vyššou sumou ako na maloletého F., ich potreby sú z hľadiska financií
rovnaké. Obe deti sú inak v zásade zdravé, mávajú bežné detské choroby. Navrhuje určiť výživné na

maloletého V. a F. po 100 eur mesačne na každého.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť, keď určené výživné je primerané veku detí i potrebám a je v záujme maloletých.

4. Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že starostlivosť otca nie je tri dni v

týždni, ale je pravdou, že má záujem tráviť čas s deťmi. Počas starostlivosti o deti odbieha od nich,
necháva ich doma osamote, keď sa vrátia k matke rozprávajú, ako ich nechal otec dlho o samote a báli
sa. Starostlivosť o maloletého V. je podstatne náročnejšia po stránke času a trpezlivosti ale aj finančnej.
Matka obe maloleté deti bráva na výlety, trávi s nimi všetok svoj voľný čas. Potreby detí sú bežné ako
pri iných deťoch s tým, že je potrebné, aby deti spolu trávili čas, keďže maloletý V. vzhľadom k svojmu

zdravotnému stavu to potrebuje, inak sa správa až agresívne. Postupne si musí zvykať bez brata, je to
dlhodobý proces a matka si je vedomá, že starostlivosťou o maloletého V. strávi svoj život. S agresivitou
maloletéhoV.saspájajúzvýšenénákladynaopravy,keďrozbíjaveci,hádžesaozem,šúchasapozemi,
a tým má aj väčšiu spotrebu oblečenia. Otec pracuje ako hasič, činnosť revízneho technika vykonáva
prostredníctvom spoločnosti V. Z. s.r.o., kde na základe dohody o vyporiadaní BSM bude mať 50%

obchodného podielu spoločnosti. Má príjmy z tejto činnosti len za tri mesiace viac ako 9.854 eur. Má
finančné prostriedky pre nové priateľky ale do dnešného dňa nezaplatil žiadne výživné. V súčasnosti
sa otec snaží viac ako kedykoľvek predtým, ale matka má pochybnosti o tom, či to otcovi po skončení
konania vydrží. V tomto čase rieši matka ťažkú finančnú situáciu, do ktorej ju dostal otec detí neplatením
výživného.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
66 CMP ) postupom podľa ustanovenia § 385 ods.1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je z

časti dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2P/92/2015 je úprava rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom V., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu
manželstva.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo otcovi maloletých určené výživné na maloletého V. v sume 200 eur a F. 150 eur mesačne,
s účinnosťou od 01.10.2015 a určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2015 do
31.10.2015 v sume 200 eur na mal. V. a 150 eur na maloletého F., ktorý je otec povinný zaplatiť do 30

dní po právoplatnosti rozsudku.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť( § 62 ods.1 Zák. o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov( § 62 ods. 2 ZR). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará ( § 62 ods. 4 ZR). Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 5ZR).
Konkrétne výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa ale
sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkýmod veku a zdravotného stavu dieťaťa. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti,

situáciu na trhu práve. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť majetkové pomery oboch rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú,
okrem toho na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností.

9. V predmetnej veci obaja rodičia maloletých od septembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti.
Matka s maloletými deťmi sa odsťahovala do rodinného domu vlastnícky jej patriaceho. Obaja rodičia
sú zamestnaní, matka dosahuje príjem 380 eur mesačne, okrem toho začala podnikať, kde priznala
mesačný príjem približne 300 eur. Otec je takisto zamestnaný s príjmom 1.063 eur, býva sám v
trojizbovom byte, z ktorého sa matka s deťmi odsťahovala a ktorý je v súčasnosti v jeho výlučnom
vlastníctve. Je zamestnaný ako hasič s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.063 eur. Otec sa s

maloletými deťmi pravidelne stretáva, aj im niečo kupuje. Maloletí sú dvojičky, F. navštevuje druhú triedu
základnej školy a maloletý V. trpí autizmom, navštevuje prvý ročník špeciálnej školy. Otec maloletých
sa na ich výchove podieľa, s deťmi sa pravidelne stretáva. Dokonca na odvolacom pojednávaní rodičia
uviedli, že sa snažia vyskúšať osobnú striedavú starostlivosť, či by táto nebola pre maloletých vhodná,
na čas po rozvode manželstva.

10. Z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že suma výživného určená súdom
prvej inštancie 200 eur a 150 eur mesačne nie je primeraná a správna, vzhľadom na príjem otca, ktorý
je do 1.100 eur mesačne. Odvolací súd považoval za primerané určiť výživné sumami 140 eur na každé
maloleté dieťa. Uvedená suma zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti a

možnosti povinného rodiča s tým, že zohľadňuje aj súdnu prax, kde výživné by malo pokryť 25 - 30%
z príjmu povinného rodiča. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by malo byť výživné určené na
maloletého V. vyššou sumou, je preukázané, že tento trpí autizmom, avšak neboli preukázané žiadne
výdavky, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na jeho výchovu v podstatne vyššej miere ako na maloletého
F.. Preto určil výživné na obe deti rovnakou sumou. Odvolací súd takisto nemal preukázané, že by otec

mal pravidelne okrem príjmu z pracovného pomeru aj iný príjem ako sa to snažila preukázať matka
maloletých detí. Otec potvrdil, že je schopný zarobiť aj peniaze mimo pracovného pomeru, avšak tento
príjem momentálne nie je pravidelný. Pokiaľ sa týka tvrdení, že otec má príjem z firmy V. Z., ako sa
to snažila preukázať matka doloženými faktúrami, tak tieto faktúry pochádzajú z obdobia, keď rodičia
žili v spoločnej domácnosti, len jedna je z obdobia, keď už nežili v spoločnej domácnosti, avšak je ešte

z obdobia októbra 2015. Od 01.01.2016 obaja rodičia zhodne uviedli, že otec už pre túto spoločnosť
nevykonáva žiadne práce, takže odvolací súd nemal inú možnosť ako vychádzať z príjmu otca, ktorý
dosahuje v riadnom pracovnom pomere, keď mal za to, že otec dokáže zarobiť aj finančné prostriedky
nad rámec svojho príjmu, aj keď to nie je pravidelná suma v rovnakej výške a pravidelne každý mesiac.
Navyše odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa o maloleté deti d 1.10.2015 riadne zaujíma,

pravidelne sa s nimi stretáva, takže na ich výchove sa plnohodnotne podieľa.

11. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletých neprispieval súdom určenými sumami, vznikol mu
na výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 13.07.2016 nedoplatok a to na maloletého V. v sume 510
eur a na maloletého F. v sume 510 eur (otec mal na výživnom zaplatiť spolu 2.520 eur, z toho 1.260 na

maloletého V. a 1.260 na maloletého F.. Zaplatil však spolu 1.500 eur, takže nedoplatok je 1.020 eur, z
toho 510 eur na maloletého V. a 510 eur na maloletého F.). Uvedený nedoplatok odvolací súd povolil
otcovi uhradiť v zmysle ust. § 232 ods. 3,4 CSP v mesačných splátkach po 15 eur na každé maloleté
dieťa spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti určenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 388 CSP
zmenil a určil výživné a nedoplatok na zročnom výživnom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).