Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202799
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713202799.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa
Ivana P., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa J. spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, zast.
JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho č. 3, 040 01 Košice 1 proti odporcovi
Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Na Alžbetinej 41 v Košiciach, sp.
značka 2C/2893/2012 z 19.01.2012 v plnom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania.

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 25.02.2013 doručeným súdu dňa 27.02.2013 domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2893/2012 z 19.01.2012. Ako

odôvodnenie uviedla, že jej bol dňa 01.02.2013 doručený rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 2C/2893/2012 z 19.01.2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby do piatich dní od doručenia
tohto rozsudku zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 51,45 € a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276 € na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento
rozhodcovský rozsudok vydal. Odporca ako žalobca v rozhodcovskom konaní uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. predložených poistných

podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. V
odôvodnení rozhodcovského súdu sa konštatuje, že „Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného, s tým, že tento ju nebol povinný v rámci
poistnej zmluvy ako celku podpísať.“ a že „Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať ...
mal faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť“. Spolu s rozsudkom bolo
žalovanej doručené aj upovedomenie o začatí rozhodcovského konania datované 09.01.2012, návrh
na začatie rozhodcovského konania z 02.01.2012. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa

21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 uviedol, že „Podľa názoru dovolacieho súdu V ... odvolací súd i
exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie posúdili správne. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom...“ „Z poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že
jej súčasťou sú /ako predtlačený formulár/ Všeobecné poistné podmienky ---a teda aj rozhodcovská

doložka tiež obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v
deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany /ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok/ aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložkuuvedenú v týchto poistných podmienkach. Odporca si návrhmi na začatie konania pred rozhodcovským
súdom uplatnil údajný nárok, ktorý mu mal vzniknúť titulom osobitnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá
zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Ide o neprimeranosť uvedenej

podmienky,podľaktorejodporcaprenášananavrhovateľkunákladyvzniknutémuvsúvislostispredajom
produktu - poistnej zmluvy /provízia pre obchodného zástupcu/. Administratívne náklady nie sú v záujme
spotrebiteľa. Navrhovateľka nemala a nemá o ich existencii a výške vedomosť. Po navrhovateľke
nemožnospravodlivopožadovať,abyuhrádzalaprovíziuobchodnémuzástupcovi,ktoréhozamestnával
odporca. Okrem toho, odporca bol povinný pri uzatváraní poistných zmlúv postupovať s odbornou

starostlivosťou a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky náklady.
Nie je možné od navrhovateľky po viac ako 5 rokoch od uzatvorenia poistnej zmluvy žiadať sumu,
ktorá údajne zodpovedá nákladom odporcu na uzavretie poistenia, a ktoré by mal hradiť on sám.
Čo sa týka samotného rozhodcovského rozsudku, navrhovateľka nemala možnosť riadne sa vyjadriť
v konaní pred rozhodcovským súdom. Na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala
len 5 dňovú lehotu odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V skutočnosti sa však jednalo

len o dva pracovné dni, keďže deň doručenia 01.02.2013 bol piatok. Podľa rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu ide o takzvané skrátené konanie, ktoré podľa názoru navrhovateľky nemá
oporu v zákone. Takéto konanie je v neprospech navrhovateľky a spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. Odhliadnuc od skutočnosti, že sa jedná
o vzťah spotrebiteľský, kde je príslušnosť rozhodcovského súdu vylúčená, je nemožné očakávať od

navrhovateľky, že by sa dokázala sama kvalifikovane brániť a je veľmi málo pravdepodobné, že by si v
uvedenej krátkej lehote dokázala zabezpečiť právnu pomoc. Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku,
rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a tvrdení odporcu o údajných nákladoch
spojených s uzavretím poistnej zmluvy, ktorú nijako bližšie nešpecifikoval. Právo navrhovateľky konať
pred súdom zaručené jej Ústavou SR v čl. 6, Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách

a Občianskym súdnym poriadkom jej tak bolo odňaté a porušené tým, že Arbitrážny súd v Košiciach
nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal navrhovateľku ako účastníčku konania, ani jej neoznámil
termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva. Podľa konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR, dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a sú preto považované

za neprijateľné, pričom ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok,
vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Podľa čl. 3, ods. 1
smernice 93/13/EHS „zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú,
ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa“. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti. Podľa
rozhodnutia ÚS ČR č. k. ÚS 2164/10, ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov,
musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré
by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou (ústnosť,

priamosť konania, možnosť odvolania, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľského práva).
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 02.04.2013, kde uviedol, že predmetná vec nie je

spotrebiteľským sporom. Ďalej uviedol, že nie je možné paušalizovať názor, že všetky rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Samotný
Občiansky zákonník niektoré platné takéto doložky predpokladá (§ 53 ods. 1). Pokiaľ ide o rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Cdo 1/20125, toto bolo vydané v exekučnej veci, kde neprebehlo riadne dokazovanie,
čo odporca namietal v obdobných veciach na Ústavnom súde SR a jeho sťažnosti boli týmto súdom

prijaté na ďalšie konanie. Okrem toho NS SR v tomto konaní neprihliadol na rozhodnutie NS SR 3M Cdo
14/2011 v obdobnej veci, kde mal spotrebiteľ podľa všeobecných podmienok právo, aby v určenej lehote
dodatočne po uzavretí zmluvy jednostranne odmietol rozhodcovskú doložku a tým dosiahol anulovanie
tejto časti dohody zmluvných strán. Z toho, čo uvádza navrhovateľka vo svojom návrhu, možno dospieť
k záveru, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 pís. j/ zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, t. j. z dôvodu, že boli porušené všeobecne záväzné
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a to § 53 ods. 4 pís. r/ OZ sa za takéto považujú ustanovenia,
ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Odporca tu poukazuje na skutočnosť, že uvedené pís. r/ nebolo včase uzatvorenia poistnej zmluvy súčasťou slovenského právneho poriadku (tým je až od 01.01.2008), a
preto na jeho základe nemožno tvrdiť, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Odporca poukazuje na § 53 ods. 1 posl. veta OZ, podľa ktorého platí, že sú dovolené zmluvné

dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak tieto boli individuálne dojednané.
Individuálnosť dojednania spočíva v tom, či spotrebiteľ mal možnosť znenie tejto podmienky ovplyvniť.
Navrhovateľka svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok potvrdila, že si ich
prečítala, vyslovila s nimi súhlas a následne obdržala jedno vyhotovenie. Navrhovateľka podpísala
poistnú zmluvu, Všeobecné poistné podmienky, ako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k

poistnej zmluve. Ak by tieto nebola podpísala, čo nemusela, nebola by rozhodcovská doložka vôbec
vznikla. Pritom osobitné dojednania obsahujú len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, ktoré pričom
sú formálne odčlenené od ostatného obsahu VPP odporcu. Keďže navrhovateľka mala možnosť
vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania
smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Okrem uvedeného poukázal na to, že Dodatkom č. 2 v Všeobecným
zmluvným podmienkam odporcu zo dňa 21.05.2007 pre poistenie zjednávané oprávneným sa zmenila a

doplnila XV. časť Všeobecných poistných podmienok o bod 9. podpísaných navrhovateľkou, ktorý znie:
„ Zmluvné strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho
ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. Časť) môže
poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez
toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné

dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vyvolá poistník písomne.
Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený
najneskôr 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Z uvedeného vychádza aj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3 MCdo 14/2011. Čo sa týka argumentu, že postupom rozhodcovského súdu bolo navrhovateľke
upreté právo konať pred súdom, k tomuto uvádza, že v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 pís. a/ zákona

o rozhodcovskom konaní je postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku tohto orgánu,
ktorý v § 14 a umožňuje takto postupovať a vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia odporcu.
Rokovací poriadok odkazuje na § 172 O.s.p. (ustanovenia o platobnom rozkaze). Skrátené konanie sa
naplno využíva aj v konaniach pred všeobecnými súdmi. Aj keby konanie prebehlo na všeobecnom
súde, postupovalo by sa v skrátenom konaní, a v zmenkovom konaní je dokonca lehota na podanie

námietok len tri dni. Preto je poukaz na neprimeranosť 5-dňovej lehoty navrhovateľkou neopodstatnený.
Taktiež uviedol, že odňatie možnosti konať pred súdom nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Všeobecné súdy taktiež nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej
stránke. O povinnostiach vznikajúcich navrhovateľke zo zmluvy bol povinný ju informovať finančný
agent. Súčasťou poistného spisu navrhovateľky je aj písomný záznam o požiadavkách a potrebách

klienta opatrený podpisom navrhovateľky, v ktorom je uvedené, že informácie, ktoré boli poskytnuté
finančným sprostredkovateľom, boli podávané vyčerpávajúco, jasne a že im navrhovateľka porozumela.
Existenciu pohľadávky neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie
nie je viazané na osobitné písomné ani iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. poistenia
odporcazaslalnavrhovateľkeoznámenieozánikupoisteniaobsahujúcebilanciupoistenia.Vzhľadomna

to, že predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo zaplatené
poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo
oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o bilancii poistného preto nemožno vykladať tak,
že by malo znamenať aj zánik od poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a, resp. 8
Všeobecných poistných podmienok.

Uznesením č. k. 17c/28/2013-92 zo dňa 22.04.2014 súd odložil vykonateľnosť uvedeného
rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka sa k veci vyjadrila podaním zo dňa 15.08.2014, kde uviedla, že sa jedná o spotrebiteľský

sporvzhľadomnaprebiehajúceajužukončenékonania.Podľanavrhovateľkydoložkaneboladojednaná
individuálne, nakoľko táto je obsahom aj časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú podľa
časti XVII. bod 2 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Aj v poistnej zmluve je na strane 2 uvedené, že
VPP sú súčasťou poistnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa navrhovateľka chcela vyhnúť
rozhodcovskému konaniu, musela by nepodpísať nie len Osobitné dojednania k poistnej zmluve, ale

ani Všeobecné poistné podmienky a ani samotnú poistnú zmluvu. Rozhodcovské doložky, ktoré sú
súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, sú neplatné. Ďalej uviedla, že nie je možné porovnávať
skrátené konanie pred súdom so skráteným konaním pred rozhodcovským súdom, pretože v konaní
pred súdom je lehota na podanie odporcu 15-dňová, kým v konaní pred rozhodcovským súdom bola 5dňová, pričom odpor bol navyše spoplatnený sumou 72 €. Pritom v časti XV. bod 5 VPP je uvedené, že
rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dňa 04.06.2015 došlo súdu vyjadrenie odporcu, v ktorom

tento uvádza, že novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. zákonom č. 335/2014 Z. z. bod 49 sa vložil
nový § 243d, v ktorom je uvedené: „(1) Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného
predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie

na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.“ Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 01.01.2015. Keďže predmetné rozhodnutie,
ktorého zrušenie je predmetom tohto konania, spĺňa predpoklady podľa uvedeného ustanovenia, tým,
že odporca neinicioval exekučné konanie, prestalo účastníkov konania zaväzovať, z čoho vyplýva, že
ho ani netreba zrušovať, nakoľko by išlo len o akademické rozhodovanie súdu, čím by činnosť justičných
orgánov strácala akýkoľvek zmysel predpokladaný O.s.p.

Podaním zo dňa 22.07.2015 doručeným súdu dňa 29.07.2015 vedľajší účastník na strane navrhovateľa
uviedol, že je toho názoru, že niet procesného dôvodu na zamietnutie žaloby. Súd môže rozhodcovský
rozsudok zrušiť, keďže tento sa ex lege nezrušuje a zákon výslovne neustanovuje, že napadnúť
možno len právoplatný rozsudok - v prípade zákona č. 335/2014 ZoSRK sa napáda dokonca rozsudok

neprávoplatný. Navyše v tomto konaní je súd povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky. Účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok novelizáciou
exekučnéhoporiadku stratilzáväznosť,nedošlokjehozrušeniutakýmspôsobomastakýmidôsledkami,
ako to upravuje a predpokladá zákon č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní a O.s.p. Nemožno

hovoriť o strate právneho záujmu, nakoľko podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet
sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnom prípade, musí zo zákona všeobecný

súd pokračovať v konaní v rozsahu žaloby podanej na rozhodcovský súd. Rozhodnutie súdu o zrušení
rozhodcovského rozsudku nie je konečným rozhodnutím súdu, podstatou prejednávanej veci je totiž, či
má odporca voči navrhovateľke pohľadávku, alebo nie. Obdobné názory boli prezentované v Bulletine
slovenskej advokácie č. 5/2015. Tým, že súd zruší uvedený rozhodcovský rozsudok, navrhovateľka
sa dostane do definitívnej právnej istoty, že v budúcnosti takýto rozsudok nebude exekučným titulom.

V § 372w O.s.p. prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2015, je uvedené, že „Spory
o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore
spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.
januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších
predpisov. V podaní zo dňa 14.03.2016 vedľajší účastník na strane navrhovateľa uviedol, že nakoľko

podľa § 73 ods. 1 a 3 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ustanovené
inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konania,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred1.januárom2015.Právneúčinkyúkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej

uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do
31.12.2014 sa dokončia podľa nového predpisu, iba rozhodcovská zmluva bude posudzovaná podľa
predpisov účinných v čase jej uzavretia. Podľa rozsudku KS KE sp. zn. 3Co/1013/2014 z 21.01.2016,
„Ide o prelomenie materiálnej, nie formálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský
rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti

žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 24.03.2016 uviedla, že návrh podala v súlade s § 40 ods. 1 Zákona

o rozhodcovskom konaní, pís. c/, z dôvodu osobitného nevyjednania rozhodcovskej doložky a pís. g/. V
jednej obálke v jeden deň jej bolo doručené upovedomenie návrhu začatia arbitrážneho konania ako aj
rozhodcovský rozsudok. Ak by som hypoteticky pripustila príslušnosť arbitrážneho súdu, boli porušené
jej práva ako účastníčky rozhodcovského konania. Trvá na tom, že rozhodcovská doložka nebolaindividuálne dojednaná, pretože priamo vo všeobecných poistných podmienkach časť XV rozhodcovské
konanie je v niekoľkých bodoch opísané, že sám odporca určil rozhodcovský súd a že ona je povinná sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uviedla, že ak by sa chcela vyhnúť rozhodcovskej zmluve, musela

by nepodpísať ani poistnú zmluvu, ako to uviedla vo svojich vyjadreniach. Podľa § 53 Občianskeho
zákonníka v znení posledných noviel sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovské
doložky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Na pojednávaní dňa 28.04.2016 uviedla,
že boli porušené jej práva v Ústave SR a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
nakoľko rozhodcovský súd nevykonával žiadne dokazovanie, nepredvolal ju ako účastníčku konania ani

jej neoznámil termín rozhodcovského konania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť jej práva. Podľa pís.
j/ došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Nie je daná právomoc na
rozhodovanie rozhodcovským súdom z toho dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilý
na rozhodovanie rozhodcovským súdom. Uviedla, že voči nej nie je vedená exekúcia na základe
uvedeného rozhodcovského rozsudku. Uviedla, že sa pridŕža vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa, o § 73 ods. 1 - 3 zákona č. 335/2014 Z. z.

Odporca na pojednávaní dňa 24.03.2016 uviedol, že novým ustanovením § 243d Exekučného poriadku
sa spôsobil neúčinnosť a právnu nezáväznosť rozhodcovského rozsudku, o ktorý v tomto spore ide,
pre jeho účastníkov. Jedná sa totiž o rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný pred 31.12.2014 a
zároveň do 31.03.2015 nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Tento rozhodcovský rozsudok bol

zrušený zo zákona, preto ho nie je potrebné rušiť ešte súdnym rozhodnutím. Z tohto dôvodu žiada
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže účastníci konania sú už bez právneho záujmu na rozhodnutí
sporu. Predložil rozhodnutia okresných súdov o zamietnutí žaloby z dôvodu, že takéto rozsudky už toho
času neexistujú a nezaväzujú tým pádom účastníkov konania. Na pojednávaní dňa 28.04.2016 zástupca
odporcu uviedol, že doposiaľ nebol podaný návrh na začatie exekučného konania voči navrhovateľke na

základe predmetného rozhodcovského rozsudku. Taktiež uviedol, že v prípade interpretácie § 73 ods. 1
došlo k nesprávnej interpretácii zákona, nakoľko tento hovorí v uvedenom ustanovení o prebiehajúcich
rozhodcovských konaniach pred rozhodcovskými súdmi, a nie o konaniach o zrušení rozhodcovského
rozsudku pred všeobecnými súdmi, čiže použitie nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní na skutkový a právny stav v tomto prípade je v celku irelevantný.

Z Návrhu na začatie konania o zaplatenie 51,45 € a návrhu na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012
súd zistil, že odporca podal návrh voči navrhovateľke o zaplatenie sumy 51,45 € s prísl. na základe
poistnej zmluvy č. 4367690088 zo dňa 29.05.2007, nakoľko podľa časti XVII. ods. 7a (resp. ods. 8)
Všeobecných poistných podmienok, vzniká podpisom poistnej zmluvy žalobcovi osobitná pohľadávka

voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Voči
navrhovateľke vznikla v sume 51,45 Eur. Dlžnú sumu navrhovateľka dodnes neuhradila a nedošlo
ani k jej zápočtu. Odporca navrhol, aby rozhodcovský súd postupoval skráteným konaním a vydal
rozhodcovský rozsudok na sumu 51,45 Eur istiny a 276 Eur trov konania pozostávajúcich z poplatku
za konanie, paušálu na správne náklady a paušálnej odmeny za právne zastúpenie, to všetko do

piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku. Podľa kópie Upovedomenia o začatí konania
pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, navrhovateľka bola upovedomená o začatí konania
pred rozhodcovským súdom. Podľa kópie Rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.01.2012 sp. zn.
2C/2893/2012, rozhodcovský súd uložil navrhovateľke ako žalovanej, aby do piatich dní od doručenia
tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila odporcovi ako žalobcovi peňažnú sumu vo výške 51,45 Eur a

trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok vydal. V odôvodnení je uvedené, že podmienkou prihliadania na odpor je
zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72 Eur.

Podľa kópie Návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy odporca predložil navrhovateľke návrh na

uzatvorenie poistnej zmluvy č. 4367690088, ktorá bola uzatvorená dňa 29.05.2007. Prvé poistné 515
Sk bolo zaplatené pri podpise zmluvy. Podľa Vyhlásenia na strane 2 zmluvy osoby, ktorá poistnú
zmluvu uzatvorila, táto vyhlasuje, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie odporcu, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Podľa XV. časti týchto podmienok -
rozhodcovské konanie, bod 1., poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a vzájomné

nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské
konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov s výlukami a odchylnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu
a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2. tejto časti, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickúosobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a

neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Na konci všeobecných poistných podmienok na tej istej strane sú uvedené Osobitné dojednania k
poistnej zmluve, kde v bode 2. je uvedené, že zmluvné strany týmto vyjadrujú obaja spoločne a
každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi

zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

PodľakópieOznámeniaozánikupoisteniazodňa09.06.2010,odporcaoznamujenavrhovateľke,žedňa
04.06.2010 im bola doručená žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č. 4367690088, ktorá bola uzatvorená

dňa 29.05.2007 medzi navrhovateľkou a odporcom. Odporca navrhovateľke oznámil, že na základe tejto
žiadosti dôjde dňa 30.07.2010 k zániku poistenia. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku
dňu zániku poistenia je preplatok 178,67 €, ktoré jej bude vyplatené do 14 dní po ukončení poistenia.

Súd sa oboznámil s Rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu Košice. Podľa § 16 ods. 4, ustanovenia

predošlých odsekov s výnimkou tých, ktoré upravujú aspekty skráteného konania, sa nepoužijú,
ak predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500 €, ktorej dôvodnosť vyplýva
z doložených listinných dôkazov alebo peňažná pohľadávka zo zmenky. V takýchto prípadoch sa
postupuje v skrátenom konaní primerane podľa § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku s tým, že
v oboch prípadoch sa rozhoduje formou rozhodcovského rozhodnutia, lehota na podanie odporu je 5

dní, náhradné doručenie je prípustné podľa zásad o doručovaní vyššie. Žalovaný na doručenú žalobu
odpovie resp. môže svoju obhajobu práv uplatniť v rámci podania písomného odporu alebo námietok, o
ktorých rozhodne príslušný rozhodca. Skrátené konanie upravuje § 29a.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 30.05.2007 vyplýva, aké poistenie

navrhovateľka žiadala a aké ďalšie požiadavky na poistenie mala, vpísané do predtlačeného formulára
jednoslovne alebo poznámkou áno/nie.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľky predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.
k. 3Co/1013/2014-234 zo dňa 21.01.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trebišov

č. k. 12C/149/2013-187 zo dňa 30.05.2014 o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice vydaného v obdobnej veci. V uvedenom je uvedené, že poistná zmluva medzi účastníkmi
konania je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, pretože napĺňa znaky uvedené v § 52 ods. 1,3 a
4 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania bola rozhodcovská
doložka - bod 2 osobitných zmluvných dojednaní rovnakého znenia ako v predmetnej veci. K právnemu

posúdeniu uvedenej doložky s takýmto a obdobným obsahom zaujal Najvyšší súd SR právne závery
v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná
a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu
v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky požaduje, aby sa podriadil výlučne
rozhodcovskému konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského

súdu (3Cdo/1/2012, 4Cdo/41/2012, 6MCdo/9/2012, 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013, 5Cdo/237/2013).
Ďalej citoval ustanovenie § 73 ods. 1,3 zákona č. 335/2014 Z. Z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, ktoré stanovilo, že pokiaľ nie je stanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých premetom je spotrebiteľský spor
začatý pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom

1. januárom 2015 zostávajú zachované. Taktiež bral na zreteľ aj na ust. § 243d zákona č. 233/1995
Z. z., ktoré ustanovuje, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe
návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie

exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ide
o prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský
rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti
žalobkyne sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.Vedľajší účastník na strane navrhovateľky predložil súdu predložil súdu aj uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 16Co/1047/2015-312 zo dňa 28.01.2016, ktorým tento zrušil rozsudok Okresného

súdu Lučenec č. k. 9C/65/2013-282 zo dňa 23.09.2015 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uvedeným
rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa - spotrebiteľa na zrušenie rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z toho dôvodu, že právna úprava uvedená v § 243d Exekučného
poriadku anulovala právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáhal,
a z toho dôvodu stratilo súdne konanie o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku význam a

predmet konania zanikol. Krajský súd uviedol, že uvedený záver okresného súdu nie je správny, nakoľko
znenie § 372w Občianskeho súdneho poriadku, stanovuje povinnosť súdu dokončiť spor o neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom
podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní), ktoré začali na súde pred 01.01.2015 a do toho dátumu neboli právoplatne skončené. Z obsahu
spisu vyplýva, že navrhovateľ je v zmluvnom vzťahu s odporcom, s ktorým uzavrel poistnú zmluvu

obsahujúcu spornú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok,
ktorého zrušenia sa v konaní domáha v postavení spotrebiteľa. Konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku na návrh spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím účinnosti §243d ods. 1 Exekučného
poriadku. V dôsledku účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok nebol
právnou úpravou anulovaný, len dňom 01.04.2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do

31.03.2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Pokiaľ bude navrhovateľ úspešný, rozhodnutie
o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní o návrhu
uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1 exekučného
poriadkuneodstránilamedziúčastníkmikonanianeistotu,čiodporcamávočinavrhovateľovipohľadávku
vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku. Súd v prejednávajúcej veci nemá možnosť zistiť,

či na podklade exekučného titulu - sporného rozhodcovského rozsudku vydaného pred 01.01.2015
nezačalo exekučné konanie na niektorom inom súde, ako na súde povinného navrhovateľa (na
Okresnom súde Lučenec). Preto podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné začaté konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku dokončiť.

Odporca predložil súdu rozhodnutia okresných súdov, ktoré návrhy na zrušenie rozhodcovských
rozsudkov zamietli z dôvodu, že už nie je žiadny právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku
(Okresný súd Michalovce, Lučenec, Košice II, Nové Zámky, Bardejov, Čadca).

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení ku 31.12.2014 - Dôvody na podanie žaloby, účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa ods. 2 cit. ust., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý

rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona - lehota na podanie žaloby, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona - postup po zrušení rozhodcovského rozsudku, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa ods. 2 cit. ust., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku
1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú

inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa článku 3 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa bodu 2. cit článku, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. v znení do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. 2 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 3 cit. ust., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ods. 3 cit. us.t, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ods. 4 cit. ust., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 243d zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekučné konanie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do 3 mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 372w O.s.p. prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2015, Spory o neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom
podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015
právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 73 ods. 1,3 zákona č. 335/2014 Z. Z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pokiaľ nie je
stanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých premetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015. Právne účinky
úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom 1. januárom 2015 zostávajú zachované.

Súd posúdil návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku a dospel k nasledovným
záverom: Navrhovateľka žiadala súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,
so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/2893/2012 zo dňa 19.01.2012 z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky uzatvorenej na formulári a neprimeranosti zmluvnej podmienky - povinnosti

nahradiť odporcovi náklady vzniknuté mu v súvislosti s uzatvorením poistnej zmluvy, ktoré predstavovali
províziu vyplatenú obchodnému zástupcovi. Ďalej namietala postup vydania rozhodcovského rozsudku,
ktorý jej bol doručený až súčasne s upovedomením o začatí rozhodcovského konania a návrhom,
pričom na podanie odporu mala len 5 dní (rozsudok jej bol doručený v piatok), prihliadnutie na ktorý
odpor bolo podmienené zaplatením poplatku za odpor vo výške 72 €. Namietala, že rozhodcovský súd

rozhodoval o spotrebiteľskej veci, čo je vylúčené, rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov
a ničím nepodložených tvrdení odporcu. Preto jej bolo odňaté právo konať pred súdom zaručené jej
Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka
namietala porušenie ustanovení, ktoré sú uvedené ako dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v
§ 40 ods. 1 pís. a/, c/, g/ a j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd skonštatoval,

že navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 cit. zákona) (rozhodnutie jej bolo doručené dňa
01.02.2013, čo nebolo v konaní sporné, a návrh na začatie konania na súde podala 27.02.2013).
Následne súd skúmal, či môže pokračovať v konaní vzhľadom na § 243d zákona č. 233/1995 Z.
z. Exekučný poriadok, pretože tento stanovil, že rozhodcovské rozsudky vydané v spotrebiteľských

veciach podľa „starého“ zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. môžu byť exekučným titulom
len vtedy, ak je návrh na vykonanie exekúcie podaný v lehote 3 mesiacov od účinnosti zákona. Ak
takýto návrh podaný nie je, rozhodnutie prestáva účastníkov zaväzovať. Keďže súd nemôže s istotou
určiť, či bol alebo nebol na niektorom exekučnom súde na Slovensku podaný návrh na vykonanieexekúcie, t. j. či rozsudok prestal alebo neprestal účastníkov konania zaväzovať, podľa názoru súdu
túto právnu neistotu môže ukončiť iba rozhodnutie súdu o zrušení uvedeného rozsudku. Aj podľa
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/1013/2014-234 zo dňa 21.01.2016, ide o prelomenie

materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo
zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne sa
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku (bez zreteľa na to, že v tomto rozsudku zrejme došlo
k nesprávnej interpretácii § 73 ods. 1,3 zákona č. 335/2014 Z. Z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, ktoré sa týka rozhodcovských konaní, nie konaní pred súdom, a preto ho nemožno ako právnu

normu použiť na predmetnú situáciu). Dokončenie prebiehajúcich konaní o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov priamo predpokladá aj § 372w O.s.p., ktorý stanovuje, že prebiehajúce konania o zrušenie
rozhodcovských predpisov sa po účinnosti noviel od 01.01.2015 dokončia podľa doterajších predpisov.
Aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1047/2015-312 zo dňa 28.01.2016,
konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím
účinnosti §243d ods. 1 Exekučného poriadku. V dôsledku účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku

rozhodcovský rozsudok nebol právnou úpravou anulovaný, len dňom 01.04.2015 nie je vykonateľným
exekučným titulom, ak do 31.03.2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Pokiaľ bude navrhovateľ
úspešný, rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať v
konaníonávrhuuplatnenomnarozhodcovskomsúde-§43ods.1zákonač.244/2002Z.z.Zuvedeného
vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nestráca po novele platnej od 01.01.2015

zmysel, preto súd pokračoval v konaní.
V konaní bolo sporné, či ide o spotrebiteľskú vec, na základe čoho súd ustálil, že o spotrebiteľskú
vec ide, nakoľko spĺňa podmienky ustanovené v § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Z. z. v znení do
31.12.2007, pretože v predmetnom prípade ide o zmluvu, na jednej strane ktorej vystupuje dodávateľ
ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, a na druhej strane spotrebiteľom ako osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom tento nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy, čo sa týka ako samotnej poistnej zmluvy, tak aj osobitných zmluvných dojednaní,
obsahom ktorých bola v bode 2 aj rozhodcovská doložka, pretože sa jednalo evidentne o predtlačené

zmluvy dopisované perom a z toho vyplýva, že spotrebiteľ ich obsah nemohol nijako ovplyvniť. Záznam
o potrebách a požiadavkách klienta má tiež formulárový charakter, je dopisovaný perom jednoslovne a
jedná sa o upresnenie toho, obsahovo aké poistenie spotrebiteľ požaduje, t. j. aké bude poistné krytie
a akej výšky a splatnosti bude poistné, t. j. nie aké konkrétne podmienky bude mať poistná zmluva či
rozhodcovská zmluva.

Navrhovateľka žiadala zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 pís. a/, c/, g/ a j/ zákona č.
244/2002Z.z.,nakoľkonamietalaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,ktorápodľanejnebolaindividuálne
dojednanáaspôsobilanevyváženosťvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechpovinnej,
ako aj to, že boli porušené jej práva ako spotrebiteľky ustanoveniami poistnej zmluvy o hradení nákladov,
a taktiež to, že boli porušené jej práva na riadny proces tým, že jej bol rozsudok doručený bez

riadneho dokazovania spolu s návrhom a nemala dostatok času na právnu obranu, pričom táto bola
ešte aj spoplatnená. Právne následky vyhovenia návrhu na zrušenie rozsudku podľa pís. a, c/ a podľa
pís. g/ a j/ uvedeného ustanovenia sú rozdielne. Kým v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku
podľa pís. g/ a j/ cit. ustanovenia rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti, v prípade pís. a/ a c/
pokračuje súd v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej

žalobe. Jedným z dôvodov možnosti domáhať sa úspešne zrušenia rozhodcovského rozsudku je
teda, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, § 40
ods. 1 pís. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. Platnosť rozhodcovskej zmluvy bola napadnutá z dôvodov
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že ako neprijateľná zmluvná podmienka
je neplatná. Súd teda skúmal, či rozhodcovská zmluva/doložka v tomto konkrétnom prípade je resp.

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré by bola neplatná. Súd mal za preukázané, že
navrhovateľka ako poistník a zároveň poistená a odporca uzatvorili dňa 29.05.2007 poistnú zmluvu
č. 4367690088. Navrhovateľka tu vystupuje ako spotrebiteľka a odporca ako dodávateľ, ako už
bolo uvedené vyššie. Podpis navrhovateľky ako osoby uzatvárajúcej zmluvu je na liste 2 zmluvy,
pričom nad jej podpisom je uvedené vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila, že návrh

na uzatvorenie poistnej zmluvy prijíma, vyhlasuje, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými
podmienkami (ďalej aj VPP) odporcu, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Všeobecné poistné
podmienky obsahujú XV. časť - Rozhodcovské konanie, kde v bode 1 je uvedené, že poisťovňa a
poistníksadohodli,ževšetkyvzájomnésporyaspornénárokyzpoisteniasarozhodnúvrozhodcovskomkonaní pred rozhodcovským súdom,. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Z uvedeného mal súd za preukázané, že

rozhodcovská doložka bola uzatvorená už podpisom na liste 2 zmluvy, nakoľko podľa tejto zmluvy sú
VPP jej súčasťou, hoci sú radené až za zmluvou a obsahujú aj informatívny podpis navrhovateľky o
tom, že prevzala jeden rovnopis zmluvy a týchto VPP. Ďalej, na poslednom liste VPP súd uvedené tzv.
Ďalšie zmluvné dojednania, kde je v bode 2 uvedené, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek

sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd mal za to, že ak samotné osobitné zmluvné dojednanie
hovorí, že strany sa podrobia VX. časti týchto VPP, pričom toto dojednanie je radené na rovnakej
strane, nemožno hovoriť o tom, že by tieto osobitné dojednania neboli súčasťou VPP, hoci sú opatrené
osobitným podpisom. Na posúdenie zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky je potrebné skúmať

nasledovné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka: 1. spôsobenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnosť) 2. neexistencia
individuálnosti dojednania, pričom podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah, a podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Súd mal za
to, že prvá podmienka zákona bola splnená, a to nasledovným spôsobom: V dôsledku uplatnenia tejto
rozhodcovskej doložky si odporca uplatnil úhradu osobitného provízneho nákladu vo výške 51,45 Eur na
rozhodcovskom súde. Už toto ustanovenie VPP možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo spôsobuje

ten stav, že v prípade skončenia poistnej zmluvy je spotrebiteľ sankcionovaný dodatočným nahradením
zaplatenia províznej odmeny poisťovni, ktorá je priamo uplatňovaná odporcom na rozhodcovskom
súde bez akéhokoľvek upozornenia spotrebiteľa alebo výzvy na zaplatenie, čo je v hrubom rozpore
so zásadou hospodárnosti riešenia sporov a pohľadávok medzi zmluvnými stranami. Toto ustanovenie
ako neprijateľná podmienka je na základe rozhodcovskej doložky uplatnené na rozhodcovskom súde,

ktorý koná síce na základe zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý zákon však stanovuje len všeobecný
rámec na konanie rozhodcovských súdov, ktorých konanie prebieha predovšetkým na základe ich
štatútu a rokovacieho poriadku, s ktorými navrhovateľka ako spotrebiteľka pri podpise zmluvy nebola
zo strany odporcu, resp. sprostredkovateľa poistenia oboznámená. Uvedená rozhodcovská doložka
teda mala ten dopad, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,

nakoľko jej uplatnením rozhodcovský súd priznal v skrátenom konaní, bez toho, aby sa oboznámil s
tým, či sa odporca vôbec pokúsil s navrhovateľkou kontaktovať ohľadom zaplatenia tejto pohľadávky,
pričom odporcovi priznal okrem pohľadávky 51,45 Eur aj náhradu trov konania vo výške 276 Eur, ktoré
niekoľkonásobne prevyšujú hodnotu uplatnenej pohľadávky, pričom na civilnom súde by mu náhrada
takýchto trov bez preukázania toho, že sa pokúsil uplatnenú pohľadávku žiadať od navrhovateľky

pred začatím konania, priznaná nebola. Nehovoriac o tom, že po ukončení zmluvného vzťahu bola
navrhovateľkaodporcompísomneinformovanáotom,ževočinejevidujepreplatok178,67Eur,zktorého
mohla byť uvedená pohľadávka ľahko započítaná a ešte by zostal zvyšok preplatku. Rozhodcovský súd
rozhodol v skrátenom konaní, pričom navrhovateľka mala po doručení rozsudku 5 dní na podanie odporu
(v civilnom konaní je postup v rozkaznom konaní pri spotrebiteľských veciach vylúčený, v iných veciach

je lehota na podanie odporu 15 dní a v zmenkovom konaní, kde bola lehota na podanie námietok 3 dni,
musí navrhovateľ preukazovať voči fyzickým osobám vlastný vzťah s nimi, t. j. z akého hmotnoprávneho
vzťahu zmenka vznikla, pričom súd má oprávnenie skúmať ho z hľadiska spotrebiteľského práva,
a od 01.07.2016 bude ako inštitút zrušené) so súčasným zaplatením poplatku za odpor vo výške
72 Eur, čo prevyšuje skoro dvojnásobne priznanú istinu (v civilnom konaní by bol poplatok 16,50

Eur a nebol by podmienkou platnosti podaného odporu). Všetky uvedené skutočnosti boli následkom
rozhodcovskej doložky, ktorá teda spôsobila uplatnenie takých neprijateľných podmienok uvedených v
zmluve a takých podzákonných, resp. vnútorných noriem rozhodcovského súdu, že spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Práve tu sa
uplatňuje eurokonformný výklad smernice 93/13/EHS, čo sa týka účinkov a dôsledkov vnútroštátneho

práva. Súd preto nemusel skúmať príkladmo uvedené neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v §
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je pod pís. r) až v neskoršom znení uvedené, že neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je napríklad taká, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Čo sa týka záväznostismernice, je vecou každého štátu, akým spôsobom prenesie do vnútroštátneho práva smernice EU,
rozhodujúci je ich účinok. V tomto konkrétnom prípade bol skráteným rozhodcovským konaním tento
účinok smernice vylúčený, t. j. primeraná ochrana spotrebiteľa nebola zabezpečená a došlo k hrubému

nepomeru v právach a povinnostiach zmluvných strán. Na námietku odporcu, že rozhodcovská doložka
bolaindividuálnedojednaná,pretožebolaosobitnepodpísaná,atedasauplatníods.2§53Občianskeho
zákonníka, keď netreba skúmať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, súd uvádza, že na
konci v časti XVII - záverečné ustanovenia, bod 12 je uvedené, že poistník svojím podpisom potvrdzuje
prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto VPP. Na tej istej strane je ako predtlač uvedené -

Ďalšie zmluvné dojednania, kde sa v bode 2 uvádza, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Pod uvedenými dojednaniami je podpis navrhovateľky i
osoby sprostredkujúcej poistenie pre odporcu, miesto a dátum podpisu. Z uvedeného mal súd za

preukázané, že rozhodcovská doložka by bola aj obsahom zmluvy, ak by aj navrhovateľka nepodpísala
Ďalšie zmluvné dojednania, nakoľko na liste 2 zmluvy je jasne uvedené vyhlásenie osoby, ktorá poistnú
zmluvu uzatvorila, že návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijíma, vyhlasuje, že bola oboznámená so
Všeobecnými poistnými podmienkami odporcu, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Ak by odporca
právomoc rozhodcovského súdu opieral o Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú opatrené osobitným

podpisom, k tomuto súd uvádza, že nakoľko boli uvedené na strane spoločne s inými časťami VPP a
boli vyhotovené ako predtlač, evidentne navrhovateľka nemohla zasahovať do ich obsahu, ide o situáciu
podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa táto zmluvná podmienka nepovažuje za individuálne
dojednanú.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka ako neprijateľná
zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a teda nebola daná právomoc rozhodcovského súdu
vo veci rozhodnúť. Preto súd návrhu vyhovel.

Po právoplatnosti uvedeného rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd podľa § 43 ods.

1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní pokračovať o nároku odporcu voči navrhovateľke
o zaplatenie 51,45 € a náhradu trov konania (teraz rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 151
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2
vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).