Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215205439
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215205439.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného O. K., a.s., so sídlom XXX XX K., V. G. X,
IČO: XX XXX XXX, proti povinným v 1. rade: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. A. XX, v 2. rade:
M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. A. XX, v 3. rade : O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M.
A. XX, o vymoženie pohľadávky v sume 3 503,14 Eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorský úrad 979 01 Rimavská

Sobota, Kálmana Mikszatha 268 pod spisovou značkou Ex 7812/2015, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 5Er/550/2015-42 zo dňa 19.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd n e p r i p ú š ť a, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného O. K., a.s., so sídlom
V. G. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX vstúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou Ex 7812/2015, podľa ustanovenia § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku),
v nadväznosti na ustanovenia § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Súd zmluvný vzťah

medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval pri
právnom posúdení tohto vzťahu Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica), pričom súd prezentoval v odôvodnení uznesenia právny
názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci
C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00. Exekučný súd taktiež konštatoval, že rozhodcovská doložka
nebola dojednaná individuálne, ale ako súčasť formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej

podnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu.Súd
mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním doložky to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo

sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia §
53 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný
a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vedeniu exekúcie a tým aj
zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva
sa, že rozhodnutie súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia. Okresný súd,
ako exekučný súd predovšetkým nebol oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a

prekročil zákonný limit pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, ktorý pripúšťa výslovné znenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z. má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zák. č. 244/2002Z.z.). Z povahy veci nemožno priznať exekučnému
súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech interpretácie ustanovenia

§ 37 ZoRK svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd a oprávnený tak namieta prekážku rozsúdenej veci, ktorá bráni
tomu, aby opätovne bola vec exekučným súdom posúdená. Z dôvodu nerešpektovania prekážky
„res iudicata“ konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci skúmania a
posudzovania zákonných predpokladov pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora nie je exekučný
súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu,

ani rozsudku rozhodcovského súdu. Oprávnený ako právny nástupca O. K. bol povinný postupovať v
súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán. Oprávnený namietal taktiež porušenie

zákazu retroaktivity, pretože Občiansky zákonník v čase uzatvorenia zmluvy o úvere taxatívnym
spôsobom vymedzoval, na aké zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje. Oprávnený ďalej namietal, že
v dôsledku neprávnej aplikácie ustanovenia § 53 ods. 4. Občianskeho zákonníka a porušením § 153
ods. 1 O.s.p., absenciou akýchkoľvek dôvodov pre právne závery v rozhodnutí považuje rozhodnutie
exekučného súdu za arbitrárne, ktorým sa oprávnenému odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň

sa súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa,
nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Súd sa taktiež nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia
strana svoj osud v závažnej veci dokázala náležite naplánovať, ak by konanie prebiehalo na „štátnom“
súde. Oprávnený potom zoširoka uviedol procesný postup na rozhodcovskom súde. Konštruovaním
nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa uprel oprávnenému právo byť účastným na konaní,
čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ súdom prvého stupňa. Nie je
možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento
nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy,

ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade nie interpretačný. Postupom súdu došlo k neprijateľnému zvýhodňovaniu povinného pred
exekučným súdom a naopak oprávnenému súd znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený na podporu
svojho stanoviska citoval z viacerých rozhodnutí a nálezov Ústavného súdu SR. V závere odvolania

oprávnený zdôraznil, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal
exekučný titul, je členom záujmového združenia zapísaného v zozname vedenom MS SR a je držiteľom
povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka

konania nemieni vyhovieť.

Dňa 17.02.2016 (teda pred podaním odvolania) bol exekučnému súdu doručený návrh spoločnosti
BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105na zmenu účastníka v prejednávanej veci. Súčasťou návrhu je aj súhlas spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS s.r.o. so vstupom do konania na strane oprávneného. Dôvodom navrhovanej zmeny na
strane oprávneného bola právna skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konania, kedy došlo zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 medzi O. K., a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 ako postupníkom
k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.

Podľa§37ods.3Exekučnéhoporiadku,protiinémunežtomu,ktojevrozhodnutíoznačenýakopovinný,

alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,
len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť

v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení
v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Nakoľko o navrhovanej zmene na strane oprávneného nerozhodol exekučný súd, hoci takýto návrh mu

bol doručený ešte pred podaním odvolania, odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s predmetným
návrhom na pripustenie zmeny na strane oprávneného. Odvolací súd, postupujúc v zmysle ustanovenia
§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku, obsahujúceho komplexnú právnu úpravu zmeny na strane účastníkov
exekučného konania, potom skúmal, či boli splnené zákonné podmienky pre pripustenie zmeny
účastníctva. Návrh na pripustenie zmeny na strany oprávneného podala exekučnému súdu spoločnosť

BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, avšak
z dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je zrejmé, že nebol dodržaný zákonný postup pre
možnosť rozhodovania o navrhovanej zmene účastníka. Zákonné znenie upravuje povinnosť účastníkov
konania bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi, oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností a až následne návrh na

pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v zákonom stanovenej lehote.
Odvolací súd v dôsledku toho, že nebol rešpektovaný zákonom upravený postup pre pripustenie zmeny
účastníkov konania, ktorý navyše urobil nepríslušný subjekt (spoločnosť BENCONT INVESTMENTS
nie je účastníkov konania a Exekučný poriadok neumožňuje takýto návrh urobiť tomu, na koho práva
alebo povinnosti z exekučného titulu prešli), nemohol preto odvolací súd takéto procesné podanie

akceptovať. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nepripustil zmenu účastníka na
strane oprávneného a do konania na miesto doterajšieho oprávneného O. K., a.s., so sídlom V. G. X,
XXX XX K., IČO: XX XXX XXX nepripustil vstup spoločnosti BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105.

Následne odvolací súd venoval pozornosť vecnému prieskumu odvolaním napadnutého uznesenia.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2) je
zrejmé,žesúdjepovinný,atovkaždomštádiuvedeniaexekúcie,obzvlášťvšakpredvydanímpoverenia
pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj
beznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnejaleboformálnejvykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.

Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy

o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Odvolací súd poznamenáva,
že totožný právny názor vyplýva aj z konštantnej judikatúry a početných rozhodnutí Najvyššieho súduSR, ako aj Ústavného súdu SR v obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z
26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd
je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19).
Okrem záverov obsiahnutých v predmetných rozhodnutiach odvolací súd upriamuje pozornosť aj na
právne závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 6 MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013,

ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR vo veci
oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave v skutkovo a právnej totožnej
veci a mimoriadne dovolanie ako nedôvodené zamietol.
Neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s akcentom na údajné porušenie
ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na
zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej

podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených
samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy
o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné konštatovať porušenie práva
prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Rovnako nemá žiadne

zákonné opodstatnenie argument oprávneného, že sa exekučný súd vo svojom rozhodnutí nijako
nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa. Rozhodnutia súdov
toho istého stupňa nie sú pre súd totožného stupňa žiadnym spôsobom právne záväzné, naopak,
ako už odvolací súd zdôraznil, judikatúra tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky v otázke oprávnenosti (v zmysle citovaného rozhodnutia ÚS SR č. k. I. ÚS 456-/2011-19

dokoncapovinnosti)exekučnéhosúduskúmaťplatnosťazákonnosťvydaniarozhodcovskéhorozsudku,
ako exekučného titulu v exekúcii, je ustálená a jednoznačná a táto je pre súd 1. stupňa, ako judikatúra
súdov vyššieho stupňa, právne smerodajná.

Návrhom datovaným dňa 30.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky IA-
A/0614/0120 zo dňa 10.10.2014. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere zo dňa 03.09.2010, ktorej
súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky O. K.. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané

dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných
podmienok O. K., podobnejšie upravujúcich rozhodcovskú doložku v čl. 10.2, vec správne právne
posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne,
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací

súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Právne
posúdenie zmluvy o úvere ako vzťahu spotrebiteľského oprávneným namietané nebolo a odvolací súd
ho považuje za nespochybnený.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Všeobecných obchodných
podmienok O. K., podobnejšie upravujúcich rozhodcovskú doložku v čl. 10.2, podľa ktorej v prípade
vzniku sporu a nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany „dohodli“, že akékoľvek vzájomné spory
vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich s ňou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik

zmluvy o úvere, budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, navyše s vopred určeným jediným
konkrétnym rozhodcovským súdom, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medziprávami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa takouto
„dohodou“ vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým
všeobecným súdom. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne

odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Neobstojí ani
argumentácia oprávneného, že povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy obsahovala osobitná právna norma, konkrétne ustanovenie § 93b ods.

1 zák. č. 483/2001 o bankách. Bolo povinnosťou dodávateľa dôsledne rešpektovať okrem osobitnej
právnej normy upravujúcej postavenie, práva a povinnosti bánk, aj ustanovenia osobitných právnych
noriem, upravujúcich a zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so
spotrebiteľomvopred individuálnedojednanáa spotrebiteľtaknemalreálnumožnosťobsahpredloženej
formulárovej zmluvy, a teda aj obsah rozhodcovskej doložky, vopred ovplyvniť. Za takúto možnosť

nemožno považovať ani dojednanie vymienené v čl. 10.2.3., podľa ktorého ak klient, najneskôr pri
uzavretí bankového obchodu, alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Rozhodcovskú doložku ani vzhľadom na takéto dojednanie
nemožno považovať za individuálne dojednanú a to najmä s osobitným dôrazom na spochybnenú
reálnosť uplatnenia tohto práva odmietnuť ju zo strany spotrebiteľa s ohľadom na okolnosti uzatvárania

zmluvy. Je ťažko prijateľný záver, že by spotrebiteľ, ktorý sa mal možnosť len pri podpise zmluvy
oboznámiť s konkrétnym znením obsahu vopred pripravenej formulárovej zmluvy, súčasne bol v stave
ihneď uplatniť svoje právo písomne oznámiť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ktoré právo bolo
viazané výlučne len na moment najneskôr do uzavretia zmluvy o úvere.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.