Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115011057
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115011057.2

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom na hlavnom pojednávaní dňa 23.

februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. G., nar. XX. X. XXXX v I., trvale bytom F. XXX, okres B. B.

j e v i n n ý , ž e

31. 10. 2015 v čase okolo 12,20 hod na ceste č. III/2427 v obci E., v okrese B. B. viedol v smere do obce
F. osobné motorové vozidlo zn. V. G. ev. č. I., kde bol bezprostredne po odstavení vozidla pri železničnej
stanici kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, ktorej pri kontrole nepredložil občiansky ani
vodičský preukaz, pričom po stotožnení jeho osoby bolo následnou lustráciou zistené, že má vodičský
preukaz zadržaný a vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 22T/9/2015 zo dňa 30.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2015, uložený aj trest

zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 2 rokov, počnúc dňom 29. 11. 2014,

t e d a

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze

činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný 31. 10. 2015 v čase okolo
12,20 hod na ceste č. III/2427 v obci E., v okrese Banská Bystrica viedol v smere do obce F. osobné

motorové vozidlo zn. V. G. ev. č. I., kde bol bezprostredne po odstavení vozidla pri železničnej stanici
kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, ktorej pri kontrole nepredložil občiansky ani vodičský
preukaz, pričom po stotožnení jeho osoby bolo následnou lustráciou zistené, že má vodičský preukaz
zadržaný a vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn.
22T/9/2015 zo dňa 30.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2015, uložený aj trest zákazu
činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 2 rokov, počnúc dňom 29. 11. 2014.

Obžalovanýnahlavnompojednávanívyhlásil,žesacítibyťnevinný,pretožepredmetnévozidlopôvodne
viedla jeho družka, ktorá bola v deviatom mesiaci rizikového tehotenstva a počas jazdy jej prišlo nevoľno.
S vozidlom zastavila v zákrute a on v strachu o jej a svoj život, aby do nich niekto nenarazil, pretože
do zákruty bol výhľad tak na 15 metrov sa rozhodol auto posunúť na bezpečnejšie miesto, ktorým bola

odstavná plocha pri železničnej stanici, sadol si na miesto vodiča a družka na sedadlo spolujazdca. Keď
prišli k železničnej stanici prišli tam aj policajti a družke privolal rýchlu zdravotnú pomoc. Policajtov, ktorí
išli v protismere nevidel, bol v strese zo zdravotného stavu družky.

K tomu, že stojí pred súdom opakovane za vedenie vozidla v čase ako mu bola táto činnosť rozsudkami

súdom zakázaná uviedol, že za marenie výkonu úradného rozhodnutia bol stíhaný 2x. V prvom prípade
bolo auto v oprave a priateľka s ním mala ísť do Bratislavy, pričom si chcel overiť, či je auto opravené
dobre a či je v poriadku, aby sa jej nič nestalo. V druhom prípade malo ísť auto do servisu, pričom boli
v F., priateľke prišlo zle, tak auto odviezol on.

Tvrdenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní potvrdila svedkyňa I. O., jeho družka, ktorá uviedla, že
počas tehotenstva jej bývalo častejšie zle, ale nie až tak zle, ako v ten deň. Najprv sa jej začalo akoby
ťažie dýchať, mala pocit, že jej tvrdne brucho, a tak do 30 sekúnd sa jej začalo začierňovať videnie.
Obžalovanémupovedala,žejejzačínabyťzle.Hneďakosajejzačalozhoršovaťvideniesautomzastala.
V tom momente neskúmala, kde s autom stojí. Až dodatočne sa bola na to miesto pozrieť, bolo to v

zákrute za kostolom, pričom dozadu za vozidlom mohol byť výhľad asi 50 metrov a dopredu pred vozidlo
asi 30 metrov.

Svedok F.. J. Z. uviedol, že hlásenie na výjazd obdržali z operačného strediska v Banskej Bystrici
o 12.27 hod. a o 12.33 hod. sa dostavili na miesto. Nahlásený bol druhý pôrod. Keď prišli na miesto, v

rámci vyšetrení I. O. zistil, že všetky výsledky resp. hodnoty u nej boli v norme. Táto mu počas vyšetrenie
spomínala, že krátkou pred tým odpadla. Nezistil však u nej žiadny taký stav, ktorý by ju ohrozoval na
živote. Odovzdali jej kópiu výjazdového papiera a vrátili sa späť.

Na otázky svedok doplnil, že laik ťažko rozpozná vážnosť stavu v prípade nevoľnosti, ak napr. človek trpí

cukrovkou, môže upadnúť do hypoglykemickej kómy a môže dôjsť aj k zástave srdca. Pri poranení
ruky závažnosť poranenia vie rozoznať aj laik. Počas hlásenia operátor by mal zistiť od volanej osoby
aký je stav - mal by odobrať anamnézu, prípadne ho poučiť aké nevyhnutné úkony je povinný do príchod
RZP vykonať. Pokiaľ by pacient upadol do bezvedomia z dôvodu nízkej hladiny cukru, nie je možné,
aby sa tento stav upravil bez podania liekov alebo náhradnej formy cukru, voda tu určite nepomôže.

V prípade, že dôjde k strate vedomia z dôvodu nízkeho tlaku človeka podaním tekutín sa tento stav
môže upraviť.

Svedok P. B. V. príslušník PZ uviedol, že keď išli s vozidlom okolo Obecného úradu v E., zaregistrovali
v protismere vozidlo vedené obžalovaným, o ktorom vedeli že má uložený zákaz vedenia motorových

vozidiel, pretože ho v minulosti pristihli pri porušení tohto zákazu. So služobným autom sa preto otočili
v smere jazdy obžalovaného, zapli svetelné výstražné znamenie. Obžalovaný so svojím vozidlom
evidentne zrýchlil, mali problém ho dobehnúť. Až do mieste kde vozidlo odstavil, prešli asi 1,5 km. Keď
prišli na miesto, kde vozidlo odstavil povedal im, že jeho družke prišlo zle a umožnili mu zavolať RZP.
Počas jazdy s vozidlom od obecného úradu až po miesto, kde vozidlo obžalovaný odstavil boli podľa

svedka aj iné možnosti na bezpečné odstavenie vozidla, napríklad veľké parkovisko pred obecnýmúradom a tiež na druhom strane cesty veľké parkovisko pred obchodom COOP Jednota. Potom tiež dve
odbočky na vedľajšie komunikácie.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka G. F. z
prípravného konania, ktorý sa na hlavné pojednávanie nemohol dostaviť z dôvodu jeho zdravotného
stavu. Obsah jeho výpovede bol totožný s výpoveďou P. B. V..

Výpovediam svedkov V. a F. zodpovedá aj oboznámený záznam o skutku z č. l. 15 - 16. Zápis o

dychovej skúške preukázal, že obžalovaný nebol v čase vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu. Záznam
o zhodnotení stavu osoby na č. l. 26 zas korešponduje s výpoveďou svedka Z., ktorý ho vystavil po
vyšetrení I. O..

Fotodokumentácia trasy s úradným záznamom na č. l. 49 - 56 preukazuje, že od miesta ako obžalovaný
s vozidlom vykonal jazdu až po miesto odstavenia vozidla sa v obci E. nachádzali najmenej 4 miesta,

kde bolo možné vozidlo odstaviť tak, aby netvorilo prekážku v cestnej premávke a tiež, že miesto kde
mal obžalovaný začať s jazdou nie je možné považovať za neprehľadné miesto. Tomu inak zodpovedá aj
vyjadrenie I. O., že za vozilo v mieste kde s ním zastavila bol výhľad 50 metrov a pred vozidlo 30 metrov,
ktoré údaje nezodpovedajú obhajobe obžalovaného o 15 metroch výhľadu dozadu a dopredu. Taktiež
je nutné poukázať na dlhší rovný úsek cesty, na ktorom bolo evidentne možné vozidlo odstaviť tak, aby

nedošlo k porušeniu predpisov o zastavení a státí vrátane nespevneného okraja vozovky, prípadne pri
zvolení čiastočného státia na chodníku, čo je zistiteľné aj z toho, že počas tohto vyšetrovacieho pokusu
boli na tejto trase takto odstavené motorové vozidlá.

Obhajoba sa domáhala vyslovenia, že konanie obžalovaného je možné po právnej stránke hodnotiť ako

spáchanie činu v krajnej núdzi, pretože ním chránil život a zdravie svoj, svojej družky a dieťaťa, ktoré
s nimi bolo v aute. Konanie v krajnej núdzi pritom vylučuje trestnosť jeho činu. Súčasne poukázala na
to, že ak aj obžalovaný konal v skutkovom omyle v tom, že je družke zle, aj takéto konanie vylučuje
protiprávnosť.

Prokurátor naproti tomu zastával názor, že obžalovaný tým, že vozidlo neodstavil na inom mieste, na
ktorom by už netvorilo prekážku a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak urobiť mohol,
prekročil medze krajnej núdze a musí za svoje konanie niesť zodpovednosť.

Podľa § 24 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo

hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 24 ods. 2 Trestného zákona nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo
hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený
následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu

nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

Súddospelkzáveru,žekonanieobžalovanéhoniejemožnéhodnotiťakokonanievkrajnejnúdzipodľa§
24 ods. 1 Trestného zákona, pretože tak, ako to uviedol prokurátor, obžalovaný svojím konaním prekročil
medze krajnej núdze.

Nikto nespochybňuje vyjadrenie obžalovaného a jeho družky, že jej zdravotný stav znemožnil vykonať
funkciu vodiča motorového vozidla a preto musela vozidlo odstaviť v zákrute v obci E.. Obžalovaný síce
v rámci obhajobných tvrdení uviedol, že s vozidlom vykonal jazdu aby ochránil život a zdravie svojej
družky, seba a dieťaťa, ale súčasne tú myšlienku rozviedol s tým, že mal obavu, aby do nich niekto v

tej zákrute nenarazil. Z uvedeného vyplýva, že v podstate presunom vozidla nechránil život a zdravie,
ale majetok a to konkrétne predmetné motorové vozidlo. Pokiaľ ide o život a zdravie družky, prípadne
dieťaťa nie je možné mať za to, že mal mať obžalovaný dôvodnú obavu z ich ohrozenia prípadnou
haváriou, nakoľko nemusel s ostatnými cestujúcimi zostať vo vozidle a aj priamo z toho miesta mohol
telefonovať na rýchlu zdravotnú pomoc, teda vo vzťahu k životu a zdraviu bolo možné nebezpečenstvo

odstrániť inak. Vo vzťahu k ochrane majetku je nutné poukázať na vykonané dôkazy, z ktorých nevyplýva
bezprostredné nebezpečenstvo, že by malo dôjsť k narazeniu do ich odstaveného vozidla, bolo možné
toto vozidlo ako prekážku v cestnej premávke vyznačiť prenosným dopravným značením - výstražným
trojuholníkom a ak by aj toto nebolo možné považovať za dostatočné, nie je možné mať za to, že bolonutné vykonať jazdu s vozidlom až na takú vzdialenosť po miesto, kde ho skutočne odstavil, keď počas
tejto trasy bolo možné vozidlo bezpečne odstaviť omnoho skôr tak, aby prekážku cestnej premávke
netvorilo, čím by došlo aj k odstráneniu nebezpečenstva vzniku škody na majetku.

Už len tieto konštatovania súd oprávňujú vysloviť záver, že obžalovaný medze krajnej núdze prekročil a
nie je možné v jeho prípade aplikovať ustanovenie § 24 ods. 1 Trestného zákona.

Napriek tomu je potrebné prihliadnuť aj na iné dôkazy, konkrétne na obsah výpovedí svedkov P. B. V. a
G. F., najmä v tej časti, že ako v protismere míňali vozidlo vedené obžalovaným a ako sa otočili za ním,

pričom použili aj svetelné výstražné znamenie, tento s vozidlom evidentne zrýchľoval. Táto skutočnosť
nasvedčuje tomu, že obžalovaný si bol vedomý, že svojím konaním - vedením vozidla v zákaze tejto
činnosti uloženej mu súdom porušuje zákon a jeho obhajoba, že si policajné vozidlo idúce v protismere
nevšimol,anevidelho,anikeďišlozanímvyznievaminimálnenevierohodne,ažúčelovo.Taktovyznieva
aj jeho vysvetlenie dôvodov, prečo v minulosti opakovane porušil zákon tým, že viedol vozidlo v zákaze
činnosti.

Obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože maril výkon rozhodnutia
súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona,
teda prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, výšku spôsobenej škody. Tiež prihliadal na
zavinenie a pohnútku obžalovaného, pričom súd konštatuje, že obžalovaný sústavne pácha rovnakú
trestnú činnosť, nerešpektuje rozhodnutia súdov a pred jej opakovaním ho nezastavili opakovane
uložené tresty na slobode. Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom dospel k záveru,

že u obžalovaného poľahčujúce okolnosti nie sú žiadne, naopak priťažuje mu, že už bol za trestný čin v
minulosti odsúdený, a to konkrétne v roku 2012 mu bol za prečin podielnictva podľa § 232 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona uložený peňažný trest, ktorý zaplatil 8. 1. 2013. Dňa 30.1. 2015 bol Okresným súdom
Žilina odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
opäť k peňažnému trestu 500 Eur a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky, pričom

rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. 2. 2015. 29. 5. 2015 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody a Okresným
súdom v Banskej Bystrici v konaní pod č. 4T/74/2015 mu bol za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona dňa 23. 9. 2015 uložený podmienečný
trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov, ktorý bol

zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 0T/66/2015 z 1. 10. 2015, ktorým mu
za ďalší prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
bol opäť uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou do
1. 10. 2017 spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 30 mesiacov. Skutkov, ktorými
maril výkon úradného rozhodnutia sa pritom obžalovaný dopustil 28. 6. 2015 a 30. 9. 2015, teda

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za zanedbanie povinnej výživy a v podstate v zmysle §
49 ods. 2 Trestného zákona pri oboch odsúdeniach Okresným súdom Banská Bystrica keď tento súd
ukladal trest odňatia slobody mal tento už vtedy ukladať ako trest nepodmienečný.

Súd v zmysle § 34 Trestného zákona prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného, kde je súd toho

názoru, že uložený trest má v podstate plniť jednak generálnu prevenciu, aby odradil iných občanov od
páchania trestnej činnosti, ale aj prevenciu individuálnu, aby obžalovaný v budúcnosti trestnú činnosť
nepáchal.

Už vyššie bolo naznačené, že obžalovanému boli opakovane dané formou uloženia podmienečných

trestov výstrahy, aby sa zdržal trestnej činnosti, ktoré sa evidentne minuli účelom trestu, pretože
obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia opäť nerešpektoval právoplatné rozhodnutie
súdu a vykonal činnosť, ktorá mu bola zakázaná. Z toho hľadiska bolo možné obžalovanému ukladať
už iba jediný možný druh trestu a to trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný.

Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona je
ustanovený trest odňatia slobody až na dva roky.Pretože súd u obžalovaného zistil prevahu priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi, resp.
pri neexistencii poľahčujúcich okolností, zvýšil podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona dolnú
hranicu trestnej sadzby o tretinu, čo znamenalo, že mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody

na 8 mesiacov až 2 roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd za primeraný považoval trest odňatia slobody v strede
takto určenej trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov. V rámci tejto výmery trestu vyhodnotil aj osobné
pomery obžalovaného, že je otcom maloletých detí a s družkou čelia nepriaznivým životným udalostiam,

ktoré osobné pomery však nemôžu znamenať benevolenciu orgánov štátu nad konaním občana, ktorý
sústavne porušuje zákon a ani uloženia miernejších foriem trestu nevedú k jeho náprave.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.