Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/215/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201143
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201143.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu T. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Š. XXX, D.,
právnezastúpenéhoMgr.JankouKrakovskou,advokátkousosídlomČajakova1,Košice,protižalovanej
Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej
č. 30788-7/2013-BA z 23. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 30788-7/2013-BA z 23. júla
2013, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. 5062-29/2013-RV z 22.3.2013 a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 275,94 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyne žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právnej zástupkyne žalobou podanou v lehote podľa §
250b ods. 1 O. s. p. domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej - Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislavaakodruhostupňovéhosprávnehoorgánuč.30788-7/2013-BAz23.júla2013,ktorýmžalovaná

rozhodla o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava
č. 5062-29/2013-RV z 22. marca 2013 tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia z 22. marca 2013 o
priznaní nároku na náhradu za bolesť v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 31. decembra 2009 v
sume 447,00 Eur zmenila tak, že sumu 447,00 Eur nahradila sumou 298,00 Eur.

2. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava rozhodnutím

z 22. marca 2013 č. 5062-29/2013-RV podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) rozhodla, že žalobca T. F. má nárok na náhradu
za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31. decembra 2009 v sume 447,00 Eur určenej podľa
§ 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého
stupňa konštatoval, že žiadosť žalobcu, ktorá bola doručenia Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava

28. novembra 2011 po jej posúdení podľa zákona č. 437/2004 Z. z., vrátane lekárskeho posudku
o bolestnom vystavenom posudzujúcim lekárom MUDr. U. C. bola uznaná za dôvodnú v rozsahu
výsledkov kontroly lekárskeho posudku v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 písm. c) posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava. Kontrolou vykonanou posudkovým lekárom pobočky
bolo zistené nasledovné: „Posudkový lekár konštatuje, že operačný zákrok chrbtice bol ohodnotený
položkou 88 a s počtom 20 bodov, t.j. nie je odôvodnené zvýšenie položky 108b podľa § 9 ods. 5 a

6 zákona č. 437/2004 Z. z.“ správne ohodnotenie bolesti podľa posudkového lekára je 30 bodov, tedanie podľa obsahu posudku posudzujúceho lekára MUDr. U. C. v rozsahu zvýšenia podľa § 9 ods. 5 a
6 zákona č. 437/2004 Z. z.

3. Vo včas podanom odvolaní z 3.4.2013 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne
namietal nedôvodnosť krátenia bolestného v prvostupňovom rozhodnutí z 22.3.2013, t.j. priznanie iba
čiastočnej náhrady za bolesť v dôsledku pracovného úrazu. V tejto súvislosti žalobca argumentoval v
riadnom opravnom prostriedku nasledovne:

„Namietame postup správneho orgánu, ktorý pristúpil k zmene lekárskeho posudku. Poukazujeme
na zákonom danú kompetenciu posudkovému lekárovi, podľa ktorej „Lekárska posudková činnosť
úrazového poistenia“ zahŕňa iba „kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z
povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných
prípadoch“ a nie aj opravu lekárskeho posudku.

Poškodený tvrdí, že priznať alebo nepriznať zvýšenie bolestného podľa zásad zákona nie je o
subjektívnej úvahe, ale je to o príkaze rešpektovať a naplniť zákon tak, ako to z neho vyplýva...,
ak boli pre toto zvýšenie splnené zákonné podmienky. Ťažké poškodenie zdravia, trvalé poškodenie
chrbtice operačný zákrok, bolestivý stav po úraze i operácii, vyradenie z pracovného procesu osoby v
produktívnom veku, strádanie trvalej bolesti, psychické strádanie, ako aj ďalšie zdravotné ťažkosti sú

toho najlepším dôkazom. Podľa § 9 ods. 5 zákona pre zvýšenie na dvojnásobok nie je potrebné, aby
boli splnené všetky podmienky, postačuje aby bola splnená aspoň jedna podmienka.

V tejto súvislosti preto poukazujeme aj na zákon o odškodňovaní, podľa ktorého „Ak vzniknú dôvodné
pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského

uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu.“

Uvedené teda znamená, že ak mal správny orgán pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku, bolo
jeho povinnosťou vo veci ustanoviť znalca s vyššou odbornou erudíciou ako má vyhotoviteľ pôvodného

lekárskeho posudku.

Posudkový lekár nemá kompetenciu na opravu lekárskeho posudku. Na podporu tohto tvrdenia
poukazujeme na rozsudok NS SR 4Sžso 64/2009, rozsudok NS SR 9 Sžso 70/2011, ale aj judikatúru
R 75/2012.

Okrem toho vydané rozhodnutie je zmätočné, pretože nie je známe, ktorá položka bola priznaná a v
akej výške, resp. ktorá priznaná nebola.

Z dôvodu, že ak Sociálna poisťovňa má pochybnosti o bodovom hodnotení (nesprávny postup a

spochybňovanie je na strane Sociálnej poisťovne), tomuto rozhodnutiu preto musí predchádzať riadne
znalecké dokazovanie podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Týmto spochybnením sa podľa §
196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. fakultatívna možnosť stáva povinnosťou na tento postup. O výbere
znalca žiadame vopred informovať.

Na základe vyššie uvedeného žiadame rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava č.
5062-29/2013-RV zo dňa 22.3.2013 zrušiť.

Poškodený žiada priznanie uplatnenej úrazovej dávky za bolesť tak ako to hodnotil vyhotoviteľ
lekárskeho posudku MUDr. U. C. za 40 bodov, v celkovej hodnote 596 Eur.“

4. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej z 23. júla 2013, ktorým žalovaná krátila priznané
bolestnéžalobcuvsúvislosti spracovnýmúrazomz31.12.2009zosumy447,00Eurpriznanejsprávnym
orgánom prvého stupňa na sumu 298,00 Eur žalovaná odôvodnila obsahom posudku posudkovej
lekársky Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorá v rámci kontroly bodového hodnotenia

pracovného úrazu poškodeného zo dňa 31.12.2009 na účely náhrady za bolesť v posudku z 5.6.2013
konštatovala v rámci vlastných posudkových záverov nedôvodnosť bodového ohodnotenia bolestného
v posudku posudzujúceho lekára MUDr. U. C. zo 7.11.2011, a taktiež rozdiel v bodovom ohodnotení
bolestného oproti posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava s celkovýmzáveromkonečnéhopočtu20priznanýchbodovohodnoteniabolestnéhopovykonaníkontrolybodového
ohodnotenia pracovného úrazu v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

II.

1. Obsahom žaloby z 13.8.2013 boli nasledovné žalobné námietky vytýkajúce správnym
orgánomobochstupňovnedôvodnosťkráteniabodovéhoohodnoteniabolestnéhožalobcuaodmietnutie

vykonania znaleckého dokazovania, poukazujúce predovšetkým na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky k danej právnej problematike:

„Postup žalovanej je v rozpore so zákonom č. 437/2004 Z.z. a zákonom č. 461/2003 Z.z. predovšetkým
z dôvodu odmietnutia vykonať znalecké dokazovanie.

Zo strany žalovanej ide o nesprávny postup v celom procese likvidácie poistnej udalosti, posudzovania
bodového hodnotenia ako aj v zmysle § 195 zistenia skutočného stavu veci a zabezpečenia podkladov
pre vydanie rozhodnutia.

Žalobca tento postup dokumentuje napríklad rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 4Sžso/64/2009, ktorý odmietol „striktné príkazy“ žalovanej (posudkových lekárov) vyhotoviteľovi
lekárskeho posudku k potrebou ustanoviť znalca, ak je niektorá otázka sporná.

Podobne aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sžso/70/2011 je podstata žalobných
námietok v námietke nezákonného zníženia bodového ohodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely

náhrady za bolesť v dôsledku nezákonného postupu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý
podľa žalobcu nie je oprávnený sám také zníženie vykonať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tejto námietke prisvedčil a uviedol, citujeme: „Hoci lekárska
posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o

sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky
náhrady za bolesť, odvolací súd zastáva právny názor, že z tohto kontrolného oprávnenia nemožno
vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia stanoveného
v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z.“

K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp.zn. 10So/49/2012
zo dňa 12.6.2013 (citujúc rozhodnutie 9 Sžso 70/2011 a rozhodnutie sp.zn. 7Sžso/41/2011, podľa
ktorého pri rozdielnom názore podávateľa posudku a posudkového lekára poisťovne patrí zodpovedanie
odbornej otázky na posúdenie znalcovi). V rozsudku sp.zn. 10So/49/2012 je vyslovený názor,
že „Určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo teda zákonom zverené

posudzujúcim lekárom, pričom lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne
podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. zahŕňa iba kontrolu bodového ohodnotenia na účely
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

„Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok
ako hodnoverný dôkaz.“

Na základe vyššie uvedeného zdôvodnenia žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutia žalovanej zrušiť
a vo veci samej nariadiť znalecké dokazovanie. Až po vykonaní odborného znaleckého posúdenia

znalcom na jeho presvedčivosti a logickosti záverov vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými
prostriedkami vydať nové rozhodnutie.

Preto doterajší stav sám o sebe významne oslabuje presvedčivosť vydaných rozhodnutí, ktoré sú
z dôvodu nezákonného zásahu nekompetentným posudkovým lekárom ničotné, čím je oslabená

predvídateľnosť správneho rozhodnutia, čo nie je možné v činnosti správneho orgánu (žalovanej)
tolerovať.Žalobca sa taktiež nestotožňuje s názorom žalovanej v odmietnutí priznať odškodnenie za položku
88, že táto je už zahrnutá vo zvýšení podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Takéto hodnotenie
nevyplýva z daných položiek prejavujúcimi sa u každej osobitne svojim špecifickými znakmi. Podľa

všeobecného výkladového slovníka je potrebné vykladať pojem znak ako charakteristickú vlastnosť,
ktorá z biologického hľadiska predstavuje navzájom porovnateľnú vlastnosť organizmu (morfologická,
etologická, ekologická a i/ a ktorá nie je totožná s inou. Preto je aj z tohto dôvodu názor žalovanej
nesprávny a súčasne potvrdzujúci nevyhnutnosť odstrániť existujúce rozpory ustanovením nezávislého
znalca.

Z obsahu vydaného rozhodnutia žalovanej je tak zrejmé, že sama svojvoľne neuznala časť položiek
bez toho, aby na zistenie správneho bodového hodnotenia navrhla ustanovenie znalca v súlade s
ustanovením § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.
Toto jej konanie nemôže ospravedlniť ani to, že tak urobila na základe „usmernenia“ posudkových
lekárov žalovanej.

Zo strany žalovanej tak ide o nesprávny postup v prípade ak má pochybnosti o správnosti lekárskeho
posudku alebo znaleckého posudku na zhodnotenie bolestného. V takom prípade ako jediný správny
postup je potreba ustanoviť znalca na odstránenie rozporov v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.

Žalobca uvedené skutočnosti namietal už v podanom odvolaní, pričom žalovaná ich nerešpektovala.
Naďalej postupuje svojvoľne, nerešpektuje stabilnú rozhodovaciu činnosť súdov, predovšetkým
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že posudkový lekár nie je kompetentný vykonať opravu ani
zmenu lekárskeho posudku.
Takéto konanie je vzhľadom na dostatok dôkazov o opakovaných nesprávnych postupoch žalovanej

(napr.rozhodnutiesp.zn.10So/49/2012)logickyvrozporesčl.152ods.4ačl.2ods.2ÚstavySlovenskej
republiky a vydané rozhodnutia pre úmyselné obchádzanie zákona ničotné.

Ako nesprávne a nezákonné sú zásahy vecne nekompetentného posudkového lekára vykonávajúceho
zmenu lekárskeho posudku aj preto, že posudkový lekár s atestáciou „posudkové lekárstvo“ nie je

supervízor v medicíne suplujúci celú škálu medicínskych odvetví. Preto takéto zásahy odmieta aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej stabilnej rozhodovacej činnosti. Uvedené preukazuje
žalobca aj jedným z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/49/2012
zo dňa 12.6.2013 s odôvodnením v predchádzajúcej časti žaloby.

Ako nesprávny názor žalovanej je aj v otázke výkladu § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Toto
ustanovenie nevylučuje možnosť zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 9 ods. 5 (písm. a) až c) o
polovicu, ale aj § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. až na dvojnásobok.

Žalobca sa domáha priznania plného počtu bodov (40), keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre ich

priznaniejeskutkováokolnosť-dlhodobýabolestivýspôsobliečbyprisplnenýchpodmienkachpodľa§9
ods.5,písm.a)ažc),umožňujúcizvýšiťbodovéhodnotenieažopolovicu,asúčasneprisúbehudôvodov
odôvodňujúcich aj zvýšenie podľa odseku 6 na dvojnásobok. Tým je splnená aj zákonná podmienka pre
požadované zvýšenie. Nesprávnou interpretáciou týchto ustanovení sa neprimerane a nesprávne kráti
a podhodnocuje bolestné.

Žalobca k položke 108b a jej pôvodnému zvýšeniu na dvojnásobok uvádza, že pôvodné zvýšenie podľa
§ 9 ods. 6 pre bolestivý spôsob liečby bolo dôvodné, založené na objektívnych, v dekurze potvrdených
poškodení zdravia , zdravotných ťažkostí a celého liečebného procesu. Odsek 6 znie: „Pri súbehu
dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.“

Poškodenie zdravia a priebeh liečby bol s komplikáciami a minimálne dvoma dôvodmi podľa ods. 5 písm.
a) až c) ako sú bolestivý spôsob liečby a operačný zákrok.

Pri takto splnených podmienkach ide o potrebu rešpektovať zákonnú úpravu v ustanovení § 9 ods.

5 a ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. Nemôže ísť o subjektívnu úvahu priznať alebo nepriznať bodové
hodnotenie, ale musí ísť o zákonný príkaz rešpektovať a postupovať podľa zákona č. 437/2004 Z.z.
tak, ako to z neho vyplýva..., ak boli pre toto zvýšenie splnené zákonné podmienky. Ťažké poškodeniezdravia, trvalé poškodenie chrbtice, bolestivá a dlhotrvajúca liečba s operačným zákrokom je toho
najlepším dôkazom.

Z uvedených tvrdení tak vyplýva, že správne stanovené bodové hodnotenie nemalo byť zvýšené iba o
polovicu, ale až na dvojnásobok, pretože pre aplikáciu § 9 ods. 6 sú splnené minimálne dve postačujúce
podmienky zákona č. 437/2004 Z.z. To znamená, že ani lekársky posudok MUDr. C. nie je správny a
je podhodnotený.

Toto zistenie odôvodňuje potrebu procesného postupu žalovanej v smere odstránenia rozporov
ustanovením znalca a vykonania dôkazu aj v prospech žalobcu.

Žalobca s vydanými rozhodnutiami nesúhlasí. V napadanej časti ich považuje za nezákonné, zmätočné
a na majetkovom práve poškodzujúce.

Z uvedených argumentov žalobcu vyplýva, že krátenie bolestného ako aj v časti nepriznané zvýšenie je
založené na nesprávnom výklade zákona č. 437/2004 Z.z.

Žalobca navrhuje, aby sa odstránili doterajšie rozpory, a v napadanej časti položiek 108b a 88, prípadne
ďalšie odborné doplnenie, bolo vykonané nové odborné posúdenie znalcom a na jeho presvedčivosti a

logickosti vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami vydané nové rozhodnutie.“

2. Žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie z 8. októbra 2013, v ktorom poukázala na
obsah a priebeh administratívneho konania, ustanovenia § 3, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov a taktiež na ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c), ods. 5 zákona

č. 461/2003 Z.z., pričom v súvislosti so závermi posudku Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava,
posudkovej lekárky z 5.6.2013, ktorým bolo zmenené bodové hodnotenie pracovného úrazu žalobcu z
31.12.2009 na celkový počet bodov 20, poukázala na obsah a závery uvedeného posudku posudkovej
lekárky z 5.6.2013 v súvislosti s kontrolou bodového hodnotenia pracovného úrazu argumentovala
žalovaná nasledovne:

„Nakoľko postup posudkového lekára pobočky a posudkovej lekárky ústredia pri kontrole bodového
hodnotenia pracovného úrazu poškodeného zo dňa 31. decembra 2009 na účely náhrady za bolesť bol
rozdielny, resp. sa opieral o rozdielne ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z., na rozhodnutie vo veci bolo
potrebné, aby k vyššie uvedenému postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia zaujal stanovisko

OLPČ.

Dňa 4. júla 2013 bolo odboru úrazového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie doručené stanovisko
OLPČ, podľa ktorého sa má pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu za bolesť postupovať
v nadväznosti na bodové hodnotenie pracovného úrazu žalobcu, vypracované posudkovou lekárkou

ústredia s celkovým počtom 20 bodov.

Podľa odborného názoru OLPČ posudková lekárka ústredia správne zvýšila položku 108b - poranenie
medzistavcovej platničky bez súčasnej zlomeniny stavca, hodnotenej počtom bodov 10, o ďalších 10
bodov v súvislosti so skutočnosťou, že sa v prípade žalobcu jednalo o bolestivejší spôsob liečby, ktorý

si následne vyžiadal operačný zákrok.

Podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu,
ak poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia (v prípade poškodeného sa jedná o
pretrvávajúce bolesti a neúspešnú konzervatívnu liečbu).

Podľa § 9 ods. 5 písm. c) prvej vety zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až
o polovicu, ak povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon (v prípade žalobcu sa jedná
operačný zákrok vykonaný dňa 15. februára 2010).

Osobitné bodovanie položky 88 - rezná rana chrbta tak, ako ju hodnotil posudkový lekár pobočky bolo
podľa stanoviska OLPČ nesprávne, nakoľko rezná rana je súčasťou operačného výkonu žalobcu, ktorý
má byť zohľadnený vo zvýšení základného bodového hodnotenia podľa § 9 ods. 5 písm. c) zákona
č. 437/2004 Z.z.Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán po preskúmaní spisovej dokumentácie žalobcu v
nadväznosti na uvedené stanovisko OLPČ zo dňa 4.7.2013 dospela k záveru, že zákonný a vecne

správny je postup posudkovej lekárky ústredia tak, ako vyplýva z kontroly bodového hodnotenia
vykonanej dňa 5. júna 2013.

K námietke žalobcu o nariadení znaleckého dokazovania Sociálna poisťovňa, ústredie uvádza, že
podľa § 196 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa

osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie potrebný
znalecký posudok. Ide o fakultatívne ustanovenie zákona, ktoré konajúca organizačná zložka môže, ale
aj nemusí využiť. V prípade žalobcu konajúci prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán nepovažoval
znalecké dokazovanie z medicínskeho hľadiska za potrebné.

Taktiež aj ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. má fakultatívny charakter, nakoľko ak vzniknú

dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
Sociálna poisťovňa ako poskytovateľ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia môže (teda aj
nemusí) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

V tomto smere poukazujeme okrem uvedeného aj na skutočnosť, že žalobca je v zmysle ustanovenia §

7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. taktiež osobou oprávnenou požiadať o vydanie znaleckého posudku.
Žalobca však do dnešného dňa znalecký posudok vo veci nepredložil, a to aj napriek námietkam
smerujúcim jednak proti objektivite a odbornej spôsobilosti posudkových lekárov Sociálnej poisťovne,
jednak proti postupu posudzujúceho lekára, ktorého Lekársky posudok zo dňa 7. novembra 2011
žalobca považuje taktiež za nesprávny a podhodnotený. V tomto smere opätovne poukazujeme na

ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého ak na strane žalobcu existujú pochybnosti
o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, má tento možnosť
požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Ako je však vyššie uvedené, žalobca túto možnosť do
dnešného dňa nevyužil a dôkazné bremeno vo veci bodového ohodnotenia bolestného prenáša výlučne
na Sociálnou poisťovňu.

Sociálna poisťovňa, ústredie taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že posudkový lekár nemá
kompetenciu na opravu lekárskeho posudku. V zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona lekárska posudková
činnosťúrazovéhopoisteniazahŕňakontrolubodovéhoohodnoteniapracovnéhoúrazunaúčelynáhrady
za bolesť v sporných prípadoch.

V nadväznosti na toto zákonné ustanovenie je jednoznačné, že posudkový lekár sociálneho poistenia
nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu, pričom na následnú opravu
bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť je vyzvaný príslušný posudzujúci
lekár.

V prípade, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu, tak ako aj v prípade žalobcu, Sociálna
poisťovňa vydá rozhodnutie na základe kontroly bodového hodnotenia vypracovanej posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, ktoré je v zmysle § 196 ods. 1 zákona považovaná za tzv. odborný
posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotný posudzujúci lekár svojvoľne ignoroval zmysel a účel
ustanovenia § 153 ods. 8 prvej vety zákona (posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne),
keď na výzvu (žiadosť o spoluprácu) posudkového lekára pobočky žiadnym spôsobom nereagoval.

Sociálna poisťovňa je toho názoru, že ustanoveniu znalca má predchádzať využitie všetkých zákonom
daných možností na zistenie skutočného stavu veci, čo v prípade žalobcu Sociálna poisťovňa využila,
no posudzujúci lekár svojou nečinnosťou jednoznačne potvrdil medicínske závery posudkových lekárov
Sociálnej poisťovne v rozhodovanej veci.

Podľa vyššie citovanej právnej úpravy podmienok, za ktorých sa z titulu sociálneho poistenia odškodňuje
bolesť sa lekársky posudok vypracovaný podľa § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. považuje za dôkaz o
skutočnosti, že poškodený trpel poškodením zdravia, s ktorým zákon spája nárok na náhradu za
bolesť. Zákon č. 437/2004 Z.z. posudzujúcemu lekárovi a jeho zdravotníckemu zariadeniu zveril dokompetencie toto poškodenie zdravia ohodnotiť príslušným počtom bodov v rámci rozpätia stanoveného
týmto zákonom. Úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia je v zmysle citovaného § 153 ods. 4
písm. c) zákona skontrolovať toto bodové hodnotenie.

Takýto kontrolný mechanizmus však nie je samoúčelný. Slúži na elimináciu chýb, či neodborných
záverov ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia, resp.
kompenzačný charakter dávok sociálneho poistenia. Kontrolou bodového ohodnotenia možno odhaliť
pochybenie na strane lekárskeho posudku, pričom vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu

lekárovi na opravu je prostriedkom na odstránenie zisteného pochybenia. Ak nedôjde k oprave
lekárskeho posudku, je úlohou Sociálnej poisťovne posúdiť, či v danom prípade je skutočný stav veci z
odborného, ako aj vecného hľadiska spoľahlivo a úplne zistený. V kladnom prípade je následne potrebné
vec právne posúdiť a podľa výsledku vydať rozhodnutie. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že v dôsledku
nevykonania znaleckého dokazovania nebol vo veci jeho nároku na náhradu za bolesť dostatočne
zistený skutočný stav.

Opätovne zdôrazňujeme, že lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných
orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné
vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok sociálneho poistenia.

K námietke žalobcu o nedostatočnej odbornej spôsobilosti posudkového lekára na posudzovanie
medicínskych otázok týkajúcich sa zdravotného stavu žalobcu po utrpení pracovného úrazu
(obmedzenie činnosti chrbtice) opätovne uvádzame, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa
zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon č. 578/2004 Z.z.“), podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý
musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Nie je teda podmienkou, aby
posudkový lekár získal atestáciu v každom medicínskom odbore.

Podľa § 2 ods. 3 písm. d) prvej vety zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy
liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Môže sa tak jednať o všeobecného lekára pre
dospelých, ale aj o lekára v určitom medicínskom odbore, ktorí taktiež nemusia mať atestáciu z oblasti,
ktorá sa týka zdravotných problémov poškodeného ako následkov danej poistenej udalosti.

Zákon č. 437/2004 Z.z. posudzujúcemu lekárovi zveruje kompetenciu vypracovať lekársky posudok s
bodovým ohodnotením pracovného úrazu poškodeného na účely náhrady za bolesť bez ohľadu na to,
či získal atestáciu v danom medicínskom odbore prípadne vo viacerých odboroch. Preto aj v prípade
činnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je opodstatnené namietať ich nedostatočnú
odbornú spôsobilosť nezískaním atestácie v príslušnom medicínskom odbore. Opätovne zdôrazňujeme,

že podmienky pre výkon lekárskej posudkovej činnosti sú stanovené výlučne vo vyššie uvedenom
zákone č. 578/2004 Z.z.

Na základe uvedeného konštatujeme, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva
v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to

na základe vyšetrenia poškodeného, doloženej zdravotnej dokumentácie vrátane lekárskych správ a
záverov odborných lekárov.

K tvrdeniu žalobcu, že „správne stanovené bodové hodnotenie nemalo byť zvýšené iba o polovicu, ale
až na dvojnásobok, pretože pre aplikáciu § 9 ods. 6 sú splnené minimálne dve postačujúce podmienky

zákona č. 437/2004 Z.z.“ Sociálna poisťovňa ústredie uvádza nasledovné:

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak

a) vznikla infekcia rany okrem tetanu, bodové hodnotenie možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej

čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ktorý je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

V zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 37/2004 Z.z. pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť
najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby, t.j. sadzby, ktorá je obsiahnutá v prílohe č. 1 v I. a III.
časti uvedeného zákona (podľa § 9 ods. 1 prvej vety zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár hodnotí
bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti).

Citované zákonné ustanovenia upravujú:

1. obligatórne zvýšenie bodového hodnotenia bolesti, ak nastanú skutočnosti uvedené v písm. a), b) a c)

2. hornú hranicu zvýšenia bodového hodnotenia podľa bodu 1, ktorá je určená ako polovica stanoveného

bodového hodnotenia bolestného (bodové hodnotenie bolestného môže byť zvýšené aj v menšom
rozsahu ako je polovica tohto bodového hodnotenia

3. možnosť súbehu dôvodov uvedených v písm. a), b) a c)

4. hornú hranicu pri súbehu podľa bodu 3, t.j. bodové hodnotenie bolestného v takomto prípade nesmie
presiahnuť dvojnásobok sadzby ustanovenej v prílohe č. 1 v I. a III. časti k zákonu č. 437/2004 Z.z.

V prípade žalobcu bola položka 108 b - poranenie medzistavcovej platničky bez súčasnej zlomeniny

stavca ohodnotená počtom bodov 10, tak ako je toto bodové hodnotenie stanovené v časti I. prílohy č.
1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Posudková lekárska ústredia pri kontrole bodového hodnotenia po podaní
odvolania žalobcom zvýšila túto sadzbu v hornej hranici, t.j. o počet 5 bodov (§ 9 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z.). Keďže sa jednalo o súbeh dôvodov uvedených v písm. b) a c), bolo nutné aplikovať
ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. celkové bodové ohodnotenie bolestného vrátane

zvýšenia podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nemohlo prevýšiť dvojnásobok sadzby 10 bodov
ustanovenej v časti I. prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., t.j. celkových 20 bodov.

Na základe uvedenej právnej argumentácie máme za to, že žalobca dospel k nesprávnemu výkladu

ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. Ak by sa pri hodnotení bolestného postupovalo podľa
názoružalobcu,bližšiešpecifikovanéhonaštvrtejstrane,v3.odsekužaloby,celkovébodovéhodnotenie
v rozsahu 40 bodov (10 bodov + 2x zvýšenie o 5 bodov + zvýšenie na dvojnásobok = 40 bodov) by
tak presiahlo zákonom stanovenú hornú hranicu bodového hodnotenia bolestného pri súbehu dôvodov
uvedených v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004. V prípade žalobcu môže byť toto hodnotenie stanovené

najviac v rozsahu 20 bodov (dvojnásobok stanovenej sadzby 10 bodov = 20 bodov).

Záverom konštatujeme, že žalobca vo svojej žalobe zo dňa 13. augusta 2013 v prevažnej miere uvádza
skutočnosti, ktoré boli obsahom jeho predchádzajúceho odvolania zo dňa 3. apríla 2013 smerujúceho
proti rozhodnutiu pobočky zo dňa 22. marca 2013. Na základe tejto skutočnosti zdôrazňujeme, že

Sociálnapoisťovňasanámietkamižalobcutak,akosúpodrobnerozpísanévžalobeužrazvrámcivyššie
popísanej genézy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania zaoberala, pričom naďalej zastávame
dňa 23. júla 2013 v spojení s rozhodnutím pobočky č. 5062-29/2013-RV zo dňa 22. marca 2013 nebol
ukrátený na svojich právach.“

Poukazujúc na uvedené dôvody žalovaná navrhla zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie
žalovanej napadnuté žalobou v jej právnych medziach (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahomadministratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že rozhodnutia
orgánov verejnej správy oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci je potrebné zrušiť z právnych
dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. a vec vrátiť žalovanej na ďalšie

konanie.

Ako to vyplýva z obsahu žaloby, obsah žalobných námietok v preskúmavanej právnej veci v podstate
možné zhrnúť do konštatovania žalobcu, že žalovaná bola povinná, vzhľadom na rozpory v podaných
posudkoch o zdravotnom stave žalobcu zabezpečiť nestranný, objektívny dôkaz - znalecký posudok na

posúdenie sporných otázok medicínskeho charakteru, ktoré sú základom nároku žalobcu na náhradu
za bolesť v dôsledku pracovného úrazu z 31. decembra 2009. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
rozdielny obsah a závery posudkov ošetrujúceho lekára a posudkových lekárov, pričom argumentoval
okrem iného aj znením ustanovenia § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov týkajúceho sa kontroly bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby
z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných

prípadoch.

Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví,

s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim
lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,

ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania,
lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia

alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

Z citovaného ustanovenia vyplýva jednoznačné určenie posudzujúceho lekára, t.j. lekára, ktorý je
oprávnený spracovať lekárky posudok a určiť v ňom počet bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila. Takým
lekárom nie je posudkový lekár uvedený v § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného

dôvodu súd nemohol považovať za dôvodnú námietku žalobkyne ohľadom právnej hodnoty posudkov
posudkových lekárov, ktorými bolo znížené bodové ohodnotenie bolesti, určené lekárskym posudkom
posudzujúceho lekára z 21.1.2012.

Lekárska posudková činnosť, ktorú vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky

a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia podľa § 153 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení
zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciualebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,

d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa
považuje náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného
spojená s liečením.

Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku, môže

poskytovateľ náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (§ 7 ods. 4
a 6 zákona č. 437/2004 Z.z.).

Hoci lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm.
c) zákona o sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely
určenia výšky náhrady za bolesť, súd zastáva právny názor, že z tohto kontrolného oprávnenia

nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia,
stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z.

V prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaná
ako poskytovateľ náhrady za bolesť (§ 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z.) podľa názoru súdu

iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takéto právne závery súd
vyvodil nielen z platného právneho stavu, ale aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa danej
právnej problematiky (rozsudok NS SR č.k. 9Sžso/70/2011 z 26.9.2012).

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovanou je nedostačujúce
na posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovanej ako aj pobočky Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie v súlade s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.

V ďalšom konaní sú žalovaná i správny orgán prvého stupňa viazané právnym názorom súdu (§ 250j
ods. 7 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu
trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p..

Trovykonaniapozostávajúztrovprávnehozastúpeniazanasledovnéúkonyprávnejslužby:1.)prevzatie
a príprava právneho zastúpenia, 2.) podanie žaloby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení
vo výške vyčíslenej právnym zástupcom žalobcu:

- 2 x 130,16 Eur + 7,81 Eur režijný paušál.

Súd žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej
pomoci realizovaný v administratívnom konaní - podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu, keďže nešlo o úkon v rámci súdneho konania podľa 2. hlavy piatej časti O.s.p.

Súdom priznané trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote
do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolaniemusí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.