Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, June 17, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614212501
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614212501.11

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobkyne P. I., O..I.. I. I. Q., A.
H. X, X.: XX XXX XXX, v zast. S.. O. F., O., I. I. Q. B.. A.. H. Č.. XX proti žalovanej I. Č., R.. XX.XX.XXXX,
štátna občianka SR, v zast. K.. N. I., advokát, so sídlom Lučenec, S.J. X v konaní o zaplatenie 113,31
Eur s prísl. z titulu náhrady schodku, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 56,66 Eur spolu s úrokom z omeškania

5,75 % ročne od 16.02.2013 až do zaplatenia a to v splátkach po 10 Eur odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré sú splatné vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca vopred pod sankciou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok včas.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd domáhala zaplatenia od žalovanej sumy vo výške 113,31 Eur
spolu s príslušenstvom 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.02.2013 až do zaplatenia Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaná pracovala u žalobkyni v predajni potravín CD. v Lučenci, W. X. (H.W.
N. XXXX). So žalovanou rovnako ako s ostatnými zamestnancami bola uzavretá dohoda o hmotnej

zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom spolu so žalovanou pracovali
15-ti hmotne zodpovední zamestnanci. Dňa 26.09.2012 bola za obdobie od poslednej inventarizácie
od 27.06.2012 do 26.09.2012 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených zamestnancom vrátane
žalovanej. Vykonanou inventarizáciou bol zistený tzv. hrubý schodok vo výške 5 688,15 Eur, ktorý
predstavuje rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým
stavom. Zistený hrubý schodok žalobkyňa upravila na nákupné ceny čím sa suma schodku znížila

na netto sumu 2 748,40 Eur. Žalobkyňa vyčíslila podiel na vzniknutom schodku postupom podľa
Zákonníka práce § 189 ods. 2, 3. Celkovú výšku schodku a jednotlivý podiel žalobkyňa oznámila
žalovanej spolu s návrhom Dohody o uznaní dlhu a o splátkach zo 06.02.2013. Žalovaná nepodpísala
uvedený dokument, pričom dňa 08.02.2013 prevzala poštovú zásielku s uvedeným uznaním dlhu a
dohody o splátkach. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 113,31 Eur nezaplatila v 7 dňovej zákonnej lehote,
čím sa dostala do omeškania počnúc dňom 16.02.2013. Z uvedených dôvodov žalobkyňa si uplatnila

úrok z omeškania z dlžnej istiny 8,75 % ročne. Žalobkyňa vo svojich ďalších vyjadreniach uviedla,
že pokiaľ nie sú na konkrétnej predajne potravín namontované kamery, tak všetci spoločne hmotne
zodpovední zamestnanci danej predajne majú povinnosť osobne preventívne sledovať zákazníkov
počas ich práce v danej predajni. Záznam z kamerových systémov dosť často aj keď nie v každej situácií
neumožnil v minulosti v iných predajniach žalobkyne spoznať aj tvár podozrivej osoby, pri monitore
inštalovaného kamerového systému musí v kancelárii v danej prevádzke byť vždy prítomná jedna

zamestnankyňa, inak je celý systém neúčinný, pretože nie je možné okamžite zistiť prebiehajúcu nekalú
činnosť. Pokiaľ jedna zamestnankyňa v kancelárii sleduje monitor kamerového systému a zároveňchýba na predajni a nemôže osobne vykonávať iné práce v predajni, znižuje to produktivitu a efektivitu
práce celého personálu predajne. Ak sa priebežne monitor nesleduje, ale všetko sa ponecháva len na
záznamový systém, môže dôjsť k tomu, že krádež zo strany zákazníka si personál predajne všimne

keď už tam zákazník nie je a pokiaľ je tvár nebude zachytená na záznamovom zariadení, nijako to
nepomôže v odhalení samotnej krádeže tovaru ani toho, kto v daný moment tovar ukradol. Preto
inštalácia kamerového systému vrátane jeho drahšej verzie s účinným záznamovým zariadením sám o
sebe nie je prostriedkom, ktorý by výrazne zlepšoval jej zabezpečenie proti krádežiam. Bez zvýšenej
pozornosti zamestnancov v danej predajni či už s kamerovým systémom alebo bez neho je riziko

krádeži vyššia. Podľa žalobkyne s ohľadom na výpoveď svedkyne J. musel kradnúť aj personál, pričom
došlo aj k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca, pričom vedúca predajne bola upozornená
na zamestnankyne v druhej zmene, v ktorej zvykla pracovať žalovaná. Kamerový systém v predajni
žalobkyne bol nainštalovaný približne v decembri 2012. Taktiež pokiaľ došlo k vymeneniu obsadenia
personálu predajne, neboli už zistené schodky. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Ostrave
sp. zn 16Co/131/1998 ak sa má zamestnanec z časti zbaviť zodpovednosti za schodok na zverených

hodnotách, musí preukázať nie len existenciu skutočnosti nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol
vzniknúť celkom alebo z časti bez jeho zavinenia ale aj príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami
a vznikom schodku. Musí teda preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol tak ako
vznikol. Za dôvod na zbavenie sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, preto nemožno
považovať zistenie, že určité okolnosti (napr. nedostatočné personálne obsadenie predajne, v ktorej bol

schodok vykázaný) mohli mať vplyv na vznik schodku, pokiaľ súčasne nie je preukázané, že príčinou
schodku či jeho časti skutočne boli.

Žalovaná nárok žalobkyne neuznala a žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Žalovaná poukázala
na to, že pred predmetnou inventarizáciou bola vykonaná inventarizácia zverených hodnôt dňa

27.06.2012, kde za obdobie od 22.06.2011 do 27.06.2012 bol zistený hrubý schodok vo výške 20 092,39
Eur. Vzhľadom na tento zistený schodok sa zamestnanci žalobkyne, ktorí pracovali na predmetnej
predajni domáhali lepšieho zabezpečenia predajne. Žalobkyňa bola kontaktovaná vedúcou predajne
Janou Javorkovou, pričom bola oboznámená s tým, že predajňa nie je dostatočne zabezpečená proti
odcudzeniu tovaru a zamestnanci preto nevedia zabezpečiť ochranu majetkových hodnôt, ktoré im

boli zverené. Pani Javorková žiadala nainštalovať kamerový systém, ktorý by zaznamenával pohyb
zákazníkov a zamestnancov na predajni. Žalobkyňa namontovala pred inventarizáciou dňa 26.09.2012
kamerový systém, no tento bol nedostatočný nakoľko nezaznamenával údaje na trvalom nosiči, na
ktorombysaúdajezaznamenávali.Zuvedenýchdôvodovnebolinapredajnivytvorenévhodnépracovné
podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami a žalovaná nemohla ovplyvniť vzniknutý schodok

na zverených hodnotách. Podľa pracovnej náplne a dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanci
boli povinní informovať žalobkyňu o závadách pri podozreniach na zlé hospodárenie so zverenými
hodnotami a nedostatočnými podmienkami na riadnu ochranu zverených hodnôt. Žalobkyňa si nesplnila
povinnosť podľa § 177 ods. 1 ZP a nezabezpečila pracovné podmienky zamestnancov a neodstránila
zistené nedostatky. Žalovaná preto podľa § 182 ods. 3 ZP nezodpovedá za vzniknutý schodok. Žalovaná

žiadala pre prípad, že súd uloží žalovanej zaplatiť dlžnú sumu o povolenie splácania dlžnej sumy s
príslušenstvom až do úplného zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 10 Eur vždy do 30. dňa v
mesiaci z dôvodu, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, čo potvrdzuje rozhodnutie Centra právnej
pomoci Rimavská Sobota č. KaRS-7425/2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním pracovnej zmluvy na č. l. 8 a pracovných zmlúv
na č. l. 4 a nasl., doplnkom pracovnej zmluvy na a, zmene dojednaných pracovných podmienok
na č. l. 5, dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať z
doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti na č.l. 4-19, pracovnej náplne I. D. na č.l. 10, záznamu
z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 27.06.2012 až do 26.09.2012

na č.l. 20, prehľadu podielov zamestnancov na schodku, uznanie dlhu a dohoda o splátkach na č.l.
22-29, výpisu z OR SR na č.l. 30, inventárneho záznamu v prílohovej obálke č. 79, zo mzdových
listov zamestnancov žalovaných pôvodne v tomto konaní, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke
spisu, oznámenia zaslania Obvodného oddelenia PZ, oznámenia Mesta Lučenec Mestská polícia na
č.l. 93, zápisnice o pojednávaní z konania 11Cpr/1/2014 zo dňa 07.12.2015 a 21.01.2016 a výsluchom

účastníčky konania a svedkami.

Z pracovnej zmluvy na č.l. 8 súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa 23.11.2010 pracovný
pomervofunkciipredavačka-pokladníčkasdňomnástupudopráce23.11.2010.Ztejtozmluvysúdzistil,že pracovná funkcia žalovanej je podľa bodu 11 zmluvy spojená so spoločnou hmotnou zodpovednosťou
za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Základná mzda žalovanej bola vo výške 369,30
Eur.

Z Pracovnej náplne na č.l. 10 súd zistil, že žalovaná mala vykonávať a zabezpečovať okrem
iného ochranu majetkových hodnôt pred zneužitím, odcudzením a poškodením najmä tovaru, tržieb,
zariadenia predajne a samotného objektu predajne. Žalovaná bola povinná bezodkladne oznámiť
inšpektorovi prípadne vedeniu spoločnosti všetky nedostatky na zlé hospodárenie. Podľa Pracovnej

náplnežalovanázodpovedalavzmysleDohodyohmotnejzodpovednostizavšetokmajetokvobchodnej
spoločnosti v predajni.

Podľa Dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré zamestnanec je povinný vyúčtovať s doložkou
o spoločnej hmotnej zodpovednosti na č.l. 11, súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila túto dohodu so
žalovanou 23.11.2010. Žalovaná prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty ceniny, tovar

a zásoby podľa inventúry v hodnote podľa inventúrneho súpisu zo dňa 03.08.2010. Žalovaná sa
zaviazala zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli
so zamestnávateľom Dohodu o hmotnej zodpovednosti. V prípade vzniku schodku sa žalovanej
podiel na náhrade mal určiť podľa pomeru dosiahnutých priemerných zárobkov zamestnancov, pričom
zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítaval v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady jednotlivých

zamestnancov nemal presiahnuť sumu priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Podľa
bodu 6 predmetnej dohody účastníci dohody vyhlásili, že zo strany zamestnávateľa sú vytvorené všetky
podmienky na riadnu ochranu a opatrovanie hodnôt zverených na vyúčtovanie. Žalovaná bola povinná
akékoľvek závady v týchto podmienkach odstrániť, prípadne ohlásiť svojmu nadriadenému za účelom
ich odstránenia.

Zo Záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie na č.l. 20 súd zistil, že
schodok na maloobchodnej prevádzke žalobkyne HS 1610 Lučenec Rúbanisko III, L/7 2922 predstavuje
sumu vo výške 5 688,15 Eur. Pričom bolo určené k náhrade zodpovedným pracovníkom suma vo výške
2 748,40 Eur.

Z vykonaného rozpočítania podielu zamestnanca na schodku na č.l. 21 vyplýva, že žalobkyni bol
vyčíslený podiel na schodku vo výške 113,31 Eur.

Z doručenky na č.l. 25 a tlačiva Uznanie dlhu a dohoda o splátkach na č.l. 24 súd zistil, že žalobkyňa

ponúkla žalovanej podpísanie predmetného dokumentu na celovú sumu 113,31 Eur zodpovedajúcej jej
podielu na schodku s tým, že žalovaná bola oprávnená splácať schodok po splátkach po 28,33 Eur
mesačne, pričom žalovaná predmetnú zásielku prevzala dňa 08.02.2013.

Z odpovede Obvodného oddelenia PZ na č.l. 92 súd zistil, že k osobám Andrei Hrnčiarovej, I. D., U. I.

O. X. S. neboli evidované od 27.06.2012 do 26.09.2012 žiadne oznámenia k týmto osobám.

Zo správy Mestskej polície Lučenec na č.l. 93 súd zistil, že od 26.02.2012 do 26.09.2012 neboli
evidované krádeže na predajni P., P., W.D. X..

Z výpovede žalovanej súd zistil, že táto po vykonanej inventúre podala výpoveď. V predajni neboli
namontované zrkadlá a kameru namontovali až po prvej inventúre avšak nedal sa pozrieť záznam a
pokiaľ tam aj prišla polícia nevedelo sa zlodejovi preukázať či došlo ku krádeži, alebo nie.

Z výsluchu svedka X.. K. Č., zamestnanca žalobkyne vo funkcii inšpektor maloobchodu, súd zistil,

že zo strany zamestnancov predajne boli požiadavky na zabezpečenie kamerového systému, pričom
tento bol v nijakom období nainštalovaný. Predajňa bola zabezpečená štandardnými opatreniami ako
je rozloženie tovaru.

Z výpovede svedkyne Bc. Jany Javorkovej, bývalej zástupkyni vedúcej v predmetnej predajne CBA

súd zistil, že na zabezpečenie boli dve zrkadlá v predajni, pričom svedkyňa musela dva krát platiť
schodok 700 Eur a schodok 300 Eur. V predajni bola častá fluktuácia a vzhľadom na to, že ľudia
neboli preverení, bolo možné, že vydávali cigarety svojim známym. Ďalšou príčinou schodkov bola
skutočnosť, že predajňa bola v mestskej časti, kde žijú Rómovia a dennodenne sa podávali hláseniana policajný zbor. Bez kamerového systému vedeli zlodeja usvedčiť, len ak ho priamo chytili. Už v
čase keď svedkyňa nastúpila do zamestnania fungoval systém skladania sa na stravné lístky. Svedkyňa
upozorňovala inšpektora ako aj nadriadeného inšpektora žalobkyne, že treba urobiť zmeny ohľadom

usporiadania tovarov a vedúca predajne písala e-mailom požiadavky na kamerový systém. Zo strany
žalobkyne nedošlo k zmene po požiadavke kladenej na zmenu usporiadania tovaru.

Z výpovede svedkyne D. J. bývalej vedúce predmetnej predajne žalobkyne súd zistil, že svedkyňa
pracovala 16 rokov na danej prevádzke, od 26.09.2012 bola vedúcou predajne, ako aj v čase inventúry

predajne. Na základe inventúry dala výpoveď, inventúry sa nevykonávali pri príchode a odchode
zamestnancov, ale len pri odchode vedúcej alebo zástupkyne vedúcej. Na predajni dochádzalo ku
krádežiam, pričom svedkyňa chodila v tej súvislosti na políciu. Svedkyňa dávala podnety žalobkyni
ohľadom zabezpečenia predajne ako aj počtu ľudí v predajni, dva týždne pred odchodom svedkyne
zo zamestnania inštalovali kamery, na predajni sa nachádzalo menej než šesť ľudí. V prípade keď
niekto vypadol, tak sa museli zabezpečovať nadčasy. Pokiaľ ide o inštalované kamery, tieto nemali

záznamové nosiče a svedkyňa ich nemohla po celý čas kontrolovať, nakoľko musela preberať nový
tovar a nahadzovať ho do počítača. Rovnako aj jej zástupkyňa sa musela venovať ďalšej robote.
Svedkyňa žiadala zabezpečenie kamier a SBS-ky a čo súviselo s tým, že predajňa bola otvorená
po celý týždeň vrátane sviatkov a v danej oblasti sa zdržiavalo veľa Rómov a drogovo závislých
ľudí. Každý deň mizli cigarety, alkohol a mäsové výrobky. Jedna zo zamestnankýň musela byť vždy

prítomná v oddelení mäsiarne, ďalšia zamestnankyňa na oddelení zelenine a dve v pokladniach. Keď
bolo menej personálu, museli stíhať všetko zabezpečiť napriek tejto skutočnosti. Systém uhrádzania
manka stravnými lístkami existoval už v čase keď na predajňu sa zamestnala svedkyňa. Jedna zo
zamestnankýň, ktorá bola prichytená pri odcudzení cigariet upozornila svedkyňu, že si má dávať
pozor na druhú zmenu kde pracovala žalovaná. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ predajňu prevádzkovala

spoločnosť Zdroj, na prevádzke boli dve zmeny po 16 zamestnancoch, dvoch zástupkyniach a jednej
vedúcej,keďprevádzkuprevzalažalobkyňa,početzamestnancovbolzúženýnadvezmenypo6ľuďoch,
dvoch zástupkýň a jednej vedúcej, pričom sa jednalo o rovnakú veľkosť predajne.

Z listinných dôkazov zápisníc o pojednávaní v konaní 11Cpr/1/2014 na č.l. 155-164 súd zistil, že v

konaní boli vypočuté svedkyne, ktoré boli kolegyňami žalovanej na predmetnej prevádzke žalobkyne. Z
takto riadne vykonaných výpovedí v predmetnom konaní svedkyne O. H., súd zistil, že táto pracovala
ako zástupkyňa vedúcej na predmetnej prevádzke, kde sa často diali drobné krádeže. Nie vždy sa
podarilo chytiť zlodejov, nakoľko predajňa mala veľké regále, vysoké približne 2 m a rozlohu. Boli dni
keď boli chytení aj traja páchatelia v jeden deň. Páchatelia boli často krát agresívny a pri ich zaisťovaní

zo strany zamestnankýň do príchodu polície boli schopný utiecť. Svedkyňa upozorňovala na situáciu
inšpektora X.. Č., ako aj riaditeľku, pričom zo strany žalobkyne dostali zamietavú odpoveď ohľadom
namontovania kamerového systému. Až neskôr bola namontovaná jedna statická kamera, ktorá bola
zameraná len na časť oddelenia, kde bol alkohol. Táto však nemala záznamové zariadenie a pri
snímaní len aktuálneho stavu nebolo možné zabezpečiť aby jedna zo zamestnankýň vkuse sledovala

monitor z výstupu kamery. Zo strany páchateľov bola napadnutá vedúca predajne pani J.. Páchateľa
vedeli zamestnankyne zaistiť len keď spolupracoval, následne bola volaná polícia. Svedkyni sa pri
tom stala aj situácia keď vykladala tovar v oddelení alkoholu, že tam vbehol človek a v momente
sekundy si odniesol fľašu alkoholu bez zaplatenia, pričom svedkyňa nemala žiadnu možnosť ho
zastaviť. Často krát pre práceneschopnosť boli na prevádzke miesto siedmych žien len štyri. Svedkyňa

bola prítomná aj keď bol chytený páchateľ, ktorý mal od oblečením 40 ks čokolády. Svedok Ing.
Č., ktorý bol vypočutý aj v predmetnom konaní, potvrdil že v sledovanom období v roku 2008-2012
kamerový systém nebol. V prípade práceneschopnosti dlhotrvajúcejšej bola zabezpečovaná náhrada,
v prípade krátkodobej práceneschopnosti nebola snaha tlmiť zabezpečenie doplnenia zamestnancov
do prevádzky. Svedkyňa A. I., ktorá pracovala ako predavačka na predmetnej prevádzke, za príčinu

vzniknutých schodkov považovala krádeže v predajni. Svedkyňa I. N., ktorá pracovala ako predavačka
v predmetnej prevádzke potvrdila, že vzniknuté schodky boli spôsobené krádežami v predajni, ktorú
navštevovali neprispôsobiví občania, čo sa fakticky nedalo ustrážiť zamestnancami predajne. Svedkyňa
uviedla, že bola napadnutá rómskym spoluobčanom, keď ho upozornila na krádež. Keď niektorá
pracovníčka bola na PN, na prevádzke bolo aj menej ako 7 zamestnankýň. Svedkyňa potvrdila, že

na predmetnej prevádzke existoval systém skladania sa na schodky stravnými lístkami. Svedkyňa
V. O. uviedla, že na predmetnej prevádzke sa často diali krádeže, pričom napriek tomu, že sama
napísala vedeniu list, kde žiadala o zabezpečenie bezpečnostnej služby aj tak musela zaplatiť schodok
vzniknutý na predajni. Žalobkyňa nezabezpečila žiadny systém na zabezpečenie predajne. Svedkyňapotvrdila existenciu systému skladania sa lístkov na prípadný vzniknutý schodok. V prípade, že nejaká
zo zamestnankýň nenastúpila do práce, nebolo to riešené doplnením, ale vykrývalo sa to len so
zamestnancov, ktorí tam ostali. Svedkyňa S. S., ktorá pracovala ako zástupkyňa vedúcej na predmetnej

v prevádzke v rozhodnom čase potvrdila, že zabezpečenie zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k tovaru
nebola vyriešená. V predajni dochádzalo k veľkej fluktuácii zamestnancov a chýbajúci systém ochrany
tovaru považovala za príčinu vzniku schodkov. Svedkyňa uviedla, že na potrebu zvýšenia bezpečnosti a
prijatia opatrení zo strany žalobkyne upozorňovala inšpektora pána Č., pričom tam boli prítomné vedúca
pani J. a druhá pani zástupkyňa pani Hrnčiarová. Svedkyňa potvrdila zabehnutý systém už zbierania sa

stravných lístkov za účelom prípadného vyrovnania schodku. Svedkyňa K. I. potvrdila, že na predajni boli
časté krádeže, za deň aj viac krát, v prípade väčšej krádeže sa volala polícia. V prípade menšej krádeže
sa od zlodeja zobral tovar a zlodej musel opustiť predajňu. Nebol zabezpečený pracovník bezpečnostnej
služby ani kamerový systém v predajni. Pokiaľ nejaký zamestnanec vypadol zo zmeny, keď bolo
možné, tak sa preradil zamestnanec z inej zmeny, ak to nebolo možné, tak sa stávalo, že na predajni
zostávali 4 zamestnankyne. Svedkyňa potvrdila systém skladania sa stravnými lístkami na prípadné

vyrovnanie schodku. Svedkyňa C. Z. potvrdila, že pracovala na predmetnej prevádzke aj v rozhodnom
čase, krádeže sa tam vyskytovali dennodenne. Týmto sa snažili zamestnankyne predchádzať tým, že
dávali pozor na tovar, pokiaľ im to umožňovali pracovné povinnosti. Zamestnankýň na zabezpečenie
ochrany priestoru nebol dostatočný počet, občas sa dokonca stalo, že boli len 4. Na vzniknutú situáciu
upozorňovalizástupkyňu,tákontaktovalainšpektoraasituáciasariešila,avšakkeďniektovypadolnáhle

a odišiel na PN, tak sa to nevyriešilo. Svedkyňa potvrdila, že vedúca predajne sa snažila zabezpečiť
bezpečnostnú službu v predajni, čo žalobkyňa neurobila. Svedkyňa A. Č. uviedla, že pracovala na
predajni nejaký mesiac, dva, pričom potvrdil, že na predmetnej prevádzke, dochádzalo k častým
krádežiam. Zamestnankyne dávali pozor na predajni, aby nedochádzalo ku krádežiam, avšak bolo ich
málo a každá mala svoje povinnosti, ktoré museli vykonávať, takže dozor nemohol byť v dostatočnej

miere zabezpečený len zo strany zamestnankýň. Navyše na predajni dochádzalo k veľkej fluktuácii, keď
ľudia pracovali na prevádzke jeden alebo dva týždne. Svedkyňa D. J. pracovala na predmetnej predajni
v rokoch 2010-2012 potvrdila, že na predajni dochádzalo ku krádežiam. V čase keď tam pracovala
bol zabezpečený kamerový systém, ktorý bol neúčinný, nakoľko bol len imitačným. Zrkadlá boli pri
pokladniach, pri mäsových výrobkoch a niekde pri káve. O potrebe prijatia ďalších opatrení komunikovali

s vedúcou predajne pani J.. Svedkyňa S. J. uviedla, že pracovala od novembra 2012 do augusta 2013
na predmetnej prevádzke. Zabezpečenie predajne zabezpečovali len zamestnankyne, na predajni sa
vyskytovali krádeže zo strany kupujúcich a v prípade výpadku zamestnancov dovoleniek sa stávalo, že
na prevádzke chýbali aj dve zamestnankyne. Svedkyňa potvrdila, že zamestnankyne sa dožadovali
zabezpečenia predajne. Svedkyňa K. Š. potvrdila, že vr roku 2009-2012 pracovala na predmetnej

prevádzke. Potvrdila, že na predajni dochádzalo dennodenne ku krádežiam zo strany neprispôsobivých
občanov. Zamestnankyne signovali zamestnávateľovi, aby boli prijaté opatrenia, aby bol ustanovený
SBS-kár, avšak toto nebolo zo strany žalobkyne zabezpečené. Pokiaľ boli umiestnené kamery, jednalo
sa o atrapy. Svedkyňa potvrdila odovzdávanie dvoch až troch stravných lístkov na prípadné krytie
stravnýchlístkovabyneboltakývysoký.SvedkyňaK.P.potvrdila,žepracovalanapredmetnejprevádzke

v rokoch 2010 - 2015. Potvrdila, že na predajni dochádzalo ku krádežiam, keďže pracovala ako
predavačka na oddelení mäsa. Z toho dôvodu nemohla opustiť svoje pracovné miesto. Svedkyňa
potvrdila, že sa dožadovali prijatia opatrení, pričom najprv tam boli namontované atrapy kamerového
systému, neskôr bol namontovaný riadny kamerový systém. Svedkyňa potvrdila, že sa stalo, že pokiaľ
boli výpadky tak na zmenu nastúpilo nie šesť zamestnankýň ale len štyri zamestnankyne. Z toho jedna

musela byť na pokladni, jedna na oddelení zeleniny, jedna v mäsiarni a jedna na oddelení mliečnych
výrobkov. Pri takomto rozložení vzhľadom na to, že bolo potrebné vykladať tovar, nebolo možné
dostatočne dohliadnuť na takú veľkú predajňu. Svedkyňa X. K. uviedla, že od mája 2013 pracovala
na predmetnej prevádzke na oddelení mäsa. Potvrdila, že dochádzalo ku krádežiam. Podľa svedkyne
že boli namontované kamery, avšak nevedela sa vyjadriť k ich funkčnosti. Svedkyňa potvrdila, že na

zmenu nastupovalo sedem až osem žien, avšak keď došlo k dovolenke alebo chorobe zamestnankyne,
tak tento stav bol nižší. Svedkyňa K. Š. potvrdila, že pracovala na pozícii predavačky a pokladníčky na
predmetnej prevádzke žalobkyne. Počas jej pôsobenia dochádzalo na predajni ku krádežiam, ktoré boli
oznamované polícii, pričom sa jednalo o deti aj starších ľudí. Zabezpečenie predajne bolo zo strany
žalobkyne len tým, že tam boli umiestnené zrkadlá. Počet zamestnankýň na zabezpečenie predajne

pred krádežami bol nedostatočný.

Podľa čl. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) zamestnanci majú právo na mzdu
za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotaveniepo práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky,
ktorézamestnancomumožňujúčonajlepšívýkonprácepodľaichschopnostíavedomostí,rozvojtvorivej
iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Podľa čl. 5 zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z
pracovnoprávnych vzťahov

Podľa § 177 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné

podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí
nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Podľa § 178 ods. 1, 2 ZP (1) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu
života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
(2)Akhrozíškoda,zamestnanecjepovinnýnaňuupozorniťvedúcehozamestnanca.Akjenaodvrátenie

škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť
nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Podľa § 182 ods. 1, 2, 3, 4 ZP (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná

hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je
neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok
vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach
zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý

zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podľa § 187 ods. 1, 2 ZP (1) Ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec
uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu

niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 189 ods. 1, 2, 3 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov,
je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa
jednotlivýmzamestnancomurčípodielnáhradypodľapomeruichpriemernýchzárobkov,pričomzárobok

ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa
odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť
sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými
podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich
priemerných zárobkov.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky ddplatná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa § 10c citovanej vyhlášky ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Z vykonaného dokazovania súd skutkovo a právne uzatvára:

Žalovaná bola zamestnankyňou žalobkyne na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy, kde pracovný
pomer vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 23.11.2010, kedy zároveň bola podpísaná Dohoda
o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestanec povinný vyúčtovať.

Zodpovednosť zamestnanca za schodok podľa § 182 ZP je osobitná zodpovednosť. Podmienkou je
existencie je písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorú žalobkyňa preukázala prostredníctvom
Dohody o hmotnej zodpovednosti, pričom táto bola podpísaná spolu s pracovnou zmluvou žalovanej.
Na základe tejto dohody išlo o spoločnú hmotnú zodpovednosť podľa § 182 ods. 1 veta druhá ZP.

Žalobkyňa v konaní preukázala existenciu schodku na zverených dohodách prostredníctvom Záznamu
z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie 27.06.2012 - 26.09.2012 vo výške 5
688,15 Eur, pričom k náhrade bol zamestnancom vyúčtovaný schodok vo výške 2 748,40 Eur, z ktorého
žalovanej pripadal podiel vo výške 113,31 Eur. Tieto skutočnosti neboli ostatne ani medzi účastníkmi
sporné, preto súd v súlade s § 153 ods. 1 O. s. p. rozhodoval o týchto skutočnostiach ako nesporných.

Pokiaľ ide o prípadné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca na schodku na zverených hodnotách,
v tomto prípade je možný tak učiniť v súlade s § 182 ods. 3 ZP, ak zamestnanec preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie na
základe návrhov žalovanej z ktorých vyplynulo, že zamestnankyne žalobkyne dlhodobo upozorňovali

žalobkyňu ako zamestnávateľa, na potrebu prijatia opatrení, aby nedochádzalo k vzniku schodku t.
j. konkrétne zamestnania pracovníka bezpečnostnej služby a kamerového systému so záznamovým
zariadením, čím bola splnená podľa názoru súdu povinnosť zamestnancov podľa § 178 ods. 2 ZP.
Zamestnankyne zároveň zabezpečovali ochranu tovaru svojím dohľadom avšak v nedostatočnom počte
a pri výkone iných povinností. Súd mal preukázané z výpovedí svedkýň: D. J., a prostredníctvom

listinných dôkazov svedkýň vypočutých v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11CPr./1/2014 Andrei
Hrnčiarovej, A. I., I. N., V. O., S. S., K. I., C. Z., A. Č., D. J., S. J., K. Š.T., K. P., X. K. O. K. Š.,
ako aj samotnej žalovanej, že na predajni dochádzalo k častým krádežiam zo strany neprispôsobivých
občanov. Žalobkyňa predmetnú predajňu, napriek upozorneniam zamestnancov nevybavila potrebným
kamerovým záznamovým zariadením alebo pracovníkom bezpečnostnej služby, ktorý by dohliadal, aby

nedochádzalo ku krádežiam tovaru na predajni. Skutočnosť, že zamestnanci žiadali uvedené opatrenia
a to, že toto v danom čase nebolo uskutočnené vyplynulo z výpovedi vyššie uvedených svedkýň ako
aj inšpektora žalobkyne, preto súd považoval túto skutočnosť za preukázané a zároveň v zmysle §
153 ods. 1 O. s. p. nebola sporná medzi účastníkmi. Súd na základe uvedeného usúdil, že v § 177
ods. 1 ZP má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať pracovné podmienky, aby mohli zamestnanci

vykonávať pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku, pričom ak zistí nedostatky je povinný
urobiť opatrenia na ich odstránenie. Táto povinnosť je pretavením zásad v čl. 3 a čl. 5 ZP. V prípade,
že zamestnávateľ si nesplní túto povinnosť zodpovedá za pomernú časť škody podľa miery svojho
zavinenia.Vdanejsituácii,podľasúdužalobkyňapreukázateľnemalavedomosťprostredníctvomsvojich
zamestnancov, ktorí boli informovaní o vykonaní potrebných opatrení (X.. Č. - inšpektor, riaditeľka

žalobkyne). Navyše ako súd zistil z listinných dôkazov o výsluchoch svedkýň, na predmetnej prevádzke
bolo nedostatok zamestnancov, pokiaľ chcela žalobkyňa efektívne zabezpečovať ochranu tovaru len
zamestnankyňami. O tom svedčí aj skutočnosť, že predchádzajúci prevádzkovateľ predajne spoločnosť
Zdroj na rovnakej výmere predajne mal prítomný vyšší počet zamestnankýň (v jednej zmene až 16).
Navyše súd považuje za nepochopiteľné, akú predstavu o efektivite ochrane predajne prostredníctvom

zamestnankýň mala žalobkyňa, keď zamestnankyne ako ženy, bez akéhokoľvek špeciálneho výcviku
museli čeliť páchateľom - neprispôsobivým občanom, ktorí dokonca fyzicky napádali zamestnankyne
o čom žalobkyňa musela mať vedomosť, nakoľko v prípade svedkyne J. išlo o pracovný úraz.
V danom prípade podľa názoru súdu pretavením zásady v čl. 3 ZP v § 177 ods. 1 ZP malažalobkyňa utvárať pracovné podmienky, ktoré by umožňovali plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia
života, zdravia a majetku. V tejto súvislosti bolo potrebné zabezpečiť predajňu podľa názoru súdu
minimálne bezpečnostným pracovníkom a podporiť kamerovým systémom so záznamovým zariadením.

Argumentácia žalobkyne, že záznam kamery v iných prevádzkach neumožnil v minulosti spoznať aj
tvár podozrivej osoby, pričom musí za monitorom sedieť jedna zamestnankyňa, čo znižuje produktivitu
a efektivitu práce celého personálu, len poukazuje podľa názoru súdu (na základe vykonaného
dokazovania) nato, že pre žalobkyňu bolo výhodnejšie tovar, ktorý chýbal dať si vyúčtovať od svojich
zamestnankýň, ako znášať stratu, pokiaľ by kamerový systém poukázal nato, že k odcudzeniu tovaru

došlo preukázateľne zo strany tretej osoby, čo by zbavovalo zodpovednosti za schodok zamestnankyne,
t. j. tovar, ktorý by sa možno ani nepredal, ale len ukradol musia zaplatiť zamestnankyne ako vykonať
príslušné opatrenia na skutočné vytvorenia vhodných pracovných podmienok. Takýmto spôsobom len
žalobkyňa ako silnejšia strana prenášala svoje podnikateľské riziko na zamestnankyne ako slabšiu
stranu, čo bolo pre ňu zrejme výhodnejšie, avšak nesplnila si povinnosti podľa § 177 ods. 1 ZP. Pokiaľ
aj žalobkyňa argumentuje, že zrejme musel kradnúť aj personál predajne, potom súd zdôrazňuje, že

kamerovýsystémsozáznamovýmzariadením,bytakútosituáciuzaznamenalaumožnilprijaťadekvátne
riešenie. V danej situácii súd videl aj nesplnenie si povinností žalobkyne podľa § 177 ods. 1 ZP (okrem
nezabezpečenia kamerového systému so záznamovým zariadením a bezpečnostného pracovníka),
že nezabezpečil vždy dostatočný počet zamestnankýň, ktoré by aspoň čiastočne mohli efektívnejšie
pôsobiť na zabráneniu krádeží, na čo poukazovala aj zistená skutočnosť, že v minulosti na tej istej

prevádzke a rozlohe prevádzky iný subjekt zabezpečoval predajňu väčším počtom zamestnancov (16
zamestnancov). V danom prípade súd má zato, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti podľa § 177
ods. 1 ZP, keď neurobila potrebné opatrenia na zabezpečenie predajne kamerovým systémom so
záznamovým zariadením a bezpečnostným pracovníkom, ktorá je tým pádom v príčinnej súvislosti so
vzniknutou škodou na majetku. Zákon bližšie nešpecifikuje akým spôsobom má byť a v akom pomere

zohľadnené porušenie povinností zamestnávateľa pri aplikácii § 187 ods. 1 ZP. Súd preto prihliadol
nato, že nemožno úplne zbaviť objektívnej zodpovednosti žalovanej ako zamestnanca, a určiť presne
ich pomer, súd s prihliadnutím na okolnosti škody a zásady slušnosti a spravodlivosti vyplývajúce
z ústavnoprávnych a občianskoprávnych základov, vzťahujúcich sa aj na oblasť pracovnoprávnych
vzťahov tento pomer považoval za približne rovnaký. Vzhľadom na uvedené tak súd žalovanej z

dôvodu jej objektívnej zodpovednosti na schodku a zodpovednosti žalobkyne z dôvodu subjektívnej
zodpovednostiuložilpovinnosťnahradiťžalobkyni50%zuplatnenéhoapožadovanéhoplneniat.j.56,66
Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalobkyni priznal právo na úrok z omeškania od
16.02.2013, t. j. po uplynutí doby na plnenie stanovenej žalobkyňou na základe ZP podľa § 517 ods. 2
OZ pri aplikácii § 3 ods. 1 NV SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, pri aplikácii § 10c NV

SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko právny vzťah účastníkov konania vznikol pred 31.01.2013. Úroková sadzba
tak zodpovedá 8 percentuálnym bodom a príslušnej výške základnej úrokovej sadzbe ECB, ktorá bola
v danom období bola vo výške 0,75 %, žalobkyňa však požadovala len úrok z omeškania 5,75% ročne,
čím bol súd viazaný. Súd zároveň priznal žalovanej podľa § 160 ods. 1 O. s. p. možnosť splácať peňažné
plnenie v splátkach po 10,- Eur, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia splátky včas,

t. j. v každom poslednom dni toho ktorého mesiaca. Toto bolo odôvodnené situáciu žalovanej, ktorú
mal súd preukázané zo skutočnosti, že sa nachádza v hmotnej núdzi, na základe čo jej bola priznaná
štátnou organizáciou bezplatná právna pomoc. Súd už neprihliadal na dôkazy ako boli vyžiadané správy
z Mestskej polície a Obvodného oddelenia PZ, nakoľko ich negatívne výsledky mohli byť spôsobené, zle
zadefinovanými parametrami v ich štatistike a súd mal prevažujúce výpovede bývalých zamestnankýň,

ktoré žalobkyňa nijako nespochybňovala, že ku krádežiam dochádzalo. Tieto dôkazy by preto nezmenili
rozhodnutie súdu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala podľa rozhodnutia súdu vo veci úspech vo výške 50 % a žalovaná
mala úspech rovnako vo výške 50 %, súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, tak že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, s poukazom na to, že úspešnosť oboch účastníkov
bola rovnaká.

Poučenie:Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.