Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216363
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712216363.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené písomné podania žalobcu zo dňa 21.09.2012 označené

ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktoré boli pôvodne
vedené súdom pod spisovými značkami 7C/218/2012, 7C/225/2012, 7C/226/2012, 7C/227/2012,
7C/229/2012, 7C/230/2012, 7C/231/2012, 7C/232/2012, 7C/233/2012, 7C/234/2012, 7C/235/2012,
7C/236/2012 a 7C/237/2012, ktorými sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady škody vzniknutej
mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň rozhodol bez splnenia zákonných
podmienok. Nakoľko predmetom vyššie označených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú v

týchto konaniach totožní, súd rozhodol o spojení uvedených vecí na spoločné konanie, a to uznesením
č.k. 7C/218/2012-14 zo dňa 19.12.2012, pričom tieto konania sú vedené tunajším súdom pod spisovou
značkou 7C/218/2012. Uznesením č.k. 7C/218/2012-257 zo dňa 18.05.2016 súd veci pôvodne vedené
pod sp. zn. 7C/225/2012, 7C/232/2012 a 7C/230/2012, ktoré boli následne spojené na spoločné konanie
a ďalej vedené pod sp. zn. 7C/218/2012 vylúčil na samostatné konanie.

Vo všetkých vyššie označených prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil poukázaním na

skutočnosť, že ako osoba oprávnená podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom
súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu mala žalobcovi
vzniknúť majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil.

V konaní začatom pod sp. zn. 7C/218/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
3.417,22 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 683,44 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom.Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného
navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti
povinnému Z. C.N., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX

XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 01.07.2011,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo dňa 08.04.2011). Podľa
žalobcu došlo zo strany súdu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonom stanovenej doby, keď v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške 3.417,22 Eur, ktorá

predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 683,44 Eur, ktorú
odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že

nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu

pohľadávky cestou exekúcie sumu 683,44 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/226/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
3.591,47 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 718,29 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať
exekúciu proti povinnému M. C., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou
značkou EX XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
16.08.2010 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo dňa

13.08.2009). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/227/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
757,75 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 151,55 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať
exekúciu proti povinnému M. C., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou
značkou EX XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
16.08.2010 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo dňa

03.10.2009). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/229/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 1.130,47 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 226,09 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej

istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému M.G. K., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieaždňa16.08.2010uznesením,ktorýmžiadosťsúdnehoexekútorazamietol(exekučnékonanie

sa začalo dňa 09.08.2009). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako
v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/231/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 3.752,31 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 750,46 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej

istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému M. K.Ň., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcieaždňa20.02.2012uznesením,ktorýmžiadosťsúdnehoexekútorazamietol(exekučnékonanie
sa začalo dňa 15.04.2010). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako
v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/233/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
4.076,52 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 815,30 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať

exekúciu proti povinnému Z. Z.Í., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou
značkou EX XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 07.09.2011 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo
dňa 07.12.2009). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/234/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
2.668,68 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 533,74 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať
exekúciu proti povinnému M. L., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou

značkou EX XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
17.02.2011 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo dňa
05.02.2010). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/235/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
5159,12 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.031,82 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať
exekúciu proti povinnému V. C.Š., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou

značkou EX XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 07.09.2011 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo
dňa 26.07.2010). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/236/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 1.721,97 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 344,39 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému M. K.U., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom

pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieaždňa20.02.2012uznesením,ktorýmžiadosťsúdnehoexekútorazamietol(exekučnékonanie
sa začalo dňa 19.01.2011). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako
v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/237/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
776,71 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 155,34 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať
exekúciu proti povinnému V. K.C., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou

značkou EX XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 07.10.2011 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo
dňa 06.07.2011). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 7C/218/2012.

Žalovaný sa k žalobám vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa 04.06.2013, ktoré bolo
doručené tunajšiemu súdu dňa 12.06.2013. Žalovaný v ňom okrem iného poukázal na všeobecné
zákonné podmienky za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,

3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného nie
je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné konania“ v podobe

nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní
stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.

2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry tak Najvyššieho súdu SR

ako aj Ústavného súdu SR vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku a nekalú povahu a platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej žalovaný poukázal
na to, že žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v súvislosti
s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo právoplatné

rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa žalovaného preto nie je preukázaný nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov v kontexte ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov účinnom od 01.01.2013 (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“).

Rovnako tak žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, okrem iného vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatiajehožiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Žalovanýzdôraznil,žežalobca
podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, žalovaný má za to, že
v tomto prípade sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúcemu v zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žalovaný uvádza, že takto formulovaný postup
nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. V kontexte § 6 ods. 1 uvedeného zákona sa v danom prípade nemôže jednať

ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť nebola
konštatovaná príslušným orgánom. K námietke žalobcu, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc,
keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, žalovaný uvádza, že v zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2011

sp. zn. 3 MCdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010,
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa ako
aj preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný.Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je o. i.
nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, možno podľa žalovaného považovať za hypotetické. Žalobca
vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže byť viac
priznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaní.Podľavyjadrenia
žalovaného žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa
domáha a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že nie je možné vymôcť

pohľadávky od dlžníkov žalobcu a tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o
zamietnutíibapreukázalonespôsobilosťkonkrétnehorozhodcovskéhorozsudkubyťexekučnýmtitulom.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu žalovaný upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že vznik

nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní právne
irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba
(bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Požadovaná náhrada nemajetkovej

ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podľa žalovaného podložená akýmikoľvek reálnymi
skutočnosťami či rozumovou úvahou. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na nutnosť preukázania
toho,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinenímvrámciuplatňovanianároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, k čomu zo strany žalobcu taktiež nedošlo. Na základe uvedených
skutočností má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by bolo

dôvodné poskytovať jej relutárnu náhradu.

Podľa žalovaného nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky

štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalovaný namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu
malo dôjsť v období pred marcom 2009, pričom zákonom stanovená 15-dňová lehota na vydanie
poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného
prerokovania veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podaného návrhu a oboznámením sa s obsahom exekučných spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 30Er/30/2011 podal žalobca v postavení

oprávneného dňa 08.04.2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
Z. C., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XX zo dňa
23.02.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 16.05.2011. Okresný súd uznesením č.k. 30Er/30/2011-10

zo dňa 17.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.01.2014.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/692/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 13.08.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M. C.,

nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XXXX zo dňa
24.06.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 25.09.2009. Okresný súd uznesením č.k. 22Er/692/2009-37 zo
dňa 28.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/1085/2009 podal žalobca v postavení

oprávneného dňa 03.10.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M. C.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XXXX zo dňa
20.07.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 02.11.2009. Okresný súd uznesením č.k. 20Er/1085/2009-15

zo dňa 12.03.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/693/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 09.08.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M. K.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XXXX zo dňa

10.06.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 25.09.2009. Okresný súd uznesením č.k. 22Er/693/2009-10 zo
dňa 02.02.2010 exekučné konanie zastavil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/565/2010 podal žalobca v postavení

oprávneného dňa 15.04.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
M. K., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XX zo dňa
25.09.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 28.05.2010. Okresný súd uznesením č.k. 22Er/565/2010-15

zo dňa 24.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.03.2012.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/3/2010 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 07.12.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Z. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XXXX zo dňa
06.10.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 04.01.2010. Okresný súd uznesením č.k. 20Er/3/2010-15
zo dňa 16.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

29.09.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 28Er/57/2010 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 05.02.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
M. L., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XX zo dňa
07.12.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 18.02.2010. Okresný súd uznesením č.k. 28Er/57/2010-13
zo dňa 01.10.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.02.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/1506/2010 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 26.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému V. C.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XXXX zo dňa

16.03.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 07.10.2010. Okresný súd uznesením č.k. 20Er/1506/2010-13
zo dňa 18.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.12.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/125/2011 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 19.01.2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M. K.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XXXX zo dňa15.11.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 07.02.2011. Okresný súd uznesením č.k. 22Er/125/2011-10
zo dňa 04.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

21.12.2012.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 31Er/341/2011 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 06.07.2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému V. K.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. A. XXXXX/XXXX zo dňa
09.05.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 25.08.2011. Okresný súd uznesením č.k. 31Er/341/2011-10
zo dňa 30.08.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.10.2011.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom
v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými zákonnými

ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením

poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci
vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na tomto mieste
musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo výlučnej
kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikaturu, skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérii ako zložitosť
veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V nadväznosti na uvedené potom platí,
že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona nie je

preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali
priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu
SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na
prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní.

Záverom súd dodáva, že v tomto konaní súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci došlo k prieťahom.

Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanie
skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto

zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradnýmpostupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné

vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri
zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci

skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,
s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane žalovaného, ktorý v danom prípade konal
prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok
vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť odporcu
za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatňovanej

žalobcom.

Podobne, s analogickým odôvodnením súd zamietol nároky žalobcu aj v ostatných deviatich veciach
spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 7C/218/2012. Dôvody súdneho rozhodnutia sú
identické a právna argumentácia totožná s argumentáciou produkovanou/uvádzanou vo veci žalobného

návrhu s pridelenou sp. zn. 7C/218/2012. Vzhľadom k tomu, že žalobca právne relevantným spôsobom
nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody ani v týchto prípadoch, súd žalobu zamietol aj v spojených
veciach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko však zo súdneho spisu sp. zn. 8C/269/2012 má súd za preukázané, že žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
§ 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z.

§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

§ 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).