Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201107
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne: T.. P. U.,
J. XXX, právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 93, 058 01
Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-21/2014/OPK zo dňa 21.5.2014 v spojení
s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. PR MV SR 28/2014 zo dňa 5.2.2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou osobne podanou tunajšiemu súdu dňa 4.7.2014 domáhala preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-21/2014/OPK zo dňa 21.5.2014,
ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne podaný proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR
č. PR MV SR 28/2014 zo dňa 5.2.2014, ktorým bola žalobkyňa podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustená zo služobného pomeru príslušníka PZ.

Žalobkyňa v prvej časti žaloby namietala porušenie práva na zastúpenie, z dôvodu, že si zvolila
zastúpenie v osobe advokáta JUDr. Martina Bašistu, o čom upovedomila nadriadeného predložením
plnej moci dňa 3.2.2014. Napriek tejto skutočnosti nebolo s právnym zástupcom konané, nebol
upovedomený ani o jednom procesnom úkone a nebol mu doručený ani personálny rozkaz o prepustení.
Oznámenie o predložení plnej moci sa ani v administratívnom spise nenachádza, čo podľa žalobkyne

zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia pre neúplnosť spisov.

Žalobkyňa ďalej namietala porušenie práva účasti na procesných úkonoch, z dôvodu, že nadriadený
vykonávanie procesných úkonov neoznamoval ani samotnej žalobkyni ani jej právnemu zástupcovi.
Výsluchy osôb H., P. a E. boli vykonané bez toho, aby termín ich vykonania žalobkyni alebo jej právnemu
zástupcovi nadriadený oznámil. Uvedené procesné pochybenia nadriadený nenapravil ani po tom, čo
ho na to právny zástupca žalobkyni upozornil a žiadal opakovať procesné úkony. Uviedla, že týmto

postupom správneho orgánu jej bolo odňaté právo na obranu svojich práv, najmä právo klásť svedkom
otázky a konfrontovať obsah ich výpovede. Podľa žalobkyne je správne konanie o prepustení z PZ v
zmysle judikatúry ESĽP tzv. postihovým konaním, ktoré má charakter trestného konania, z čoho vyplýva,
že nadriadený je povinný umožniť policajtovi právo na účinnú obhajobu, čo sa v jej prípade nestalo.UviedlakonkrétnerozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,podľaktorýchsatrestnoprávneprincípyanalogicky
aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie za správne delikty právnických a fyzických osôb podlieha
obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Podľa žalobkyne jej taktiež bolo porušené právo

na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópií.

Žalobkyňa v ďalšej časti žaloby tvrdí, že uplynula subjektívna a objektívna lehota na vydanie a doručenie
rozhodnutia, pričom citovala ustanovenie § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z.. Ďalej uviedla, že podľa jej
právneho názoru má zákonodarca pri objektívnej lehote na mysli rozhodnutie v oboch stupňoch konania,

nakoľko tvoria jeden celok, keďže skutok sa mal stať dňa 3.4.2013 a dňa 23.4.2013, pričom rozhodnutie
nadriadeného bolo vydané dňa 21.5.2014 po uplynutí zákonnej lehoty, čo podľa žalobkyne znamená,
že malo byť vydané najneskôr do 23.4.2014, alebo malo byť konanie zastavené. Na margo subjektívnej
lehoty uviedla, že jej začiatok je vymedzený dňom 18.11.2013, ale podľa výpovede nadriadeného v
trestnom konaní sa tento o skutku žalobkyne dozvedel na základe vlastnej kontroly, teda skôr, než začalo
jej trestné stíhanie. Ako relevantný dôkaz uviedla zápisnicu o vydaní veci zo dňa 18.11.2013, v ktorej

je nadriadeným žalobkyne pre účely trestného konania spísaný kompletný spisový materiál. Žalobkyňa
ďalej tvrdí, že nadriadený mal k dispozícii všetky potrebné podklady pre začatie personálneho konania
už pred dňom 18.11.2013 a ak by aj bral začiatok lehoty tento deň, potom by koniec subjektívnej lehoty
pripadol na deň 18.1.2014, nie však neskôr. Uviedla, že nadriadený na jednej strane tvrdí, že personálne
konanie nie je podmienené trestným konaním, no na druhej strane sa sám touto zásadou neriadil a

začal personálne konanie až po vznesení obvinenia, hoci mal vedomosť o skutku, ktorý bol dôvodom
prepustenia. Uviedla, že v danom prípade bol návrh na prepustenie vypracovaný a podpísaný skôr, ako
uplynula lehota na vyjadrenie, ktorú účastníkovi konania poskytol sám správny orgán.

Žalobkyňa namietala, že nebola naplnená potrebná miera porušenia služobnej prísahy. Zo všetkých

výpovedí svedkov ako aj ostatných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa neporušila svoje
služobné povinnosti úmyselne. Neprimeraná prísnosť výkladu práva je podľa nej porušením práva
účastníka konania na spravodlivé správne rozhodnutie. Ďalej cituje z výpovedí E.. O.. I. H. a E.. E. Q.
v trestnom konaní, obe zo dňa 11.3.2014.

V závere žaloby uviedla, že bola prepustená zo služobného pomeru z dôvodu, že sa v 7. mesiaci
tehotenstva mala dopustiť opomenutia vykonania dvoch skúšobných jázd. Za 14 rokov služby bola
30 krát disciplinárne odmenená a ani raz disciplinárne potrestaná, čo odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v tomto ohľade nijak nereflektuje. Navyše sa nadriadený nijako nevysporiadal a negatívnym
stanoviskom odborového orgánu. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR napriek tomu, že

nadriadený je týmto stanoviskom viazaný, musí sa podľa žalobkyne s ním vysporiadať, nakoľko ako
uviedla by ustanovenie § 225 ods. 2 písm. c) zákona č 73/1998 Z.z. nemalo faktický význam.

Napadnuté rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov zjavnej nezákonnosti a neprimeranosti správnej
úvahy a jej nedostatočného odôvodnenia žiadala zrušiť.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 2.9.2014 uviedol, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného
pomerupríslušníkaPZpersonálnymrozkazomministravnútraSRč.28zodňa5.2.2014podľa§192ods.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú
prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby.

K jednotlivým námietkam žalobkyne uviedol, že plná moc advokátskej kancelárie na zastupovanie ako aj
žiadosť JUDr. Bašistu o vyhotovenie fotokópií listinných dôkazov s požiadavkou o opätovné vykonanie
všetkých výsluchov osôb, ktoré boli v konaní vypočuté bez prítomnosti žalobkyne, bola nariadenému
doručená až dňa 3.2.2014, teda až po tom, čo bola žalobkyňa dňa 29.1.2014 oboznámená s návrhom na

jej prepustenie a celým spisovým materiálom ako aj po uplynutí určenej lehoty na predloženie vyjadrení,
námietok a dôkazov a to do 30.1.2014 do 8.00 hod, v ktorej žiadne vyjadrenie nepredložila. Spisový
materiál bol s návrhom na prepustenie žalobkyne žalovanému doručený na realizáciu dňa 31.1.2014.
Logicky nemohla byť v jeho obsahu zahrnutá plná moc zo dňa 3.2.2014. Následne však po vráteníspisového materiálu na OR PZ v Spišskej Novej Vsi, plná moc právneho zástupcu bola do spisového
materiálu doložená. Právny zástupca bol o týchto skutočnostiach upovedomený a z toho dôvodu žiadosť
o opätovné vykonávanie úkonov bola zamietnutá. Poukázal na ustanovenie § 266 ods. 3 zákona č.

73/1988 Z.z., podľa ktorého sa rozhodnutie o prepustení oznamuje doručením jeho odpisu.

K námietke porušenia práva na účasti na pracovných úkonoch, žalovaný poukázal na § 237 zákona
č. 73/1988 Z.z., pričom uviedol, že nadriadený nemá zákonom stanovenú povinnosť oznamovať
vykonávanie úkonov účastníkov konania, ani jeho právnemu zástupcovi. V súvislosti s uvedeným

žalovaný dáva do pozornosti, že konanie o prepustení je samostatným konaním, ide o personálne
konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a nadriadený ním zisťuje a preukazuje
naplnenie podmienok prepustenia, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., a
pretoniejemožnéhozamieňaťsosamotnýmtrestnýmkonaním,ktorýmsazisťuje,čisúnaplnenévšetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu. Šetrenie nadriadeného bolo vykonané a dôkazy hodnotené
podľa príslušných ustanovení citovaného zákona a nie podľa trestného zákona. Od začiatku konania jej

bola poskytnutá zákonná možnosť predložiť k veci námietky, vyjadrenia, navrhovať na podporu svojich
tvrdení dôkazy, predložiť plnú moc právneho zástupcu, nahliadať do spisu a robiť si výpisy, túto možnosť
však žalobkyňa počas celého konania nevyužila. Žalobkyňa mala možnosť využiť všetky svoje práva
v súlade s platnou právnou úpravou. Nadriadený po obdržaní žiadosti žalobkyne o nahliadnutie do
spisu, písomne odpovedal a nahliadnutie umožnil hneď, ako to bolo technicky možné. Žalovaný uviedol,

že postup, ktorý si žalobkyňa zvolila sa javí ako účelová snaha o predĺženie konania tak, aby nebolo
rozhodnutie vydané a doručené v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod
prepustenia.

Námietku o uplynutí subjektívnej a objektívnej lehoty pokladá za irelevantnú a poukázal na ustanovenie

§ 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom uviedol, že deň vydania druhostupňového rozhodnutia
nemožno považovať za deň vydania rozhodnutia aj v prvom stupni. Napadnuté prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané dňa 5.2.2014, teda v zákonnej ročnej objektívnej lehote.

K námietkam týkajúcim sa dvojmesačnej subjektívnej lehoty žalovaný uviedol, že nadriadený sa najskôr

dozvedel o protiprávnom konaní žalobkyne dňa 16.12.2013. Zákonná lehota na vydanie a doručenie
rozhodnutia o prepustení by teda uplynula dňa 16.2.2014, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané
dňa 5.2.2014 a doručené dňa 10.2.2014, teda v zákonnej stanovenej dvojmesačnej subjektívnej lehote.

Žalovaný ďalej uviedol, že posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy je predmetom

správneho uváženia služobného orgánu a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné
oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu ,,porušenie
služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do
právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu prináleží. Poukázal na ustanovenie § 238 ods. 4 zákona
č. 73/1998 Z.z. Taktiež nemožno súhlasiť s námietkou žalobkyne, že sa nadriadený nevysporiadal

s negatívnym stanoviskom odborového orgánu, keďže nadriadený splnil svoju zákonnú povinnosť
prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru pre
zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.

Záverom k podanej žalobe žalovaný konštatuje, že protiprávne konanie žalobkyne bolo zákonným

spôsobom preukázané a dôvody na jej prepustenie boli v čase rozhodovania dané. Napadnuté
rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného
skutkového stavu veci a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1988 Z.z. žalobkyňa
neuplatnila žiadne námietky, ktoré by mohli viesť k zrušeniu napadnutých rozhodnutí. Žalobkyňa si
je vedomá, že sa dopustila protiprávneho konania, preto neuplatnila žiadnu námietku týkajúcu sa jej

konania, ale jej námietky smerujú na procesnú časť konania, kde sa účelovo snaží nájsť pochybenia
nadriadeného.

Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.III.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom
Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo

všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na

nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. KM-OLVS-21/2014/OPK zo dňa 21.5.2014 je v súlade so zákonom, a preto je potrebné
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z administratívneho spisu tunajší súd zistil, že uznesením o vznesení obvinenia č. ČVS:SKIS-270/
OISV-V-2013 zo dňa 17.12.2013 bolo voči žalobkyni začaté trestné stíhanie pre prečin zneužitia
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Návrh na prepustenie
žalobkyne zo služobného pomeru vrátane dôkazového materiálu bol dňa 31.1.2014 doručený ministrovi
vnútra SR, ktorý dňa 5.2.2014 vydal personálny rozkaz č. 28, ktorým bola žalobkyňa dňom 10.2.2014

prepustená zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.,
pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť a
jej ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Dôvodom jej prepustenia bolo, že v dňoch 3.4.2013 a 23.4.2013 umožnila D. P. a M. E. doposiaľ
nezisteným spôsobom úspešne absolvovať preskúšanie z pravidiel cestnej premávky, ako aj úspešné

absolvovanie skúšky z vedenia motorových vozidiel Autoškolou Pipas Spišská Nová Ves, čo vykázala
aj v protokole o skúškach pod poradovými č. 00044, č. 00055, avšak autoškolou Pipas dňa 3.4.2013 ani
23.4.2013 nebola vykonaná žiadna jazda s týmito osobami. Personálny rozkaz bol žalobkyni doručený
dňa 10.2.2013, proti ktorému v zákonnej lehote podala rozklad, ktorý bol dňa 19.3.2014 doručený
žalovanému správnemu orgánu. Žalovaný dňa 21.5.2014 vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-21/2014/OPK,

ktorým Personálny rozkaz o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ potvrdil a
rozklad zamietol.

IV.

Podľa ust. § 1 zákona č. 73/1998 Zb. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so
vznikom, zmenami a skončením štátnej služby, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR.

Podľa § 192 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v
prípade, ak :

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné
služobné zaradenie,b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať
akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho
previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

c) spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
službe.
e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

f) bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo bol
právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
g) stratil štátne občianstvo SR, alebo nemá trvalý pobyt na území SR.

Podľa ust. § 192 ods. 5 citovaného zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1
písm. d) - g) možno rozhodnúť len do 2 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,

najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o
prepustení policajtovi aj doručiť.

Podľa ust. § 238 ods. 1 a 2 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä

výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,
vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci, ohliadka.

V preskúmavanej veci mal súd zato, že personálne konanie o prepustení žalobkyne zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru bolo vykonané striktne na základe príslušných ustanovení

citovaného zákona a v rámci tohto konania bol v plnom rozsahu dodržaný zákonný postup.

Zákon č. 73/1998 Zb. v ust. § 1 upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru a právne vzťahy,
ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. Tretia časť zákona v ust. § 47 a 63
upravuje služobnú disciplínu, disciplínu a disciplinárnu právomoc a deviata časť zákona skončenie

služobného pomeru v ust. § 189 - 199.

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona policajt je povinný podľa :

a)plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi

nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného
zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor
h) dodržiavať služobnú disciplínu

Podľa § 241 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí
vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti mena, priezviska a funkcie

toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka SIS alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať
utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza, táto osoba sa v rozhodnutí označí iným
vhodným spôsobom.

Podľa § 241 ods. 2 citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením
právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,
ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.Podľa § 241 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

V preskúmavanej veci mal Krajský súd v Bratislave nesporne za preukázané, že personálnym rozkazom
ministra vnútra SR č. 28 zo dňa 5.2.2014 bola žalobkyňa prepustená podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru,
pričom jej služobný pomer končí dňom doručenia tohto rozhodnutia podľa § 194 ods. 3 citovaného

zákona a to na tom skutkovom základe, že žalobkyňa, ako poverená policajtka oprávnená rozhodovať
o preskúšaní odbornej spôsobilosti držiteľov vodičských oprávnení, ako aj vykonávať preskúšania
odbornej spôsobilosti držiteľov vodičských oprávnení dňa 3.4.2013, vykonala na Okresnom dopravnom
inšpektoráte, Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi preskúšanie odbornej spôsobilosti držiteľa
vodičského oprávnenia C. P. a umožnila mu doposiaľ nezisteným spôsobom úspešne absolvovať časť
skúšky z pravidiel cestnej premávky, ako aj úspešne absolvovať skúšku z vedenia motorových vozidiel

Autoškolou Pipas Spišská Nová Ves. Hodnotenie jednotlivých skúšok toho istého dňa vyznačila v
protokole o skúškach pod poradovým číslom 00044-58/P/08/2013 a v doklade o preskúšaní odbornej
spôsobilosti s výsledkom „prospel“. Dňa 3.4.2013 majiteľ Autoškoly E. H. nevykonal žiadnu skúšku z
vedenia motorových vozidiel s osobou menom C. P..

Rovnako dňa 23.4.2013 žalobkyňa vykonávala na ODI preskúšanie odbornej spôsobilosti držiteľa
vodičského oprávnenia E. E. a umožnila mu doposiaľ nezisteným spôsobom úspešne absolvovať časť
skúšky z pravidiel cestnej premávky ako aj úspešne absolvovať skúšku z vedenia motorových vozidiel
Autoškolou Pipas Spišská Nová Ves. Hodnotenie jednotlivých skúšok toho istého dňa vyznačila v
protokole o skúškach pod poradovým číslom 00055-58/P/08/2013 a v doklade o preskúšaní odbornej

spôsobilosti s výsledkom prospel. Dňa 23.4.2013 majiteľ Autoškoly E. H. nevykonal žiadnu skúšku z
vedenia motorových vozidiel s osobou menom E. E..

Vyššie uvedený skutkový stav bol zistený a preukázaný prvostupňovým správnym orgánom, ktorý
si zabezpečil hodnotenia jednotlivých skúšok vyznačené v protokole o skúškach pod poradovým

č. 00044-58/08/P-2013 a 00055-58/08/P-2013, doklady o preskúšaní odbornej spôsobilosti, zberný
spis zavedený k č. ORPZ-SN-OD12-OS-008/2013, písomné materiály evidované k č. ORPZ-SN-
OD12-OS-098/2013, prihlášky žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia na skúšku z odbornej
spôsobilosti, žiadosti o určenie termínu a miesta vykonania skúšky č. ORPZ-SN-ODI-31-122/2013,
prehľad skúšok odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia v autoškolách č.

ORPZ-SN-ODI-33-0015/2013, výkaz o prevádzke výcvikového vozidla s prideleným evidenčným číslom
J., vyjadrenie žalobkyne, ako aj vyjadrenie majiteľa Autoškoly Pipas, ako aj vyjadrenie E. E. a C. P.. Z
vyjadrenia majiteľa Autoškoly E. zo dňa 16.1.2014 je zrejmé, že: „Dňa 3.4.2013, ako inštruktor autoškoly
vykonával počas celého dňa praktický výcvik vo vedení vozidla žiadateľov o udelenie vodičského
oprávnenia. V uvedený deň sa nezúčastnil žiadneho preskúšania odbornej spôsobilosti, ani nebol zo

strany p. P. či žalobkyne kontaktovaný“.

Ako dôkaz predložil výkaz o prevádzke motorového vozidla z uvedeného dňa.

K osobe p. E. a dátumu 23.4.2013 uviedol, že: „V uvedený deň bol stanovený termín skúšok na

vykonanie odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia. Skúšky boli vykonávané
počas celého dňa. O preskúšaní osoby menom E. nič nevie, nepozná ho a takáto osoba ho ani
nikdy nekontaktovala“. Uvedené skutočnosti majiteľ predmetnej autoškoly potvrdil výkazmi o prevádzke
výcvikového vozidla Autoškoly Pipas.

Zo zápisnice o výpovedi E. E. zo dňa 20.1.2014 súd zistil, že: „Dňa 23.4.2013 na dopravnom
inšpektoráte v Spišskej Novej Vsi v kancelárii žalobkyne vyplnil test z pravidiel cestnej premávky. Potom
čakal na chodbe, kým mu žalobkyňa oznámila, že prospel. Po dopísaní testu ho žalobkyňa neupozornila
na skutočnosť, že má vykonať aj časť skúšky z vedenia motorových vozidiel, čo ho prekvapilo, ale bol
rád. Na vykonanie takejto skúšky nemal zabezpečené žiadne výcvikové vozidlo, nekontaktoval žiadnu

autoškolu. P. H. nepozná a nikdy nebol s ním v kontakte“.

Dňa 20.1.2014 vypovedal vo veci C., ktorý ako súd zistil z obsahu administratívneho spisu, odmietol
čokoľvek vo veci vypovedať a súčasne odmietol aj podpísať zápisnicu o výsluchu.Dňa 29.1.2014 bol návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru prerokovaný s príslušným
odborovým orgánom, ktorý sa vyjadril, že s prepustením žalobkyne nesúhlasí.

Na základe vyššie uvedených skutočností bola žalobkyňa personálnym rozkazom č. 28 zo dňa
5.2.2014 prepustená podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru s tým, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobkyne, podľa
žalovaného spočíva v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru,

neriadila sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, pretože v protokole o skúškach v 2 prípadoch vyznačila výsledok
skúšky z vedenia motorového vozidla na autocvičisku ako aj v cestnej premávke hodnotením
„prospel“, pričom táto časť skúšky nebola nikdy reálne vykonaná. Za zvlášť hrubé porušenie služobnej
povinnosti považoval žalovaný to, že menovaná nevykonávala riadne služobnú činnosť na úseku svojho
služobného zaradenia. Jej ponechanie v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom
dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru.

Toto rozhodnutie žalobkyňa napadla rozkladom, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.5.2014 č.p. KM-OLVS-21/2014/OPK tak, že rozklad žalobkyne bol

zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

KrajskýsúdvBratislavepopreskúmanínapadnutéhorozhodnutia,akoajpostupu,ktorýmupredchádzal,
dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona.

K námietkam žalobkyne uvedeným v žalobe súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto súd postupom podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu
vo veci zamietol.

K námietke žalobkyne o porušení jej procesných práv v predmetnom konaní súd udáva, že toto nebolo
v konaní preukázané. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že nadriadený o začatí konania vo
veci jej prepustenia zo služobného pomeru žalobkyňu upovedomil listom zo dňa 20.12.2013, v ktorom
jej dal možnosť vyjadriť sa k veci v lehote do 23.12.2013. Žalobkyňa dňa 23.12.2013 do spisu založila
svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že jazdu p. P. len zabudla vykonať z dôvodu, že sa necítila dobre

a svoje pochybenie zistila až neskôr. Jazdu vyznačila v Autoškole Pipas dodatočne z toho dôvodu,
že p. P. predkladal potvrdenie o vykonaní doškoľovacieho kurzu v predmetnej autoškole, z čoho bolo
zrejmé, že jazdiť vozidlom vie. K jazde p. E. uviedla, že táto nebola reálne vykonaná z dôvodu vysokého
štádia tehotenstva a zdravotných problémov s tým súvisiacich. Usúdila, že rovnako p. E. jazdiť vozidlom
vie. Súd konštatoval, že takéto stanovisko žalobkyne k veci nemôže spochybniť vecnú správnosť

preskúmavaného rozhodnutia.

Súd konštatoval, že skutkový stav v predmetnej veci, ako bolo uvedené vyššie, bol zistený a preukázaný
dostatočným spôsobom a to na základe vlastného šetrenia nadriadeného, ktorý ako dôkaz podľa ust. §
238zákonač.73/1998Zb.zabezpečilhodnoteniejednotlivýchskúšokvyznačenévprotokoleoskúškach

pod poradovým č. 00044-58/08/P-2013 a 00055-58/08/P-2013, dokladmi o preskúšaní odbornej
spôsobilosti, zberný spis č. ORPZ-SN-OD12-OS 008/2013, ORPZ-SN-OD12-OS-098/2013, prihlášky
žiadateľovoudelenievodičskéhooprávnenianaskúškuodbornejspôsobilosti,žiadostiourčenietermínu
a miesta vykonania skúšky, prehľady skúšok odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičských
oprávnení, výkaz o prevádzke výcvikového vozidla s prideleným evidenčným číslom J., vyjadrenie

žalobkyne zo dňa 23.12.2013, zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu
veci p. E. H., E. E. a C. P.. Ďalej nadriadený zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a
opatreniach žalobkyne, záznam z preškolenia interných predpisov súvisiacich s konaním, vyjadrenie
príslušného odborného orgánu, zhodnotil služobnú činnosť žalobkyne ako aj ďalší dokumentačný
materiál.

S návrhom na prepustenie, ako aj s obsahom administratívneho spisu bola žalobkyňa riadne
oboznámená dňa 29.1.2014, pričom lehotu na podanie návrhov, námietok a dôkazov na svoju obhajobu
určenú nadriadeným do 30.1.2014 žalobkyňa nevyužila.SenátKrajskéhosúduvBratislavekonštatoval,žežalobkyňaporušilazvlášťhrubýmspôsobomslužobnú
prísahu tým spôsobom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, neriadila

sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi
a pokynmi nadriadených, keďže v protokole o skúškach v 2 prípadoch vyznačila výsledok skúšky z
vedenia motorového vozidla na autocvicišku ako aj v cestnej premávke s hodnotením „prospel“, pričom
túto časť skúšky reálne vôbec nevykonala. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti videl súd aj
v tom, že žalobkyňa nevykonávala riadne služobnú činnosť na úseku svojho služobného zaradenia,

keď počas nej svedomite neplnila úlohy uložené jej zákonom, nariadením nadriadeného (čl. 4 ods. 17
nariadenia prezidenta PZ č. 18/2010 o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti, čl. 1, čl. 5 prílohy
k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ), rozkazom nadriadeného
č. 6/1997, ako aj ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd konštatuje, že žalobkyňa
nedodržala ani služobnú disciplínu, keďže neplnila svedomite úlohy, ktoré jej boli uložené zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami a príkazmi

nadriadených. Keďže nevykonávala štátnu službu riadne, nakoľko sa nezdržala konania, ktoré viedlo
k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami, čo mohlo narušiť vážnosť policajného
zboru a ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa názoru súdu bola splnená aj druhá podmienka a síce, že
ponechanie žalobkyne v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä
záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny

všetkými príslušníkmi Policajného zboru, k rešpektovaniu právnych predpisov.

Je v rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrvala policajtka,
ktorá konala tak, ako je uvedené vyššie, čím sa podľa názoru súdu dopustila konania nezlučiteľného s
postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd uzavrel, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne
správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom.

K námietke žalobkyne, že vo veci si zvolila zastúpenie v osobe advokáta JUDr. Martina Bašistu,

napriek tejto skutočnosti nebolo s jej právnym zástupcom konané, súd uvádza, že s touto nie je možné
súhlasiť, nakoľko oznámenie o udelení plnej moci pre JUDr. Martina Bašistu, sa v administratívnom
spise nenachádza.

K námietke žalobkyne o porušení jej práva účasti na procesných úkonoch súd uvádza, že s touto nie

je možné sa stotožniť, nakoľko žalobkyňa bola dňa 29.1.2014 vo veci riadne vypočutá. V ten istý deň
bola oboznámená s návrhom na prepustenie, ako aj so súvisiacim spisovým materiálom, pričom lehotu
na podanie návrhov a dôkazov na svoju obhajobu určenú nadriadeným do dňa 30.1.2014 žalobkyňa
nevyužila.

S námietkou žalobkyne o uplynutí prekluzívnej lehoty na vydanie preskúmavaného rozhodnutia súd
udáva, že s touto rovnako nie je možné sa stotožniť.

K otázke plynutia lehôt na rozhodnutie o prepustení policajta zo služobného pomeru, bol už prijatý
záväzný názor NSSR, z ktorého vyplýva, že podľa ust. § 3 citovaného zákona, v služobnom úrade v

mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu
ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len nadriadený).

Podľa § 192 ods. 3 citovaného zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. e)
možno rozhodnúť len do 2 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však

do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Z vyššie citovaného rozhodnutia § 3 vyplýva, že je iba na rozhodnutí ministra vnútra SR, ktorý koná a
rozhoduje vo veciach služobného pomeru, v mene štátu a ktorý je nadriadený všetkým príslušníkom
PZ, aký rozsah rozhodovania a konania vo veciach služobného pomeru ustanoví svojim interným aktom

riadenia aj ďalším nadriadeným. V opačnom prípade minister vnútra SR koná a rozhoduje vo veciach
služobného pomeru v mene štátu v plnom rozsahu všetkých práv a povinností, ktoré mu vyplývajú z
ustanovení zákona a to nielen ako ministrovi vnútra SR ale aj ako nadriadenému.Z uvedeného vyplýva, že iba minister vnútra SR sa považuje za nadriadeného, je v súlade s § 3
citovaného zákona oprávnený delegovať personálnu pôsobnosť na prijatie personálneho opatrenia
prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona

na iného nadriadeného.

Práve z uvedeného dôvodu ani v ust. § 192 ods. 3 citovaného zákona, ani v ust. § 193 ods. 1 citovaného
zákona nie je definovaný nadriadený, ktorý je oprávnený zistiť dôvod prepustenia a nadriadený, ktorý
je oprávnený rozhodnúť o prepustení.

Minister vnútra SR personálnu pôsobnosť prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v
§ 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona nedelegoval na žiadneho z iných nadriadených žalobcu, ale
ponechal si ju vo svojej výlučnej pôsobnosti, teda iba minister vnútra SR je oprávnený zistiť predmetný
dôvod prepustenia a o prepustení zo služobného pomeru je povinný v zákonnej 2-mesačnej subjektívnej
lehote aj rozhodnúť.

Z uvedeného vyplýva, že iba minister vnútra SR bol oprávnený voči žalobkyni prijať personálne opatrenie
a to prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona po tom, čo
zistil,žemubolipredloženétakédôkazy,ktorébezpochybnostípreukázaližalobkyninaplneniezákonom
stanovených podmienok tohto zákonného ustanovenia a to s poukazom na ustálenú judikatúru NSSR

vo veciach 5Sžo 144/2010, 5Sžo 26/2011, 5Sžo 190/2010, 5Sžo 25/2012 a 5 Sžo 23/2012.

Podľa názoru súdu v predmetnej veci začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota dňa 16.12.2013,
pričom zákonná lehota na vydanie a doručenie rozhodnutia o prepustení žalobkyne by uplynula dňom
16.2.2014 (prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 1.2.2014 a žalobkyni doručené dňa 10.2.2014,

teda v zákonom stanovenej lehote).

K námietke žalobkyne, že nadriadený sa nevysporiadal s negatívnym stanoviskom odborového orgánu
súd uvádza, že v tomto prípade nadriadený si splnil svoju zákonom stanovenú povinnosť vec prerokovať
s príslušným odborovým orgánom. Nadriadenému zákon č. 73/1998 neukladá povinnosť vysporiadať

sa s prípadným nesúhlasným stanoviskom odborového orgánu. Týmto zákonom bola daná povinnosť
nadriadeného súvisiaca s odborovým orgánom vo veci prepustenia žalobkyne, ktorá bola splnená, to
znamená, že porušené práva žalobkyne vo veci porušené neboli.

Knámietkežalobkynetýkajúcejsaskutočnosti,žebolav7.mesiacitehotenstvaaztohodôvodunemohla

vykonávať skúšobné jazdy, súd uvádza, že táto je irelevantná. V prípade akýchkoľvek zdravotných
problémov mala žalobkyňa požiadať počas tehotenstva o preloženie na iný typ svojho služobného
zaradenia a nie situáciu riešiť vyhýbaniu sa skúšobných povinností a následne uvádzaním nepravdivých
údajov o ich plnení.

Podľa názoru súdu bolo vo veci dostatočným spôsobom preukázané protiprávne konanie žalobkyne,
ktoré naplnilo kumulatívnym spôsobom podmienky stanovené zákonom v ust. § 192 ods. 1 písm. e)
zákona na jej prepustenie zo služobného pomeru. Preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade
s príslušnými právnymi predpismi, na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci,
nevykazujú žiadne vady, ktoré by mohli zakladať ich eventuálnu neplatnosť. Procesné práva účastníčky

konania v konaní neboli porušené.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§250kods.1O.s.p.tak,žežalobcovivzhľadomnajehovecný
neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný
úspech v konaní.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/súdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym skutkovýmzisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.