Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/411/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113233674
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113233674.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade S. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX, v 2/ rade G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, obaja právne zastúpení JUDr.
Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom J. K. XXX/XX, L., proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody vo výške 7.185,66 eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/274/2013-125 zo
dňa 05.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ a
navrhovateľovi v rade 2/ sumu vo výške 7.185,66 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporcovi ďalej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom v 1/ a v 2/ rade trovy konania vo
výške 20,- eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 345,45 eur titulom trov právneho zastúpenia
na účet právnej zástupkyne navrhovateľa 1/, 2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 9 ods. 1 písm. a), b), § 10 zákona č. 58/1969 Zb., § 21 ods.
1 a 9 zákona č. 171/1993 Z. z., ako aj § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Súd skúmal legitimáciu
žalovaného a dospel k záveru, že odporca, ktorým je štát - Slovenská republika, je správne v konaní
zastúpený Ministerstvom vnútra SR, nakoľko v konaní o náhradu škody je napadnutá správnosť
úradného postupu policajného orgánu. Po právnej stránke dopadá táto vec pod režim zákona č.
58/1969 Zb., ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jej nesprávnym úradným postupom. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade, keďže je
namietaná škoda nesprávnym úradným postupom, takýto nárok nemusel byť predbežne prerokovaný.
Okresný súd mal preukázané, že dňa 04.08.2003 bolo zaistené vozidlo navrhovateľov v 1/ a v 2/
rade (ktoré platne nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.2011) príslušným policajným
orgánom, čo vyplýva aj z potvrdenia o zaistení veci, keďže bolo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním
trestného činu alebo priestupku. Je nepochybné, že vozidlo nebolo navrhovateľom vrátené po uplynutí
90-dňovej lehoty, v dôsledku čoho sa navrhovatelia domáhali svojho práva na príslušnom súde žalobou
o vydanie veci, pričom pred podaním žaloby žiadali o vrátenie vozidla a nemali vedomosť o tom, že
by nejaká ďalšia osoba prejavila vlastnícke právo k danému vozidlu. Z oznámenia KR PZ v Žiline zo
dňa 14.10.2003 vyplýva, že nakoľko vznikla pochybnosť, či predmetné vozidlo je skutočne vozidlom,
ktoré bolo odcudzené, boli navrhovatelia odkázaní na občianskoprávne konanie, a preto vozidlo bolo
uložené do úschovy. Rozsudkom Okresného súdu Žilina bolo uložené Krajskému riaditeľstvu PZ v
Žiline vydať navrhovateľom predmetné osobné motorové vozidlo, a to v lehote 3 dni od právoplatnosti
rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline
dňa 24.04.2012, vykonateľné bolo 28.04.2012. Súd mal zistené, že predmetné vozidlo bolo vydané
až dňa 12.06.2012. Podľa navrhovateľov vozidlo bolo vydané nepojazdné, a preto bol nutný prevoz
vozidla Záchranným systémom Slovakia. Vozidlo tak bolo zaistené takmer 9 rokov. Súd poukázal na

to, že pochybnosť, na ktorú sa odvoláva odporca, vyšla najavo až z faxovej správy zo dňa 04.12.2003,
avšak vozidlo bolo zaistené 04.08.2003, teda pochybnosť, na ktorú sa odporca odvoláva ako dôvod
pre postup v zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., vyšla najavo až po uplynutí
90-dňovej lehoty. Keďže uvádzaná pochybnosť bola známa až po uplynutí 90-dňovej lehoty, malo KR
PZ v Žiline vozidlo ihneď po uplynutí 90-dňovej lehoty vrátiť. Pochybnosti uvádzané odporcom nie sú
zákonným dôvodom pre zadržanie vozidla po uplynutí 90 dní. Je potrebné, aby pochybnosť vlastníckeho
práva vznikla počas plynutia 90-dňovej lehoty. Ak dovtedy nie je, je potrebné zaistenú vec vrátiť -
vydať. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konkrétnom prípade napriek
pochybnostiam o práve k zaistenému predmetnému motorovému vozidlu policajné orgány postupovali
v rozpore s ust. § 21 zákona č. 171/93 Z. z. a ich konanie vykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu v zmysle zákona č. 58/69 Zb., ako aj skutočnosti, že v takomto prípade je povinným subjektom
zodpovednostného vzťahu Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Odporca v konaní vzniesol aj
námietku premlčania, nakoľko mal za to, že nárok navrhovateľov je premlčaný najneskôr od 05.11.2006,
kedy uplynula 90-dňová lehota. Je nepochybné, že dňa 04.08.2003 bolo predmetné vozidlo zaistené
a nebolo vydané v lehote 90 dní. Vozidlo bolo vydané navrhovateľom až dňa 12.06.2012, pričom
navrhovatelia až jeho vydaním zistili, že vozidlo je nepojazdné, teda, že im vznikla škoda na predmetnom
vozidle. Navrhovatelia sa nedomáhajú nemajetkovej ujmy za čas zadržiavania vozidla, ale z dôvodu
vzniknutej skutočnej škody na vozidle. S poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. je nepochybné,
že pre začiatok premlčacej lehoty je podstatný okamih, kedy sa poškodení navrhovatelia dozvedeli o
škode, a to mohli vedieť najskôr jeho vydaním, t. j. 12.06.2012. Navrhovatelia sa podľa uvedenia ich
právneho zástupcu dozvedeli o výške škody až po vypracovaní znaleckého posudku dňa 22.03.2013.
Na základe uvedeného súd posúdil, že nárok navrhovateľov nie je premlčaný a vznesená námietka je
neopodstatnená.

Súd poukázal, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je súčasné splnenie troch podmienok,
ktorými sú: 1/ existencia škody, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu, 3/ príčinná súvislosť medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom. Keďže policajné orgány v danom prípade postupovali v
rozpore s ust. § 21 ods. 3 zákona, ich konanie vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle
zákona č. 58/69 Zb. Odporca nepreukázal, že by počas 90-dňovej lehoty bola zistená pochybnosť, preto
mal vozidlo bezodkladne po uplynutí danej lehoty vrátiť navrhovateľom.

Podľa záverov znaleckého posudku všeobecná hodnota vozidla ku dňu 12.06.2012 predstavovala sumu
2.206,- eur a k 04.08.2013 bola všeobecná hodnota predmetného vozidla 8.800,- eur, pričom v zmysle
ust. § 442 ods. 2 OZ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Čo sa týka výšky škody, odporca na
pojednávaní výslovne uviedol, že nerozporuje uplatnenú výšku škody ako rozdiel všeobecnej hodnoty
vozidla k 04.08.2003 a k 12.06.2012, ani nenamieta znalecký posudok.

Na základe uvedeného súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 7.185,66 eur ako
vzniknutú škodu nesprávnym úradným postupom. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky
zodpovednosti štátu za škodu.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľov v rade 1/, 2/ vyhovel, navrhovatelia boli úspešným účastníkom
v konaní a prináleží im náhrada trov konania voči odporcovi v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Navrhovateľom 1/, 2/ vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 20,- eur a trovy z titulu
právneho zastúpenia vo výške 345,45 eur tak, ako sú špecifikované v odôvodnení rozsudku.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namieta, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom. Súd uvádza, že KR PZ v Žiline sa dozvedelo z faxovej správy Národnej
ústredne Interpol Bratislava zo dňa 04.12.203, že poisťovňa Parex má záujem uplatniť si nárok na
predmetné vozidlo, keďže odškodnila pôvodného majiteľa. Súd preto uzavrel, že pochybnosť, na ktorú
sa odporca odvoláva, vyšla najavo až z predmetnej faxovej správy. Súd tu neprihliadol na skutočnosť,
že pochybnosť o vlastníctve navrhovateľov k predmetnému vozidlu bola daná oveľa skôr - zaisteniu
motorového vozidla predchádzali informácie KR PZ v Bratislave o výskyte predmetného vozidla v
pátracích evidenciách. Ako odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.04.2014 uviedol, previerkou vozidla
Alfa Romeo s VIN: ZAR9300000018500 v medzinárodnej databáze pátrania po odcudzených vozidlách
Interpolu bolo zistené, že vozidlo malo byť odcudzené v Lotyšsku, pričom z Interpolu Riga žiadali

zistiť, kde sa vozidlo nachádza, zaistiť ho v súlade s legislatívou a informovať ich o podmienkach
navrátenia vozidla. Odňatie možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie veci
spočíva podľa odporcu v tom, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jeho tvrdením ohľadne absencie
nesprávneho úradného postupu odporcu vo veci. Prvostupňový súd konštatuje, že nesprávny úradný
postup spočíval v nevydaní veci - osobného motorového vozidla v stanovenej 90-dňovej lehote. Súd
nezohľadnil argumentáciu odporcu, kde tento poukázal na ust. § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z.,
podľa ktorého ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená alebo ak
si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a
písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60-tich
dní uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Súd zároveň uvádza,
že pochybnosti uvádzané odporcom nie sú zákonným dôvodom pre zadržanie vozidla po uplynutí 90-
dňovej lehoty. Odporca sa s takýmto názorom nestotožňuje, nakoľko predmetný zákon taxatívne ani
demonštratívne neuvádza, aká pochybnosť je nevyhnutná pre zadržanie vozidla aj po uplynutí 90-dňovej
lehoty. Odporca považuje skutočnosť, že vozidlo Alfa Romeo s VIN: ZAR9300000018500 bolo vedené
v medzinárodnej databáze pátrania po odcudzených vozidlách Interpolu, za postačujúci dôvod pre
zaistenie vozidla navrhovateľov. Odporca argumentoval správnosť svojho postupu práve s poukazom na
ust. § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. Ak vznikne pochybnosť o vlastníckom práve, policajné orgány
nie sú oprávnené rozhodovať, komu má byť predmetné motorové vozidlo vrátené. V tejto súvislosti
poukazujú aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003. Odporca konštatuje, že v danej
veci nedošlo zo strany príslušného orgánu odporcu k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona
č. 58/1969 Zb., nakoľko zákon č. 171/1993 Z. z. v odseku 9 § 21 ustanovuje podmienky zaistenia veci v
prípade vzniku pochybnosti o vlastníckom práve osoby, ktorej bola vec zaistená, ktoré zo strany odporcu
neboli porušené. Odporca zároveň spochybnil existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Doba, počas ktorej trvalo zaistenie vozidla, bola priamo úmerná
dĺžke trvania súdneho sporu o vydanie veci navrhovateľom. Odporca má v danom prípade za to, že si
plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 171/1993 Z. z. a že nie je daná priama príčinná súvislosť
medzi konaním odporcu spočívajúci v nevydaní motorového vozidla v 90-dňovej lehote a škodou,
ktorá navrhovateľovi vznikla. V tomto prípade potom nie sú naplnené podmienky zodpovednosti štátu
zastúpeného Ministerstvom vnútra SR podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. Odporca sa zároveň pridržiava
námietky premlčania predmetného nároku uplatnenej vo svojom vyjadrení. Navrhuje, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.

Navrhovatelia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu považujú napadnutý rozsudok za vecne správny. Odvolateľ
len opakuje svoje skutkové a právne argumenty, ktoré uplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa. Súd
prvého stupňa sa zaoberal a vyporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou
účastníkov. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil s vyhodnotením dôkazov a právnymi názormi súdu,
nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa. Navrhovatelia zotrvávajú na svojej skutkovej a právnej argumentácii,
ktorú konajúcemu súdu v priebehu sporu predložili. K obsahu odvolania pripomínajú, že v rozpore s
príslušným právnym predpisom sporné osobné motorové vozidlo vôbec nebolo odovzdané do súdnej
úschovy a naviac je nesporné, že iný subjekt relevantným spôsobom neuplatnil vlastnícke právo na
vydanú vec. Je úplne nesporné, že osobné motorové vozidlo bolo vrátené navrhovateľom morálne a
technicky zdevastované počas celej doby jeho neoprávneného zadržiavania, navrhovatelia ho nemohli
používať a naopak, museli vynaložiť náklady na kúpu iného motorového vozidla. Navrhujú, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolanie odporcu je dôvodné.

Je nepochybné, že navrhovatelia sa voči štátu domáhajú náhrady škody pre nesprávny úradný postup
orgánov štátu.

Súd je viazaný uplatneným nárokom zo strany navrhovateľov, nielen pokiaľ ide o vymedzenie jeho
žalobného návrhu ( petitu ), ale aj čo do skutkového vymedzenia ( §153 ods.2 O.s.p. ). Zo skutkového

vymedzenia nároku vyplýva, že nesprávny úradný postup podľa tvrdenia navrhovateľov spočíva v
tom, že motorové vozidlo, ktoré im bolo dňa 04.08.2003 zaistené, bolo vydané až dňa 12.06.2012 v
nepojazdnom stave, znehodnotené technicky i morálne. Vozidlo bolo bez vecného a právneho dôvodu
zaistené takmer 9 rokov. Uvedené skutkové vymedzenie žaloby je však nedostatočné z hľadiska
povinných náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods.1 O.s.p.

Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že policajné orgány sa dopustili nesprávneho úradného postupu, je ich
povinnosťou uviesť, v čom, v akom konaní alebo opomenutí má nesprávny úradný postup spočívať.
V zmysle zásady viazanosti žalobným návrhom sa súd totiž môže zaoberať len skutkovými tvrdeniami
navrhovateľa, ktoré sú v súdenej veci nedostatočné pre určenie predmetu konania a prejednanie a
rozhodnutie sporu. Je preto potrebné navrhovateľov postupom podľa ust. § 43 ods. 1, 2 O. s. p.
vyzvať na odstránenie vád žaloby - uvedenie skutkových okolností veci, konkrétne v čom má nesprávny
úradný postup spočívať a až po doplnení povinných obsahových náležitostí návrhu môže súd pristúpiť
k prejednaniu a rozhodnutiu veci.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje vydané rozhodnutie za predčasné, z dôvodu
hospodárnosti konania však poukazuje na ďalšie aspekty súdenej veci.

Okresný súd sa nevyporiadal dostatočne s časovou účinnosťou právnych predpisov a jeho rozhodnutie
je tak založené na nesprávnom posúdení veci.

Okresný súd aplikoval ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu.

Vychádzajúc zo žaloby, navrhovateľ za nesprávny úradný postup označil postup odporcu v časovom
období od 04.08.2003, kedy bolo motorové vozidlo zaistené až do 12.06.2012, kedy došlo k vydaniu
vozidla.

Od 01.07.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

V zmysle § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Povinnosťou súdu bolo preto tvrdený a zároveň aj zistený nesprávny úradný postup špecifikovať a
podriadiť pod ustanovenia zákona, vychádzajúc z ich časovej pôsobnosti. Je nepochybné, že pokiaľ
k nesprávnemu úradnému postupu došlo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., tento
nesprávny postup musí byť podriadený pod režim zákona č. 514/2003 Z. z., čím samozrejme nie je
vylúčená aplikácia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo vzťahu k zistenému nesprávnemu úradnému
postupu, ku ktorému došlo pred 01.07.2004.

V danom prípade mal podľa tvrdenia žalobcov nesprávny úradný postup spočívať v nezákonnom
postupe policajných orgánov pri zaistení veci. Okresný súd síce správne aplikoval ust. § 21 zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, nezaoberal sa však časovou účinnosťou tohto právneho predpisu,
najmä s ohľadom na to, že citované ustanovenie sa opakovane v priebehu rozhodného času menilo. Hoci
prvostupňový súd vytýkal policajnému orgánu práve nesprávny úradný postup spočívajúci v nedostatku
zákonného postupu do 90 dní od zaistenia veci, ust. § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. v stave, ako ich
aplikoval a ako vyplývajú z odôvodnenia jeho rozsudku, v tomto rozhodnom čase neplatili.

Je preto potrebné, aby zo strany súdu bol kvalifikovaný nesprávny úradný postup odporcu a z hľadiska
časového aspektu, kedy k nesprávnemu úradnému postupu došlo, bude potrebné podriadiť ho pod
pôsobnosť konkrétneho zákonného ustanovenia.

Pokiaľ však ide o podmienky vzniku nároku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, či už ide
o podmienky vymedzené v ust. § 18 zákona č. 58/1969 Zb. alebo ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., v
oboch prípadoch sú nimi: 1. nesprávny úradný postup, 2. škoda, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Prvotnou podmienkou, ktorú súd v prípade uplatneného nároku v súdenej veci musí skúmať, je
existencia nesprávneho úradného postupu, bez ktorého existencie je skúmanie ostatných podmienok
irelevantné.

Ani zákon č. 58/1969 Zb., ani zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje bližšiu definíciu nesprávneho úradného
postupu. Z ustálenej judikatúry možno konštatovať, že za nesprávny úradný postup sa považuje
porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s
ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu
SR 4 Cdo 24/2004).

Okresný súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, došiel k záveru, že nesprávny úradný postup
v danom prípade je daný.

Odvolací súd nespochybňuje existenciu nesprávneho úradného postupu. Rozhodnutie okresného súdu
je však v odôvodnení nesprávneho úradného postupu vnútorné rozporné, keď okresný súd hodnotí
nesprávny úradný postup policajného orgánu na viacerých miestach v odôvodnení svojho rozsudku,
pričom zrozumiteľne a logicky nevysvetlil, v čom spočívalo pochybenie policajných orgánov v zmysle
ust. § 21 zákona č. 171/93 Z. z.

Aby mohol okresný súd konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, čo je vlastne
porušenie právnou normou ustáleného predpísaného postupu štátneho orgánu, je potrebné, aby sa
zaoberal v zmysle príslušnej právnej normy účinnej v danom čase (teda v čase, keď ku konkrétnemu
úradnému postupu došlo), aký mal byť správny zákonný postup štátneho orgánu a akým konkrétnym
konaním sa od neho odchýlil.

Závery okresného súdu sú v tomto smere nedostatočné, keď súd ustálil, že napriek pochybnostiam o
práve k zaistenému predmetnému motorovému vozidlu policajné orgány postupovali v rozpore s ust. §
21 zákona č. 171/93 Z. z. Okresný súd sa zaoberal iba postupom policajných orgánov počas 90-dňovej
lehoty od zaistenia veci napriek tomu, že navrhovatelia 1/, 2/ v podanej žalobe označili za nesprávny
úradný postup policajných orgánov od zaistenia veci do jej vydania, teda do 12.06.2012.

Takéto hodnotenie zo strany prvostupňového súdu je nedostatočné. Samozrejme aj nerozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote 90 dní, ktorá má poriadkový charakter, zakladá nesprávny úradný postup,
ide však len o dielčiu časť nesprávneho úradného postupu vymedzeného skutkovo navrhovateľmi 1/, 2/.
Zároveň nemožno konštatovať, že by nedodržanie 90-dňovej lehoty samo o sebe spôsobilo vznik škody,
ktorú si v konaní uplatňujú navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade. Samotné nedodržanie lehoty nespôsobuje, že
príslušný štátny orgán nemôže už uskutočniť činnosť v zmysle zákona, zodpovedá však za škodu, ktorá
vznikne v príčinnej súvislosti s jeho omeškaním.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal, že „pochybnosti“ uvádzané odporcom nie sú
zákonným dôvodom pre zadržanie vozidla po uplynutí 90 dní, keď uvádzaný dôvod nie je dôvodom v
zmysle § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. V tomto smere odvolateľ správne poukazuje na ust. § 21 zákona
č. 171/1993 Z. z., ktoré pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, považuje za
dôvod uloženia zaistenej veci do úschovy. Odôvodnenie okresného súdu potom nemá oporu v zákone
a krajský súd sa s takýmto tvrdením okresného súdu nestotožňuje.

Je však potrebné vyhodnotiť, aká „pochybnosť“ vznikla v konkrétnom prípade v súdenej veci o tom,
či zaistená vec patrí navrhovateľom 1/, 2/, či takáto pochybnosť existovala, ak áno, či bola zákonným
dôvodom na postup policajného orgánu uskutočnený v predmetnej veci a či tento úradný postup je
zákonný. V tomto smere krajský súd udáva, že nemôže ísť o akúkoľvek pochybnosť. Táto pochybnosť
musí vyplývať z preukázaných skutočností a postup štátneho orgánu nemôže porušovať účel sledovaný

oprávnením zaistiť vec, resp. oprávnením uvedenú vec uložiť do úschovy, ktorý je sledovaný zákonom
č. 171/1993 Z. z.

Z uvedeného vyplýva, že vyhodnotenie nesprávneho úradného postupu zo strany súdu prvého
stupňa je nedostatočné a vnútorne rozporné. Je potrebné, aby vychádzajúc zo skutkového stavu veci
vymedzeného navrhovateľom, okresný súd ustálil subsumujúc postup policajných orgánov pod právne
normy z hľadiska ich časovej účinnosti za obdobie od zaistenia veci až do jej vydania.

Z dôvodu, že okresný súd sa dostatočne nezaoberal časovým aspektom vykonania úradného postupu
a aplikáciou právnych noriem z hľadiska ich časovej pôsobnosti, je záver o existencii nesprávneho
úradného postupu predčasný.

Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie nemá atribúty preskúmateľnosti odvolacím súdom a
zároveň je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Úlohou okresného súdu bude vyzvať navrhovateľa postupom podľa § 43 ods.1,2 O.s.p. na doplnenie
rozhodujúcich skutočností žaloby o uvedenie, v čom podľa navrhovateľov spočíval nesprávny úradný
postup policajných orgánov. Následne, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, preskúma
úradný postup policajných orgánov v časovom období od 04.08.2003 v súvislosti so zaistením
motorového vozidla navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade až do jeho vydania 12.06.2012 a posúdi, vychádzajúc z
časovej pôsobnosti právnych predpisov, či ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu. Zároveň bude povinnosťou
prvostupňového súdu rozhodnúť aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.